Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-2-2021.pdf
PDF · 120.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcov: 1/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XX, XXX XX W. - V., 2/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX W., 3/ J.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX W., 4/ V.. P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX W., 5/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX W., všetci právne zastúpení JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanému: L. a K. Y., so sídlom Y. XXX, XXX XX Y., J.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 9C 63/2016 - 945 zo dňa 02.06.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II..
II. Žalobcovia 1/ - 5/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o určení neplatnosti uznesení valného zhromaždenia rozhodol takto:
„I. U r č u j e, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX sú neplatné.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1.-5. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalobcov JUDr. Ľuby Berezňaninovej, advokátky, Hlavná 45, Prešov, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.
III. Z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 3.11.2017 č. k. 9C/63/2016-501 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.1.2018 č.k. 9Co/1/2018-542.“
2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenia, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa XX.XX.XXXX sú neplatné s poukazom na skutočnosť, že plnomocenstvá, ktoré boli predložené pri registrácií podľa prezenčnej listiny nespĺňali náležitosť určitosti a zrozumiteľnosti z pohľadu Zákona o pozemkových spoločenstvách, nakoľko pri výkone práv člena spoločenstva nejde o právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, a preto ani plná moc na zastúpenie nemôže byť pripravená len podľa § 31 Občianskeho zákonníka, ale takáto plná moc musí mať obdobné náležitosti
ako plná moc podľa § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka na výkon hlasovacích práv pri zastupovaní akcionárov na valnom zhromaždení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na valnom zhromaždení nie je možné použiť tzv. všeobecnú generálnu plnú moc ako to bolo v prípade plných mocí predložených na valnom zhromaždení dňa XX.XX.XXXX, kedy z obsahu určitého počtu plnomocenstiev nevyplýva, že boli udelené v priamej nadväznosti na doručenie pozvánky členom spoločenstva na valné zhromaždenie v deň XX.XX.XXXX, teda, že tieto sa vzťahujú na zastupovania hlasovanie na predmetnom zhromaždení s jeho konkrétnym programom uvedeným v pozvánke. Tieto splnomocnenia preto nespĺňajú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti a tomuto záveru svedčí aj skutočnosť, že z čestných vyhlásení mnohých členov spoločenstva vyplýva, že došlo k omylu z ich strany pri podpisovaní týchto splnomocnení. Týmto postupom by došlo k odňatiu členom spoločenstva ich práv zúčastniť sa na valnom zhromaždení, ktoré rozhoduje o základných otázkach spoločenstva. Po odpočítaní týchto neplatných plnomocenstiev bolo preukázané, že valné zhromaždenie konané dňa XX.XX.XXXX nebolo uznášania schopné, a preto ani uznesenia, ktoré boli prijaté nemožno považovať za platné.
3. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru, že valné zhromaždenie bolo predsedom spoločenstva riadne ukončené a ďalší postup kedy „bolo zasadnutie obnovené podpredsedom spoločenstva“ neobstojí v zmysle ustanovení Zákona o pozemkových spoločenstvách. Podpredseda nekonal tak ako to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve, teda nejednalo sa o prípad neprítomnosti predsedu, pričom predseda spoločenstva bol oprávnený rozhodnúť o ukončení valného zhromaždenia a pokiaľ tak urobil, podpredseda spoločenstva svojvoľne v rozpore so zmluvou o spoločenstve v zasadnutí pokračoval.
4. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že v programe pozvánky na predmetné zhromaždenie neboli zaradené otázky postúpenia práva užívania poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír a pokiaľ tento bod nebol zaradený do programu v pozvánke, nie je možné doplniť tento program priamo na zasadnutí, okrem situácie, že je tak nutné, no pri doplnení programu je potrebné mať na zreteli to, že pozvánka slúži na to, aby členovia spoločenstva boli oboznámení s akým programom sa zhromaždenie uskutoční a na základe toho sa mohli rozhodnúť, či sa tohto zúčastnia alebo nie. Nakoľko program zasadnutia uvedený v pozvánke bol diametrálne odlišný od skutočného programu zasadnutia, je možné dospieť k záveru o neplatnosti rozhodnutí prijatých na tomto zasadnutí zhromaždenia.
