Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_K2-49Er-1039-2012.pdf
PDF · 75.39 KB
Case nature
Subarea
K2-49Er/1039/2012
Uznesenie
Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. – D. E., XXX XX C. – D. E., proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. E., XXX XX C. – D. E., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť mal. oprávnenému dlžné výživné za obdobie február, marec 2012 vo výške 200,- eur a od 01.04.2012 bežné výživné vo výške 100,- eur mesačne do budúcna a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, so sídlom Moyzesova 34, Košice trovy exekúcie vo výške 931,44 eur.
III. Nariaďuje učtárni Mestského súdu Košice vyplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, so sídlom Moyzesova 34, Košice priznanú sumu 931,44 eur zo štátneho rozpočtu po doručení právoplatného uznesenia na bankový účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v F. F., G., variabilný symbol: 11752012.
IV. Mestský súd Košice nemá právo na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa 21.03.2012 a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť mal. oprávnenému dlžné výživné za obdobie február, marec 2012 vo výške 200,- eur a od 01.04.2012 bežné výživné vo výške 100,- eur mesačne do budúcna. Súdny exekútor prevzal poverenie dňa 17.04.2012.
2. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Košice II dňa 28.03.2023 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor súdu oznámil, že v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný nemá majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľné veci, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch nemá finančné prostriedky, je dlhodobo nezamestnaný), ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekútor má za to, že vzhľadom k doteraz zisteným skutočnostiam nie je ani reálny podklad očakávať zmeny majetkových pomerov.
3. Lustráciou v evidenčných pomôckach súd zistil, že povinný nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, nie je vlastníkom motorového vozidla, podľa katastra nehnuteľností nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Súd vykonanými lustráciami majetku povinného v Sociálnej poisťovni, evidencii vozidiel, katastri nehnuteľností, nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
4. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nakoľko v konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo, preto má súd právomoc rozhodnúť o podanom podnete exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Súd preskúmal podnet súdneho exekútora, oboznámil sa s výsledkami lustrácií vykonaných súdnym exekútorom (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Dopravného inšpektorátu, katastra nehnuteľností, bánk), ako aj výsledkami lustrácií vykonaných súdom (ďalšie zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Dopravného inšpektorátu, katastra nehnuteľností, bánk) a stavu vymáhania pohľadávky.
12. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného mal súd za preukázané, že povinný nepoberá žiaden príjem, v posledných 5 rokoch bol vedený v Sociálnej poisťovni len krátkodobo, a to v období jún 2019 – december 2019, september 2020, október 2021 s nízkym príjmom, ktorý nedosahoval ani sumu životného minima fyzickej osoby ustanovenú príslušným opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima. Povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, podľa katastra nehnuteľností nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá vedený účet v banke.
13. Exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012 a je vedené po dobu viac ako 12 rokov. V priebehu konania došlo len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného, podľa oznámenia oprávneného ku dňu 07.11.2018 v sume 3.820,- eur.
14. Vzhľadom na uvedené má preto súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (viac ako 12 rokov trvania exekučného konania, viac ako 5 rokov od poslednej čiastočnej úhrady vymáhanej pohľadávky) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
15. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
16. K doručovaniu podnetu súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu č. k. I. ÚS 217/2021 zo dňa 25.05.2021, v ktorom vyslovil, že samotné doručenie podnetu na zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť povinného ako procesný úkon súdneho exekútora žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného a netvorí tak materiálny obsah jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že predmetný procesný úkon súdneho exekútora (podnet na zastavenie exekúcie) žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného, pričom jeho účinok spočíva v tom, že príslušný exekučný súd je povinný sa ním náležite zaoberať a následne aj na základe vlastných zistení vyvodiť relevantné dôsledky. Ústavný súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že oprávnený sa môže proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie účinne brániť podaním odvolania a v tejto procesnej obrane mu žiadnym spôsobom nebráni, že mu nebol doručený sporný procesný úkon súdneho exekútora. Z týchto podstatných dôvodov vyplýva, že (ne)doručenie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nemôže tvoriť v okolnostiach prípadu materiálny obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
19. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 931,44 eur. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 do 31.03.2017 takto:
20. Odmena podľa § 16 ods. 2, § 5 ods. 1, § 26:
- 20% odmena z vymoženej sumy 3.820,- eur 764,- eur
21. Hotové výdavky podľa § 22:
- poštovné 11,30 eur
- poplatky za poskytnutie bankových informácií 0,90 eur
22. Trovy exekúcie spolu bez DPH...................................776,20 eur DPH (20% z trov exekúcie)...........................................155,24 eur Trovy exekúcie spolu s DPH.......................................931,44 eur
23. Súd na základe uvedeného priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 931,44 eur. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a išlo o vymáhanie pohľadávky na výživnom súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie Mestský súd Košice a zároveň rozhodol, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II., III., IV. nie je prípustné odvolanie.