Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_8CoP-230-2020.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/230/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manželov: Mgr. Q. E. rod. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na I. ul. č. XX a K. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. na I. ul. č. XX štátne občianstvo indické v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. E. E. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 41P/102/2019-54 zo dňa 2.6.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania. Na čas po rozvode zveril maloletú E. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Manželovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 250,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám manželky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk manžela s maloletou neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Právomoc konať a rozhodnúť podľa slovenských predpisov súd prvej inštancie posúdil podľa ust. § 22 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 39 ods. 1, 4 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. O rozvode manželstva, zverení mal. E. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a úprave styku súd rozhodol podľa § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine. O výživnom rozhodol podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Manželstvo rozviedol z dôvodu, že je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel po žiadnej stránke. Manželia spolu nekomunikujú, intímne spolu nežijú, manžel prispieva na domácnosť iba v tej miere, že platí výživné na mal. dcéru a manželka s ním žije v spoločnej domácnosti iba z obavy, aby nenarobil dlhy, aby si nepožičiaval ďalšie finančné prostriedky a nezadlžil celú rodinu, ako to už urobil skôr. Účelovosť trvania manželstva videl súd prvej inštancie v tom, že manžel na pojednávaní dňa 2.6.2020 žiadal, aby súd manželstvo rozviedol najskôr v septembri 2020, keď on získa trvalý pobyt na Slovensku na neurčitú dobu. O zverení maloletej do osobnej starostlivosti manželky, ako aj na výške výživného sa obaja manželia zhodli na pojednávaní, pričom súd prvej inštancie mal za to, že výška výživného postačuje na výživu maloletej a je v možnostiach a schopnostiach manžela prispievať na jej výživu touto sumou vzhľadom na jeho zárobkové možnosti. Styk s maloletou neupravoval, nakoľko manželia sa zhodli na tom, že na úprave styku sa vedia vzájomne dohodnúť.
3. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie podmienky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Uviedol, že manželstvo uzatvoril z lásky po dvojročnej známosti a napriek tomu,
že je cudzinec, Slovenská republika sa stala jeho druhým domovom. Bol pevne rozhodnutý žiť svoj život s manželkou a dcérou na území Slovenskej republiky. V období, keď prišiel o prácu bez jeho pričinenia, upadol do depresií s ťažkým priebehom, ktoré si vyžadovali odborné posúdenie a starostlivosť. Počas dvoch mesiacov schudol 16 kg, výrazné nechutenstvo a plačlivosť nepridali jeho emočnej kondícii a enormne zvýšili level depresií, v ktorých sa nachádzal. Na základe týchto skutočností nabralo ich manželstvo rutinný charakter a prestalo plniť emocionálnu funkciu. Manželka mu v čase depresií nebola oporou, nebola milujúcou partnerkou, ale vyvíjala na neho ešte väčší nátlak každodennými hádkami. Ľutuje svoje vulgárne vyjadrovanie so známkami agresivity, no tieto boli prirodzeným vyústením ťažkej situácie a každodenných hádok. Manželku si však váži, preto by ju nikdy fyzicky nenapadol. Manželka ale vytvárala v spoločnej domácnosti napätie, nekomunikovala s ním napriek tomu, že vedela, že na území Slovenska nemá nikoho okrem nej a dcéry E.. Zdôraznil, že počas celého trvania manželstva manželku finančne podporoval s výnimkou mesiacov, kedy vďaka zdravotným či iným dôvodom nepracoval. Podporoval ju dostatočne na to, aby bola schopná uhradiť spoločný úver, ktorý si zobrali počas trvania manželstva, a to sumou 50,- € mesačne a za hypotekárny úver na byt sumou 150,- € mesačne. Na bežné výdavky a výdavky na maloletú dcéru taktiež prispieval. Manželku nikdy pri hospodárení s financiami nekontroloval. Finančné čiastky jej prevádzal na účet alebo v hotovosti odovzdal do rúk. Tým popiera tvrdenie manželky, že on sa finančne nepodieľal na chode domácnosti. Uviedol, že súhlasí so zverením maloletej E. do starostlivosti matky, avšak nesúhlasí s výživným v sume 250,- € mesačne. Jeho aktuálny príjem neprevyšuje 400,- € mesačne, pričom jeho výdaje sú 50,- € na oblečenie a obuv, na stravu vynaloží mesačne od 150,- € do 200,- €, na benzín minie 100,- € mesačne a na mobilný telefón 10,- € mesačne. Z uvedeného dôvodu žiadal určiť výživné 150,- € mesačne. V prípade, ak mu to možnosti dovolia, je ochotný neskôr prispievať aj vyššou sumou. Maloletú E. má rád, nesúhlasí s tvrdením, že sa stala predmetom jeho žiadosti o oddialenie rozhodnutia súdu. Je jeho prvorodenou dcérou a jeho jedinou prioritou. Ľutuje svoje vyjadrenie na pojednávaní, že sa mieni odsťahovať zo Slovenska do Austrálie a že sa už nevráti. Odvoláva sa proti tvrdeniu súdu, že jeho požiadavka na oddialenie rozhodnutia súdu bola účelová. Podotýka, že manželstvo na území SR nie je jedinou podmienkou na získanie trvalého pobytu na neurčito, ale ukončenie manželstva výrazne urýchľuje proces ukončenia trvalého pobytu a následného vyhostenia z územia SR. Zdôraznil, že trvalý pobyt na neurčito nechce žiadať, aby sa akokoľvek obohatil, ale aby mohol byť aktívnym otcom a vzorom svojej vyrastajúcej dcére. Rozumie, že vzťahy medzi ním a manželkou sú hlboko a trvale rozvrátené, ale od súdu požaduje opätovné prehodnotenie rozhodnutia a prípadne oddialenie tohto rozhodnutia vzhľadom na jeho záujem o dcéru a jeho limitované možnosti. Súd prvej inštancie neprihliadol na to, že on ako otec prípadným vyhostením zo Slovenskej republiky a aj Európy stratí kontakt so svojou dcérou, ktorý sa obmedzí len na kontakt cez sociálne médiá. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na opätovné konanie a rozhodnutie. K odvolaniu pripojil potvrdenie Tatrabanky a.s. o zasielaní financií z jeho účtu na účet manželky za obdobie od 24.1.2017 do 14.2.2020. Predložil aj výmenný list - poukaz od MUDr. G. na jeho odborné vyšetrenie s výraznou depresívnou symptomatológiou.
4. Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že jej klamal, keď prišiel o prácu. Na jej naliehanie sa prihlásil na Úrad práce a od 22.5.2020 znova pracuje, pričom jeho oficiálny príjem je okolo 400,- € mesačne, ale v skutočnosti zarobí okolo 800,- € mesačne. Spochybnila jeho náklady na benzín v sume 100,- € mesačne, keďže manžel nie je vlastníkom motorového vozidla a nemá ani pridelené služobné vozidlo. Zdôraznila však, že vo svojom odvolaní neuviedol, že značnú časť svojho príjmu míňa na alkoholické nápoje a tabakové výrobky. Potvrdila, že od posledného pojednávania bývali v spoločnej domácnosti, avšak 15.7.2020 spoločnú domácnosť opustil. Má za to, že podanie odvolania malo slúžiť len na natiahnutie času, aby mohol žiadať o trvalý pobyt na neobmedzený čas. Jednou z podmienok na udelenie pobytu na neobmedzený čas je aj finančné zabezpečenie najmenej vo výške 12 násobku životného minima. Poukázala na to, že manžel takéto finančné zabezpečenie nemá, môže ho preukázať len účelovo, a to pôžičkou. Z toho dôvodu sa obáva ďalšieho finančného zaťaženia, ktoré môže mať dosah na ňu aj na maloletú dcéru. Nesúhlasila s jeho tvrdením o manželstve počas jeho depresie v septembri 2018. Ona a jej členovia rodiny vyvinuli veľké úsilie nájsť pre neho vhodné pracovné miesto, lebo si boli vedomí, že jeho možnosti nájsť si prácu sú o niečo ťažšie. Uviedla, že počas obdobia depresie manžela sa ako prvorodička starala o pol ročné dieťa, sprevádzali ju zdravotné ťažkosti po pôrode, manžel odmietal komunikovať a riešiť situáciu. Počas celého obdobia udržiaval kontakty s inými ženami prostredníctvom sociálnych sietí. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela poukázal na jeho argumentáciu v odvolaní ohľadne jeho vyhostenia zo SR a s tým spojené problémy so stretávaním sa s dcérou, ktorá má právo na rozvíjanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. Taktiež poukázal aj na určenú výšku výživného, s ktorou samotný manžel súhlasil na pojednávaní, pričom až neskôr si zrejme uvedomil, že takéto výživné nebude môcť uhrádzať aj kvôli súčasnej mimoriadnej situácii. Manželka pri rozhovore uviedla, že trvá na rozvode manželstva, ako aj na skutočnostiach uvedených v jej návrhu a účastníckej výpovedi. Uviedla, že manžel je nevypočítateľný človek, často menil zamestnanie, a preto žila s maloletou v neistote. Kolízny opatrovník odporučil v odvolacom konaní rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov v najlepšom záujme maloletej.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj podľa správnych ustanovení Zákona a rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
11. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný rozvrat. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď už sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Rozvrat manželstva je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zo spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že manželka nemieni obnoviť manželské spolužitie, pričom aj manžel súhlasil s rozvodom manželstva, avšak potreboval zotrvať v manželstve na čas, aby mohol získať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Inak s rozvodom súhlasil, na pojednávaní dňa 2.6.2018, ako aj v odvolaní uviedol, že rozumie, že vzťahy medzi ním a manželkou sú hlboko a trvale rozvrátené a súhlasil s tým, aby mal. Stela bola zverená do osobnej starostlivosti manželke. Na pojednávaní súhlasil aj s výživným na maloletú v sume 250,- € mesačne. V odvolaní však uviedol, že jeho finančné možnosti mu umožňujú platiť výživné iba v sume 150,- € mesačne. Aj z tohto jeho konania je zrejmé, že je uzrozumený s tým, že manželstvo je vážne rozvrátené a neplní svoj účel. Ani u jedného z manželov sa nedá pozorovať žiadna aktivita smerujúca k náprave narušených vzťahov, práve naopak, manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že manžel sa v júli 2020 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Keďže súd prvej inštancie dostatočne zistil, že od účastníkov konania nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, odvolací súd výrok súdu prvej inštancie o rozvode manželstva ako vecne správny potvrdil.
12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení mal. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa doteraz o ňu osobne starala, pričom o jej starostlivosti neboli zistené žiadne pochybnosti. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke navrhol aj otec maloletej, ako aj kolízny opatrovník. Uvedené rozhodnutie preto odvolací súd považuje za plne súladné so zákonom a zároveň je aj v najlepšom záujme maloletej E..
13. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného preto treba vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slova zmysle, hmotné potreby ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančnej náročnosti záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať treba len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná úroveň jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorí nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
14. Odvolací súd dodáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Manžel za tých istých zárobkových pomerov počas odvolacieho konania, aké mal v čase konania pred súdom prvej inštancie, súhlasil s výživným na maloletú v sume 250 € mesačne, pričom nepreukázal, že by sa od posledného pojednávania uskutočnila v jeho prípade nejaká podstatná zmena. Nezmenili sa ani jeho výdavky až na to, že v odvolacom konaní ako svoj mesačný náklad uviedol 100 € na benzín, pričom manželka poprela, že by bol vlastníkom motorového vozidla, resp. že by mu bolo pridelená služobné motorové vozidlo. Keďže túto skutočnosť manžel žiadnym spôsobom nepreukázal, odvolací súd na tento jeho náklad neprihliadal. Manžel svoj príjem nepreukázal žiadnym dokladom. Podľa jeho vyjadrenia pred súdom prvej inštancie zarobil 3 € za hodinu, pričom denne pracoval okolo 10 až 12 hodín. Túto skutočnosť potvrdila aj manželka. V podanom odvolaní manžel uviedol, že jeho príjem nepresiahne mesačne 400 €. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pojednávanie pred súdom prvej inštancie sa uskutočnilo dňa 2.6.2020 a manžel podal odvolanie dňa 24.6.2020, čiže v tom istom kalendárnom mesiaci. Preto odvolací súd manželove tvrdenie o dosahovanom príjme necelých 400 € mesačne považoval za nehodnoverné. Odvolací súd preto vychádzal z jeho príjmu 700 € mesačne (denne pracoval 10 až 12 hodín, pričom zarobil 3 € za hodinu a mesačne odpracoval 20 pracovných dní). Manželka vyčíslila náklady na mal. E. v sume 250 € za jasle mesačne, strava 50 € mesačne plus oblečenie a plienky, iné špeciálne výdavky nemala. Súd prvej inštancie pri stanovení výživného zo strany manžela vychádzal z dohody rodičov, keď na pojednávaní zhodne uviedli, že manžel bude prispievať na výživu maloletej sumou 250 € mesačne. Manžel v podanom odvolaní žiadal určiť výživné v sume 150 € mesačne z dôvodu, že jeho príjem nepresahuje 400 € mesačne. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ako aj z vyššie uvedených úvah je toho presvedčenia, že manžel vzhľadom na svoj vek, doterajšie pracovné skúsenosti, ako aj jeho zárobkové schopnosti je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb, preto možno od neho spravodlivo žiadať platenie výživného na mal. E. tak, ako sa to zaviazal pred súdom prvej inštancie. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve manželka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel manželky na výživnom je porovnateľný s podielom manžela, pretože o maloletú sa stará osobne a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu.
15. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
16. Odvolací súd konštatuje, že strany sporu sa aj pred súdom prvej inštancie dohodli na tom, že styk manžela s maloletou upraviť nežiadajú, keďže sa na styku vedia dohodnúť. Súd prvej inštancie teda o úprave styku správne rozhodol v súlade s ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).