Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-1-2021.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Pc/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľky: G.. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XX, XXX XX Z., proti odporcovi: B. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom R.Y. Č.. XXX, XXX XX H. U. G., právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky G.. H. G., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a odporcu B. G., U.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 08.04.1989 v Senici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Senica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 19.02.2021 domáhala rozvodu manželstva. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 08.04.1989 v Senici, u oboch išlo o prvé manželstvo. Od roku 2005 bývali v ich spoločnom dome v Uníne, v súčasnosti nemajú spoločné bydlisko. Z manželstva pochádzajú dve deti - syn C.j (nar. XXXX) a dcéra L. (nar. XXXX), pričom obe deti sú už plnoleté, samostatné a žijú v Českej republike. Ďalej navrhovateľka uviedla, že momentálne pracuje v Bratislave na základnej škole a odporca pracuje v Českej republike v spoločnosti ZFP GROUP s. r. o. v Břeclavi. Pred manželstvom žili každý u svojich rodičov, potom počas ich spolužitia, zmenili niekoľkokrát spoločné bydlisko, naposledy spoločne bývali v Uníne. Nikdy nežili ako skutoční manželia. Odporca väčšinou pracoval mimo bydliska. V roku 1996 sa presťahovali do Holíča a odporca začal pracovať v Brne, neskôr pracoval v Prahe. Manželia spoločne nikdy nehospodárili, odporca navrhovateľke prispieval na spoločnú domácnosť z jeho príjmov, ale tieto boli, vzhľadom na neskôr priznané nadštandardné príjmy, veľmi malé. Skutočne veľké nezhody, vedúce k trvalému rozvratu manželstva, začali v roku 2012, keď odporca priznal, že je už dlhšiu dobu bez práce a nemal peniaze na život v Prahe, zobral si úvery, ktoré nemal z čoho splácať, lebo mal len príležitostné príjmy. Vrátil sa do Unína a to až do doby, kým si našiel nové zamestnanie. Od marca 2020 žije na Morave u matky, do Unína sa nevracia ani keď sú ich deti doma, Vianoce trávi bez rodiny. Nezhody medzi manželmi trvajú a nie je žiadny predpoklad na obnovu ich manželského spolužitia, vzťahy medzi manželmi sú trvalo rozvrátené.
2. Odporca doručil súdu dňa 25.03.2021 vyjadrenie k podanému návrhu (č. l. 15), v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Ďalej uviedol, že vzťahy manželov sú hlboko rozvrátené a tento stav nie je možné za žiadnych okolností napraviť. Vzhľadom na dlhodobé odlúčenie, z dôvodu pracovných povinností mimo spoločného bydliska prestalo manželské súžitie fungovať a už po roku 2009 sa komunikácia medzi manželmi obmedzila len na riešenie splátok hypotéky a niektorých ďalších finančných otázok. Manželská kríza sa prehĺbila, keď odporca dostal v marci 2013 výpoveď od zamestnávateľa. Neskôr sa odporca opätovne zamestnal, hypotéku predčasne vyplatil v roku 2020 s
tým, že spoločná nehnuteľnosť manželov je prevedená na deti a navrhovateľka tam má právo dožitia. V marci 2020 sa odporca odsťahoval k svojej marke do Veselí nad Moravou a od tej doby sa s navrhovateľkou nestýka.
3. Na pojednávanie dňa 30.03.2021 sa dostavila navrhovateľka. Na pojednávanie sa nedostavil odporca ani jeho právny zástupca, svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili, súhlasili s konaním v ich neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom ( prílohová obálka č. l. 4 ), potvrdením o trvalom bydlisku (č. l. 3) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 08.04.1989 v Senici. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté a samostatné. U navrhovateľky aj odporcu ide o prvé manželstvo. Počas manželstva sa odporca odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od marca 2020 spolu manželia nežijú, nehospodária, nestretávajú sa a nežijú intímnym životom.
