Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8CoCsp-7-2020.pdf
PDF · 119.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: X/ V. L., W.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. F. - T., X/ V. Y., W.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. Y. - I.. H. L., obom zastúpeným: Občianske združenie OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, o zaplatenie istiny 25 350,93 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05. novembra 2019, č. k. 50Csp/114/2017-212, takto
rozhodol:
Odvolací súd občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, do konania nepriberá.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 25 350,93 EUR spolu s 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 736,57 EUR od 01.12.2016 do 08.12.2016, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 636,57 EUR od 09.12.2016 do 20.12.2016, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 606,57 EUR od 21.12.2016 do 09.01.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 506,57 EUR od 10.01.2017 do 17.01.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 476,57 EUR od 18.01.2017 do 08.02.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 376,57 EUR od 09.02.2017 do 08.03.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 246,57 EUR od 09.03.2017 do 22.03.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 216,57 EUR od 23.03.2017 do 07.04.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 116,57 EUR od 08.04.2017 do 20.04.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 12 086,57 EUR od 21.04.2017 do 05.05.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 11 986,57 EUR od 06.05.2017 do 19.05.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 11 956,57 EUR od 20.05.2017 do 08.06.2017, 14,50 % ročným úrokom zo sumy 11 826,57 EUR od 09.06.2017 do zaplatenia, spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 736,57 EUR od 01.12.2016 do 08.12.2016, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 636,57 EUR od 09.12.2016 do 20.12.2016, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 606,57 EUR od 21.12.2016 do 09.01.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 506,57 EUR od 10.01.2017 do 17.01.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 476,57 EUR od 18.01.2017 do 08.02.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 376,57 EUR od 09.02.2017 do 08.03.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 246,57 EUR od 09.03.2017 do 22.03.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 216,57 EUR od 23.03.2017 do 07.04.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 116,57 EUR od 08.04.2017 do 20.04.2017,
8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 086,57 EUR od 21.04.2017 do 05.05.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 986,57 EUR od 06.05.2017 do 19.05.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 956,57 EUR od 20.05.2017 do 08.06.2017, 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11 826,57 EUR od 09.06.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ priznal v celom rozsahu tiež náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že dňa 15.10.2009 žalovaní s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 13 000 eur s pevnou ročnou úrokovou sadzbou, ktorý vyčerpali v plnom rozsahu. Nakoľko predmetný úver nesplácali v dohodnutej dobe a výške dostali sa do omeškania a právny predchodca žalobcu ich výzvami zo dňa 22.12.2010, 15.07.2014 a 15.08.2014 vyzval na doplatenie omeškanej sumy, ktorú neuhradili, na základe čoho právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 09.09.2014 mimoriadnu splatnosť predmetnú úveru, čo bolo žalovaným oznámené dňa 10.09.2014. Oznámením zo dňa 07.10.2014 boli žalovaní vyrozumení, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení č. 1352/2014/CE zo dňa 25.09.2014. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovanými vyplývajúcim im zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0634201832 dňa 30.11.2016 uzatvorili žalobca a žalovaní dohodu o splátkach a uznanie dlhu s odkazom na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej žalovaní uznali svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň sa dohodli na splátkovom kalendári so žalobcom, na základe čoho žalobca následne zobral späť návrh na začatie konania vedeného na súde pod sp. zn. 41C/457/2015. Dňa 21.06.2017 bolo žalobcovi doručené zrušenie dohody o zaplatení dlhu v splátkach.
