Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Cb-69-2020.pdf
PDF · 79.45 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: TOFÉ, spol. s r.o., so sídlom Špitálska 6, 080 01 Prešov, IČO: 36 606 774, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa zamieta.
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 13.7.2020 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti záložnej zmluvy. V podanej žalobe tvrdil, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ a zmluvu nepodpísal vážne. Záložnú zmluvu považoval za neplatnú aj preto, lebo predstavuje nástroj na zrealizovanie výkonu práva bez predchádzajúcej súdnej kontroly.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že žaloba je podľa § 137 CSP neprípustná, zmluva o záložnom práve nie je spotrebiteľská zmluva a je platná, navyše konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 30.3.2021, pričom vec prejednal v prítomnosti zástupcu žalovaného, keďže boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez účasti žalobcu.
4. Z predložených listinných dôkazov, v spojení s nespornými a všeobecne známymi skutočnosťami bol zistený tento skutkový stav:
5. Žalobca je obchodná spoločnosť, predmetom ktorej sú poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia. Žalovaný je obchodná spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je ostatné peňažné sprostredkovanie.
6. Medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom bola dňa 9.3.2016 uzatvorená zmluva o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia a uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky. Na účely tejto zmluvy je najvyššia hodnota istiny 345 000 eur. Predmetom záložného práva je pozemok parc. č. XXX o výmere 106 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C a stavba súpisné číslo XXXX, polyfunkčný objekt na pozemku parc. č. XXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Prešov. V bode 3.13 zmluvy strany vyhlásili, že táto zmluva vznikla na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok.
7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
8. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
9. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
10. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
11. Podľa § 151b odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
12. Podľa § 151b odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
13. Podľa § 151e odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 51 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 51 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 51 odsek 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 37 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkmi tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo/208/2020).
20. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žaloba nie je v zmysle § 137 CSP prípustná, nakoľko v danom ustanovení je predmet rozhodovacej činnosti súdov vymedzený demonštratívnym spôsobom.
21. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva. Sporné bolo, či je zmluva platná a či je žalobca spotrebiteľ.
22. Práva spotrebiteľa nie sú výslovne vymedzené Ústavou SR, čo však neznamená, že by normy Ústavy SR na režim ochrany práv spotrebiteľa nedopadali. Náhradou osobitného štatútu práv spotrebiteľa sú parciálne základné práva a slobody garantované spotrebiteľovi bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť a vo väzbe na konkrétne vznikajúce právne vzťahy. Z tohto dôvodu prevláda presvedčenie, že výkon práv spotrebiteľa má plnú oporu napríklad v práve spotrebiteľa na majetok, práve spotrebiteľa na ochranu a nedotknuteľnosť obydlia, práve spotrebiteľa na súkromný život, v slobode zhromažďovania a združovania sa a pod. Je logické, že práva spotrebiteľa budú úzko súvisieť s hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami a právom na súdnu a inú právnu ochranu. V intenciách princípov ústavného práva sa pri úprave práv spotrebiteľa prejavuje princíp primeranosti implicitne obsiahnutý v čl. 1 a 2 Ústavy SR. Zákonnou podmienkou však je, aby v šlo o fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetná záložná zmluva bola platne uzatvorená, má všetky zákonné náležitosti a strany v zmluve vyhlásili, že zmluva vznikla na základe slobodnej, vážnej a určitej vôle zmluvných strán, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok. Súd nezistil v predmetnom právnom vzťahu rozpor s dobrými mravmi. Žalobca nepredložil žiaden dôkazy svedčiace o opaku. Nakoľko je žalobca právnickou osobou, je pojmovo vylúčené, aby mohol byť považovaný za spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalovaný v spore plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
25. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 30. marca 2021