Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/321/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v spore žalobkyne: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpená advokátskou kanceláriou Blaňár&Partners, s.r.o., so sídlom Gunduličova 4, 811 05 Bratislava, IČO: 36 866 784, proti žalovanej: Mgr. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX Q., zastúpená JUDr. Janou Viktóriou Žvachovou, advokátkou so sídlom Včelárska 21, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 2.150,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -145, zo dňa 09. apríla 2019 a dopĺňaciemu rozsudku č. k. -201, zo dňa 22. augusta 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -145, zo dňa 09. apríla 2019 a dopĺňací rozsudok č. k. -201, zo dňa 22. augusta 2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.030,81 eura s 0,05 ‰ denne zo sumy 85 eur od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 205,81 eur od 21.09.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. konanie v časti sumy 119,84 eura s príslušenstvom zastavil a výrokom III. priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,86 %.Vo výroku IV. súd prvej inštancie uviedol, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením.

1.1. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , , , , o krátkodobom nájme bytov, (v ďalšom texte „ ").

1.2. Vecne odôvodnil napadnutý rozsudok tým, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú od 01.07.2014 do 01.07.2015, pričom si strany sporu v čl. IV bod 2. zmluvy dohodli predĺženie doby trvaniu nájmu o ďalších 12 mesiacov v prípade, ak ani jedna zo zmluvných strán neoznámi najneskôr jeden mesiac pred dňom, kedy má dôjsť k skončeniu nájmu, že nemá záujem na ďalšom trvaní nájmu. Ani jedna zo strán sporu netvrdila a ani nebolo sporné, že sa mala doba nájmu skončiť dňom 01.07.2015, doba trvania nájmu sa preto predĺžila o ďalších 12 mesiacov za rovnakých podmienok. Výsluchom strán sporu mal súd prvej inštancie preukázané, že na základe písomnej dohody došlo k zániku nájmu bytu ku dňu 11.10.2015, ustálil tak, že doba nájmu bytu trvala od 01.07.2014 do

11.10.2015. Výpismi z účtu žalobkyne a žalovanej mal preukázané, že žalovaná z dôvodu dohodnutého nájmu zaplatila na nájomnom celkom sumu 6.830 eur a to nájomné: za júl 2014 - december 2014 po 580 eur, v decembri 2014 dvomi platbami (580 eur a 530 eur), z ktorých druhú platbu žalobkyňa započítala ako nájomné za mesiac január 2015; nájomné za február 2015 - apríl 2015 po 580 eur, jún 2015 v sume 500 eur a zábezpeku v sume 580 eur. Platenie nájomného bolo dohodnuté na účet žalobkyne s uvedením peňažného ústavu a čísla účtu najneskôr do 15. dňa mesiaca, predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa nájomné platí. Predloženým listinným dôkazom mal súd prvej inštancie preukázané skutkové tvrdenie žalobkyne, že žalovaná neuhrádzala nájomné v dohodnutom termíne. Nájom za august 2014 bol pripísaný na účet žalobkyne 01.08.2014, september 2014 dňa 22.08.2014, október 2014 dňa 26.09.2014, november 2014 dňa 29.10.2014, december 2014 dňa 03.12.2014, február 2015 dňa 06.02.2015, marec 2015 dňa 18.02.2015, jún 2015 dňa 21.07.2015, okrem nájmu za mesiac január 2015, ktorý bol pripísaný dňa 03.12.2014 a za mesiac apríl 2015 pripísaný dňa 20.02.2015.

1.3. V súvislosti s tvrdením žalovanej o zaplatení zvyšného nájomného v hotovosti priamo do rúk žalovanej, keď v čl. 3 ukončenia nájmu strany sporu prehlásili, že nemajú voči sebe žiadne záväzky ani povinnosti, súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že túto listinu pripravila žalovaná a podpísali ju strany sporu. Ak sa žalovaná v spore bránila tvrdením, že žalovaný nedoplatok na nájomnom zaplatila, bolo jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila súdu prvej inštancie ukončenie nájmu s citovaným ustanovením článku 3, ktorého pravdivosť poprela žalobkyňa. Žalobkyňa poprela pravdivosť takéhoto dojednania ako súkromnej listiny, ktoré tvrdenie podoprela elektronickou komunikáciou. Z tejto komunikácia vyplýva, že v mesiaci október 2015 žalobkyňa uvádza, že „jej dlhuje žalovaná 5 mesiacov, koľkokrát sľúbila, že pošle aspoň niečo, od septembra, dnes je november a zatajuješ sa, môžem zabudnúť na tie nájmy", rok 2017 - „žalovaná píše, že vie ako to vyzerá, ku koncu roka niekto komplet vyčistil je bankový účet, žalobkyňa - nerada by som to riešila žalobou, exekúciou, ale 2500 eur je celkom dosť peňazí, dohodli sme sa, že mi ju preukážeš na účte do konca marca, žalovaná píše, jej tiež ľudia dlžia a nemalé čiastky. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že tvrdenie žalobkyne o nezaplatení nájmu žalovanou v hotovosti bolo podporené uvedenou elektronickou komunikáciou. Na podporu uvedeného vyhodnotil aj predchádzajúce obdobie od vzniku nájomného vzťahu, keď bolo dohodnuté platenie nájmu na účet žalobkyne a žalovaná týmto spôsobom aj platby realizovala do júna 2015. Podľa súdu prvej inštancie neobstojí obrana žalovanej, že žalobkyňa nebola registrovaná na daňovom úrade a preto jej peniaze odovzdávala do rúk, pretože až do júna 2015 napriek uvedenej skutočnosti zasielala žalovaná peniaze na účet žalobkyne.

