Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu: V. P. P. I. F., F. F. V. B. X, XXX XX P., I. E., konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom V. P. P. I. F., P. K. V., F. F.Y. M. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, K.: R. M. L.. U. N. F..E..D.. F. F. X. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: P. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. T. B. XXX, XXX XX T. B., o zaplatenie 238,35 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi:

- 165,65 eur z titulu neuhradenej istiny úveru,

- 22,00 % ročný úrok z úveru zo sumy 165,65 eur od 03.08.2016 do 15.10.2017,

- 3,64 eur z titulu dlžných úrokov z úveru,

- 5,00 % ročný úrok z omeškania z 3,64 eur z titulu dlžných úrokov z úveru od 03.08.2016 do zaplatenia,

- 1,47 eur poplatok za poistenie a

- 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 167,12 eur od 03.08.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu o zaplatenie 22,00 % ročného úroku z úveru z neuhradenej istiny úveru sumy 165,65 eur od 16.10.2017 do zaplatenia,

- 25,77 eur z titulu dlžných úrokov z úveru,

- 8,82 eur z titulu poplatkov za poistenie,

- 33,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

- 5,00 % ročného úroku z omeškania zo sumy 25,77 eur dlžných úrokov z úveru, zo sumy 8,82 eur poplatkov za poistenie a zo sumy 33,- eur nákladov spojených s uplatnením pohľadávky z a m i e t a .

III. Súd náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia sumy 331,87 eur s príslušenstvom špecifikovaným v predmetnom návrhu a náhrady trov konania od žalovaného. V odôvodnení žaloby uviedol, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti N. F. a.s., so sídlom v V., P. 7, C.: XX XXX XXX so spoločnosťou V. P. P. I. SA, so sídlom V. B. 1, XXXXX P., I., zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX (nástupnícka spoločnosť). Spoločnosť N. F. a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť V. P. P. I. SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 06.10.2015 uzavrel N. ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok N. poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 278,00 Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 24 mesačných splátok vo výške 15,89 Eur, so splatnosťou prvej splátky 15.11.2015. Na základe úverovej zmluvy N. poskytol žalovanému úver tak, že dňa 30.10.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predkladá v prílohe. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný N. do dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 31,78 Eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predkladá v prílohe. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 02.08.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.

2. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami dňa 20.09.2019, pričom k doručenej žalobe sa nevyjadril.

3. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov - prekladom č. 120/2016 z jazyka francúzskeho do slovenského jazyka - výpisom z hlavného zápisu v obchodnom a podnikovom registri ku dňu 12.07.2016

- registratúra Obchodného súdu v Paríži, výpisom z obchodného registra ohľadom spoločnosti N. Slovensko, a.s., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.10.2015, spracovaním osobných údajov, amortizačnou tabuľkou, prehľadom splácania úveru, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, dokladom o doručení vo fotokópii, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru.

4. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 30.10.2019 sp. zn. -75 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, zrušil rozsudok v časti výroku I., ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie 238,35 eur s príslušenstvom a vo výroku II. o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajský súd uviedol, že rozsudok súdu v napadnutej časti, t. j. pokiaľ súd zamietol žalobou zaplatenie 238,35 eur s príslušenstvom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ súd vychádzal zo záveru, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný v celom rozsahu. Tým došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ust. , t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci súd na zistený skutkový stav použil ustanovenia správneho právneho predpisu, t. j. ust. , , a , avšak tieto ustanovenia nesprávne interpretoval a vyvodil z nich nesprávny záver o premlčaní žalobou uplatneného nároku, v dôsledku čoho neskúmal ďalšie skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci. Súd nesprávne určil začiatok premlčacej doby celého zosplatneného úveru dňom 16.4.2016, t. j. 3 mesiace pred zosplatnením dlhu (k zosplatneniu celého úveru došlo dňa 2.8.2016), a to z nasledujúcich dôvodov: Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže dodávateľ uplatniť právo podľa (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote najmenej 15 dní na uplatnenie tohto práva. Aj v tomto prípade však platí druhá veta cit. ustanovenia , t.j. že toto právo môže veriteľ použiť (len) najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 02.08.2016, a teda mohol tak urobiť len pre omeškanie splátky splatnej 15.04.2016. Najskôr tak totiž mohol urobiť 16.07.2016 (nasledujúci deň po uplynutí 3-mesačnej lehoty v zmysle ) a najneskôr do 15.08.2016 (kedy sa stala splatnou ďalšia splátka v zmysle ) za splnenia ostatných podmienok v zmysle , pričom úver zosplatnil dňom 02.08.2016. Okamih zosplatnenia úveru (02.08.2016, resp. až 17.08.2016, kedy bolo žalovanému doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.08.2016) však nie je rozhodujúci z hľadiska začatia premlčacej doby predčasne zosplatneného úveru ( ). Počítanie premlčacej doby od momentu predčasného zosplatnenia úveru nemá oporu v ust. , keď premlčanie splátok úveru i celého zročného úveru je upravené v ust. . Ustanovenie upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby a všeobecne stanovuje začiatok plynutia premlčacej doby, pričom táto všeobecná úprava platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou úpravou, t. j. nestanovuje inú dĺžku premlčacej doby, alebo odlišne určuje začiatok jej plynutia. Ustanovenie veta prvá obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby) v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach, pričom každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba vždy samostatne. Uvedené však platí iba vo vzťahu k splátkam, ktoré sa stali splatnými skôr ako veriteľ využil svoje právo v zmysle požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky. V prípade, ak veriteľ využije právo, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných splátok) nastane odlišná situácia. Odvolací súd zdôraznil, že v danom prípade zosplatnenie nemalo vplyv na splatnosť splátok, ktoré sa stali splatnými už skôr. Splátky, ktoré sa už stali splatnými v zmysle vyššie citovaného ustanovenia prvá veta pred zosplatnením celého zostatku dlhu (dňa 02.08.2016), t. j. splátky splatné 15.01.2016 až 15.06.2016 už takýto status nadobudli, teda jednoznačne už boli splatnými, preto aj premlčacia doba vo vzťahu k týmto splátkam už začala plynúť u každej samostatne (dňa 15.01.2016 až 15.06.2016) a skončila dňa 15.01.2019, 15.02.2019, 15.03.2019, 15.04.2019, 15.05.2019 a 15.06.2019. Žaloba bola doručená súdu dňa 15.07.2019, preto vo vzťahu k splátkam splatným dňa 15.01.2016 až 15.06.2016 došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby. V prípade, ak veriteľ využije právo v zmysle požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky, vo vzťahu k celému zosplatnenému dlhu (mimo už splatných splátok) nastane odlišná situácia a je potrebné osobitne ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného zostatku dlhu (v danom prípade pozostávajúceho zo sumy, splatenie ktorej bolo pôvodne dohodnuté v splátkach splatných od 15.07.2016 do konečnej splatnosti). Ustanovenie veta druhá obsahuje osobitnú úpravu premlčania (osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby) v prípade, ak veriteľ využije právo v zmysle Obč. zák. požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky. Je však potrebné posúdiť, či túto osobitnú úpravu je možné aplikovať (priamo) aj v prípade, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a veriteľ uplatnil právo podľa v súlade s ustanovením . Ako nesprávny odvolací súd vyhodnotil postup súdu, ktorý aplikoval na vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (iba) ustanovenie veta druhá , vychádzajúc z úvahy, že na plynutie premlčacej doby nemá vplyv skutočnosť, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa až po uplynutí 3-mesačného omeškania s niektorou splátkou. Odvolací súd bol toho názoru, že v prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy nemožno vychádzať z aplikácie ustanovenia veta druhá bez súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z novo zavedenej úpravy obsiahnutej v ustanovení . Odvolací súd vychádza z úvahy, že v takomto (špecifickom) prípade pri posúdení začiatku plynutia premlčacej