5. Naviac súd prvej inštancie poukázal na to, že tento bod nebol ani uznesením X/XXXX. schválený do zasadnutia, nakoľko až v rámci diskusie (bod XX programu) bol podaný návrh na zaradenie tohto bodu do programu zasadnutia. Následne riadiaci zhromaždenia vyzval členov priamo na hlasovanie o súhlase s postúpením práva poľovníctva bez toho, aby sa o zaradení tejto otázky do programu zhromaždenie hlasovaním rozhodlo. Táto skutočnosť ako aj to, že takýto bod nebol zaradený do programu zhromaždenia, spôsobuje neplatnosť uznesení č.X/XXXX a XX/XXXX. Ďalším dôvodom pre neplatnosť uznesenia č. X/XXXX podľa názoru súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že v zmluve o spoločenstve je pri rozhodovaní o určitých otázkach, medzi inými aj pri otázkach predaja a prenájmu nehnuteľného majetku v akejkoľvek hodnote aj nižšej ako 3.300,- Eur ponechané rozhodnutie na 2/3 väčšinu valného zhromaždenia, pričom pri zmluve o postúpení užívania poľovného revíru je nutnou súčasťou dohoda o vyplatení dohodnutej náhrady za postúpenie poľovného revíru. Z uvedeného dôvodu pri takejto otázke sa vyžaduje 2/3 kvórum pre prijatie takéhoto uznesenia. Nakoľko z celkového počtu hlasov XXXXX predstavuje 2/3 kôru XXXXX hlasov, ktoré neboli pri oboch zápisniciach dosiahnuté, čo značí, že tieto sú neplatné.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 3, § 9, § 13, § 14, § 15, § 30 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase zasadnutia valného zhromaždenia ako aj ustanovení § 137 písm. d/ CSP, § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka.
7. Súd prvej inštancie sa rovnako vyporiadal s námietkou, podľa ktorej bol priebeh valného zhromaždenia osvedčený notárom tak, že v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku sa jedná pri notárskej zápisnici o verejnú listinu, pričom pravdivosť tejto listiny platí pokiaľ nie je preukázaný opak. Z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že notárska zápisnica jednoznačne preukazuje situáciu na valnom zhromaždení, ku ktorej došlo po odchode niekoľkých členov tak ako to vyplýva zo zápisnice o priebehu valného zhromaždenia.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovaným, ktorý poukázal na prejednaciu zásadu sporového konania, podľa ktorej má strana sporu dôkaznú povinnosť a v prípade jej nesplnenia nemôže byť úspešná. Poukázal na to, že žalovaný disponuje rozlohou XXXX,Xha, pričom valné zhromaždenie bolo uznášania schopné, nakoľko boli prítomní vlastníci pozemkov vo výmere XXXXXha, čo predstavuje XX,XX % celkovej výmery. Táto skutočnosť bola konštatovaná aj riadiacim valného zhromaždenia a následne po nezvolení niektorých navrhovaných členov mandátovej komisie, riadiaci vyhlásil skončenie valného zhromaždenia a toto opustil. Následne sa ujal vedenia podpredseda výboru, ktorý po vykonanej prezentácií prítomných konštatoval prítomnosť XXXX hlasov, čo predstavuje XX,XX %. Preto bolo valné zhromaždenie uznášania schopné. Samotní žalobcovia sa zúčastnili tohto zhromaždenia so zámerom ho zmariť, nakoľko sa ani neprezentovali. V prípade, že tak urobili, je to ich slobodné rozhodnutie, no nemali právo hlasovať. Súd prvej inštancie len všeobecne uviedol, že žalovaný neviedol riadne zoznam svojich členov, čo však nebolo v kompetencii žalovaného, nakoľko tieto veci mal na starosti žalobca v tomto konaní. Zároveň súd prvej inštancie popiera možnosť použitia ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo § 242 Obchodného zákonníka, na druhej strane toto ustanovenie vykladá v neprospech žalovaného, hoci je k dispozícií ustanovenie Zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré je vo vzťahu lex specialis k Občianskemu zákonníku. Žalovaný k odôvodneniu č. 32 rozsudku uviedol, že Občiansky zákonník neustanovuje formu pre platnosť splnomocnenia tým, že by toto bolo očíslované, pričom k bodu 33 odôvodnenia uviedol, že spoločenstvo si otázku týkajúcu sa priebehu valného zhromaždenia môžu upraviť, ale tak, aby tieto úpravy neodporovali kogentným ustanoveniam zákonom. Zároveň žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nepodložených tvrdení o manipulácií splnomocnení aj o plánovanom postupe niektorých členov žalovaného. Zároveň samotní žalobcovia potvrdili, že napriek dohode nedošlo k uvedeniu bodu v pozvánke postúpenia poľovného práva, hoci z tohto pochádza príjem spoločenstva, čo je v záujem spoločenstva. Práve to, že mal byť zaradený do programu aj bod hlasovania o postúpení práva poľovníctva, bolo dôvodom pre prizvanie notárky na zhromaždenie. K platnému postúpeniu práva poľovníctva je potrebná notárska zápisnica. Je pravdou, že v pozvánke neboli body uvedené ako voľba a odvolávanie členov spoločenstva, no potreba riešenia týchto bodov vystala zo situácie na valnom zhromaždení, pričom podľa § 14 Zákona o pozemkových spoločenstvách nie je vylúčené, že takéto body môžu byť doplnené do programu valného zhromaždenia.