1.4. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď žalovanou navrhnutého svedka ako nedôveryhodnú. Jednalo so o svedka, s ktorým žalovaná udržiavala intímny vzťah po dobu dvoch rokov. Výpoveď svedka nepotvrdila žalovanou popísaný dej odovzdávania peňazí žalobkyni, keď si nepamätal v akom postavení boli strany sporu pri odovzdávaní peňazí, tvrdil, že peniaze prepočítavala žalovaná, ktorá ale tvrdila, že peniaze odovzdala v obálke. Odmietol sa viac k veci vyjadriť s tým, že len videl na vlastné oči odovzdanie hotovosti, nevedel o akú hotovosť sa jedná, v akej výške. Tvrdenie žalovanej o zaplatení žalovaného nedoplatku na nájomnom v hotovosti nebolo preukázané ani výbermi z jej účtu, ktoré preukazovala. Výber z účtu nie je dôkazom o odovzdaní peňazí žalobkyni. Okrem toho suma 1.000 eur zo dňa 07/10/2015 nebola výberom, ale vkladom obchodnej spoločnosti ASTAP STAVBY, s.r.o. a výber 5.000 eur 07.10.15 nebol účet žalovanej, ale účet spoločnosti ASTAP STAVBY, s.r.o.. Zaplatenie sumy 580 eur ako nájomného za mesiac máj 2015, ktorú sumu mala odovzdať do rúk žalobkyne v kaviarni, žiadnym spôsobom nepreukázala.

1.5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol v odôvodnení, že po vyhodnotení jednotlivých dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti má za to, že žalovaná nepreukázala svoje skutkové tvrdenia o zaplatení žalovaného nedoplatku dohodnutého nájomného od júna 2015 do 11.10.2015 v hotovosti žalobkyni. Platenie nájomného bolo dohodnuté na účet žalobkyne, ktorý spôsob aj žalovaná dodržiavala do júna 2015. Na základe týchto záverov mal súd za to, že žaloba žalobkyne bola po čiastočnom späťvzatí žaloby podaná dôvodne. V zmysle dohody bola povinná žalovaná zaplatiť nájomné za obdobie od 01.07.2014 do 30.09.2015 v sume po 580 eur, teda sumu 8.700 eur, za mesiac október 2015 do 11.10., t.j. 11 dní v sume 205,81 eura (580 : 31 x 11), spolu celkom sumu 8.905,81 eura. Žalovaná preukázateľne zaplatila žalobkyni sumu 6.830 eur, po odpočítaní ktorej vznikol nedoplatok na nájomnom v sume 2.075,81 eura. Od tohto nedoplatku súd prvej inštancie odpočítal sumu 45 eur, ktorú podľa zhodných tvrdení zaplatila žalovaná v súvislosti s opravou kotla v byte. Zostal nedoplatok na nájomnom v sume 2.030,81 eura. Žalobkyňa so súhlasom žalovanej po začatí predbežného prejednania sporu

vzala sčasti žalobu späť a to v sume 119,84 eura s príslušenstvom (74,84 eur žalovaný nedoplatok na nájomnom do 15.10.2015 a 45 eur - oprava kotla). Súd prvej inštancie preto konanie v časti žalovanej sumy 119,84 eura s príslušenstvom s použitím ustanovenia (ďalej len „") zastavil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.030,81 eura s príslušenstvom. Žalovaná bola povinná ako nájomca platiť nájom vždy najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. V prípade, že nebol nájom zaplatený do piatich dní po jeho splatnosti, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni poplatok z omeškania. Žalobkyňa navrhla priznať poplatok z omeškania v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom, a preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanej zaplatenie poplatku z omeškania ako príslušenstvo, a to vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti so zaplatením omeškaného nájomného, t.j. od 21. dňa toho ktorého mesiaca.