3. Takto ustálený skutkový stav posúdil pre účely rozhodnutia vo veci samej po právnej stránke podľa § 524 ods. 1 a 2, § 558 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2, § 3 ods. 1, 2, 6, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zdôraznil, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 13 000 EUR s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 14,50%, s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 91 EUR od začiatku čerpania do 31.10.2009 a vo výške 209,18 EUR od 20.11.2009 do konečnej splatnosti 20.09.2019 splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, ktorý žalovaní nesplácali, pričom žalovaní skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe nerozporovali. Dňa 30.11.2016 uzatvorili žalobca a žalovaní dohodu o splátkach a uznanie dlhu s odkazom na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej žalovaní uznali svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň sa dohodli na splátkovom kalendári so žalobcom, na základe čoho žalobca následne zobral späť návrh na začatie konanie vedené na prvoinštančnom súde pod sp. zn. 41C/457/2015. Výška dlhu zo zmluvy o úvere bola ku dňu vyhotovenia dohody o splátkach 26 260,93 EUR, pozostávala z istiny 12 736,57 EUR, úroku 10 969,72 EUR a úroku z omeškania 2 554,64 EUR, ktorý žalovaní mali splácať vo výške 100 EUR a 30 EUR, každý zvlášť. Dňa 21.06.2017 bolo žalobcovi doručené zrušenie dohody o zaplatení dlhu v splátkach. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že uznanie dlhu žalovanými malo za následok vznik vyvrátiteľnej domnienky o existencii dlhu v čase uznania, pričom dôkazné bremeno preukázania, že dlh v čase neexistoval, zaťažovalo žalovaných. Zo strany žalovaných však neboli prezentované relevantné prostriedky procesnej obrany, ktoré by preukázali, že dlh ku dňu uznania neexistoval. Žalobca uviedol, že titulom splátok úveru, resp. dohody o uznaní dlhu od 30.11.2016 do 06.07.2017 žalovaní uhradili sumu 910 EUR, ktoré použil na úhradu istiny a príslušenstva pohľadávky v súlade s OZ, a to istina vo výške 12 736,57 EUR sa znížila na 11 826,57 EUR, príslušenstvo vo výške 13 524,36 EUR. Preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 15.10.2009 a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaných bolo splácať úver v dohodnutých splátkach, tieto nesplácali riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 09.09.2014, pričom žalovaným vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 21 482,66 EUR. Následne dňa 30.11.2016 žalobca a žalovaní podpísali uznanie dlhu a dohodu o splátkach, ktorú taktiež, a to s poukazom na ust. § 5a Občianskeho zákonníka, považoval za platne uzavretú, nakoľko žalovaní uznali dlh až po jeho splatnosti a nie pred splatnosťou. Okrem žalovanej istiny vo výške 12 736,57 EUR, vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 2 554,64 EUR a riadnych úrokov vo výške 10 969,72 EUR súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky
- úrok z omeškania vo výške 8 % ročne až do zaplatenia, teda v zákonnej výške, keď zmluvný vzťah vznikol do 31.01.2013 a taktiež aj riadne úroky aj po splatnosti úveru. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, a teda dodržania 90 dňovej lehoty v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, viazaný právny názorom odvolacieho súdu, ustálil, že žalobca je aktívne legitimovaný, nakoľko prvá výzva, že žalovaní
sú v omeškaní viac ako 90 dní, im bola adresovaná ešte v roku 2010 konkrétne dňa 22.12.2010, avšak len žalovanému 1/, touto výzvou adresovanou žalovanej 2/ žalobca nedisponuje, nakoľko ju právny predchodca žalobcu nemal archivovanú, ale už z obsahu výziev datovaných 15.07.2014 a 15.08.2014 vyplýva, že aj v tomto čase boli obaja žalovaní v omeškaní viac ako 90 dní pred postúpením. Nakoľko žalovaní sa s peňažným plnením dostali do omeškania, priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 8% zo žalovanej istiny od 01.12.2016 t.j. deň nasledujúci po tom ako žalobca ku dňu 30.11.2016 uzavrel so žalovanými dohodu o uznaní dlhu spolu s dohodou o splátkach a žalovaní realizovali čiastočné úhrady v pravidelných intervaloch až do 08.06.2017. Taktiež ako dôvodnú vyhodnotil žalobu v časti zmluvných úrokov po zosplatnení predmetného úveru, či už vyčíslených alebo vyjadrených príslušnou percentuálnou sadzbou, vychádzajúc z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 113/2018 zo dňa 30.06.2019, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že veriteľ má nárok nielen na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj na úroky z omeškania, a to s poukazom na rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny. Vo