Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Odbytové družstvo sever, družstvo, so sídlom Jána Milca 750/58, 010 01 Žilina, IČO: 36 425 672, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo v Hruštíne, so sídlom Črchľa 396/145, 029 52 Hruštín, IČO: 00 222 372, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, v konaní o zaplatenie 1.090,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -90 zo dňa 8. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -90 zo dňa 8. septembra 2020 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II tak, že žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu a jej odôvodnenie, obranu žalovaného, v rámci ktorej bola vznesená kompenzačná námietka ( a nasl. ) a jej odôvodnenie, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. , a nasl. , v spojení s ust. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

3. Okresný súd poukázal na vo veci nespornú skutočnosť, že žalovaný má záväzok voči žalobcovi vzniknutý na základe faktúry č. 1020180187 vystavenej dňa 28.02.2018 v sume 1.317,60 Eur, splatnej dňa 31.03.2018, ktorú žalobca vystavil pre žalovaného za dodávku motorových a prevodových olejov, že dodávku žalovaný prevzal podľa Dodacieho listu zo dňa 30.01.2018. Žalovaný pohľadávku uznal, čoho dôkazom je uzavretá Dohoda o urovnaní zo dňa 03.07.2018, z obsahu ktorej, konkrétne z Čl. III., bodu 4. vyplývalo prehlásenie žalovaného o tom, že uznáva svoje záväzky voči Odbytovému družstvu sever, družstvo po lehote splatnosti v celkovej sume 1.095,57 Eur, t.j. z faktúry č. 1020180187, keďže časť zanikla jednostranným započítaním do výšky 227,03 Eur = 1.090,57 Eur.

4. Okresný súd konštatoval, že v podstate žalovaný svoj dlh voči žalobcovi nepopieral, avšak na svoju obranu vzniesol kompenzačnú námietku do výšky uplatnenej pohľadávky aj s príslušenstvom. Poukázal na to, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2019 mu bola od postupcu - DAKNA Námestovo, družstvo, postúpená pohľadávka vo výške 1.265,36 Eur.

5. Žalobca postúpenú pohľadávku žalovaného neuznával poukazujúc na to, že nejde o pohľadávku spôsobilú na započítanie.

6. Okresný súd skonštatoval, že sporným v súdenej veci zostala pohľadávka žalovaného, ktorú si v rámci procesnej obrany uplatnil na započítanie (kompenzačná námietka) do výšky pohľadávky žalobcu aj s príslušenstvom.

7. Okresný súd zistil, že ide o pohľadávku z faktúry č. 110190132 vystavenú žalovaným pre žalobcu dňa 04.09.2019 na sumu 18.267,54 Eur, splatnú dňa 14.09.2019, ktorá bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 05.09.2019 (č.l. 35-36 spisu) postúpená zo žalovaného ako postupcu na postupníka - družstvo DAKNA Námestovo, družstvo, so sídlom Kliňanská cesta 970, 029 01 Námestovo, IČO: 36 005 762 v celkovej výške 18.267,54 Eur. Žalovaný postúpenie oznámil žalobcovi listom zo dňa 05.09.2019. Na tomto základe si družstvo DAKNA Námestovo, družstvo započítalo voči žalobcovi jednostranným zápočtom uskutočneným dňa 16.09.2019 pohľadávku vo výške 9.691,95 Eur a dňa 16.12.2019 sumu 131,88 Eur, spolu 9.823,83 Eur. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 30.12.2019 (č.l. 33 spisu), ktoré postúpenie oznámil žalovaný (správne malo byť uvedené DAKNA Námestovo, družstvo, Námestovo - postupca) žalobcovi listom zo dňa 03.01.2020 (č.l. 31 spisu), družstvo DAKNA Námestovo, družstvo v zostatku svojej pohľadávky vo výške 8.443,71 Eur, postúpilo na žalovaného jej časť v sume 1.265,36 Eur, ktorú si žalovaný uplatnil na započítanie kompenzačnou námietkou.