doby zosplatneného dlhu (mimo už splatných splátok) je možné použitie ust. veta druhá iba za súčasnej aplikácie ust. a novozavedeného ust. pri jeho výklade. Daný aplikačný problém vyvstal práve v súvislosti s novozavedeným ust. , ktorý tak zasiahol do dovtedy platnej úpravy vychádzajúcej z ust. v spojení s , vo vzťahu ku ktorým súdna prax bola jednotná. Predpoklad pre zosplatnenie úveru v zmysle (v prípade ak sa nejedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy) spočíva v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky. V tom prípade, môže veriteľ vyvolať predčasnú splatnosť zostávajúceho dlhu v prvý deň omeškania dlžníka so zaplatením splátky a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len logické, že práve v tento deň podľa ust. veta druhá (ktorý odkazuje na ust. ) začína plynúť premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti záväzku. Ustanovenie však zaviedlo novú podmienku pre aplikáciu ust. , vzťahujúcu sa iba na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je v zmysle tohto ustanovenia posunutá až na dobu po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky (za súčasného splnenia ďalšej podmienky podľa - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva). Je preto v takomto prípade potrebné zohľadniť, že veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh (do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej, ak upozornil dlžníka na túto možnosť aspoň 15 dní pred vyhlásením). Odvolací súd mal za to, že pri aplikácii ustanovenia veta druhá v prípadoch spotrebiteľských zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. , v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením. S takouto ďalšou udalosťou však ust. (rovnako ako ani ) explicitne nepočíta. Odvolací súd zdôraznil, že aj v tomto prípade sa uplatňuje trojročná premlčacia doba stanovená v ust. a až do uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie a veriteľ sa v prípade neplnenia povinnosti dlžníka môže domáhať (na súde) iba zaplatenia už splatných splátok. Je nesporným, že až od uplatnenia práva v zmysle (v prípade spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok stanovených v ) sa žalobca môže domáhať na súde zaplatenia celej pohľadávky (celého zosplatneného zostatku dlhu). Vychádzal preto z úvahy, že aj vo vzťahu k celému zosplatnenému zostatku dlhu nemožno obísť základné pravidlo stanovené v , v zmysle ktorého premlčacia doba plynie vždy odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť na súde) po prvý raz. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pri zosplatnenom zostatku dlhu veriteľ nemohol uplatniť celú pohľadávku skôr, ako došlo k zosplatneniu (využitiu práva podľa ), pričom k takémuto zosplatneniu môže dôjsť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uplatnenie celej pohľadávky (zosplatneného zostatku dlhu) musia byť (okrem ďalších) súčasne splnené dve podmienky, a to, že veriteľ využil svoje právo a požiadal o splatenie celého dlhu (zosplatnil dlh) a zároveň, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd mal za to, že by bolo nelogické a časovo paradoxné, pokiaľ by premlčacia doba začala vo vzťahu k zosplatnenému dlhu plynúť už dňom splatnosti nesplnenej splátky, ktorá bola splatná viac ako tri mesiace pred tým, ako mohlo dôjsť k zosplatneniu dlhu, teda premlčacia doba by začala plynúť o tri mesiace skôr, ako si veriteľ mohol uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zosplatneného dlhu na súde. V takom prípade začatie plynutia premlčacej doby časovo predchádza právnu možnosť veriteľa vôbec uplatniť nárok na súde a prakticky skrátilo zákonom určenú dobu na vykonanie práva (premlčacia doba, ktorá má byť podľa trojročná, by bola skrátená o tri mesiace). Aj v preskúmavanom prípade, pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k zosplatnenému zostatku pohľadávky, je potrebné najprv ustáliť, pre nesplnenie ktorej splátky vniklo veriteľovi právo (a veriteľ ho využil) v zmysle požadovať zaplatenie celej pohľadávky (t.j. v dôsledku nesplnenia ktorej splátky sa stal zročným celý dlh). Vyššie uvedená podmienka stanovená v bola v danom prípade splnená ku dňu 02.08.2016 iba vo vzťahu k splátke splatnej dňa 15.04.2016, ako už bolo uvedené vyššie. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah a súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky (počnúc splátkou splatnou 15.07.2016 až do konečnej splatnosti, kde veriteľ využil právo podľa v spojení s ) premlčacia doba začala plynúť 16.07.2016, t.j. v deň nasledujúci po uplynutí 3-mesačnej

lehoty odo dňa 15.04.2016, kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie (dňa 02.08.2016) vyvolala ( ) a uplynula dňom 16.07.2019. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 15.07.2019, ide o včas podanú žalobu a vecne nesprávne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu v celom rozsahu zamietol. Ako bolo uvedené vyššie, celý zostatok úveru (počnúc splátkou splatnou dňa 15.07.2016) žalobca mohol na súde prvýkrát uplatniť dňom 16.07.2016, a pokiaľ tak urobil dňa 15.07.2019, stalo sa tak pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby celého zostatku úveru, ktorá uplynula dňa 16.07.2019. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, nezaoberal sa ďalšími tvrdeniami uvedenými v žalobe, neustálil tak skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku (v jeho zrušenej a vrátenej časti) a keďže tento nedostatok vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. a jeho vrátenie v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci zabezpečiť si dostatočný skutkový základ pre posúdenie dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku, vychádzať z už vykonaných dôkazov, prípadne aj doplnených po vrátení veci a opätovne o žalobou uplatnenom nároku v zrušenej časti rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania. Predmetom konania po vrátení veci je už iba nárok na zaplatenie 238,35 eur s príslušenstvom, keďže v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

7. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobca trval na podanej žalobe. Strany sporu sa k predmetu konania už nevyjadrili a nepredložili ďalšie listinné dôkazy, preto súd vychádzal z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré tvorili prílohy žaloby.

8. Súd pri posúdení žalobcom uplatnenom nároku vychádzal z ustanovení a nasl. a ods., 1, 2 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ku dňu 06.10.2015, nakoľko zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považuje za spotrebiteľskú zmluvu.

9. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok žalobou v sume 331,87 eur pozostával z dlžnej úverovej istiny v sume 259,17 eur, z dlžných úrokov z úveru v sume 29,41 eur, z dlžného poistného v sume 10,29 eur, z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 33,- eur, úrokov z dlžnej úrokovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 259,17 eur od 03.08.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 298,87 eur od 03.08.2016 do zaplatenia.