1.6. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení a , keď v časti zastaveného konania v sume 119, eura s príslušenstvom súd prvej inštancie vyhodnotil ako úspešnú stranu sporu žalovanú, ktorá nezavinila zastavenie konania. Vo zvyšnej priznanej žalovanej sume 2.030,81 eura s príslušenstvom bola úspešná žalobkyňa. Žalobkyňa mala podľa pomeru hrubý úspech vo veci 94,43 % a žalovaná 5,57%, z čoho vyplýva čistý úspech žalobkyne vo výške 88,86 %, v ktorej výške súd prvej inštancie žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

2. Proti rozsudku v celom rozsahu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná dôvodila vecne tým, že súd prvej inštancie porušil ustanovenie keď nehodnotil dôkazy vo vzájomných súvislostiach, ale obmedzil sa len na preskúmanie platieb uskutočnených prostredníctvom bankových účtov. Žalovaná poukázala na narušenú postupnosť variabilných symbolov pri platbách, ktoré identifikujú mesiac, za ktorý je nájomné uhradené. Platba zo dňa 20.02.2015 má variabilný symbol 42015 a platba zo dňa 21.07.2015 má variabilný symbol 62015, teda je zrejmé, že platba za mesiac máj 2015 prebehla medzi týmito dvoma dátumami. K odovzdaniu platby prišlo na osobnom stretnutí, na ktorom jej žalobkyňa povedala, že potrebuje ihneď peniaze a uviedla, že platba v hotovosti je vhodnejšia. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil predložené ukončenie nájomnej zmluvy a to tým, že uveril iba tvrdeniam žalobkyne a vybral si čo sa mu hodilo. Súd prvej inštancie sa pri prenesení dôkazného bremena zo žalobkyne na žalovanú opiera o vyjadrenie žalobkyne, čo je nezákonné. Žalovaná uviedla, že by bolo nelogické, aby ju žalobkyňa presviedčala, aby u nej ďalej bývala, keby neplatila. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ukončenie nájomnej zmluvy a nevysporiadal sa s ním dostatočne, pretože v dodatku je jasne napísané, že žiadne záväzky voči žalobkyni nemá, čo potvrdzuje žalovanej verziu, že dlžné nájomné uhradila pri podpise tohto dodatku. Žalovaná uviedla, že je nelogické, ako žalobkyňa tvrdila, že podpisovala dokument v strese a pokiaľ by žalobkyňa od nej nedostala uhradenú dlžnú sumu, určite by trvala na jej písomnom potvrdení, keďže sa dostávala z jej sféry vplyvu. Zároveň, ak by súd prvej inštancie mal pochybnosti o uhradení nejakej časti dlžnej sumy, „Ukončenie nájomnej zmluvy" mal vyhodnotiť ako zmenu záväzku a jeho následný zánik v dôsledku náhlej zmeny situácie, keď žalobkyňa ju prinútila vysťahovať sa zo dňa na deň. Žalobkyňa žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, že by pri ukončení nájomnej zmluvy konala v tiesni. To že žalobkyňa prevzala od nej peniaze potvrdil aj svedok Ing. V. O. a prípadné rozpory, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje, sú podľa jej názoru nepodstatné. Nájomné platila riadne a včas, ešte pred nasťahovaním žalobkyni poslala sumu 2 mesačných nájmov, teda žalobkyňa mala zábezpeku a mohla ju použiť na vyrovnanie nedoplatku. Podľa žalovanej na určenie splatnosti nájomného treba použiť všeobecné ustanovenie o splatnosti nájomného mesačne pozadu. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa zneužila to, že jej začala po roku veriť a to, že jej dlžné nájomné uhrádzala neskôr v hotovosti. Na záver navrhla, aby odvolací súd posúdil uvedené skutočnosti, či už listinné dôkazy, výpoveď svedka alebo aj časti e-mailovej komunikácie a dal ich do vzájomnej súvislosti, ako to mal urobiť súd prvej inštancie a následne z nich vyvodil závery o skutočnom priebehu udalostí. Žalovaná má za to, že akúkoľvek pochybnosť by mal súd prvej inštancie vykladať v jej prospech, pretože to znamená neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. Vzhľadom na uvedené navrhla aby odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní, že súdu prvej inštancie predložila dostatok dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia o údajnom odovzdaní hotovosti vo výške 580 eur žalobkyni na osobnom stretnutí v reštaurácii KUBU koncom júna 2015. Ide však len o holé skutkové tvrdenia žalovanej bez podpory akéhokoľvek relevantného dôkazu. Žalobkyňa nepopiera, že k uvedenému osobnému stretnutiu reálne došlo, avšak rezolútne popiera skutočnosť, že pri ňom došlo ku odovzdaniu akejkoľvek hotovosti zo strany žalovanej. Žalovaná nevie uvedené odovzdanie hotovosti súdu vôbec hodnoverne preukázať a podľa žalovanej na tomto stretnutí neboli žiadni svedkovia a tiež nedisponuje žiadnym písomným