Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-17-2021.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: Bytový podnik Petržalka s.r.o., IČO: 36 821 012, so sídlom: Haanova 10, Bratislava, v zast. JUDr. Maroš Palik, advokát so sídlom: Muchovo nám.12, Bratislava, proti žalovanej: L.. R. B., D.. XX.XX.XXXX, H. N.: O. X, N.a, o zaplatenie 431,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 14.09.2020, č.k. 10C/39/2016-169, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 431,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 387,39 Eur od 25.04.2012 do zaplatenia. Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 6 ods. 1, 2, § 8a ods. 1, § 8b ods. 1, § 25 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení účinnom v čase rozhodovania, §125 ods. 1, § 136 ods. 1,2, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.9.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 431,46 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia príspevkov do Fondu údržby a opráv (FONDOP) ako od spoluvlastníka bytu nachádzajúceho sa v N. na O. X. Č.. X, číslo bytu XX, X. A., a to za obdobie od obdobie od 01.10.2011 do 30.04.2012 vo výške 387,38 Eur a sumu 44,08 Eur žalobca požadoval priznať titulom úroku z omeškania.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, katastrálne územie A., vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor súd zistil, že vlastníkmi bytu nachádzajúceho sa v N. na O. X. Č.. X, číslo bytu XX, X. A. boli O. B., R.. W. XX.XX.XXXX V. Š. B. R.. W.Ň. XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Po poručiteľovi Š. B. prebiehalo dedičské konanie pod č. 1D 555/2002, ktoré bolo právoplatne skončené 10.03.2020. Dedičmi v tomto konaní boli O. B., (ktorá v priebehu tohto dedičského konania dňa XX.XX.XXXX zomrela) a jeho deti L.. Š.H. B. D.. XX.XX.XXXX, O. A. D.. XX.XX.XXXX V. L.. R. B., žalovaná. Súd vyporiadal dedičstvo po poručiteľovi tak, že každý z dedičov nadobudol k predmetnému bytu spoluvlastnícky podiel 1, čo je v podiele 1/8 z celku s tým, že do dedičstva po manželke poručiteľa O. B., R.. W.V. XX.XX.XXXX bude zaradený podiel 1, čo je v podiele 1/8 z celku. Predmetné rozhodnutie napadla odvolaním žalovaná, namietala, že je neetické a nespravodlivé, aby všetci súrodenci dedili rovnakým dielom a to vo všetkých položkách, ako je uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie , žiadala predmetnú nehnuteľnosť - byt nachádzajúci sa v N. na O. X.
Č.. X, číslo bytu XX, X. A. zapísaný na LV Č. XXXX, prikázať do jej výlučného vlastníctva. V dedičskom konaní ani v priebehu tohto konania žalovaná nerozporovala, že predmetný byt užívala tak za života jej rodičov ako i po ich smrti výlučne sama. Po manželke poručiteľa O. B., R.. W. XX.XX.XXXX sa vedie dedičské konanie na tunajšom súde pod č. 1D 664/2007, ktoré nie je právoplatne skončené. Dedičmi po poručiteľke sú jej deti L.. Š. B. D.. XX.XX.XXXX, O. A., D.. XX.XX.XXXX V. L.. R. B., žalovaná.
4. Zmluvou o výkone správy zo dňa 19.12.2007, uzavretou medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu, nachádzajúceho sa v N.e na O. X. Č.. X, vlastníci poverili správcu, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, predmetom svojej činnosti a touto zmluvou, odplatne zabezpečoval prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu. Vlastníci poverili správcu, aby pre nich odplatne zabezpečoval plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Správca sa zaviazal zabezpečiť výkon správy dojednaný s vlastníkmi (článok III.).
5. Žalobca predložil sumárnu analýzu platieb do FONDOP za obdobie od 01.04.2011 do 24.04.2012, z ktorej súd zistil, že žalovaná predpísanú sumu platby do FONDOP mesačne v sume 55,34 Eur neplatila v období od septembra 2011 do marca 2012 v celkovej sume 387,38 Eur za 7 mesiacov. Žalovaná túto skutočnosť nepoprela, svoju obranu založila na tom, že nie je jedinou spoluvlastníčkou bytu a mali by byť k úhrade nedoplatku zaviazaní aj jej súrodenci, ako podieloví spoluvlastníci a to podľa podielu spoluvlastníctva.