6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 30.03.2021 (č. l. 18 - 20) uviedla, že u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú samostatné a neštudujú, žijú v Českej republike. Naposledy s odporcom spoločne bývali v Uníne v rodinnom dome. Čo sa týka nezhôd, tie začali vznikať hneď po uzatvorení manželstva, nakoľko odporca je individualista a introvert, s ničím sa jej nezdôveroval, nespolupracoval a neradil sa s ňou. Ona bola od začiatku manželstva na všetko sama čo sa týka starostlivosti o deti a vedenia domácnosti. Odporca pracoval mimo ich bydliska, ona sa snažila sťahovať s ním, aby boli spolu, avšak neskôr pracoval tak, že domov chodil len na víkendy. Keď začal odporca pracovať v Prahe, asi v roku 2005, bol zvyknutý na iný životný štýl a nechápal život, v ktorom žila ona a deti. Vtedy začali medzi nimi najväčšie rozpory a dochádzalo medzi nimi k postupnému odcudzovaniu. Týkalo sa to aj finančných záležitostí, nakoľko odporca bol názoru, že finančné prostriedky, ktoré zarobil v Českej republike patria jemu a ostatné finančné prostriedky, ktoré zarobila ona, majú byť použité na vedenie domácnosti a starostlivosť o deti. Tiež sa stalo, že niekoľko rokov bol odporca nezamestnaný. Pracuje v IT sektore a nikdy jej o tom nepovedal. Keď náhodou zistila, že odporca má vysoký príjem a nepovedal jej o tom, ich vzájomná dôvera úplne skončila. V roku 2016 navrhovateľka išla pracovať na Cyprus do školy a myslela si, že ich vzťahy sa zlepšia, odporca stále pracoval v Českej republike. Asi od marca 2020 prestal odporca chodiť na víkendy do Unína a teraz býva u svojej matky. Vzťahy medzi nimi sú korektné, pokiaľ spolu len telefonujú, inak nemajú žiadny vzťah. Nikdy spolu nehospodárili, intímnym životom nežijú asi 5 rokov.
7. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Podľa § 93 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
10. Podľa § 94 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
11. Rozvrat vzťahov medzi manželmi musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti
však nemožno chápať so zreteľom na minulosť, t.j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí.
12. Príčiny, ktoré viedli k vzniku vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, zisťuje súd predovšetkým výsluchom manželov. Musí však oddeliť príčiny, ktoré síce existovali, avšak rozvrat vzťahov nespôsobili ani naň nemali vplyv, resp. existovali, ale spôsobili len dočasné odcudzenie, alebo príčiny, ktoré rozvrat len prehlbovali, od príčin, pri ktorých existoval kauzálny nexus so vznikom vážneho narušenia a trvalého rozvratu. Tieto príčiny môžu mať objektívny charakter ( napr. zlý zdravotný stav, nezavinené finančné problémy, povahové odlišnosti ), alebo subjektívny charakter (alkoholizmus, násilie, porušovanie manželských povinností ako nevera, nezáujem o vzájomné spolužitie, uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami rodiny a pod.) Rozvrat je spravidla spôsobený viacerými príčinami. Súd by sa nemal obmedzovať len na skúmanie poslednej príčiny, ktorá viedla k bezprostrednému rozhodnutiu podať návrh na rozvod, a ani na tzv. základnú príčinu, ktorá je najmarkantnejšia a javí sa ako najvýraznejšia pre rozvrat vzťahov. Môže však ísť len o následok inej primárnej príčiny (alkoholizmus - finančné problémy, nevera - agresivita a pod.). Súd musí pri rozhodovaní o rozvode prihliadať na všetky príčiny, ktoré sa na rozvrate vzťahov podieľali.
13. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a tento stav je trvalý, o čom svedčí skutočnosť, že manželia spolu od marca 2020 nežijú, odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti k matke v Českej republike, manželia spoločne nehospodária, komunikácia medzi nimi je obmedzená na telefonické rozhovory, nežijú intímnym životom a každý z nich má svoj vlastný život. Tento stav sa nezmenil ani v priebehu tohto konania, t. j. vzťahy medzi účastníkmi sa nezlepšili a neobnovili. Súd je toho názoru, že ukončenie manželského spolunažívania v podobe odsťahovania sa odporcu zo spoločnej domácnosti a následne ukončenie komunikácie medzi manželmi je znakom toho, že vzťahy medzi manželmi nie je možné dať do poriadku a nie je žiadna perspektíva na obnovenie manželského spolužitia.
14. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, súd zistil, že manželia od začiatku manželstva spolu nehospodárili, odporca pracoval mimo svojho bydliska, pričom každý hospodáril sám, so svojím príjmom, čo následne vyústilo do úplného odsťahovania sa odporcu zo spoločnej domácnosti v marci 2020. Manželia nedokázali v manželstve spolu komunikovať do takej miery, aby si vyjasnili prípadne nezhody medzi nimi a vyriešili svoju krízu. Manželstvo si neplní svoj účel, z tohto dôvodu má súd za to, že ďalšie trvanie manželstva do budúcna je vylúčené z dôvodu odlúčenia manželov.
15. Je evidentné, že navrhovateľka aj odporca spolu už dlhšiu dobu nežijú a nemajú záujem svoje spolužitie obnoviť, obaja s rozvodom súhlasia. Je preto potrebné prihliadať na stanovisko navrhovateľky aj odporcu, ktorý zastávajú názor, že manželstvo nie je možné obnoviť a nie je možné naďalej manželstvo umelo formálne predlžovať.
16. Z toho dôvodu je súd názoru, že sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o rozvode manželstva a súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď v manželstve účastníkov dlhodobo absentujú všetky znaky uvedené v ustanovení § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. Na základe uvedeného, súd manželstvo účastníkov rozviedol.
17. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. prvá veta tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine)