Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-21-2020.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/21/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: Mesto Pezinok, Radničné námestie 7, 902 14 Pezinok, IČO: 00 305 022 o zaplatenie 277,63 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/78/2018-130 zo dňa 25.11.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/78/2018-130 zo dňa 25.11.2019 v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom III. rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 9,80 eura žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia, a to s poukazom na ustanovenia § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.5.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 277,63 eura s príslušenstvom. Dňa 22.11.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil, pričom svoje späťvzatie žalobca odôvodnil tým, že žalovaný požadované úhrady a príslušenstvo po podaní žaloby na súd uhradil. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním.
3. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť, potom z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania
(pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/183/1992, sp. zn. 7MCdo/42010, sp. zn. 7MCdo/1/2014, sp. zn. 2MObdo/4/2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/196/2009). Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. napadnutého uznesenia.
4. Vo vzťahu k výroku III. súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal svoj návrh späť pred prvým pojednávaním, súd prvej inštancie mu uhradený súdny poplatok vráti krátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti uznesenia v sume 9,80 eura.
5. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. o náhrade trov konania zrušil a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný i keď zastavenie konania nezavinil, si trovy konania neuplatňuje. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení citoval príslušné ustanovenia CSP, na základe ktorých rozhodoval o trovách konania, avšak napriek tomu, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, v odôvodnení neuviedol, z akých dôvodov tak rozhodol. Žalovaný má za to, že z bodu 12 odôvodnenia (ako aj z judikatúry citovanej súdom prvej inštancie v odôvodnení) vyplýva, že súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie konania spôsobil žalobca, pričom však odôvodneniu nezodpovedá výroková časť uznesenia v bode II. Súčasne žalovaný v odvolaní uviedol, že sa pridržiava svojich predošlých vyjadrení ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného, v ktorých žalovaný okrem iného uviedol, že má za to, že žalobcovi nevznikol nárok na trovy konania, nakoľko žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, keďže napriek tomu, že žalobca vedel, že p. J. je už mŕtvy, dňa 27.4.2015 vystavil na jeho meno vyúčtovaciu faktúru č. 7414983769 za obdobie od 19.1.2015 do 21.4.2015 na sumu 392,63 eura a zaslal ju na adresu G. XX, Z., na základe čoho má žalovaný za to, že žalobca očakával, že platbu uhradia pozostalí po p. J.. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v čase vystavenia faktúry žalobca neuplatnil žiadne svoje nároky u žalovaného a ani ho o dlhu z dôvodu neoprávneného odberu plynu v byte neinformoval. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že dlh, ktorý uplatňoval žalobca voči žalovanému, po celý čas splácala p. J., a nie žalovaný, o čom má žalobca vedomosť, nakoľko je to uvedené na vkladových lístkoch pri jednotlivých splátkach, z čoho je zrejmé, že žalovaný svojím konaním nespôsobil zastavenie konania, nakoľko žalovaný dlh nesplácal, ale splácal ho skutočný dlžník, ktorý bol žalobcovi známy a napriek tomu ho žalobca nežaloval.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou súdu prvej inštancie o možnosti predloženia vyjadrenia boli právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.1.2020.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v časti odvolaním žalovaného dotknutého výroku II. o nároku na náhradu trov konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
10. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou/návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.5.2018 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 277,63 eura s príslušenstvom z titulu neoprávneného odberu plynu, pričom žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní. Písomným podaním zo dňa 28.5.2019 žalobca vzal žalobu čiastočne späť z dôvodu úhrad vykonaných žalovaným v dňoch 28.9.2018, 16.10.2018, 4.12.2018, 16.1.2019, 15.2.2019, 11.3.2019, 12.4.2019 a 13.5.2019 a písomným podaním zo dňa 20.11.2019 žalobca z dôvodu vykonaných úhrad vzal žalobu späť v celom rozsahu, a to v časti istiny, úrokov z omeškania, uhradeného súdneho poplatku a časti trov právneho zastúpenia. Zo strany žalobcu neboli predložené žiadne listiny preukazujúce ním tvrdené úhrady vykonané žalovaným po podaní žaloby na súd. Z dokladov predkladaných v priebehu konania žalovaným vyplýva, že čiastočné úhrady realizovali v prospech žalobcu subjekty odlišné od žalovaného.
14. Na základe oboznámenia sa s obsahom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a odvolania žalovaného odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100% (obsiahnuté vo výroku II. napadnutého uznesenia) vôbec nekorešponduje s konštatáciami a závermi vyplývajúcimi z odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorých sa súd prvej inštancie zaoberal výlučne existenciou procesného zavinenia zastavenia konania na strane žalobcu s tým, že vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia úplne jednoznačne absentuje akékoľvek odôvodnenie priznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje rozpornosť odvolaním dotknutého výroku II. s odôvodnením uznesenia, čo z dôvodu nenáležitého a nepresvedčivého odôvodnenia rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (X. J. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; G. I. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; M. c. Grécko z 29. mája 1997; G. c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
16. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
17. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP), ako aj uznesenia s poukazom na § 234 ods. 2 CSP, je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku/uznesenia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.
18. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. Vo svojom novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie bude musieť dôsledne vysporiadať s otázkou procesného zavinenia zastavenia daného konania vo vzťahu k obom stranám sporu s ohľadom na žalobcom deklarovaný dôvod späťvzatia žaloby, obsah dokladov preukazujúcich jednotlivé úhrady a správanie žalovaného po podaní žaloby na súd, pričom toto nové rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 234 ods. 2 CSP.
19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).