10. Žalovaný nesúhlasil s posúdením súdu ohľadom neplatnosti splnomocnení, nakoľko splnomocniteľ má zákonne právo nechať sa zastupovať podľa slobodného výberu a ani ustanovenia Zákona o pozemkových spoločenstvách nevyžadujú špeciálne formulované plnomocenstvo. K bodu 52 rozhodnutia žalovaný uviedol, že pre počet hlasov, ktoré sú nutné pri hlasovaní, nie je rozhodujúce, či osoba, ktorá sa odprezentovala sa takého hlasovania zúčastní alebo nie, rozhodujúce je to, či takáto osoba je zapísaná v prezenčnej listine. Rovnako tak žalovaný nesúhlasil s označovaním niektorých členov ako členov poľovníckeho združenia, nakoľko nikomu nemožno zakázať byť členom akéhokoľvek združenia v zmysle zásady slobodného združovania. Rovnako tak žalovaný nesúhlasil s posúdením vyhlásenia verejnej listiny za zmätočnej a rovnako zle súd prvej inštancie posúdil aj to, že niektorí členovia sa jednoducho vzdali možnosti hlasovať a procesu hlasovania sa nezúčastnili. V danom prípade sa jednalo o pokračovanie v už otvorenej schôdzi, a preto je rozhodujúce koľko hlasov bolo za prijatie jednotlivých uznesení. S prihliadnutím na neštandardné sa správanie predsedu spoločenstva, bolo jedinou možnosťou zvoliť nové orgány spoločenstva, a preto prijaté rozhodnutia, po odchode dovtedy riadiacej osoby, valného zhromaždenia sú platné a zákonné. K bodu 68 žalovaný uviedol, že z výpovede K. A. vyplýva len to, že plnú moc za ňu podpísal jej manžel, čo zodpovedalo jej vôli. K bodom 69 a 70 uviedol, že neexistujú zvyklosti ohľadom splnomocnení a je prípustné, aby sa člen spoločenstva zúčastnil na zasadnutí prostredníctvom svojho zástupcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva. Z týchto vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého určitým spôsobom niektorí členovia žalovaného ovplyvňovali hlasovanie na zhromaždení nie je správny. Žalovaný poukázal na to, že predošlé vedenie spoločenstva vedené žalobcom 1/ nehospodárilo riadne s majetkom spoločenstva, o čom svedčí aj pokuta vydaná Okresným úradom v Kežmarku vo výške 73.000,- Eur. V prípade konaného valného zhromaždenia neexistoval vážny dôvod, aby predseda spoločenstva valné zhromaždenie ukončil, pričom zo žiadneho predpisu nevyplýva možnosť predsedu svojvoľne ukončiť valné zhromaždenie bez hlasovania. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie je nedôvodné. Zákon nezakazuje rozšíriť program prejednávaných bodov na valnom zhromaždení, pričom zaradenie bodov hlasovania mimo hlaseného programu bolo vykonané z dôvodu potreby riešenia mimoriadnej a momentálnej situácie. V danom prípade teda nešlo o odňatie možnosti niektorých členov zúčastniť sa hlasovania a vyjadriť svoj názor. Pokiaľ sa týka
odôvodnenia bodu 68, žalovaný uviedol, že zmluva o založení pozemkového spoločenstva nemôže odporovať zákonných požiadavkám v zmysle § 15 Zákona o pozemkových spoločenstvách.. Zmluva o postúpení práva poľovníctva nie je majetkovým právom a nespadá pod pojem prenájom, kedy bol súd prvej inštancie názoru, že valné zhromaždenie nemá právomoc rozhodovať o prenájme nehnuteľnosti 2/3 väčšinou hlasov. Ide tu o postúpenie práva, nie o užívanie pozemku, pričom len v týchto prípadoch je nutná 2/3 väčšina všetkých hlasov. V spise sa nachádzajú prezenčné listiny, ktoré preukazujú splnenie podmienky riadneho konania valného zhromaždenia, kedy zo strany 18 vyplýva, aký je