6. Osobitná právna úprava otázok vlastníctva bytov a nebytových priestorov je obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má charakter špeciálneho právneho predpisu, čoho dôsledkom je, že príslušné ustanovenia OZ možno aplikovať len vtedy, ak zákon č. 182/1993 Z.z. nemá inú právnu úpravu. Samotný obsah týchto vlastníckych práv vo vzťahu k tretím osobám, je však upravený aj v ustanoveniach OZ, a to v § 136 a nasledujúcich, so zreteľom na uvedené právne úpravy je preto treba odlišovať vlastnícke vzťahy a od týchto vzťahov odvodené zmluvné vzťahy. Pri podielovom spoluvlastníctve zákon pri vzťahu k tretím osobám vychádza z jednotnosti vlastníctva, čo je výrazom ochrany tretích osôb, ktoré nemôžu poznať vnútorné vzťahy spoluvlastníkov. Preto zákon vychádza z toho, že vo všeobecnosti prezumuje u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie vo vzťahu k tretím osobám. Prípadné nezhody spoluvlastníkov, týkajúce sa správy spoločnej veci, nemajú vplyv na vzťah k tretím osobám.
7. V danom prípade žalobca oprávnene ako správca bytového domu, a to na základe platnej Zmluvy o výkone správy zo dňa 19.12.2007, uzavretej v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, podľa ktorého sa zmluva o výkone správy schvaľuje nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a v takom prípade je záväzná pre všetkých vlastníkov, ak je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom, požadoval od žalovanej zaplatiť nedoplatok do FONDOP mesačne v sume 55,34 Eur, ktorú sumu žalovaná ako podielový spoluvlastník neplatila v období od v celkovej sume 387,38 Eur, teda za 7 mesiacov. Nakoľko predmetnú zmluvu podpísal správca a nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, je zmluva záväzná aj pre žalovanú, jej podpis za byt č. 20 na zmluve neabsentuje, zmluvu podpísala v čase, keď pôvodní vlastníci bytu už nežili, táto skutočnosť nemá vplyv na celkovú platnosť zmluvy. Súd nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o výkone správy ani o aktívnej právnej legitimácii žalobcu ako správcu na podanie predmetnej žaloby, takéto oprávnenie mu v zmysle zmluvy a zákona prináleží (§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.). Rovnako súd nemal pochybnosti o správnosti vyúčtovania nedoplatku FONDOP v zmysle, ktorého vznikli žalovanej ako podielovému spoluvlastníkovi bytu v sume 387,38 Eur za obdobie od septembra 2011 do marca 2012 a rovnako aj výšku úroku z omeškania v sume 44,08 Eur za omeškanie platieb do FONDOP v období od 19.02.2010 do 24.04.2012. Uvedené sumy nerozporovala žiadna z procesných strán, preto v tomto smere nebolo potrebné smerovať dokazovanie.
8. Súd neprijal obranu žalovanej, že súd má zaviazať k zaplateniu žalovaného nedoplatku aj ostatných podielových spoluvlastníkov. V prípade podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám je zodpovednosť spoločná a nerozdielna, teda každý zo spoluvlastníkov zodpovedá v celosti za prípadné dlhy voči veriteľovi, ktorý môže následne dlh vymáhať od ktoréhokoľvek spoluvlastníka. Žalovaná nemá
uzavretú žiadnu dohodu o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou - bytom, so svojimi súrodencami, ktorá by upravovala ich vzájomný vzťah v súvislosti s bytom, navyše ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, vnútorné vzťahy spoluvlastníkov žalobca ako veriteľ nerieši a oprávnene požaduje v konaní zaviazať žalovanú na zaplatenie pohľadávky . Na okraj súd udáva, že žalovaná ako podielový spoluvlastník bytu v 1/8ine užíva bez dohody so spoluvlastníkmi ich spoluvlastnícky podiel bezodplatne a na druhej strane pociťuje nespravodlivosť v tom smere, že má zaplatiť žalovaný nedoplatok a úrok z omeškania sama. Súd žalovanú ako podielového spoluvlastníka predmetného bytu, ktorý výlučne sám užíva a obýva predmetný byt k zaplateniu žalovanej sumy 431,4 Eur zaviazal.
