Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/128/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého: C. R., M.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky P. L., M.. X.XX.XXXX, Q. Ď. XXX J. G. B.M. R., M.. XX.X.XXXX, Q. S. Ľ. XX, U. M. F., toho čau v Ú. C. v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. -28 zo dňa 3.6.2020, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh otca maloletého C. R. na zníženie výživného. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. -33 zo dňa 19.6.2015 rozhodol tak, že: „Mení rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 27.5.2015 tak, že znižuje výživné zo strany otca na maloletého C. R., nar. XX.X.XXXX zo sumy 120 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne, ktoré bude uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh otca zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že otec maloletého na pojednávaní uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a nestíha splácať bežné výživné ani dlžné výživné, kde má exekúciu na dlžné výživné vo výške 5.000 Eur. Vo výkone trestu odňatia slobody je od februára 2019. Koniec trestu má v júli 2021. Bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť a za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Doposiaľ bol asi 7 krát súdne trestaný. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody od júla 2018 do novembra 2018 pracoval na základe dohody o vykonaní práce pre spoločnosť P. P. v N., kde mal príjem 6.000 Kč. Následne už nepracoval, pretože dostal výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody. Je vyučený kuchár- čašník, má výučný list. Pred júlom 2018 pracoval ako vodič na dodávke, kde dostal výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že bol súdne trestaný. Momentálne v rámci výkonu trestu odňatia slobody nie je pracovne zaradený, z dôvodu, že absolvoval protitoxikomanické liečenie a predtým bol pracovne zaradený ako kuchár. Má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšej maloletej dcére, ktorá má 3 roky, kde bola súdom určená vyživovacia povinnosť vo výške 50 Eur.Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Uviedla, že otec maloletého výživné nikdy neplatil. Raz za čas zaplatil sumu 30 Eur alebo 20 Eur. Maloletý C. je žiakom

druhého ročníka základnej školy F. R., kde momentálne nechodí na žiaden krúžok. Opätovne začal chodiť do školy. Spolu s manželom bývajú v obecnom nájomnom byte, kde uhrádza nájomné 150 Eur, inkaso 63 Eur, internet plus televízia 25 Eur. Strava pre C. v škole 3 Eur mesačne plus 10 Eur depozit, školský príspevok 10 Eur. Má ďalšie výdavky na maloletého syna ako sú výdavky na školské pomôcky, oblečenie pre syna. Ona je momentálne nezamestnaná. Spolu s manželom majú aj maloletú dcéru P.. Poberá prídavky na deti.Súd naposledy o výživnom pre maloletého rozhodoval v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , kde otec maloletého podal návrh na zníženie výživného. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 6.9.2016 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Otec v konaní argumentoval tým, že žije v rodinnom dome s priateľkou a jej rodičmi, ktorí mu kompletne zabezpečujú stravu, oblečenie a všetky životné potreby. Naposledy bol zamestnaný v Taliansku na brigádnickú prácu, následne nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Maloletý C. bol v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom vo veku štyroch rokov. Matke výrazným spôsobom finančne vypomáhal jej priateľ, ako aj rodina. Otec sa o maloletého syna žiadnym spôsobom nezaujímal. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 27.5.2015 bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené výživné vo výške 120,- eur mesačne, pričom bol upravený styk otca s maloletým synom. V tom čase sa otec maloletého zdržiaval v N. republike, pracoval vo firme C., s.r.o. s príjmom 9400,-Kč. Matka bola na materskej dovolenke s maloletým synom 4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého Súd na základe vykonaného dokazovania znížil výživné zo strany otca na maloletého syna zo sumy 120,-eur na sumu 100,-eur mesačne. Súd pri znížení výživné prihliadal na skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, kde bola súdom určená vyživovacia povinnosť vo výške 30,-eur mesačne, ide o dieťa vo veku troch rokov. Otec maloletého podal návrh na zníženie výživného na sumu 30,-eur mesačne, kde súd tento návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Otec maloletého pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody riadne pracoval, je vyučený kuchár - čašník. Otec maloletého argumentoval tým, že je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a nemôže uhrádzať stanovené výživné a dlžné výživné. Zároveň uviedol že si nemôže nájsť lepšiu prácu z dôvodu, že bol súdne trestný a nechcú ho prijať do zamestnania. Otec maloletého bol doposiaľ sedem krát súdne trestný, teda sám svojím spôsobom života a správaním zapríčinil tom, že je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a aj v prípade prepustenia na slobodu na problém si nájsť prácu z dôvodu predchádzajúcich odsúdení. Súd je toho názoru, že takéto správania sa otca maloletého, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa vo forme zníženia výživného, najmä za situácie, kedy otec sa o maloletého syn žiadnym spôsobom nezaujíma a výživné doposiaľ z jeho strany nikdy nebolo platené riadne. Súd v danom konaní posudzoval aj zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa a matky, ktorá sa o maloletého syna osobne stará. V čase posledného rozhodnutia súdu bol maloletý C. vo veku štyroch rokov. Momentálne je žiakom druhého ročníka základnej školy, teda náklady na jeho výchovu vzrástli. Zmenili sa aj pomery na strane matky, ktorá sa vydala a pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej dcére. Súd na základe návrhu otca na zníženie výživného skúmal zmenu pomerov na strane povinného otca ako aj zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, príjem otca sa v súčasnosti znížil na minimum, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu páchania trestnej činnosti. Na strane maloletého syna došlo k zvýšenie nákladov z dôvodu vyššie veku a nástupu na povinnú školskú dochádzku. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére. Súd čiastočne vyhovel návrhu otca na zníženie výživného na sumu 100,-eur mesačne z dôvodu, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Otec sa vlastným pričinením a to páchaním trestnej činnosti dostal do situácie, kedy si nemôže v plnej miere plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody. Túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré má právo na riadnu starostlivosť voči každému z rodičov. 5. Poukázal na ust. § 62, ods. 1,2,3,4, § 63, ods. 1,2, § 75, ods. 1, § 77, ods.1, § 78, ods. 1,2,3 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa 52 C.m.p.. Obsah odvolania otca 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom. Okresným súdom Revúca pod sp. zn. mu bola uložená povinnosť platiť mesačne 50 eur výživné na dcérku M. R.. Od januára 2019 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za majetkovú trestnú činnosť a za neplatenie výživného na môjho maloletého syna C. R.. Dlh na výživnom má vyše 4.350 eur. Nepoberá ani základné minimum. Nie je schopný platiť výživné vo výške 100 eur mesačne na syna plus platiť 50 eur výživné na mal. dcéru M. a súčasne splácať dlžné výživné na môjho mal. syna, ktoré činí sumu 4.350 eur. Vo výkone trestu je pracovne zaradený no po strhnutí resp. zaplatení pohľadávok vrátane 30 euro

- vyživovacia povinnosť mu zostáva vreckové vo výške 24 euro mesačne.Tým pádom sa jeho dlh na výživnom každým mesiacom zvyšuje. Nikdy nebol schopný platiť celú sumu výživného na yna a preto navrhuje zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 120 eur na sumu 30 eur mesačne. 8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle , ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z ( ďalej len „CSP“) 10. Súd svoje rozhodnutie o znížení výživného zo strany otca odôvodnil tým, že od rozhodovania súdu o výživnom nastala zmena pomerov na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť a jeho príjem sa znížil na minimum, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu páchania trestnej činnosti. 11. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie Zákona o rodine. Civilný súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie C.m.p.), podľa ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 12. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. V zmysle Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. 13. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd správne prihliadol na to, že matka maloletého sa o neho osobne stará, zabezpečuje mu bývanie , finančne zabezpečuje všetky jeho materiálne potreby. 14. Podľa zákona o rodine (ďalej len „“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 17. Zákon o rodine v ustanovení ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. 18. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. . 19. Otec v odvolaní namieta, že nie je schopný platiť ani súdom znížené výživné, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody a jeho príjem vo VTOS nepostačuje pokryť súdom určené výživné a tak jeho dlh neustále narastá. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vzhľadom k tomu, že právna úprava výživného je založená na princípe príjmovej potenciality (na rozdiel od zásady fakticity), nie je možné opomenúť ani hľadisko možnej úrovne príjmov, ktoré by povinný vzhľadom na svoje schopnosti mohol dosahovať ( porovnaj napr. uznesenie ÚS ČR ) Otec sa jeho vlastným pričinením ( páchaním trestnej činnosti ) dostal do situácie, kedy vo výkone trestu odňatia slobody nemôže plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému. V prípade, ak sa rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol neskôr odsúdený na trest odňatia slobody, v dôsledku čoho u neho došlo k strate objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktorého právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu je chránené ( ). Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, otec si v súčasnosti odpykáva trest odňatia slobody, z ktorého má byť prepustený dňa 10.7.2021. Otec bol v minulosti zamestnaný v Taliansku, v ČR, je vyučený kuchár čašník. Nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili v schopnosti pracovať a dosahovať príjem. Odvolací súd poukazuje na to, že otec sa svojim nezodpovedným prístupom dostal do situácie, že momentálne nemá možnosť dosahovať príjem. Je na otcovi, aby po prepustení z výkonu trestu vyvinul maximálne úsilie na zabezpečenie príjmu a vyrovnanie dlžného výživného, otec by mal na plno využiť svoj potenciál napríklad aj prácou v zahraničí. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 20. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. . 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).