prehľad známych vlastníkov, ktorí vlastnia 95,43 % výmery a na strane 21 je prehľad neznámych vlastníkov, ktorí vlastnia asi 4,36 % celkovej výmery. Pôvodné prezenčné listiny predložené žalobcami mali za účel zmariť valné zhromaždenie tak, aby toto nebolo uznášania schopné, a to tým spôsobom, že podielnik, ktorý vlastnil menej ako pol hektára by nemal hlasovacie právo, nakoľko by sa táto výmera zaokrúhľovala nadol. Takýto prepočet platí aj pri výmere nad X hektár, kedy pri výmere X,X ha má podielnik XX hlasov nie XX hlasov a tieto skutočnosti mal súd tiež preukázané. Zmluva o spoločenstve teda nemôže byť v rozpore s kogentnými zákonnými ustanovenia, napr. § ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z.. Žalovaný tiež poukázal, že výkon práva poľovníctva nie je prenájmom nehnuteľnosti, a preto súdu unikol fakt, kedy sa stotožnil s názorom žalobcov, že na schválenie výkonu práva poľovníctva je potrebná 2/3 väčšina všetkých hlasov všetkých vlastníkov. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a zmätočné.
11. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že prvoinštančný súd sa riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vo svojom zrušujúcom uznesení, pričom sú splnené procesné podmienky na potvrdenie tohto rozsudku. Jednotlivé body odvolania, v ktorých žalovaný namieta nezákonnosť rozsudku sú len účelovým výkladom okolnosti konania valného zhromaždenia dňa XX.XX.XXXX.. Poukázali na to, že žalovaný aplikoval na konanie valného zhromaždenia Zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol účinný od 01.07.2018, pričom v prejednávanej veci je nutné aplikovať Zákon č. 97/2013 účinný k 07.02.2016, preto sú aj odvolacie dôvody žalovaného právne irelevantné. Žalovaný nedôvodne obviňuje žalobcu zo zámeru zmariť valné zhromaždenie, pričom tieto jeho obvinenia nie sú preukázané. Námietky žalovaného týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku sú založené na účelovom výklade jednotlivých viet a odsekov vytrhnutých z kontextu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je náležite odôvodnené a žalovaný nepredložil dôkazy, ktorými by oslabil dôkaznú pozíciu žalobcov. Zároveň žalobcovia namietli listinný dôkaz predložený v odvolacom konaní ako neprípustnú novotu. Rovnako sa nestotožnil s názorom, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, či niektorý z členov bol prítomný pri hlasovaní alebo len bol zapísaný v prezenčnej listine, nakoľko takýto výklad by viedol k zneužitiu hlasovacích práv podielnikov, vychádzajú len z toho, že boli zapísaní v prezenčnej listine. Tomuto tvrdeniu zodpovedajú aj závery, podľa ktorých do úvahy boli brané aj hlasy podielnikov, ktorí sa vyškrtli z prezenčnej listiny a odišli v priebehu konania valného zhromaždenia. Rovnako tak žalobcovia sa stotožnili s argumentáciou súdu, podľa ktorej je neprípustné, aby splnomocnenie na výkon hlasovacích práv na valnom zhromaždení bolo formulované ako generálna plná moc na určité obdobie. Pokiaľ sa týka uloženej pokuty, tak táto nie je právoplatná a nemožno nesplnenie tejto povinnosti pripisovať predchádzajúcemu vedeniu žalovaného, teda žalobcovi 1/. Pokiaľ sa týka tvrdeného rozporu zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa XX.XX.XXXX Zákonom č. 97/2013 Z.z., žalobcovia poukázali na to, že v danom prípade je rozhodujúce znenie tohto zákona účinné ku dňu konania valného zhromaždenia. V danom prípade zmluva zo dňa XX.XX.XXXX nie je rozporná s vtedy účinným Zákonom č. 97/2013 Z.z.. Pokiaľ nebolo v programe valného zhromaždenia uvedené, že predmetom valného zhromaždenia bude aj postúpenie práva poľovníctva na PZ A., hlasovanie o tejto otázke bolo vylúčené a zmluvne vyžadované kvórum 2/3 väčšiny je potrebné na prijatie uznesenia o postúpení výkonu poľovného práva, pričom takéto kvórum na tomto valnom zhromaždení dosiahnuté nebolo. Z týchto dôvodov žiadali potvrdiť napadnutý rozsudok.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k duplike žalobcov uviedol, že trvá na dôvodoch svojho odvolania ako aj na skutočnosti, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle inštrukcií odvolacieho súdu. Rovnako zotrval na názore, že žalobcovia mali úmysel zmariť valné zhromaždenie, nesúhlasil s námietkou, podľa ktorej dodatok k zápisnici je novotou v odvolacom konaní. Zotrval na názore, že je právom každého podielnika hlasovať, zdržať sa hlasovania alebo odísť z hlasovacej miestnosti, pričom rozhodujúca skutočnosť je to, že sa prezentoval do prezenčnej listiny a v takomto prípade sa jedná o osobu, ktorá nehlasovala ani za ani proti. Poukázal na to, že predsedajúci nemal žiadnu právomoc ukončiť valné zhromaždenie, nakoľko toto právo prislúcha len valnému zhromaždeniu vo forme hlasovania. Predmetné valné zhromaždenie bolo vopred pripravované, nie však niektorými členmi žalovaného, ale samotnými
žalobcami, ktorí konaním svojho vtedajšieho predsedu porušili zákon a stanovy spoločenstva. Rovnako žalovaný zotrval na svojom názore ohľadom náležitosti plnomocenstiev ako aj tvrdeniami o uloženej pokute. Pokiaľ sa týka názoru žalobcov o aplikovateľnosti bodu o potrebe 2/3 väčšiny pri zaobchádzaní s majetkom spoločenstva, tak takýto názor by spôsobil až nemožnosť fungovania spoločenstva pre neschopnosť dosiahnutia takéhoto kôra.
13. Ďalšie podania v odvolacom konaní neboli zo strán sporu podané.
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
19. Odvolací súd v celom rozsahu sa zhoduje s dôvodmi, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke uznášania schopnosti zhromaždenia podľa bodu 69 a nasledujúcu odôvodnenia svojho rozsudku. V danom prípade je nutné vychádzať z ustanovení Zákona o pozemkových spoločenstvách, pričom aj z komentára k predmetnému zákonu (systém ASPI - klient WOLTERS KLUWER s.r.o.), z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie je zrejmé, že na zasadnutí zhromaždenia sa musí zabezpečiť taká forma a spôsob hlasovania, aby bolo preukázateľné, že sa dosiahla potrebná väčšina na prijatie rozhodnutia. Rozhodnutia na zhromaždení sa spravidla prijímajú spôsobom „za“, „proti“ a „zdržal sa hlasovania“. Keďže je v praxi častý prípad, že niektorí členovia v priebehu zhromaždenia odídu a teda zhromaždenia hoci bolo na začiatku schopné prijímať rozhodnutia podľa bodov programu, v priebehu jeho zasadnutia už nebude uznášaniaschopné, je preto nutné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že nepostačuje pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia len to, že pri registrácií bol zaregistrovaný taký počet hlasov, ktoré zabezpečujú uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia. Táto otázka musí byť kontrolovaná a kvórum dosiahnuté v priebehu každého hlasovania, teda každého uznesenia.
20. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nestačí generálne plnomocenstvo na zastupovanie, pričom v tomto prípade možno prevziať právny názor, ktorý
sa vzťahuje na zastupovanie akcionára pri výkone akcionárskych práv na valnom zhromaždení, kedy je v zmysle rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Odo 215/2002 potrebné špeciálne plnomocenstvo. Ani výkon práv akcionára na valnom zhromaždení, ani hlasovanie člena valného zhromaždenia, nie je právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, a preto ani jeho zastupovanie nie je zastúpením na uskutočnenie právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu je nutné preukázať existenciu špeciálnej plnej moci oprávňujúcej splnomocnenca na zastupovanie na valnom zhromaždení konkrétnej spoločnosti, a to už či za účelom výkonu práv akcionára alebo za účelom výkonu práv člena spoločenstva, pričom je nutné, aby plnomocenstvo na zastupovanie bolo špecifikované minimálne na konkrétne valné zhromaždenie, a preto podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nespĺňa túto náležitosť generálne plnomocenstvo, ktoré splnomocňuje na zastupovanie v určitom dlhom časovom období, ako to bolo v tomto prípade. K tomuto záveru odvolací súd dospel po zhodnotení situácie, kedy v zmysle platnej právnej úpravy pri zvolávaní valného zhromaždenia sa vopred predkladá aj program, ktorý má byť prejednaný, pričom práve vedomosť člena spoločenstva o tom, aký program bude prejednávaný na valnom zhromaždení, je rozhodujúcou skutočnosťou a poznaním, na základe ktorého sa tento rozhoduje, či sa takéhoto valného zhromaždenia chce zúčastniť alebo nie, resp. či niekoho splnomocní na zastupovanie aj s možnosťou udelenia konkrétnych špecifických pokynov, akým spôsobom má zástupca hlasovať pri jednotlivých bodoch programu. Z uvedeného dôvodu možno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že generálne plnomocenstvo na obdobie, kedy môžu byť konané viaceré valné zhromaždenia, nezodpovedá náležitostiam platného zastupovania členov pozemkového spoločenstva. V danom prípade nejde o reštrikčný výklad ustanovení zákona, ide o výklad, ktorý smeruje k posunutiu právnej istoty členov pozemkových spoločenstiev, a preto sa odvolací súd stotožnil s týmto záverom súdu prvej inštancie. Ako vyplýva z komentára k Zákonu o pozemkových spoločenstvách, aj v prípade, že neboli dodržané zákonné ustanovenia týkajúce sa zvolávania zasadnutia zhromaždenia alebo v prípade výrazného rozdielu skutočného programu zasadnutia s programom uvedeným v pozvánke, tak tieto dôvody sú relevantnými vo vzťahu k možnej neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia. V tejto súvislosti analogicky možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo 339/1998. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto nedostatky mali výrazný vplyv na výsledok hlasovania o konkrétnych otázkach. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade došlo k relevantnej zmene programu valného zhromaždenia, pričom zmena programu valného zhromaždenia nie je absolútne vylúčená, kedy vzhľadom na realitu bežného života možno pripustiť určité zmeny v programe valného zhromaždenia, ktoré však musia byť vecne odôvodnené a takýmto prípadom môže byť skutočnosť, ktorá vyplynula z praktických potrieb. V danom prípade minimálne bod týkajúci sa postúpenia práva užívania poľovných pozemkov poľovníckemu združeniu toto kritérium nespĺňa. Zároveň v súvislosti s týmto bodom programu odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 76 o tom, že tento bod programu nebol ani odsúhlasený vo vzťahu k zaradeniu do programu.
21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR z 01.01.2002 sp.zn. 1Obo 154/2002, podľa ktorého, ak valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodlo o vylúčení spoločníka zo spoločnosti, hoci v písomnej pozvánke takýto bod programu nebol uvedený a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov, zakladá bez ďalšieho dôvod na určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia súdom. Rovnako tak možno poukázať na obdobné rozhodnutia v obchodných veciach, ktoré podľa povahy hlasovania sú analogicky najbližšie povahe hlasovaniu členov pozemkového spoločenstva, a preto podľa názoru odvolacieho súdu možno závery rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu v tomto smere aplikovať aj na tento prípad.
22. V súvislosti s týmto konštatovaním je irelevantná skutočnosť, že na začiatku konania valného zhromaždenia prebehla registrácia aj na základe takýchto všeobecných splnomocnení. Takýto postup nemohol konvalidovať plnomocenstvá, ktoré nespĺňali náležitosti pre platné zastúpenie členov pozemkového spoločenstva.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd sa už nevenoval ostatným dôvodom pre vyhovenie žaloby, nakoľko po odpočítaní členov, ktorí sa zúčastnili valného zhromaždenia v zastúpení, počet členov nebol schopný pre uznášanie ani v rozsahu 1/2. Z obsahu spisu vyplýva, že plnomocenstvá, na základe ktorých boli zastúpení členovia pozemkového spoločenstva sa nachádzajú v spise od č.l. 278 po č.l. 390, pričom ako vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 184 spisu) po odchode žalobcu 1/ došlo k sčítaniu hlasov prítomných podielnikov a bolo zistené, že je prítomných členov s počtom hlasov XXXX, čo predstavovalo XX,XX %. Týmto počtom hlasov, teda XX,XX % z oprávnených následne boli prijímané všetky uznesenia na tomto valnom
zhromaždení. Pri celkovom počte XXXXX hlasov činí polovica XXXX hlasov. Je zrejmé, že nadpolovičná väčšina by bola dosiahnutá počtom XXXX hlasov. Pri hlasovaniach (aj na základe splnomocnení) bol dosiahnutý počet XXXX hlasov, teda o XXX hlasov viac ako bolo potrebných. Bolo však zistené, že minimálne takýto počet hlasov bol neplatných, preto neboli prijaté uznesenia platným spôsobom.
24. Odvolací súd po oboznámení sa s plnomocneniami, ktoré sa nachádzajú v spise na č.l. 278 až 390 mal za preukázané, že v celkovom počte sa tam nachádza 220 plnomocenstiev, ktoré nespĺňajú náležitosť platného plnomocenstva, nakoľko splnomocniteľ týmto udelil splnomocnencovi plnomocenstvo do 31.12.2016 bez špecifikácie ako je vyššie uvedené. Vychádzajúc zo skutočnosti, že každý zo splnomocniteľov mal minimálne jeden hlas, pričom v niektorých prípadoch takýto splnomocniteľ disponoval viacerými hlasmi, napríklad C. P. (splnomocnenie na č.l. 278), ktorý podľa prehľadu disponoval výmerou v komposesoráte XXXXXmX, resp. XXXXXmX v urbariáte, čomu zodpovedal počet hlasov 8 (č.l. 191), V. A., nar. XX.XX.XXXX ktorý disponoval počtom hlasov 4 (č.l. 192 a 288), C. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý tiež disponoval počtom hlasov 6 a ktorého plnomocenstvo sa nachádza na str. 333. Po spočítaní týchto hlasov je zrejmé, že ich počet je vyšší než XXX hlasov, čo značí o tom, že valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné, nakoľko počet platných hlasov bol nižší než XXXX hlasov. Tak pri počte týchto splnomocnení, ktoré nespĺňajú náležitosti XXX predstavuje počet neplatných hlasov minimálne XXX, čo pri odpočítaní z počtu hlasov dosiahnutých v hlasovaní XXXX predstavuje počet XXXX hlasov, čo je menej ako polovica, teda ako XXXX hlasov. Z týchto dôvodov považoval za právne dôvodné odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
25. Odvolací súd taktiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08.09.2015 pod sp.zn. 14Co 997/2014, z ktorého vyplýva, že ak žalovaný v čase konania zhromaždenia nemal riadne zistený reálny počet svojich členov a výšku ich spoluvlastníckych podielov, ktoré reprezentujú už táto skutočnosť objektívne znemožňuje zistenie, či dané spoločenstvo bolo uznášaniaschopné. Pokiaľ takéto okolnosti nebolo možné preveriť riadne, možno dospieť k záveru, že zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné. Porovnateľná situácia nastala aj na valnom zhromaždení žalovaného po odchode žalobcu 1/ a ďalších členov, ako to vyplynulo z vykonaných dôkazov.
26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého po odchode niektorých členov spoločenstva a po nedostatočnom vyhodnotení tejto situácie nebolo možné dospieť k záveru, že zhromaždenie bolo uznášaniaschopné.
27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
28. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté výroky I. a II., nakoľko výrok III. nebol odvolaním napadnutý.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolaní úspešných žalobcom odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).