9. Žalovaná ako podielový spoluvlastník predmetného bytu podľa žalobcom predloženej platobnej disciplíny neplatila platby do FONDOP v žalovanom období od 9/2011 do 3/2012 (vrátane) a neuhradila vzniknutý nedoplatok, pričom žalobca právom požadoval priznať zákonný úrok z omeškania od 25.04.2012, teda od nasledujúceho dňa po dni, ku ktorému už úrok z omeškania bol vyčíslený.
10. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto má právo aj na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná namieta, že súd prvej inštancie napriek vykonanému dokazovaniu dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Súdu bolo známe, že predmetný byt je vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov, súrodencov žalovanej a nielen žalovanej. Teda osobou pasívne vecne legitimovanou nie je len žalovaná, ale aj jej súrodenci.
12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý považuje za správne a vydané v súlade so zákonom, odvolanie žalovanej považujem za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Titulom ukončeného dedičského konania po zomrelom Š. B. vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1D 555/2002 sa žalovaná stala spoluvlastníčkou predmetného bytu o veľkosti podielu 1/8. Táto skutočnosť zakladá jej pasívnu legitimáciu vo veci, čo bolo v konaní preukázané výpisom z LV č. XXXX, k. ú. A.. Byt nadobudla žalovaná do spoluvlastníctva dňom smrti právneho predchodcu Š. B., teda dňa 11.09.2002. Žalovaná teda bola spoluvlastníčkou bytu v čase, kedy vznikli žalované pohľadávky (1.10.2011 - 30.04.2012).
13 K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná zotrváva n svojich doterajších argumentoch a poukazuje na to, že byt je v spoluvlastníctve viacerých osôb, teda žalovanou by nemala byť len ona sama.
14. Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli.
15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
16. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
18. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca žaluje v konaní zaplatenie peňažnej čiastky za nedoplatky spojené s užívaním bytu č. XX na X. A. na O. X S. N.. V dedičskom konaní po D.. Š. B., dedičské konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp. zn. 1D 555/2002, bolo vydané uznesenie, ktorým bolo dedičské konanie ukončené. Žalovaná sa na základe výsledku tohto dedičského konania stala jednou zo spoluvlastníčok bytu Č.. XX na X. A.Í. na O. X S. N. o veľkosti podielu 1/8. Byt žalovaná ako spoluvlastníčka nadobudla v deň smrti jej právneho predchodcu, teda bola spoluvlastníčkou v podiele 1/8 bytu v čase, kedy vznikli žalované pohľadávky (1.10.2011 - 30.04.2012). Na základe toho sa žalovaná stala jednou z pasívne vecne žalovaných osôb v prejednávanej veci.
19. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
20. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná ako spoluvlastníčka predmetného bytu v podiele 1/8 je vo vzťahu k ostatných spoluvlastníkom bytu k žalobcovi ako veriteľovi v pasívnej solidarite. Pasívna solidarita podielových spoluvlastníkov znamená, že tretia osoba v pozícii veriteľa môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov, a to bez ohľadu na veľkosť podielu spoluvlastníka, od ktorého požaduje poskytnutie plnenia. Spoluvlastník, ktorý plnenie poskytol, je oprávnený od ostatných podielových spoluvlastníkov požadovať, aby mu uhradili pomernú časť plnenia podľa svojich podielov. Teda ako už súd prvej inštancie správne uviedol, žalobca bol oprávnený žalovať celý dlh spoluvlastníkov od ktoréhokoľvek spoluvlastníka.
22. To, že žalovaná zaplatí v prejednávanom súdnom konaní celú žalovanú sumu, neznamená, že si nemôže od ostatných spoluvlastníkov žiadať, aby jej doplatili čiastku pomernú k ich spoluvlastníckemu podielu, ktorú ona za nich žalobcovi zaplatila.
23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).