Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-26-2020.pdf
PDF · 155.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. F., nar. XX.XX.XXXX a H. F., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: matka E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. 6, T., zastúpená advokátkou: Mgr. Alica Mendlová, so sídlom Riečna č. 2, Bratislava a otec H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XX, T., zastúpený advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincovej č. 359, Bratislava, na návrh matky o zmenu zverenia, na odvolania otca proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 02.08.2019, č.k. 22P/98/2018-179 a proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 07.11.2019, č.k. 22P/98/2018-237, jednomyseľne takto
rozhodol:
Čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.08.2019, č.k. 22P/98/2018-179 sa v napadnutej časti potvrdzuje.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07.11.2019, č.k. 22P/98/2018-237 sa v napadnutej časti potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
V napadnutom čiastočnom rozsudku zo dňa 02.08.2019, č.k. 22P/98/2018-179 súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať od 01.08.2018 do 30.04.2019 na výživu maloletého E., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne a na výživu maloletej H., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne a od 01.05.2019 počas trvania striedavej osobnej starostlivosti na výživu maloletého E. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou 75 eur mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky (výrok I.), dlh na zročnom výživnom voči maloletému E. za obdobie od 01.08.2018 do 02.08.2019 v celkovej výške 1 564,33 eur uložil otcovi zaplatiť v 6-tich pravidelných mesačných splátkach po 260,72 eur splatných od právoplatnosti čiastočného rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh (výrok II. ) a dlh na zročnom výživnom voči maloletej H. za obdobie od 01.08.2018 do 02.08.2019 v celkovej výške 1 307,17 eur uložil otcovi zaplatiť v 6 pravidelných mesačných splátkach po 217,86 eur splatných od právoplatnosti čiastočného rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh ( výrok III.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,3, 5, § 62 ods.6, § 75 ods.1, § 77 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“), § 217 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „ C.s.p.“), keď z vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/310/2016-81, zo dňa 13.04.2017, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli deti na čas po rozvode manželstva rodičov zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s dňom ich striedania vo štvrtok s tým, že vyživovacia povinnosť nebola v rozhodnutí určená, obe deti sa nachádzali v striedavej starostlivosti oboch rodičov do apríla 2018, kedy na odporúčanie psychológa vzhľadom na prejavené výchovné problémy s maloletým E. prevzala osobnú starostlivosť o deti po dohode s otcom matka. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že matka zabezpečovala výlučnú starostlivosť o deti až do konca apríla 2019, kedy sa rodičia dohodli na opätovnom režime striedavej osobnej starostlivosti v upravených časových periódach , že od prevzatia detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky až do opätovného nábehu na striedavú osobnú starostlivosť ( po uskutočnenej mediácii ) otec na výživu detí uhradil spolu sumu 2 496 eur ( 276 eur v 9/ 2018, 438,50 eur v 10/2018, 438,50 eur v 11/2018, 330 eur v 12/2018, 413 eur v 1/2019, 285 eur v 2/2019, 315 eur v 3/2019) a že od apríla 2019 ( t.j. od opätovného fungovania v režime striedavej osobnej starostlivosti ) do rozhodnutia súdu čiastočným rozsudkom uhradil otec na výživu detí spolu sumu 1 007,50 eur ( 416,50 eur v 4/2019, 419,50 eur v 5/2019, 159 eur v 6/2019 a 12,50 eur v 7/ 2019 ) ; otec tak celkovo na výživu detí zaplatil za rozhodné obdobie sumu 3 503,50 eur.
3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov a odôvodnených nákladov na výživu maloletých detí ďalej zistil, že matka v čase podania návrhu pracovala v spoločnosti H. B. s.r.o., kde za obdobie od februára 2018 do júna 2018 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1 155,96 eur netto, od januára do júna 2019 zostala na nezamestnaneckej podpore v priemernej výške 760 eur netto mesačne, následne zostala bez príjmu, pričom poberá naďalej rodinné prídavky na dve deti a náklady spojené s bývaním vyčíslila na sumu 160 eur na zálohové platby, 40 eur na energie, 25 eur na internet a televíziu a splátku hypotéky v sume 330 eur mesačne. Otec maloletých pracoval od r. 2016 do 31.10.2018 v spoločnosti L. G. IT O. G., .u. J., kde za obdobie od januára 2017 do októbra 2018 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 2 096,76 eur netto, tento pracovný pomer ukončil z dôvodu, že plánoval podnikať. Od 08.08.2017 je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti B. s.r.o. s predmetom činnosti kovoobrábanie, opravy pracovných strojov, maloobchod a veľkoobchod, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby, administratívne služby, výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, vydavateľská činnosť, polygrafická výroba a knihárske práce, poskytovanie služieb osobného charakteru, poskytovanie obslužných služieb pri kultúrnych a iných spoločenských podujatiach, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení predajom na priamu konzumáciu, vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, výroba potravinárskych výrobkov, oprava osobných potrieb a potrieb pre domácnosť, prenájom hnuteľných vecí, prevádzkovanie športových zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu, organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí, počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, vývoj softwaru v zmysle autorského zákona. Z účtovnej závierky spoločnosti za r. 2017 vyplývajú výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 400 eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie - 5 000 eur; za r. 2018 vykázal výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 5 012 eur a náklady na hospodársku činnosť vo výške 10 311 eur, pričom eviduje obežný majetok vo výške 9 903 eur a zásoby v hodnote 311 eur. Dňa 19.06.2018 zložil odbornú skúšku pred skúšobnou komisiou zriadenou Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava - hlavné mesto a disponuje odbornou spôsobilosťou pre druh činnosti epidemiologicky závažná činnosť pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov. Svoje mesačné náklady na bývanie vyčíslil na 364 eur na hypotéku, 170 eur na mesačné zálohové platby, 30 eur na elektrinu, 6 eur na plyn.