8. Okresný súd konštatoval, že v podstate išlo o spätné postúpenie pohľadávky, ktoré v obchodnoprávnych vzťahoch nie je vylúčené, čoho dôkazom je ust. , ktoré pripúšťa, aby pohľadávka mohla byť postúpená viackrát, t.j. môže ísť o opakovaný prevod. O tento prípad išlo aj v súdenej veci, kedy žalovaný postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalobcovi, na svojho postupníka, ktorý následne časť z tejto postúpenej pohľadávky (nezaniknutej započítaním) postúpil späť na žalovaného ako veriteľa. Postupovaná bola pohľadávka veriteľov a toto postavenie mal aj žalovaný s inými veriteľmi žalobcu. Žalovaný vystupoval ako veriteľ, nie ako dlžník, a preto neboli obmedzené jeho započítacie námietky z postavenia dlžníka podľa ust. . Žalovaný tak mohol voči pohľadávke žalobcu započítať na neho opakovane postúpenú pohľadávku vo výške 1.265,36 Eur.

9. Vo vzťahu k existencii pohľadávky a jej spôsobilosti na započítanie okresný súd zistil, že pohľadávka žalovaného vznikla na základe (penalizačnej) faktúry č. 110190132, vystavenej dňa 04.09.2019 na sumu 18.267,54 Eur, splatnej dňa 14.09.2019 podľa Kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka č. SKM08/2016Kol zo dňa 30.05.2016. Túto faktúru žalobca vrátil listom zo dňa 14.10.2019, považujúc ju za vystavenú v rozpore s touto kúpnou zmluvou, jej čl. 6 bod 2, v zmysle ktorého kupujúci, t.j. žalobca uhradí platbu predávajúcemu - členovi družstva, t.j. žalovanému až po tom, ako obdrží finančné prostriedky od konečného odberateľa, najneskôr do 3 pracovných dní po dátume pripísania príslušnej platby na účet kupujúceho a napokon faktúra žalovaného mala byť vystavená v rozpore s obchodnými pravidlami žalobcu - jeho článku 5 bod 4, v zmysle ktorého družstvo uhradí platbu výrobcovi

- členovi družstva z finančných prostriedkov, ktoré obdrží od odberateľa spravidla do troch pracovných dní po obdržaní platby za príslušnú dodávku. Žalobca bol názoru, že faktúra bola vystavená v rozpore s Dohodou o urovnaní zo dňa 25.07.2018.

10. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný považoval kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka za neuzavretú, na dôkaz čoho predložil písomnú komunikáciu žalobcu zo dňa 12.10.2018, označenú ako „Pokus o zmier č. 4“, kde žalobca konštatoval, že táto zmluva (aj iné zmluvy) nie sú k tomuto dátumu podpísané. Vo vzťahu k tejto zmluve okresný súd zistil, že hoc k zavŕšeniu právneho úkonu podpisom, t.j. prejavom vôle žalovaného písomnou formou nedošlo (nesporná skutočnosť), na základe zmluvy sa plnilo, t.j. žalobcom bolo prijaté a žalovaným poskytnuté plnenie, čo do obsahu určeného práve písomnou formou zmluvy. Nepriamym dôkazom toho bola penalizačná faktúra žalovaného a jej neuznanie zo strany žalobcu odvolávajúc sa na zaplatenie ceny dodanej komodity až po jej obdržaní konečným odberateľom a napokon aj žalovaným realizované Odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy listom zo dňa 15.01.2018.

11. Okresný súd z uvedeného považoval za zrejmé, že medzi stranami sporu bola dňa 30.05.2016 platne uzavretá ústna kúpna zmluva o dodávke surového kravského mlieka, ktorej obsah bol totožný s obsahom jej navrhovaného písomného znenia. Takáto zmluva mala všetky náležitosti právneho úkonu s odkazom na v spojení s a nasl. , keďže z nej boli

zrejmé subjekty (účastníci) právneho úkonu, a tým boli strany tohto sporu a predmet plnenia - (komodita) surové kravské mlieko a napokon bola dohodnutá aj cena, a preto považoval zmluvu za platnú.

12. V nadväznosti na uvedené bolo potom potrebné posúdiť (ne)opodstatnenosť vystavenia penalizačnej faktúry podľa uzavretej ústnej kúpnej zmluvy. Žalobca popieral dôvodnosť vystavenej penalizačnej faktúry odvolávajúc sa na ním citované články kúpnej zmluvy, obchodné pravidlá a napokon aj na dohodu o urovnaní, a tým nedôvodnosť kompenzačnej námietky žalovaného. Žalobca ale okresnému súdu nedeklaroval, z akého dôvodu by mala byť penalizačná faktúra vystavená neoprávnene. Ak sa odvolával na obsah kúpnej zmluvy a obchodné pravidlá, bolo potrebné okresnému súdu deklarovať obsah písomnej kúpnej zmluvy, ktorá bola totožná s jej ústnou formou a deklarovať obchodné pravidlá a napokon aj čas plnenia - t.j. pripísanie platby na účet žalobcu od konečného odberateľa surového kravského mlieka, v nadväznosti na čo by okresný súd mohol posúdiť oprávnenosť vystavenej penalizačnej faktúry v tom smere, či vôbec a ak áno, v akom období došlo k omeškaniu žalobcu ako kupujúceho a dlžníka vo vzťahu k žalovanému ako predávajúcemu a veriteľovi a následne by mohol posúdiť (ne)dôvodnosť vznesenej kompenzačnej námietky žalovaného.

13. Okresný súd konštatoval, že nebolo preukázané, kedy došlo k úhrade ceny dodanej komodity - surového kravského mlieka zo strany konečného odberateľa žalobcovi, ktoré on odoberal od žalovaného ako člena odbytového družstva, z ktorého dôvodu potom nemohol posúdiť ani rozpor penalizačnej faktúry s obchodnými pravidlami žalobcu. Keďže žalobca nedeklaroval rozhodné skutočnosti, v nadväznosti na ktoré by okresný súd mohol vyhodnotiť nedôvodnosť kompenzačnej námietky žalovaného, dospel k záveru, že obrana žalovaného, v rámci ktorej vzniesol kompenzačnú námietku, je dôvodná a žalobu zamietol. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny 1.090,57 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 01.04.2018 do zaplatenia, čo ku dňu uskutočnenia započítania žalovaným - 14.01.2020 predstavuje príslušenstvo 174,79 Eur a spolu sumu 1.265,36 Eur, ktorú žalovaný dôvodne započítal proti nároku žalobcu.

14. Okresný súd bol názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neponúkol také prostriedky procesného útoku, aby mohol konštatovať nedôvodnosť uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaného. Samotné popretie kompenzačnej námietky odvolávajúc sa na jej nedôvodnosť a neoprávnenosť vystavenia faktúry nestačí. Okresný súd preto žalobu žalobcu zamietol.

15. Ak sa žalobca odvolával na obsah dohody o urovnaní uzatvorenej so žalovaným, tak v tejto súvislosti okresný súd považoval za potrebné uviesť, že predmetná dohoda s odkazom na obsah Čl. IV. bod 5. stratila svoju účinnosť, keďže žalovaný ako člen žalobcu - Odbytového družstva sever, družstvo, nepožiadal o ukončenie členstva v lehote 5 dní s odkazom na Čl. III. bod 5. dohody o urovnaní. Z uvedeného ani Čl. III. bod 6. dohody o tom, že účastníci dohody si voči sebe v budúcnosti nemôžu požadovať žiadne ďalšie nároky (okrem tých, ktoré sú uvedené v dohode), nenadobudol účinnosť, v dôsledku čoho musel okresný súd na kompenzačnú námietku prihliadať.

16. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa a z dôvodov podľa a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal ako plne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodu podľa ust. . Žalobca poukázal na to, že okresný súd zamietol žalobu s tým, že podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vznesenej kompenzačnej námietke žalovaného. S týmto právnym názorom nesúhlasil a mal za to, že okresný súd mal vychádzať z ustanovenia a , v zmysle ktorej právnej úpravy započítanie je možné iba voči pohľadávkam, ktoré sú nesporné a zročné. Táto hmotno-právna úprava je podľa žalobcu rozhodujúca pre posúdenie kompenzačnej námietky žalovaného, čím sa okresný súd nezaoberal. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že pohľadávka, ktorá bola použitá ako kompenzačná námietka, nie je pohľadávkou, ktorá by bola nesporná. Žalobca túto pohľadávku neuznal a faktúru vrátil s tým, že je vystavená v rozpore so zmluvnými dokumentmi. Zároveň aj oznámenie o započítaní tejto pohľadávky žalobca žalovanému vrátil s tým, že táto pohľadávka nie je spôsobilá na započítanie, keďže ju žalobca neuznáva. Samotný žalovaný sa na pojednávaní dňa 8.9.2020 vyjadril, že si nie je istý, či táto pohľadávka je z jeho strany uplatnená správne, keďže nemal podklady na výpočet úrokov z omeškania a tieto podklady si od žalobcu ani nikdy nevyžiadal. Teda aj samotný žalovaný sa vyjadril o tejto pohľadávke ako

o pohľadávke pochybnej a nie nespornej. Keďže predmetom konania nebola pohľadávka žalovaného, ale pohľadávka žalobcu, ktorá bola nepochybná a dokonca žalovaným uznaná, žalobca mal za to, že okresný súd nemal prihliadať na kompenzačnú námietku, ale žalovaného mal odkázať na samostatné konanie, keďže tak došlo k nezákonnému prenosu dôkazného bremena na žalobcu, keď žalobca mal preukázať skutočnosť, že pohľadávka žalovaného, ktorá nebola predmetom žaloby, nie je spôsobilá na kompenzáciu napriek tomu, že žalobca jednoznačne preukázal, že táto pohľadávka je sporná. Podľa žalobcu bolo dôkazné bremeno na preukázanie obsahu Kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka č. SKM08/2016Kol zo dňa 30.5.2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na žalovanom, ktorý pre neplnenie podmienok tejto zmluvy vystavil penalizačnú faktúru, bolo na žalovanom preukázať jeho oprávnenie túto faktúru vystaviť. Napriek tomu, že žalobca túto kúpnu zmluvu predložil ako dôkaz, okresný súd sa s touto oboznámil (ako je zrejmé zo zvukového záznamu), keďže v zápisnici sa táto skutočnosť neobjavila, nezaradil ju do súdneho spisu, ale po oboznámení ju vrátil žalobcovi. Hoci okresný súd konštatoval, že táto kúpna zmluva o dodávke surového mlieka zodpovedá obsahu zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným, vrátane nemožnosti penalizácie, napriek tomu sa s týmto zásadným dôkazom v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, resp. ho opomenul uviesť. Okresný súd si neuvedomil to, že vo vzťahu k predmetnej pohľadávke, ktorú použil žalovaný ako kompenzačnú námietku, nedôvodne a nezákonne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného nesporne preukázať, že pohľadávka, ktorá bola použitá v rámci kompenzačnej námietky, je po práve a nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že táto pohľadávka nie je dôvodná, resp. že je v rozpore so zmluvou. Okresný súd sa neriadil hmotno-právnou stránkou veci, ale vec posúdil výlučne z procesného hľadiska, keď procesné hľadisko povýšil. Podľa žalobcu podkladom rozhodnutia súdu musí byť hmotno-právna stránka veci, v danom prípade najbližšie hmotno- právna úprava a , z ktorej mal okresný súd vychádzať pri posúdení otázky, či pohľadávka, ktorou zdôvodňoval žalovaný svoju kompenzačnú námietku, je hmotno-právne spôsobilá vyvolať právne účinky zániku žalovanej pohľadávky z dôvodu stretu žalovanej pohľadávky s pohľadávkou uplatnenou v rámci kompenzačnej námietky, kde dôkazné bremeno na preukázanie spôsobilosti takejto pohľadávky na kompenzáciu musí spĺňať rovnaké kritériá ako pohľadávka spôsobilá na zápočet a dôkazné bremeno na preukázanie spôsobilosti takejto pohľadávky na zápočet je výlučne na žalovanom, keďže žalobca preukázal to, že túto pohľadávku neuznáva a popiera jej dôvodnosť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 30.11.2020 (č.l. 112 - 114 spisu). Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný má záväzok voči žalobcovi, vzniknutý na základe faktúry č. 1020180187 v sume 1.317,60 Eur za dodávku motorových a prevodových olejov. Dohodou o urovnaní zo dňa 03.07.2018 žalovaný uznal svoje záväzky voči žalobcovi po lehote splatnosti v celkovej sume 1.095,57 Eur, t.j. z faktúry č. 1020180187, keďže časť zanikla jednostranným započítaním do výšky 227,03 Eur = 1.090,57 Eur. Žalovaný tento záväzok v konaní ani nepopieral. Žalovaný v konaní preukázal, že voči žalobcovi eviduje pohľadávku v celkovej výške 1.265,36 Eur, ktorá vznikla titulom neuhradenej faktúry č. 110190132, vystavenej žalovaným voči žalobcovi, s dátumom vystavenia dňa 04.09.2019, splatnej dňa 14.09.2019 vo výške 18.267,54 Eur, ktorá bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2019 postúpená z postupcu - žalovaného na postupníka DAKNA Námestovo, družstvo, IČO: 36 005 762 v celkovej výške 18.267,54 Eur. Na základe tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky si DAKNA Námestovo, družstvo, IČO: 36 005 762 voči dlžníkovi - žalovanému započítala jednostranným zápočtom zo dňa 16.09.2019 pohľadávku vo výške 9.691,95 Eur a jednostranným zápočtom zo dňa 16.12.2019 čiastku 131,88 Eur, čo predstavuje spolu sumu 9.823,83 Eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2019, DAKNA Námestovo, družstvo, zo zvyšnej časti pohľadávky, ktorá predstavuje výšku 8.443,71 Eur, postúpilo na žalovaného časť pohľadávky vo výške 1.265,36 Eur. Žalovaný následne v konaní ako prostriedok procesnej obrany vzniesol kompenzačnú námietku vo výške 1.265,36 Eur podľa ust. a nasl. , ktorá tvorí istinu žalovanej pohľadávky a jej príslušenstvo. Tak, ako uviedol okresný súd vo svojom odôvodnení rozsudku, v podstate išlo o spätné postúpenie pohľadávky, ktoré v obchodnoprávnych vzťahoch nie je vylúčené.

19. K tvrdeniam žalobcu, že okresný súd neodôvodnene a nezákonne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nedeklaroval, z akého dôvodu by mala byť penalizačná faktúra vystavená neoprávnene. Nepreukázal, kedy došlo k úhrade ceny za dodávku

surového kravského mlieka zo strany konečného odberateľa. Podľa žalovaného žalobca nemôže od neho spravodlivo požadovať, aby dôkazné bremeno spočívajúce na preukázaní oprávnenosti vystavenia penalizačnej faktúry niesol žalovaný. Žalovaný si v konaní uplatnil kompenzačnú námietku len do výšky uplatňovaného nároku, keďže tento nárok neprevyšoval žalovanú sumu. Žalovaný uviedol, že v civilnom procese má strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti, povinnosť preukázať svoje tvrdenie. Ak žalobca namietal nesprávnosť výpočtu úrokov z omeškania, tak mal predložiť v konaní jednotlivé platby od hlavného odberateľa, t.j. kedy mu tento odberateľ zaplatil a kedy následne bola žalobcovi zaplatená faktúra. Žalobca mal v konaní možnosť preukázať nesprávnosť výpočtu úrokov z omeškania na základe podkladov vo svojej účtovnej evidencii, v čom a v akej sume by mal byť tento výpočet z úrokov nesprávny. Podľa žalovaného na preukázanie samotnej spornosti nestačí len tvrdiť, že pohľadávku neuznáva a že je sporná, v ktorej súvislosti poukázal na ust. . Žalovaný mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepredniesol také prostriedky procesného útoku, aby bolo možné konštatovať nedôvodnosť uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 04.12.2020 bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručené žalobcovi prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 119 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , 380 ods. 1 na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. zrušil a podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. Primárne krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 5.11.2020.

23. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k žalovaným vznesenej kompenzačnej námietke. Žalobca mal za to, že okresný súd mal vychádzať z ust. a , v zmysle ktorej právnej úpravy započítanie je možné iba voči pohľadávkam, ktoré sú nesporné a zročné. Túto právnu úpravu považoval za rozhodujúcu. Žalobca zdôraznil, že pohľadávka, ktorá bola použitá ako kompenzačná námietka, nie je pohľadávkou, ktorá by bola nesporná. Žalobca túto pohľadávku neuznal a faktúru vrátil ako vystavenú v rozpore so zmluvnými dojednaniami a zároveň aj oznámenie o započítaní tejto pohľadávky vrátil z dôvodu, že nie je spôsobilá na započítanie. Mal za to, že okresný súd nedôvodne preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pričom nositeľom dôkazného bremena bol žalovaný. Prejednaním veci krajský súd dospel k záveru, že vo veci okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, a tým vec nesprávne i právne posúdil.

24. Bolo zrejmé, že predmetom žaloby žalobcu bol nárok na zaplatenie faktúry č. 1020180187, splatnej dňa 31.03.2018, predmetom ktorej boli motorové a prevodové oleje, ktoré žalobca dodal a prefakturoval žalovanému, celkom v sume 1.317,60 Eur, pričom predmetom žaloby bol zostatok neuhradenej kúpnej ceny celkom v sume 1.090,57 Eur, ktorý nárok čo do dôvodu a výšky nebol medzi stranami sporu sporný.

25. Spornou v prvoinštančnom, ako i v odvolacom konaní zostala obrana žalovaného, v rámci ktorej si v zmysle ust. uplatnil voči žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie, a to zostatok pohľadávky z faktúry č. 110190132, ktorú žalobca spätne nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej dňa 30.12.2019 so subjektom DAKNA Námestovo, družstvo.

26. V súvislosti s obranou žalovaného považuje krajský súd za potrebné súhlasiť s okresným súdom v tom, že spätné postúpenie pohľadávky podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 30.12.2019 s odkazom na ust. nie je vylúčené.

27. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal existenciou pohľadávky žalovaného uplatnenej voči žalobcovi a uzavrel, že pohľadávka žalovaného vznikla na základe penalizačnej faktúry č. 110190132, vystavenej podľa Kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka. Okresný súd posúdil, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá ústne, ide o platne uzavretú kúpnu zmluvu. Vzhľadom

k tomu, že návrh písomného znenia tejto kúpnej zmluvy, ktorej obsah mal byť totožný s ústne uzavretou kúpnou zmluvou o dodávke kravského mlieka, sa v spisovom materiáli nenachádza, nemohol sa krajský súd vyjadrovať k obsahovým náležitostiam predmetnej kúpnej zmluvy a ani k žalobcom citovaným článkom kúpnej zmluvy, ktorými popieral dôvodnosť vystavenej penalizačnej faktúry.

28. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyjadril záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na to, aby bolo možné okresným súdom konštatovať nedôvodnosť uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaného, tak odvolací súd je toho názoru, že pre takýto záver v spise chýba dostatočný podklad. Zvýrazňuje sa, že len žalovaným doložená faktúra č. 110190132 s textom „Fakturujeme Vám úroky z omeškania v zmysle právnych predpisov. Viď priložená príloha vypočítaných úrokov; Názov: úroky z omeškania v celkovej sume 18.267,54 Eur“ bez ďalšieho relevantným spôsobom nepreukázala existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na započítanie.

29. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pohľadávka žalovaného môže viesť k zániku pohľadávky žalobcu len za predpokladu, že sú splnené príslušné zákonné podmienky pre takýto zánik upravené v ust. , ktorý sa podľa ust. použije aj v obchodno-právnych vzťahoch, keďže až upravujú len niektoré ustanovenia o započítaní. Námietka započítania v zmysle ust. sa uplatňuje procesným úkonom podľa ust. a v prípade sporu sa stáva predmetom dokazovania existencia pohľadávky žalovaného proti žalobcovi, ktorá je na započítanie uplatnená. Predmetom bremena tvrdenia a dokazovania v tomto prípade je samotná existencia vzájomnej pohľadávky, pričom ust. veta za bodkočiarkou sa uvádza, že súd posudzuje takýto prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, z čoho, v zmysle ust. vyplýva, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodné skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. I z Čl. 8 vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a pokynmi súdu.

30. V danom prípade bol uskutočnený zo strany žalovaného prejav, ktorý je možné považovať za započítací prejav, avšak vo vzťahu k tomuto prejavu žalovaný poskytol len tvrdenie a doložil faktúru č. 110190132. Pokiaľ žalovaný uplatnil voči žalobcovi v rámci obrany svoju pohľadávku na započítanie, bolo na ňom bremeno tvrdenia, pretože dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží práve na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí (primerane uznesenie NS ČR sp. zn. ). Vzhľadom k uvedenému bol to žalovaný, ktorý v rámci svojej obrany bol nositeľom nielen povinnosti tvrdenia, ale aj dôkaznej povinnosti, a pokiaľ okresný súd presunul dôkazné bremeno na žalobcu, ktorý existenciu tohto nároku žalovaného popieral ( ), tak jeho postup v tomto prípade nebol správny, pretože v prvom rade dôkazné bremeno bolo na žalovanom, ktorý určitú skutočnosť tvrdil a z tohto tvrdenia pre seba vyvodzoval priaznivý dôsledok. Ak okresný súd mal za to, že žalovaný si splnil povinnosť tvrdenia, tak krajský súd je odlišného názoru, pretože len samo o sebe tvrdenie o existencii protipohľadávky túto povinnosti nesplnilo. Ak táto povinnosť tvrdenia žalovaným relevantne nebola splnená, tak nemohla nastúpiť ani dôkazná povinnosť.

31. Pokiaľ okresný súd vyjadril záver, že to bol žalobca, ktorý mal deklarovať obsah písomnej kúpnej zmluvy (totožná s ústnou zmluvou), čas plnenia, t.j. pripísania platby na účet, v nadväznosti na čo by bolo možné posúdiť oprávnenosť vystavenej faktúry žalovaným, tak to bol podľa názoru odvolacieho súdu naopak žalovaný, ktorý, ak si voči žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku, tak bol povinný preukázať jej existenciu, t.j. základ a výšku. Nie je možné predsa od žalobcu vyžadovať tabuľkový prehľad, ak z obsahu listinného dôkazu, a to žalovaným predloženej faktúry č. 110190132, ktorou vyúčtoval úrok z omeškania, a to ani vo väzbe na obsah úkonu „Pokus o zmier č. 4“, nie je možné vyvodiť, z akých faktúr s uvedením súm, za aké obdobie omeškania a v akej výške, bol tento úrok z omeškania vyúčtovaný. V súvislosti s posúdením dôvodnosti či nedôvodnosti pohľadávky žalovaného, potom nevyhnutne okresný súd mal aj vyhodnocovať otázku obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, so zameraním sa na úpravu práv a povinností súvisiacich s dodaním tovaru, povinnosťou zaplatenia kúpnej ceny a vzniku omeškania, teda zaoberať sa vznikom povinnosti žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, jeho závery sú predčasné.

32. Je preto nevyhnutné, aby sa okresný súd v novom konaní dôsledne v skutkovej rovine i v rovine právnej, a to za aktívnej dôkaznej povinnosti žalovaného, zaoberal otázkou omeškania žalobcu, ktoré

omeškanie bolo tvrdené žalovaným a malo tvoriť práve základ pre uplatnený nárok, t.j. pohľadávku žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania.

33. Na základe uvedených záverov a zhodnotení zo strany krajského súdu bol prijatý záver o predčasnosti rozhodnutia okresným súdom, pokiaľ nebolo dostatočne vykonané dokazovanie, ktoré by aj bolo obsiahnuté v spisovom materiáli, ako aj záver o neúplnosti skutkových zistení a následne nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktorú skutočnosť bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

34. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude teda dôsledne vyhodnotiť obranu žalovaného, jeho prejav, ktorým uplatnil svoju pohľadávku na započítanie a rozhodnúť o tejto kompenzačnej námietke proti nesporne žalobou uplatnenej pohľadávke žalobcu vo výške 1.090,57 Eur spolu s príslušenstvom.

35. Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

37. Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.