Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-27-2021.pdf
PDF · 83.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: MUDr. MDDr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., právne zastúpený: JUDr. Mária Karcolová, advokátka so sídlom K. X., G., proti žalovanej: MUDr. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 24C/33/2020-39 z 22. októbra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) (výrok I.). Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.). Okresný súd vec právne posúdil podľa § 148 ods. 2, § 148a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ktoré upravujú možnosť zrušenia BSM za trvania manželstva. Konštatoval, že žiaden zo zákonných dôvodov pre vyhovenie žalobe nebol daný. Zrušenie BSM podľa ust. § 148a ods. 2 OZ je možné výlučne vtedy, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikanie. Strany sporu však netvrdili, že niektorá z nich by takéto oprávnenie získala. Postavenie spoločníka, konateľa ani odborného zástupcu takýmto oprávnením nie je. Ďalším dôvodom pre zrušenie BSM za trvania manželstva v zmysle ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že jeho ďalšie trvanie by odporovalo dobrým mravom. Žalobca neuviedol konkrétne konanie strán sporu, ktoré by mohlo ohrozovať ich životnú úroveň a existenciu, a ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Postavenie spoločníka, konateľa ani odborného zástupcu obchodnej spoločnosti a zabezpečovanie nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si ho výslovne neuplatňovali.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Rozsudok okresného súdu označil za svojvoľný, formalistický, nezákonný a nespravodlivý, porušujúci zásadu iura novit curia. Poukázal na to, že žalobou sa domáhal zrušenia BSM z dôvodu, že sú s ohľadom na potrebu zabezpečovania ich príjmov so žalovanou (manželkou) nútení konať a správať sa tak, že si navzájom, napriek ich obozretnosti a potrebnej starostlivosti vysoko ohrozujú životnú úroveň a samotnú existenciu. Túto skutočnosť je možné považovať aj za konanie a správanie sa v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade znášajú vysoké existenčné riziko poškodenia konaním druhého manžela, že nie je možné spravodlivo od nich požadovať zachovanie trvania ich BSM. Podnikajú prostredníctvom „jednoosobových“ spoločností s ručením obmedzeným, v rámci ktorých pôsobia nielen ako jediný spoločníci, konatelia a zodpovední
zástupcovia, ale aj ako zdravotní pracovníci - zubní lekári. Namietal, že rozsudok nie je dostatočne dôsledne odôvodnený a tým je nepreskúmateľný.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
5. Právny poriadok nemá definíciu pojmu „dobré mravy“. V literatúre, aj aplikačnej praxi sa za dobré mravy považuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2003). V súvislosti s posudzovaním či ďalšie trvanie BSM by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ustálená rozhodovacia prax za závažné dôvody zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 148 ods. 2 OZ považuje márnotratné správanie sa jedného z manželov, poškodzovanie hospodárskych záujmov rodiny alebo dlhotrvajúce zrušenie spoločnej domácnosti. Za závažný dôvod ďalej považuje skutočnosť, že jeden z manželov sa sústavne zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa (veriteľov) podľa § 147 ods. 1 OZ mohlo viesť k ohrozeniu bezpodielového spoluvlastníctva, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku, alebo sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti. V takýchto prípadoch usudzuje, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by odporovalo dobrým mravom, pretože neplní svoj účel.
6. Žalobca v odvolaní uvádzal, že on a žalovaná sú spoločníkmi „jednoosobových“ obchodných spoločností, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, pri ktorej môže dôjsť aj bez ich zavinenia k poškodeniu zdravia osôb, ktorým poskytujú zdravotnú starostlivosť, čím im vznikne zodpovednosť za škodu, ktorá by v takýchto prípadoch vznikla. Uvedené dôvody, odvolací súd, rovnako súd prvej inštancie nevyhodnotil ako dôvody, pre ktoré by bolo trvanie BSM žalobcu a žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal z vyššie uvedených záverov súdnej praxe o tom, čo sa považuje za dobré mravy a rozpor s nimi. To, že žalobca a žalovaná vykonávajú zodpovedné a náročné povolanie lekára, , nie je konaním, ktoré by bolo v rozpore so základnými, v spoločnosti prevládajúcimi morálnymi zásadami a mohlo by sa kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ad absurdum by bolo možné konštatovať, že plnenie závažných pracovných alebo spoločenských funkcií manželmi, ktoré sú spojené s vysokou mierou zodpovednosti za život a zdravie osôb ( t.j. napr. každý lekár), prípadne s nebezpečenstvom vzniku materiálnej škody by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobcom uvedené dôvody nemožno vyhodnotiť ako spôsobilé pre vyhovenie jeho žalobe .
7. Možno prisvedčiť odvolateľovi, že rozhodnutie okresného súdu a úvahy o nemožnosti aplikácie § 148 ods. 2 OZ boli v odôvodnené napadnutého rozsudku uvedené dosť stručne. Avšak táto stručnosť nebola na úkor jasnosti právnych záverov súdu prvej inštancie. Okresný súd konštatoval, že tvrdenia žalobcu nemožno subsumovať pod hypotézu právnej normy § 148 ods. 2 OZ. Pokiaľ nedal okresný súd odpoveď na všetky námietky žalobcu, urobil tak v rámci preskúmavania napadnutého rozsudku na základe žalobcom podaného odvolania, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP.
8. Žalobca uviedol, že žalovaná je konateľ a jediný spoločník právnickej osoby spoločnosti Orto-in, s.r.o., so sídlom v Bratislave, čím má status osoby, ktorá získala oprávnenie na podnikanie. Za nesprávny považoval opačný záver okresného súdu. Odvolací súd, nepovažuje túto námietku žalobcu za dôvodnú. Obchodné spoločnosti sú samostatné právnické osoby, ktoré majú svoj vlastný majetok, odlišný od majetku svojich spoločníkov a s týmto svojim majetkom podnikajú a hospodária. Definičným znakom právnických osôb je totiž okrem iného ich majetková samostatnosť, výrazom ktorej je jednak to, že sú sami vlastníkmi svojho majetku a jednak len vo vzťahu k tomuto majetku nesú samostatnú majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch, do ktorých vstupujú (viď § 106 prvá veta Obchodného zákonníka ohľadne spoločností s ručením obmedzeným). Spoločníci jednotlivých obchodných spoločností teda nie sú podielovými spoluvlastníkmi majetku obchodnej spoločnosti, ale ich vzťah k obchodnej spoločnosti a k jej majetku je vymedzený súborom práv spoločníka. Majetkové práva spoločníkov spočívajú spravidla v možnosti prevodu obchodného podielu, v podiele na prípadnom zisku obchodnej spoločnosti, v nároku na vyrovnávací podiel pri zániku účasti spoločníka atď. Za záväzky obchodnej spoločnosti
spoločníci neručia (až na výnimku najmä v § 106 Obchodného zákonníka ). Vzhľadom na uvedené spoločníci nemôžu byť priamo poškodenými osobami v prípadoch, kedy by bola prípadne páchaná určitá činnosť na úkor majetku obchodnej spoločnosti. Čo sa považuje za podnikateľskú činnosť vyplýva z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Každý má právo nakladať s vlastným majetkom spôsobom , ktorý je pre neho najvýhodnejšie a zodpovedá jeho predstavám, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom. Majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama o sebe ešte nie je podnikaním. Pojem podnikateľská činnosť nemožno stotožňovať ani s pojmom zárobková činnosť. Okresný súd preto správne konštatoval, že to, že žalovaná je spoločníčkou obchodnej spoločnosti neznamená, že má oprávnenie na podnikanie v zmysle ust. § 148a ods. 2 OZ.
9. Krajský súd na základe uvedených skutočností rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, na strane žalovanej však v súvislosti s odvolacím konaním nezistil existenciu žiadnych trov konania, preto jej nárok na ich náhradu nepriznal.
11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)