4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka náklady spojené s výživou maloletých detí v návrhu vyčíslila podľa reálnych mesačných nákladov za 6 predchádzajúcich mesiacov ku dňu podania návrhu na priemernú mesačnú sumu 1 050 eur na obe deti, t.j. 525 eur na jedno dieťa ( doktori, zubár, psychológ a pod. 25 eur, potraviny 150 eur, hygienické potreby 8 eur, základné oblečenie 25 eur, sezónne oblečenie 13 eur, školné, stravné, škola v prírode a školské výlety 170 eur, doprava 25 eur, krúžky 18 eur, náklady na kultúru 15 eur, voľnočasové športové aktivity 13 eur, zvýšené náklady na domácnosť 25 eur, rezerva 10 %, náklady na OČR 25 eur). Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že deti sú zdravé, náklady na ich výživu sú bežné, primerané veku, maloletý E. navštevuje Súkromnú základnú školu M. na U. ul. v T., kde ročné náklady predstavujú čiastku 2 040 eur na podporu výchovnovzdelávacieho procesu a 500 eur na podporu činnosť M. klubu ( sú rozložené do 10 mesačných splátok po 204 a 50 eur t.j. spolu po 254 eur mesačne), maloletý navštevuje futbalový krúžok za 25 eur mesačne a školský krúžok za 20 eur mesačne. Maloletá H. navštevuje tanečný krúžok s poplatkom 40
eur, alikvotná čiastka na náklady na bývanie maloletých detí predstavuje čiastku cca 87 eur. Pokiaľ ide o otca, tento vyčíslil náklady na maloleté deti (bez zohľadnenia nákladov na bývanie) na sumu 525, 57 eur mesačne na maloletého E., z toho 254 eur predstavuje školné, 27 eur strava v škole, 10 eur školské pomôcky a pod., 110 eur strava doma, 25 eur futbal, 1,75 eur ostatné náklady súvisiace s futbalom, 5,42 eur plavecký, 22,50 eur zdravotná starostlivosť 34,40 oblečenie obuv a 23,50 eur ostatné náklady (napr. chrániče, bicykel a pod.) a sumu 208,15 eur na maloletú H., z čoho 17,25 eur predstavuje strava v škole, 1,40 eur školské pomôcky, 12,50 eur zápisné do školy, 110 eur strava doma, 20 eur tanečná, 16 eur zdravotná starostlivosť, 10 eur oblečenie obuv a 21 eur ostatné náklady (napr. chrániče, bicykel a pod.).
5. Vychádzajúc z bežných odôvodnených potrieb maloletých detí primeraných ich veku, sociálnemu postaveniu a zdravotnému stavu, vrátane záujmových aktivít, za zohľadnenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov a ich životnej úrovne, na ktorej majú maloleté deti právo sa podieľať, prihliadnuc na podstatne vyšší príjem otca (cca dvojnásobný s príjmom matky) a od neho sa odvíjajúcu jeho vyššiu životnú úroveň (žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť), súd prvej inštancie vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za dôvodné zaviazať otca od podania návrhu do prevzatia maloletých detí opätovne do faktickej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov k plateniu výživného vo výške 400 eur mesačne na výživu maloletého E. a sumou 250 eur na výživu maloletej H., t.j. v rozsahu 2/3 uznaných odôvodnených nákladov na výživu každého z detí, ktoré ustálil na sumu cca 600 eur v prípade E. a na sumu cca 300 eur v prípade H., a to vychádzajúc z vyčíslení nákladov na ich výživu obomi rodičmi. Pri rozhodovaní zohľadňoval aj podiel vyživovacej povinnosti samotnej matky, ktorá aj napriek osobnej starostlivosti o maloleté deti počas jej výlučnej starostlivosti, ktorou kompenzovala časť zo svojej vyživovacej povinnosti, bola povinná vzhľadom na výšku svojho príjmu, resp. jej schopnosti a možnosti aj po jej zaevidovaní v evidencii nezamestnaných dosahovať zhruba detto príjem ako u posledného zamestnávateľa, zabezpečovať aj tomu zodpovedajúci podiel nákladov na výživu maloletých vo finančnom vyjadrení. Zdôraznil, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi nevychádza z exaktne vyčíslenej sumy, ale zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné ( stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod.), ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka ( kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď.).
6. Počas periódy striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na podstatne vyšší príjem otca, resp. jeho zachované zárobkové schopnosti a možnosti, nie je dôvod neurčiť výživné. Za primeranú sumu zo strany otca na dorovnanie životnej úrovne maloletých detí počas periódy starostlivosti matky považoval sumu 100 eur na maloletého E. a 75 eur na maloletú H., avšak za zohľadnenia skutočnosti, že každý z rodičov sa bude na výžive maloletých podieľať štandardne v zásade v polovici vzniknutých pravidelných výdavkov spojených s návštevou školy, lekárskou starostlivosťou, nákladnejším ošatením a záujmovými aktivitami a v plnom rozsahu bude pokrývať bežné náklady vzniknuté počas periódy starostlivosti toho ktorého rodiča, vrátane nákladov na bývanie. Uvedená suma bola stanovená tak, aby otec naďalej pokrýval zhruba 2/3 celkových nákladov spojených s výživou detí, na ktorom podiele otca sa v zásade vzhľadom a pomer ich príjmov rodičia zhodli v priebehu konania.