všeobecnosti poukázali na jednotlivé obsahové zložky práva na spravodlivý proces, náležitosti odôvodnenia rozsudku, ako aj na obsah pojmu právneho posúdenia veci. Konštatovali, že súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol, že nariadil na deň 05.11.2019 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil advokát žalobcu, ospravedlnil neprítomnosť žalobcu, žalovaní a ich občianska zástupkyňa sa nezúčastnili pojednávania a svoju neprítomnosť neospravedlnili, občianskemu zástupcovi žalovaných OZ OPOS bolo doručene predvolanie vykázané dňa 17.09.2019, a preto pojednával v neprítomnosti žalovaných a ich občianskeho zástupcu v zmysle § 180 C.s.p. a až po vynesení rozsudku a skončení pojednávania o 09:55 hod sa o 12:03 hod toho istého dňa dostalo do jeho dispozície ospravedlnenie žalovaných ako aj ich zástupcu, s tým že súd má konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, až po vynesení rozsudku, avšak súd pochybil, nakoľko nezistil či bolo na súd podané elektronické ospravedlnenie a bez toho, aby im v zmysle procesnej obrany zaslal dôkazy preukázateľne predložené žalobcom na pojednávaní vo veci rozhodol. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že z obsahu výziev zo dňa 15.08.2014 je zrejmé, že boli v omeškaní dlhšie ako 90 dní, pretože boli vyzývaní na zaplatenie sumy 8 983,13 EUR, čo predstavuje sumu väčšiu ako 90 dňové omeškanie, nakoľko mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 91 EUR a z obsahu ako aj datovania výziev, ktoré žalobca predložil, je taktiež zrejmé, že tieto boli zasielané žalovaným ešte pred postúpením pohľadávky na žalobcu. Jednoduchým matematickým výpočtom sa dá dopracovať k ich tvrdeniam o premlčaní nároku pred uznaním záväzku. Z výzvy zo dňa 15.08.2014 vyplýva, že boli v omeškaní so splátkami vo výške 8.983,13 EUR. Súd uvádza, že splátky boli 91 EUR, čo nie je pravda, pretože pri splátke 91 EUR by boli v omeškaní skoro 8,5 roka, čo je vzhľadom k podpisu zmluvy nereálne. Je treba teda vychádzať zo samotnej zmluvy, kde sú presne uvedené splátky, a tie sú uvedené vo výške 91 EUR, ale iba do 31.10.2009, teda do prvého čerpania. Od 20.11.009 už boli splátky vo výške 209,18 EUR, to znamená, že ak bola dlžná suma 8.983,13 EUR ku dňu 15.08.2014, tak 8.983,13 : 209,18 = 42.94 EUR a táto číselná hodnota predstavuje počet splátok v omeškaní. Ak 42,94 vydelíme 12 mesiacmi dostaneme hodnotu =3,57, teda obdobie v rokoch, ktoré museli byť pred výzvou v omeškaní. Z vyššie uvedeného podľa nich vyplýva, že súd nebol nestranným, pretože sa k dôkazu nemohli vyjadriť na pojednávaní. Ak súd chcel vo veci rozhodnúť, mal im listinu s údajom výšky pohľadávky zaslať spolu so zápisnicou z pojednávania, aby mohli využiť
svoje právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Je nesporné, že ich splnomocnený zástupca odoslal dňa 04.11.2019 ospravedlnenie, z ktorého vyplývalo, že žiadajú, aby bolo vo veci rozhodnuté bez ich prítomnosti. To však nezbavuje súd povinnosti upovedomiť strany sporu o každom ďalšom dôkaze, ktorý súd vykoná. Vo vzťahu k listine "Dohoda o splátkach a Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka" opätovne zdôraznili, že táto je podľa ich názoru neplatná a konanie žalobcu od počiatku malo byť preskúmané súdom, či nevykazuje známky rozporu s dobrými mravmi, nakoľko ide o spotrebiteľský spor a pri uzatváraní dohody medzi stranami sporu došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany žalobcu. Uviedli, že je absolútne nemysliteľné, aby žalobca v čase predloženia dohody žalovaným nevedel, že vzhľadom na platobnú neschopnosť žalovaných a dokladov, ktoré mu poskytol dodávateľ, ide o nárok v celom rozsahu premlčaný. Ako je zrejmé zo spisu, žiadali o plnenie v splátkach a z listu žalobcu zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že žalobca reagoval na ich žiadosť žalovaných a zaslal im tri vyhotovenia dohody o splátkach. O uznaní záväzku nebola ani zmienka a ak ju žalobca do dohody zakomponoval, bolo to minimálne s úmyslom obísť zákon a uviesť ich ako spotrebiteľov do omylu, keď v dohode neuviedol, že by mohol byť dlh v čase podpisu premlčaný. O neexistencii dlhu nemohli v konaní predložiť dôkazy, pretože tieto im neboli nikdy zo strany žalobcu, a ani dodávateľa doručené. Dôkazy boli produkované na pojednávaní dňa 05.11.2019, a preto im mali byť zaslané ako protistrane na vyjadrenie. Konaním súdu tak bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, procesne pochybil, nevykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutočností, ktoré by mali na rozhodnutie vo veci podstatný vplyv a následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedené žiadali podanému odvolaniu vyhovieť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko napadnutý rozsudok je vecne správny, pretože súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil a rozhodol, v intenciách záväzných pokynov odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie procesne nepochybil, tak ako sa mylne domnievajú žalovaní, nakoľko v čase rozhodovania súdu sa v súdnom spise, ani elektronickej pošte súdu nenachádzalo ospravedlnenie neúčasti žalovaných. Ani v opačnom prípade by však nedošlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie, pretože žalovaní žiadali súd, aby konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaní síce tvrdia, že súd prvej inštancie pochybil, pretože im nedoručil dôkazy preukázateľne predložené žalobcom na pojednávaní a rozhodol, avšak odvolávajú sa na výzvy zo dňa 15.08.2014, ktorú mali k dispozícii už niekoľko mesiacov pred rozhodnutím súdu. Ani v podanom odvolaní sa teda žalovaní žiadnym spôsobom nevyjadrujú k výzve zo dňa 22.12.2010, ktorá však nemala vplyv ani podstatný význam pre meritórne rozhodnutie veci, nakoľko v spise už sa nachádzali výzvy adresované žalovaným pred postúpením pohľadávky. V nadväznosti na námietku týkajúcu sa správnosti ustálenia doby omeškania uviedol, že výpočet žalovaných, ktorým malo dôjsť k údajnému premlčaniu pohľadávky v čase uznania je nesprávny, pretože nebrali vôbec do úvahy úroky a úroky z omeškania, o ktoré narastal ich dlh v prípade neuhrádzania zmluvne dohodnutých splátok. Suma 8.983,13 EUR nepredstavuje 42,94 splátok vo výške 209,18 EUR, nakoľko v tejto sume sú zahrnuté aj úroky a úroky z omeškania zo splatných a nezaplatených splátok, ktoré žalovaní nezobrali vôbec do úvahy. Svoj nárok v konaní čo do dôvodu a výšky preukázal predložením Dohody o splátkach a Uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 07.12.2016 a svoju aktívnu legitimáciu v konaní predloženými výzvami. Pretože pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0634201832 zo dňa 15.10.2009 sa stala splatnou dňa ku dňu 09.09.2014, je zrejmé, že dlh žalovaných nebol v čase uznania ani sčasti premlčaný. Svoj nárok v konaní dôvodne uplatnil z titulu Dohody o splátkach a uznania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ktorá je platná a v súlade so zákonom. Predmetná dohoda o splátkach obsahujúca jednostranný právny úkon žalovaných spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, a to hlavne písomnú formu a presnú identifikáciu dlhu, ktorý žalovaní uznávajú. Z týchto dôvodov je potrebné s takýmto hmotnoprávnym úkonom žalovaných spájať všetky právne účinky predpokladané zákonom. Žalovaní neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia pre ktoré odmietajú zaplatiť dlh, ktorí písomne uznali. Žalovaní nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali žalobcov nárok, a preto neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich v tomto konaní zaťažuje. Vzhľadom na uvedené splnil dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení, resp. na preukázanie existencie záväzkového právneho vzťahu medzi stranami a vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovanými platí, že ich dlh v čase uznania trval. Neboli pritom skutkovo zistené ani žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že v čase uznania nezaplatená pohľadávka bola zo strany žalovaných premlčaná. Odmietol preto tvrdenia žalovaných o neplatnosti dohody o splátkach a uznania dlhu, tieto považuje za účelové a odôvodnenie záveru o neplatnosti zo strany žalovaných za všeobecné a špekulatívne.
6. V prvom rade sa musel odvolací súd vysporiadať s návrhom (podnetom) občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na jeho pribratie do konania podľa ust. § 95 C.s.p. Dospel pritom k záveru, že na pribratie tohto občianskeho združenia do konania za účelom kompenzácie postavenia žalovaných ako spotrebiteľov nie je žiadny dôvod. Odhliadnuc od toho, že žalovaní na jeho pribratie do konania neudelili výslovný súhlas, z hľadiska potreby účasti tohto občianskeho združenia, ktorého predmetom činnosti je podpora spotrebiteľov a poskytovanie pomoci spotrebiteľom aj v prípade súdnych sporov, je kľúčové, že žalovaných už v konaní iné spotrebiteľské združenie zastupuje na základe plnej moci, a teda niet pochýb o tom, že kvalifikovanú odbornú pomoc v tomto spotrebiteľskom spore už majú zabezpečenú, a preto by bolo pribratie ďalšieho spotrebiteľského združenia do konania na strane žalovaných celkom nepochybne nadbytočné. Odvolací súd preto občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania nepribral.