10. Po vrátení veci na ďalšie konanie, predmetom konania bol už iba nárok na zaplatenie 238,35 eur, pretože v prevyšujúcej zamietanej časti ohľadom šiestich mesačných splátok úveru po 15,89 eur za obdobie od januára do júna 2016, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.10.2019 nadobudol právoplatnosť.

11. Z obsahu žaloby vyplýva, že suma 238,35 eur pozostáva z dlžných úrokov z úveru vyčíslených v sume 29,41 eur, z dlžného poistného v sume 10,29 eur, z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 33,- eur a z istiny úveru 165,65 eur.

12. Vychádzajúc z obsahu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, súd žalobu považoval za dôvodnú ohľadom dlžnej úverovej istiny v sume 165,65 eur, 22 % ročného úroku z úveru zo sumy 165,65 eur od 03.08.2016 (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do 15.10.2017 (do dňa konečnej splatnosti úveru, ktorý údaj vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere), sumy 3,64 eur dlžných úrokov z úveru a mesačného poplatku za poistenie vo výške 1,47 eur, splatného ku dňu 15.07.2016. Vyčíslenie dlžných úrokov a poplatku za poistenie ku dňu 15.07.2016 vyplýva z prehľadu splácania úveru (čl. 21). Žalovaný s plnením istiny úveru 165,65 eur, dlžných úrokov z úveru sumy 3,64 eur za mesiac júl 2016 a poplatku za poistenie za mesiac júl 2016 v sume 1,47 eur sa dostal do omeškania, preto súd ho zaviazal k zaplateniu týchto súm s 5 % ročným úrokom z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia .

13. Súd žalobu o zaplatenie 22 % ročného úroku z úveru z neuhradenej istiny úveru sumy 165,65 eur od 16.10.2017, odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru do zaplatenia neuhradenej istiny úveru zamietol, pretože platenie dohodnutých 22% úrokov ročne z dlžnej istiny úveru až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru postavenie spotrebiteľa zhorší, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania. Bez konkrétneho ohraničenia obdobia , za ktoré zmluvný úrok by mal byt zaplatený, spotrebiteľ by zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu za poskytnutie peňazí. Z týchto dôvodov súd vychádzajúc z obsahu zmluvy, v ktorej konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 15.10.2017, do ktorého dňa bol povinný žalovaný platiť dohodnuté úroky ako cenu za poskytnutie peňazí, súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 22% úroku z úveru z dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do 15. 10.2017, do dňa, ktorý v zmluve bol dohodnutý ako deň konečnej splatnosti úveru.

14.Žalobca si uplatnil vyčíslené dlžné úroky z úveru za obdobie od januára 2016 do zosplatnenia úveru, do 02.08.2016, celkove v sume 29,41 eur. Z tejto sumy súd priznal sumu 3,64 eur dlžné úroky z úveru, vyčíslené ku dňu 15.07.2016 za mesiac júl 2016 spolu s príslušenstvo, úrokmi z omeškania.

15. Dlžné úroky z úveru v celkovej sume 25,77 eur a mesačné poplatky za poistenie v celkovej sume 8,82 eur (mesačne 1,47 eur) za obdobie od januára do júna 2016 súd považoval za premlčané v zmysle ustanovenia prvej vety , ktoré mesačné plnenia vyčíslené v prehľade splátok a úhrad (čl. 21 spisu) vo forme mesačných platieb boli splatnými pred zosplatnením neurhadeného zostatku úveru. Premlčacia doba vo vzťahu k týmto plneniam začala plynúť u každej samostatne (dňa 15.01.2016 až 15.06.2016) a skončila dňa 15.01.2019, 15.02.2019, 15.03.2019, 15.04.2019, 15.05.2019 a 15.06.2019, pred podaním žaloby na súd, ktorá bola podaná dňa 15.07.2019, preto súd žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom, s 5% úrokmi z omeškania, zamietol.

16. Žalobca si uplatnil aj sumu 33,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré sú vyčíslené v prehľade splácania úveru sumou 33,- eur (čl. 21), avšak žiadnym spôsobom nepreukázal účelné vynaloženie týchto nákladov, nepredložil listinné dôkazy a neoznačil iné dôkazy na ich preukázanie, preto súd žalobu aj v tejto časti, zamietol.

17. Súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal v zmysle ust. , nakoľko žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, pričom úspešnosť strán sporu v konaní je približne rovnaká. Vychádzajúc z predmetu konania, ktorým bolo zaplatenie peňažnej sumy 331,87 eur s príslušenstvom žalobca bol úspešný v konaní v pomere k celku na 52% a žalovaný bol úspešný v pomere k celku na 48 %, preto súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. a .

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.