7. S poukazom na prijaté rozhodnutie , súd prvej inštancie ďalej uviedol, že otcovi za obdobie od podania návrhu, t.j. počnúc mesiacom augustom 2018 do rozhodnutia súdu vznikol na výživnom voči maloletému E. zročný dlh vo výške 1 564,33 eur (od 08/2018 do 04/2019 - 9 mesiacov x 400 eur = 3 600 eur + od 05/2019 do júla 2019 - 3 mesiace x 100 eur, t.j. spolu 3 900 eur - 2.335,67 eur, t.j. matematicky stanovený percentuálny podiel zodpovedajúci stanovenej výške výživného na maloletého z nesporne zaplateného výživného v celkovej výške 3 503,50 eur = 1 564,33 eur); voči maloletej H. vznikol otcovi za rovnaké obdobie zročný dlh vo výške 1 307,17 eur (od 08/2018 do 04/2019 - 9 mesiacov x 250 eur = 2 250 eur + od 05/2019 do júla 2019 - 3 mesiace x 75 eur, t.j. spolu 2 475 eur - 1 167,83 eur, t.j. matematicky stanovený percentuálny podiel zodpovedajúci stanovenej výške výživného na maloletú z nesporne zaplateného výživného v celkovej výške 3 503,50 eur = 1 307,17 eur). Vyčíslený dlh vzhľadom na jeho výšku súd otcovi na jeho žiadosť so súhlasom matky uložil zaplatiť k rukám matky maloletej v splátkach tak, aby bol zaplatený v celom rozsahu do pol roka od právoplatnosti rozhodnutia, keď v danom prípade nebol dôvod na to, aby v dôsledku dlhšej povolenej lehoty splatnosti fakticky matka na úkor maloletých detí úverovala otca, u ktorého napriek de facto dobrovoľného vzdania sa pravidelného príjmu zo závislého pracovného pomeru zostali zachované jeho nadštandardné zárobkové schopnosti a možnosti, z ktorých súd musel v súlade s ust. § 75 Zákona o rodine vychádzať.
8. Proti výrokom súdu o vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.08.2018 do 30.04.2019 a závislým výrokom o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že súd prvej inštancie ho zaviazal k vyživovacej povinnosti i za mesiac august 2018, t.j. za mesiac letných prázdnin, ktorého polovicu deti preukázateľne strávili v jeho domácnosti a rodičia si náklady na deti znášali každý sám. Naviac, počas uvedeného mesiaca boli náklady maloletého E. ponížené o sumu školného a stravného v škole, nákladov na futbal a ostatné záujmové krúžky (náklady na súkromnú školu predstavujú sumu 591 eur mesačne) a reálne nálady na maloletého boli v danom mesiaci len vo výške cca 265 eur. Náklady maloletého E. na súkromnú základnú školu (291 eur) a na mimoškolské aktivity mali byť rozpočítané na 12 a nie na 10 mesiacov a po zohľadnení tejto skutočnosti predstavujú náklady na maloletého sumu cca 560 eur mesačne, z čoho 2/3 podiel otca na nákladoch predstavuje sumu cca 375 eur mesačne. Vo vzťahu k maloletej H. poukazujúc na ods.22 rozhodnutia otec uviedol, že po ustálení mesačných nákladov vo výške cca 300 eur na maloletú, predstavuje jeho 2/3 podiel sumu 200 eur a nie súdom prvej inštancie priznanú sumu 250 eur mesačne. Podľa názoru otca sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s majetkovými pomermi matky, ktoré pri rozhodovaní dostatočne nezohľadnil a nezohľadnil ani jej príjem dosahovaný za obdobie od júla 2018 do decembra 2018. Matka v roku 2017 ukončila svoj pracovný pomer v O., zamestnala sa u svojho partnera, v januári ukončila aj tento pracovný pomer , pričom sa jej životná úroveň neznížila. Matka pravidelne cestuje do zahraničia, disponuje novým autom, v súčasnosti rekonštruuje byt na S. ulici a aktuálne sa presťahovala do rodinného domu zakúpeného jej partnerom. Navrhované dokazovanie týkajúce sa preskúmania pomerov priateľa matky a životnej úrovne matky súd nevykonal a vychádzal výlučne z predpokladu príjmu matky vo výške 1 155,96 eur, nevenoval sa reálnym majetkovým pomerom matky a jej životnej úrovni, na ktorej sa majú deti právo podieľať. Na základe uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že za obdobie od 01.08.2018 do 31.08.2018 neurčí vyživovaciu povinnosť, otcovi uloží povinnosť prispievať od 01.09.2018 do 30.04.2019 na výživu maloletého E., nar. XX.XX.XXXX sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletej H., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a od 01.05.2019 počas trvania striedavej osobnej starostlivosti na výživu maloletého E. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou 75 eur mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky a dlh na zročnom výživnom voči maloletému E. za obdobie od 01.09.2018 do 02.08.2019 v celkovej výške 964,33 eur a na maloletú H. v celkovej výške 657,17 eur uloží otcovi zaplatiť v 6-tich pravidelných mesačných splátkach po 109,53 eur splatných od právoplatnosti čiastočného rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
9. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu otca proti čiastočnému rozsudku navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť udávajúc, že tvrdenia otca v odvolaní sú účelové. V konaní opakovane poukazovala na neúmerne vyššie majetkové pomery otca a súd pri určovaní výživného vychádzal z jej posledného príjmu v čase, kedy bola zamestnaná a tento zohľadnil ako príjem, ktorý je u matky možné dosiahnuť. S otcom, ktorý vlastní dva byty (na S. X a na J. XX) býva od augusta 2017 jeho partnerka čo znamená, že jeho náklady na domácnosť sú o polovicu nižšie ako uvádza. Matkiným vlastníctvom je byt na S. X , ktorý obýva s deťmi, auto a iný majetok nevlastní, momentálne je nezamestnaná a poberá príspevok v nezamestnanosti vo výške cca 760 eur mesačne. Otcova schopnosť zarábať je vo výške 2 100 eur mesačne netto, matkina vo výške cca 1 100 eur netto z čoho vyplýva, že otec by sa mal podieľať vyššou mierou vyživovacej povinnosti na deti, pričom nie je podstatné o akú dohodnutú starostlivosť sa jedná. Súd prvej inštancie určil výživné paušálne, teda priemernou sumou, ktorá vychádza z preukázaných nákladov na deti, a teda ich nemožno poukazovať na ten ktorý mesiac, čo sa súd snažil otcovi vysvetliť na pojednávaní.
10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.
11. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
12. Vychádzajúc z obsahu odvolania otca a odvolacieho návrhu (v ktorom otec žiada čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že za obdobie od 01.08.2018 do 31.08.2018 nebude
vyživovacia povinnosť určená, otcovi bude uložená povinnosť prispievať od 01.09.2018 do 30.04.2019 na výživu maloletého E. nar. XX.XX.XXXX sumou 375 eur mesačne a na výživu maloletej H., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a od 01.05.2019 počas trvania striedavej osobnej starostlivosti na výživu maloletého E. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou 75 eur mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky a dlh na zročnom výživnom voči maloletému E. za obdobie od 01.09.2018 do 02.08.2019 v celkovej výške 964,33 eur a na maloletú H. v celkovej výške 657,17 eur uloží otcovi zaplatiť v 6-tich pravidelných mesačných splátkach po 109,53 eur splatných od právoplatnosti čiastočného rozsudku spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh) je zrejmým, že otec nenapadol výroky súdu prvej inštancie týkajúce sa výšky vyživovacej povinnosti otca počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov od 01.05.2019 a k tomuto obdobiu sa vzťahujúcim výrokom o zročnom výživnom. Predmetom odvolacieho prieskumu sú výroky o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti za obdobie od 01.08.2018 do 30.04.2019 a k tomuto obdobiu sa vzťahujúce výroky o zročnom výživnom.
13. V danej veci súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nespornej skutočnosti, že na základe súdom schválenej rodičovskej dohody (rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 13.04.2017, č.k. 17P/310/2016-81) starostlivosť o obe maloleté deti rodičia zabezpečovali do apríla 2018 formou striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s dňom striedania detí vo štvrtok a s neurčenou vyživovacou povinnosťou. Po prejavení výchovných problémov maloletého E.a, na odporúčanie psychológa a po dohode rodičov, prevzala v apríli 2018 osobnú starostlivosť o maloleté deti matka (styk maloletých detí s otcom sa realizoval každý druhý víkend a vodením detí otcom na krúžky), ktorá trvala do konca apríla 2019, kedy sa rodičia dohodli na opätovnom režime striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v upravených časových intervaloch. Medzi rodičmi nebola sporná výška finančného plnenia uhradená otcom na výživu maloletých detí za obdobie od podania návrhu matky (t.j. od 01.08.2018) do rozhodovania súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 62 ods. 1,2,3,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že otcom uvádzané odvolacie dôvody vzťahujúce sa k výrokom týkajúcim sa vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.08.2018 do 30.04.2019 nie sú naplnené. Zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1 C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady
na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami.
17. V posudzovanej veci ako prvoradé konštatuje bezzákladovosť odvolacej námietky otca týkajúcej sa určenia výšky jeho vyživovacej povinnosti za mesiac august 2018, v ktorom mesiaci podľa jeho vyjadrenia obaja rodičia plnili vyživovaciu povinnosť k deťom rovnomerne na základe toho, že v tomto mesiaci letných prázdnin vykonával otec osobnú starostlivosť o deti v rozsahu pol mesiaca. Podotýka, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti rodiča za dlhšie časové obdobie ( v tomto prípade od 01.08.2018 do 30.04.2019 ) súd prvej inštancie správne vychádzal zo základných zásad pri určovaní výživného rodičovi, ktorý od apríla 2018 na odporúčanie psychológa a po vzájomnej dohode rodičov nevykonával osobnú starostlivosť o deti a ktorého styk s maloletými deťmi sa po vzájomnej dohode fakticky realizoval každý druhý víkend a výživné určil paušálnou sumou, pri ktorej nemohol zohľadňovať osobitosti každého mesiaca posudzovaného obdobia . Na základe uvedeného potom námietky otca prezentované vo vzťahu k určeniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom za mesiac august 2018 posúdil ako nedôvodné a nemajúce oporu v hmotnoprávnej zákonnej úprave . V danej veci naviac z doložených listinných dôkazov vyplýva, že splatnosť školských poplatkov maloletého E. za mesiac september 2018 bola určená dňom 31.08.2018 ( listinný dôkaz Výška podpory zákonného zástupcu, čl.14 spisu ).
18. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca určenú súdom prvej inštancie v období od 01.08.2018 do 30.4.2019 má odvolací súd za to, že výška výživného na maloleté deti bola určená súdom prvej inštancie správne a táto zodpovedá jednak odôvodneným potrebám detí ako aj majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov a ich možnostiam. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania (vrátane nákladov maloletých detí udávaných oboma rodičmi) dopĺňa názor súdu prvej inštancie prezentovaný v rozhodnutí o „ odôvodnených nákladoch na maloleté deti vo výške cca 600 eur mesačne na E. a cca 300 eur mesačne na H. „tak, že za odôvodnené mesačné náklady maloletého E. v danom období posúdil sumu v celkovej výške 623 eur - 254 eur školné, 27 eur strava v škole, 110 eur strava doma, 30 eur lekárska starostlivosť, 45 eur krúžky (futbalový a školský krúžok), 10 eur ostatné náklady súvisiace s futbalom a nákupom iných športových potrieb, 87 eur bývanie, 25 eur oblečenie a obuv, 10 eur školské pomôcky, 10 eur hygienické potreby , 15 eur ostatné náklady ( kultúra a pod.) a na maloletú H. sumu v celkovej výške 367 eur - 87 eur za bývanie, 110 eur strava doma, 10 eur hygienické potreby, 25 eur oblečenie a obuv, 40 eur tanečný krúžok, 10 eur ostatné potreby dieťaťa súvisiace s krúžkom a nákupom iných športových potrieb ( chrániče, prilby a pod.), 40 eur strava v škôlke a pomôcky do škôlky, 30 eur lekárska starostlivosť, 15 eur ostatné náklady ( kultúra a pod.). Podotýka, že pri posudzovaní rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí vychádzal výlučne z reálnych nákladov prezentovaných rodičmi vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb maloletých detí, pri ktorých s poukazom na pomery rodičov v primeranej miere zohľadňoval aj potreby prispievajúce k rozvoju osobnosti maloletých detí (mimoškolské aktivity, šport, kultúra).
19. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie aj v tom, že pri zohľadnení osobných, zárobkových a majetkových pomeroch oboch rodičov a ich životnej úrovne, na ktorej majú právo sa maloleté deti podieľať, nepomeru vo výške posledného príjmu rodičov dosahovaným v ich poslednom pracovnom pomere (príjem otca bol v porovnaní s príjmom matky takmer v dvojnásobnej výške) a napokon čiastočnej kompenzácie vyživovacej povinnosti matky osobnou starostlivosťou o deti, je v danej veci pri určovaní výšky výživného na maloleté deti za obdobie od 01.08.2018 do 30.04.2019 dôvodným zohľadniť pomer otca na odôvodnených nákladoch detí vo výške 2/3 ich ustáleného rozsahu. Na základe uvedeného potom uzatvára, že výška výživného na obe maloleté deti za obdobie od 01.08.2018 do 30.04.2019 a zročné výživné za rovnaké obdobie , bola určená súdom prvej inštancie správne a jeho rozhodnutie je v napadnutých výrokoch vecne správne.
20. Za nedôvodnú odvolací súd posúdil argumentáciu otca poukazujúceho na nedôsledné zisťovanie majetkových a zárobkových pomerov matky a výšky jej životnej úrovne. Podotýka, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je jednoznačné, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného za obdobie od 01.08.2018 do 30.04.2019 zohľadňoval v danom čase reálne existujúce majetkové a zárobkové pomery matky, pri ktorých aj po ukončení pracovného pomeru matky a v čase, kedy príjmom matky bola podpora v nezamestnanosti, vychádzal z výšky príjmu matky, ktorý dosahovala
v poslednom pracovnom pomere. Za nemajúcu vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie posúdil aj argumentáciu otca, poukazujúceho na spôsob života matky a na miesta, na ktorých v poslednom roku a pol trávila dovolenky a žiadajúceho preskúmanie pomerov partnera matky. Má za to, že s poukazom na vzťah súčasného partnera matky k matke a maloletým deťom, tento nie je voči matke a ani voči maloletým deťom v súvislosti s uspokojovaním ich životných potrieb nositeľom žiadnej zákonnej povinnosti a pokiaľ na ne aj dobrovoľne prispieva (formou hradenia nákladov matky a detí počas dovoleniek), nemožno od výšky a formy takýchto dobrovoľných príspevkov odvíjať životnú úroveň matky.
21. Na základe uvedeného odvolací súd čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 02.08.2019, č.k. 22P/98/2018-179, v napadnutej časti (t.j. vo výrokoch o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti za obdobie od 01.08.2018 do 30.04.2019 a k tomuto obdobiu sa vzťahujúcim výrokom o zročnom výživnom) ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.
22. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.11.2019, č.k. 22P/98/2018-237 zveril maloleté deti F. - E., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), deklaroval, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok II.), otcovi uložil prispievať na výživu maloletého E. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletej H. sumou 75 eur mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky (výrok III.), styk otca s maloletými upravil tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 14,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08,00 hod., kedy si deti v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú, kde ich v čase ukončenia styku odovzdá, ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou H. každú párnu stredu od 14,00 hod. do 18,00 hod. a s maloletým E. každý pondelok od 16,30 hod. do 18,30 hod., kedy si deti v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a v čase ukončenia styku ich matke odovzdá v mieste jej bydliska (výrok IV.), rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/310/2016 - 81, zo dňa 13.04.2017, v časti zverenia maloletých detí (výrok V.) a vo výroku VI., s použitím § 52 C.m.p. deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
23. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.2,3, ,4, § 26, § 28 ods.1,2, § 62 ods.1,2,5, 6, § 75 ods.1 Zákona o rodine, § 121 C.m.p., § 217 ods.1 C.s.p. konštatujúc, že v posudzovanej veci mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu režimu starostlivosti o deti, keď predovšetkým zo psychologickej správy z vyšetrenia maloletého E. , ako aj z jeho osvedčených výchovných problémov v škole mal za preukázané, že striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch, tak ako bola rodičmi dohodnutá pri rozvode ich manželstva, nie je v záujme maloletého, pričom niet dôvodu k rozdielnej úprave pri dvoch spoločne vyrastajúcich súrodencoch. Súd prvej inštancie ocenil prístup rodičov, ktorí reflektujúc na odporúčanie spoločne navštívenej psychologičky, začali spoločne hľadať vhodnejšiu formu starostlivosti o deti, pričom v priebehu konania aj za pomoci mediátora a ďalšej psychologickej intervencie začali realizovať režim starostlivosti, ktorý podľa potvrdenia oboch rodičov tak im, ale predovšetkým deťom, ktoré sa stabilizovali, vyhovuje. Súd prvej inštancie uviedol, že po právnej stránke dochádza aktuálne k širokému styku otca s maloletými deťmi, keď prevažnú časť starostlivosti o deti zabezpečuje matka. Na základe uvedeného pristúpil k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym a maloleté deti prezveril zo striedavej osobnej starostlivosti v podiele 50:50 v týždňových intervaloch do starostlivosti matky so širokou úpravou bežného styku s otcom, plne v súlade s dohodou rodičov. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné autoritatívne upravovať styk otca s deťmi počas sviatkov a prázdnin, keď z priebehu konania bolo zrejmé, že v tomto smere rodičia nemajú problém sa dohodnúť. Súd prvej inštancie mal za to, že k uzavretiu konečnej rodičovskej dohody nedošlo iba z dôvodu mylnej interpretácie zákonných pojmov zo strany otca, keď prezverením zo striedavej starostlivosti oboch rodičov do starostlivosti matky otec v žiadnom prípade nestráca svoje rodičovské práva a povinnosti a nie je v nich ani žiadnym spôsobom obmedzený. Naopak, naďalej zostáva plnoprávnym rodičom, ktorý má spoločne s rezidenčným rodičom rovnakú zodpovednosť za zdravý fyzický a psychický vývoj spoločných detí a ich riadnu výchovu, keď mu zostáva zachované tak spoločné zastupovanie detí ako aj správa majetku detí, každý z rodičov má právo zastupovať deti v bežných veciach sám a v podstatných veciach musia dospieť k dohode, v opačnom prípade na návrh niektorého z nich rozhodne súd (§ 35 Zákona o rodine). Taktiež v budúcnosti pri ďalšej zmene pomerov, ktorou bude už vyšší vek maloletých a s tým súvisiaca vyššia psychická vyspelosť a odolnosť, je možné pristúpiť aj k zmene tohto rozhodnutia, pokiaľ
bude po uplynutí istého času a stabilizácii pomerov detí striedavá starostlivosť v záujme maloletých detí a budú ňou preukázateľne lepšie zaistené ich potreby, ktoré podmienky však súd nemal za naplnené v čase rozhodovania v predmetnom konaní.
24. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že s poukazom na zhodné tvrdenia rodičov ohľadom vyhovovania aktuálneho režimu starostlivosti o deti všetkým zúčastneným, s prihliadnutím na ust. § 217 ods. 1 C.s.p. nevyhovel návrhu právnej zástupkyne otca na nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré by bolo vzhľadom na nepochybný pozitívny vzťah oboch detí k obom rodičom ako aj faktický súlad rodičov v otázkach faktickej starostlivosti o deti v čase rozhodovania súdu nadbytočné a nehospodárne. Rovnako nepovažoval za nutné opätovne pristúpiť k pohovoru s maloletými deťmi, keď mal za nepochybné, že vzhľadom na ich blízky citový vzťah k otcovi, daný predchádzajúcou intenzívnou širokou osobnou starostlivosťou otca, majú deti záujem na čo najširších kontaktoch s ním, čo napokon z podania maloletého E. vyplynulo už pri pohovore vo februári 2019. Rovnako súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutné doplniť dokazovanie o šetrenie pomerov v mieste aktuálneho bydliska matky (otec žiadnym spôsobom nenamietal vhodnosť podmienok, ktoré majú deti u matky vytvorené) a ani o dokazovanie týkajúceho sa príjmov nových partnerov rodičov, ktoré by mali význam výlučne z hľadiska posúdenia životnej úrovne rodičov, keď medzi rodičmi v zásade existovala zhoda aj ohľadom aktuálnej výšky vyživovacej povinnosti otca, v ktorom smere matka súhlasila s čiastočným rozsudkom vyhláseným dňa 02.08.2019, pričom otec podal odvolanie voči čiastočnému rozsudku taktiež iba čo do úpravy rozsahu jeho vyživovacej povinnosti za minulé obdobie (t.zn. že nevzniesol výhrady voči súdnej úprave do budúcna) , keď súd vychádzal pôvodne z rozsahu styku dohodnutého rodičmi v mediačnej dohode a ostatných plnení otca na výživu detí nad rozsah bežného výživného poukazovaného k rukám matky (dohoda pracovala s pojmom striedavá osobná starostlivosť, pri autoritatívnom rozhodovaní o ďalšej forme starostlivosti zostal fakticky nezmenený podiel otca na osobnej starostlivosti ako aj totožné ďalšie podmienky).
25. Pri určovaní výživného súd prvej inštancie vychádzal z bežných odôvodnených potrieb maloletých detí primeraných ich veku, sociálnemu postaveniu a zdravotnému stavu, vrátane záujmových aktivít, a zohľadňoval osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň, na ktorej majú maloleté deti právo sa podieľať, pričom prihliadal na podstatne vyšší príjem otca (cca dvojnásobný s príjmom matky) a od neho sa odvíjajúcu jeho vyššiu životnú úroveň, pri zohľadnení, že žiaden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Určená suma výživného zo strany otca bola stanovená za zohľadnenia skutočnosti, na ktorej sa zhodli rodičia v priebehu konania, že otec bude naďalej pokrývať zhruba 2/3 celkových nákladov spojených s výživou detí, t.j. výdavkov spojených s návštevou školy, lekárskou starostlivosťou, nákladnejším ošatením a záujmovými aktivitami a v plnom rozsahu bude pokrývať bežné náklady detí vzniknuté v čase, ktorý trávi s deťmi. Takýto podiel otca na výžive detí vychádza na základe zhody rodičov deklarovanej v priebehu konania z pomeru ich príjmov a časového rozsahu, ktorý otec v priebehu mesiaca trávi s deťmi, kedy uhrádza všetky náklady spojené s výživou detí vzniknuté v tomto čase. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi nevychádza z exaktne vyčíslenej sumy, ale zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď.
26. Proti výroku I. , ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, podal v zákonnej lehote odvolanie otec odôvodňujúc ho § 365 ods.1 písm. f/, h/ C.s.p.. Ku konštatácii o zmene pomerov, (ktorými mali byť výchovné problémy maloletého E. súvisiace s režimom striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch) uviedol, že z psychologickej správy nevyplýva, že by striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov ako taká, bola dôvodom výchovných problémov maloletého, či nebola v jeho záujme. Aktuálne je režim starostlivosti o deti stabilizovaný a medzi rodičmi došlo len k zmene rozsahu osobnej starostlivosti každého z rodičov a úprave intervalov odovzdávania maloletých detí. Uvedené znamená, že súd nesprávne vyhodnotil skutočný stav veci a matkou predloženú psychologickú správu (na ktorú sa v ods.44 odvoláva) a v čase rozhodnutia neexistoval dôvod pre zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté deti. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd poňal striedavú osobnú starostlivosť ako formu starostlivosti, pri ktorej musí byť dodržaný rozsah starostlivosti 50:50, čo nevychádza ani z judikatúry, či aplikačnej praxe súdov, keďže presne
určená doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie (uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 23 CoP/96/2011 z 23.01.2012). Otec ďalej uviedol, ž v dobrej viere v júni 2018 súhlasil s úpravou styku s maloletými deťmi, návrh matky z 31.07.2018 bol pre neho šokom, v apríli 2019 uzavreli s matkou rodičovskú dohodu ohľadne stretávania sa s maloletými deťmi a do tohto obdobia matka deti v styku s otcom obmedzovala, usmerňovala a nebola nápomocná k vyriešeniu tzv. problémov syna. Počas súdneho konania bolo stretávanie otca s deťmi rozšírené tak ako upravil súd vo svojom rozhodnutí, na pojednávaní s takýmto stykom súhlasil aj z dôvodu, že matka súhlasila s prespávaním detí od štvrtka do pondelka, čo sa však nestalo a deti u neho z nedele na pondelok doposiaľ neprespávajú, aj keď si to želajú. Prezverenie detí nie je v ich najlepšom záujme, keďže je zachovaný široký styk otca , ktorý aktuálne vyhovuje potrebám detí, u otca neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove, plnení si rodičovských povinností, obe deti k nemu prechovávajú úprimný a hlboký cit a vnímajú ako ho svoju súčasť. Prax preukazuje, že na rodiča, ktorý má deti zverené do osobnej starostlivosti sa nahliada inak ako na rodiča, ktorý nemá deti zverené. Podľa otca sa jeho pozícia rodiča mení a oslabuje a je nadľudským výkonom všetkým dotknutým orgánom, školám, lekárom, učiteľom a pod. vysvetľovať, že jeho práva sú rovnaké ako matkine . Z logiky ust. § 21 ods.4 Zákona o rodine vyplýva, že zmena zverenia maloletých detí zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov do výlučnej starostlivosti matky deklaruje, že matka je rodič, ktorý má lepšie citové väzby s deťmi a deti majú lepšie citové väzby k nej, že matka zabezpečuje pre maloleté deti lepšie vývinové potreby a stabilnejšie prostredie ako otec a matka sa vie dohodnúť s otcom. Otec v odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, maloleté deti zveril do osobnej striedavej starostlivosti rodičov a ostatné výroky upravil podľa potreby osobnej striedavej starostlivosti rodičov.
27. Matka vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že jej snahou bolo v konaní aj v mediačnom procese sa s otcom dohodnúť, napriek obavám o to, čo spôsobí zmena režimu deťom. Preto súhlasila s režimom, ktorý dával otcovi viacej priestoru s deťmi, avšak hneď za prvé mesiace (apríl, máj, jún 2019) sa opäť vrátilo problematické správanie sa maloletého E. z čoho je zrejmé, že forma starostlivosti, ktorú žiada otec, nie je vhodná pre maloletých. So striedavou osobnou starostlivosťou nemala problém, pokým sa správanie syna E. nezačal meniť a zároveň spolupráca otca v riešení problémov išla k nule - najprv žiadna dohoda nebola dodržaná, potom už ani žiadna nebola možná. Psychologička Q. rodičom odporučila, aby synovi vytvorili jednotný svet a aby mal jeden domov, lebo je psychicky preťažený z toho, že má otcov svet a mamin svet a nie je to jeho jednotný svet. V konaní dokázala, že synovo správanie sa zlepšilo na celé obdobie počas ktorého bol v jej starostlivosti a že prejavila úprimnú snahu o spoluprácu do miery, ktorá bola za hranicou toho, čo je vhodné pre deti. Otcov negatívny vplyv sa opäť potvrdil, keďže synovo správanie sa okamžite vrátilo do toho istého bodu, v akom bolo počas striedavej starostlivosti.
28. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods.1 C.m.p., 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.
29. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).
30. Vychádzajúc z obsahu odvolania a odvolacieho návrhu otca je zrejmým, že otec odvolaním nenapadol výroky II. až VI. rozhodnutia súdu prvej inštancie (ktorým bolo upravené zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku, výška vyživovacej povinnosti otca a široká úprava styku otca s maloletými deťmi a závislý výrok o trovách konania) a jeho odvolacie námietky smerujú výlučne proti výroku I. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, opierajúc sa o úvahu podstatnej zmeny pomerov, odôvodňujúcu zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13.04.2017, č.k. 17P/310/2016-81 v časti zverenia maloletých detí ( v označenom rozsudku zverených do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v pomere 50:50). Pri rozhodovaní odvolací súd (tak ako aj súd prvej inštancie) zohľadnil, že v priebehu konania začali rodičia za pomoci psychologickej intervencie a mediátora realizovať režim starostlivosti uvedený vo výrokoch II. až V. prijatého rozhodnutia, ktorý vyhovuje maloletým (pričom v otázke starostlivosti o maloleté deti počas sviatkov a prázdnin sa rodičia vedia dohodnúť ) a sporným medzi rodičmi ostala len forma starostlivosti rodičov, t.j. či sa má pojmovo jednať o striedavú osobnú starostlivosť rodičov v nerovnomernom pomere alebo o výlučnú osobnú starostlivosť matky so široko upraveným stykom otca.