7. Následne odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
8. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko navrhované dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, a to najmä pre účely riadneho prieskumu uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z hľadiska jej súladu s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci boli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe, a to najmä so zreteľom na obsah zmluvy úvere, ktorú žalovaní uzavreli s právnym predchodcom žalobcu, v spojení s obsahom dohody o splátkach, ktorá obsahuje aj uznanie záväzku žalovanými. Na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci vec aplikoval prvoinštančný súd zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, aj dostatočne vysvetlil, keď sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal s podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami významnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalovaných nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď (ani) v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť ťažiskových záverov súdu prvej inštancie. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces.
9. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu veci dospel k správnemu záveru, že dohoda o splátkach uzavretá medzi stranami dňa 30.11.2016, obsahujúca aj uznanie dlhu, ktorý je predmetom tohto sporu, bola uzavretá platne. Z hľadiska dôvodnosti podanej žaloby je v nej však kľúčové najmä uznanie dlhu žalovanými, ktoré spĺňa všetky náležitosti uznania dlhu, ktoré pre účely súdneho konania zakladá vznik vyvrátiteľnej domnienky o existencii dlhu v čase uznania a spôsobuje, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že dlh v čase neexistoval, zaťažovalo žalovaných. Keďže sa žalovaným v konaní nepodarilo preukázať, že ich dlh voči žalobcovi neexistoval, prípadne zanikol neskôr (v tomto smere neprezentovali ani žiadne tvrdenia), správne súd prvej inštancie uzavrel, že bolo na mieste podanej žalobe vyhovieť. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa stotožnil aj so záverom prvoinštančného súdu, že úverová zmluva zo dňa 15.10.2009 obsahuje všetky predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo povinnosťou žalovaných splácať úver v dohodnutých splátkach, tieto nesplácali riadne a včas, a teda právny predchodca žalobcu dôvodne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 09.09.2014 a žalovaným vznikla povinnosť uhradiť dlžnú sumu 21.482,66 EUR s príslušenstvom.
10. Nedôvodne a účelovo žalovaní v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie porušil ich právo na spravodlivý proces tým, že v spore rozhodol bez toho, aby im doručil listinu - výzvu zo dňa 15.08.2014, predloženú žalobcom na pojednávaní dňa 05.11.2019 a poskytol im možnosť sa k jej obsahu vyjadriť. V prvom rade treba poukázať na to, že žalovaní svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní ospravedlnili a žiadali, aby súd spor prejednal, a aj rozhodol v ich neprítomnosti. Dobrovoľne sa teda vzdali nielen práva byť prítomní pri vykonávaní dôkazov na pojednávaní, avšak aj možnosti prípadne reagovať na nové tvrdenia aj dôkazy, ktoré by žalobca na pojednávaní predniesol. Ak za tohto stavu žalobca na pojednávaní v nadväznosti na obranu žalovaných predložil novú listinu, nedošlo jej nedoručením
žalovaným a neposkytnutím dodatočného priestoru na vyjadrenie k nej zo strany súdu prvej inštancie k žiadnemu porušeniu procesných práv žalovaných a už vôbec nie k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Naviac však treba zdôrazniť, že listina predložená žalobcom - výzva zo dňa 15.08.2014 nemá vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy a kľúčové uznanie dlhu žalovanými zásadný význam pre rozhodnutie v spore, a preto ani v prípade, ak by bolo jej dodatočné zaslanie žalovaným nevyhnutné, nemalo by to bez ďalšieho za následok porušenie práva na spravodlivý proces, keď toto "pochybenie" by bolo konvalidované možnosťou žalovaných vyjadriť sa k nej v rámci podaného odvolania. Neušlo pritom pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaní, ktorí dôrazne vytýkajú súdu prvej inštancie nedoručenie danej listiny a neposkytnutie priestoru na vyjadrenie, nepovažovali za potrebné sa k obsahu tejto listine a iným jej aspektom vyjadriť v odvolaní a neuvádzajú bližšie ani to, v čom je táto listina natoľko dôležitá, že by mohla mať zásadný význam pre výsledok sporu. Uvedené potom nasvedčuje účelovosti uplatnenia tohto odvolacieho dôvodu žalovanými, v snahe oddialiť právoplatné skončenie sporu.