31. Otcovi je treba prisvedčiť v tom, pojem striedavá osobná starostlivosť sa vzťahuje na situácie, v ktorých sa o maloleté deti starajú obaja rodičia, hoci nežijú v spoločnej domácnosti , keď zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť a ani intervaly striedania ( pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný - 60:40, 65:35, 70:30 a pod.). Z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba) a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, znamená to, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.), dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách traumatizované, pre rozhodnutie je rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov (striedavá osobná starostlivosť nebude spravidla vhodná, ak rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach). Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli a súhlasí s ňou len jeden rodič, vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme dieťaťa. Ak áno, súd nemusí rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.
32. Odvolací súd sa plne zhoduje so súdom prvej inštancie v ods. 33 a 34 rozhodnutia uvedeným výkladom možnosti zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia (týkajúcej sa aj maloletých detí), opierajúcim sa o ust. § 26 Zákona o rodine a § 121 C.m.p. , na ktorý v plnej miere odkazuje.
33. Za vecne a právne správnu posúdil i prijatú úvahu o tom, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov, došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu formy a režimu starostlivosti o deti. Odvolací súd konštatuje, že okolnosť podstatnej zmeny pomerov vyplýva z dokazovania vykonaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie z ktorého je jednoznačné, že od r. 2016 nastavený model striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v týždňových intervaloch rodičia prestali po výchovných problémoch maloletého E. v šk. roku 2017/2018, nutnej psychologickej intervencii a po vzájomnej dohode realizovať v apríli 2018 (od toho času boli maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, s otcom sa stýkali v priebehu každého druhého víkendu, tento ich naviac vodil na krúžky), od 01.05.2019 sa rodičia vrátili k modelu striedavej osobnej starostlivosti v upravených časových periódach podľa mediačnej dohody z apríla 2019, po zmene režimu detí sa u maloletého E. opätovne prejavili výchovné problémy (v škole sa opäť začal správať agresívne, klamať, nerešpektoval školské pravidlá), od septembra 2019 rodičia na základe dohody uzavretej pred súdnym koordinátorom dňa 21.08.2019 systém starostlivosti o maloleté deti nastavili tak, že otec sa maloletými deťmi stretával každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 14,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a s maloletou H. každú párnu stredu od 14,00 hod. do 18,00 hod. a s maloletým E. každý pondelok od 16,30 hod. do 18,30 hod.. Rodičia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie uviedli, že deťom i rodičom takto nastavený režim vyhovuje, obe deti sa skonsolidovali, upravilo sa správanie syna v škole, kde sa neprejavujú už problémy vo vzťahu k spolužiakom a zlepšili sa mu aj výsledky, maloletá H. začala navštevovať prípravný ročník ZŠ na U. ( na odporúčanie psychológa ) a nemá žiadne zásadné adaptačné problémy. V priebehu pojednávania dňa 07.11.2019 matka akceptovala návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletými po spoločne strávenom víkende do pondelka do 8,00 hod., kedy deti otec odovzdá v škole. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že v najlepšom záujme maloletého E. je jeho aktuálne zverenie do osobnej starostlivosti matky so široko upraveným stykom otca a s logickou totožnou úpravou aj vo vzťahu k maloletej H.. Má za to, že rodičmi v poslednom súdnom rozhodnutí nastavená forma starostlivosti rodičov maloletému E. aktuálne nevyhovuje, maloletý v čase realizovania striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch a následne aj podľa mediačnej dohody z apríla 2019 , trpel zníženou odolnosťou voči záťaži, značným strachom zo zlyhania, emocionálnou labilitou,
zvýšenou agresivitou a problémovým správaním v škole. Tieto individuálne okolnosti prejednávaného prípadu sú aj podľa názoru odvolacieho súdu závažným indikátorom toho, že túto formu starostlivosti rodičov potom nie je možné považovať za v najlepšom záujme maloletého E., pri ktorej by boli lepšie zaistené jeho potreby a pri akceptácii totožnej úpravy dvoch spoločne vyrastajúcich súrodencov, ani za v najlepšom záujme maloletej H..
34. Otcovi dáva do pozornosti, že rozhodnutím súdu prvej inštancie nie je deklarované a ani akceptované, že matka je rodičom , ktorý má lepšie citové väzby s deťmi a deti majú lepšie citové väzby k nej, že matka zabezpečuje pre maloleté deti lepšie vývinové potreby a stabilnejšie prostredie ako otec a že len matka sa vie dohodnúť s otcom. Rozhodnutím súdu nie je deklarované ani to, že by sa otec maloletých detí vzdal a nie je ním ani znížený význam role rodiča , ktorý aj keď nemá deti zverené do svojej starostlivosti, nie je vylúčený z výchovy a starostlivosti o deti, ktorú môže realizovať počas široko upraveného styku s maloletými. Otcovi aj pri zverení maloletých do starostlivosti matky so široko upraveným stykom otca (právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča, ktorého základným pravidlom je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času) a priestorom na dohodu rodičov v otázke styku otca s deťmi počas sviatkov a prázdnin nastaveným podľa v danom čase aktuálnych potrieb detí, zostáva v plnej miere zachovaná rodičovská zodpovednosť, zahrňujúca okrem iného aj také kľúčové kompetencie, akým je rozhodovanie o mieste bydliska detí, o vzdelaní detí, správy ich majetku a pod.. Naviac, v budúcnosti pri zmene pomerov maloletých detí (čo sa týka ich veku, psychickej odolnosti a vyspelosti), je možné pristúpiť k zmene tohto rozhodnutia, pokiaľ bude striedavá starostlivosť v záujme maloletých detí a budú ňou v danom čase lepšie zabezpečené potreby detí.
35. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p..
37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).