11. Odvolací súd za neopodstatnené považuje tiež námietky žalovaných v odvolaní týkajúce sa platnosti dohody o splátkach, obsahujúcej aj uznanie dlhu. Správne aj súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetná dohoda bola uzavretá až po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pričom z obsahu tejto dohody je zrejmé, že v súvislosti s jej uzavretím nemožno konanie žalobcu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi ani za nekalú obchodnú praktiku a nedošlo ani k uznaniu premlčaného dlhu. Nejde totiž o (pomerne často využívanú) typickú vzorovú dohodu o splátkach, do ktorej by bolo skryto zahrnuté aj uznanie dlhu, ako sa to snažia účelovo interpretovať žalovaní, avšak o individuálne dojednaný dvojstranný (resp. trojstranný) právny úkon, ktorý žalovaným zabezpečil výhodnejšie postavenie v čase, kedy už žalobca proti nim podal na súde návrh na vydanie platobného rozkazu, teda oddialenie núteného vymoženia splnenia ich dlhu. Za tohto stavu je celkom prirodzené, že súčasťou dohody bolo aj uznanie dlhu, ktoré patrí medzi štandardné zabezpečovacie prostriedky, a preto vzhľadom na okolnosti danej veci; najmä vzhľadom na individuálne dojednaný obsah dohody o splátkach, uzavretej po predčasnom zosplatnení úveru a po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu proti žalovaným, no taktiež vzhľadom na výšku dohodnutých splátok a s prihliadnutím na skutočnosť, že dlh v čase uznania nebol premlčaný; ani odvolací súd nezistil v tomto prípade žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť predmetnej dohody o splátkach ani uznania dlhu, a to či už z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, prítomnosti nekalej obchodnej praktiky, alebo z iného dôvodu. O férovosti postupu žalobcu voči žalovaným po podpise dohody o splátkach pritom svedčí aj to, že v súlade s dohodou zmluvných strán vzal dňa 26.01.2017 svoju žalobu proti žalovaným v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 41C/457/2015 späť. Preto ani v tomto smere odvolacie námietky žalovaných nemôžu obstáť.
12. V súvislosti s argumentáciou žalovaných, podľa ktorej žalobca voči nim postupoval nekalo a v rozpore s dobrými mravmi, odvolací považuje za potrebné uviesť, že neušlo jeho pozornosti, že žalovaní najprv dobrovoľne a pri plnom vedomí dňa 30.11.2016 podpísali dohodu o splátkach, ktorá im zabezpečila výhodnejšie postavenie, než mali podľa zmluvy o úvere, počkali, kým žalobca v súlade s obsahom dohodnutých podmienok vezme (dňa 26.01.2017) v konaní sp. zn. 41C/457/2015 svoju žalobu v celom rozsahu späť a následne dňa 21.06.2017 oznámili žalobcovi, že dohodu o zaplatení dlhu v splátkach považujú za neplatnú . Pokiaľ žalovaní za tohto stavu argumentujú tým, že žalobca vo vzťahu k nim konal v rozpore s dobrými mravmi a spôsobom, ktorý predstavuje nekalú obchodnú praktiku, ťažko možno ich argumentáciu hodnotiť inak, než ako účelovo prednesenú iba s cieľom oddialiť splnenie dlhu.
13. Pre úplnosť odvolací súd v nadväznosti na ďalšie odvolacie námietky žalovaných uvádza, že tieto boli z hľadiska vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie bez významu. Predpoklady na vyhovenie podanej žalobe boli splnené už len na základe platného uznania dlhu žalovanými v spojení s skutočnosťou, že žalovaní v danom spore nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by mohli existenciu ich dlhu uplatneného podanou žalobou relevantne spochybniť, a preto je nadbytočné podrobnejšie sa zaoberať ďalšími otázkami, na ktoré poukazovali žalovaní, keď ich posúdenie súdom prvej inštancie nemá z hľadiska výsledku sporu žiaden význam, nakoľko ani v prípade, ak by ďalšia argumentácia žalovaných bola opodstatnená, by totiž nebolo možné žalobu zamietnuť. Z rovnakého dôvodu odvolací nepovažuje za potrebné, hospodárne a zmysluplné podrobne sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami žalovaných.
14. Možno teda uzavrieť, že za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne; pokiaľ ide o rozhodujúcu otázku platnosti dohody o splátkach obsahujúcej aj uznanie dlhu; posúdil vec i po právnej stránke, nebolo možné vyhovieť podanému odvolaniu, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).