potvrdením o prijatí tejto údajnej hotovosti zo strany žalobkyne. Podľa žalobkyne však skutočnosť, že vo výpise z bankového účtu žalovanej nie je uvedená platba s variabilným symbolom 5/2015 v žiadnom prípade nepreukazuje, že nájomné za máj 2015 vo výške 580 eur bolo reálne odovzdané žalobkyni osobne v hotovosti na uvedenom stretnutí. Podľa žalobkyne ani uvedená správa z WhatsApp komunikácie vôbec nepreukazuje pravdivosť tvrdenia žalovanej a spôsob výkladu tejto správny žalovanou uvedený v odvolaní je nepravdivý a zavádzajúci. Žalobkyňa považuje predmetné skutkové tvrdenie žalovanej o údajnom odovzdaní hotovosti vo výške 580 eur žalobkyni za absolútne nepreukázané. Žalobkyňa zastáva názor, že tvrdenie žalovanej o údajnom odovzdaní hotovosti žalobkyni pri odovzdávaní bytu nevie žalovaná hodnoverne preukázať a neurobila tak ani predložením žiadnych dôkazov. Žalobkyňa sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil predložené dôkazy zo strany žalovanej. Podľa žalobkyne rozpory, pre ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď svedka ako nedôveryhodnú, nie sú nepodstatné ako tvrdí žalovaná, ale práve naopak tieto rozpory sa týkajú podstatných skutočností pri údajnom odovzdávaní hotovosti v predmetnom byte. K predloženým výpisom z bankových účtov žalobkyňa uviedla, že týmto žalovaná len preukázala skutočnosť, že v príslušnom období mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlžného nájomného, avšak z neznámych príčin dlžné nájomné žalobkyni vedome neuhradila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobkyňa skutkové tvrdenie žalovanej o údajnom odovzdaní hotovosti vo výške 1.160 eur žalobkyni pri odovzdávaní bytu za absolútne nepravdivé a nepreukázané. K dohode o ukončení nájmu žalobkyňa uviedla, že zastáva názor, že nie súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil čl. 3 Dohody, ale naopak práve žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní pravdivosti, že žalovaná ku dňu podpisu dohody zaplatila žalobkyni celé dlžné nájomné, preto bola v konaní neúspešná. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil celkový obsah dohody o ukončení nájmu. K plateniu nájomného a jeho splatnosti žalobkyňa uviedla, že žalovaná uviedla v podanom odvolaní nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia bez podpory akýchkoľvek relevantných dôkazov. Žalovaná začala spochybňovať obsah nájomnej zmluvy aj neskôr v konaní, čo len preukazuje skutočnosť, že žalovaná menila a všemožne prekrúcala svoju argumentáciu v priebehu celého konania, aby to bolo v jej prospech. Žalovaná platila nájomné vždy neskoro, okrem platieb za mesiace január a apríl 2015, ktoré uhradila načas. K výške požadovaného nájomného a žiadosť o menšie sumy nájomné žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde a sú len opätovnou snahou žalovanej umelo prekrútiť skutočnosti v jej prospech. Žalobkyňa považuje teóriu žalovanej o tom, že menšie čiastky požadované žalobkyňou považovala žalovaná za sumy dlžného nájomného za vykonštruovanú a absurdnú a v úplnom rozpore s celým kontextom ich vzájomnej predloženej WhatsApp komunikácie. Žalovaná vo svojej argumentácii počas celého konania aj odvolania často krát menila a prekrúcala svoje tvrdenia, vytrhávala informácie z kontextu tak, aby boli v jej prospech, zavádzala a uvádzala nepravdivé skutočnosti, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že si v mnohých veciach sama odporovala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že podané odvolanie žalovanej je nedôvodné, keďže súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov vykonaných v konaní ku správnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a preto žalobkyňa považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a žiada odvolací súdu aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

4. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že trvá na odovzdaní nájomného za mesiac máj 2015 v hotovosti žalobkyni v reštaurácii KUBU. Za jediné a pravdivé považuje svoje vysvetlenie, že išlo o koniec júna a na osobnom stretnutí žalobkyni odovzdala nájomné za mesiac máj, z toho dôvodu v konverzácii po stretnutí elektronicky riešili už len mesiac jún. Pokiaľ ide o variabilné symboly, uviedla, že tieto používala pre lepšiu orientáciu v platbách, a preto je logické, že keď uhradila nájomné za mesiac máj 2015 v hotovosti, tak nasledujúcu platbu označila ako nájomné za jún. Odovzdanie tejto platby v hotovosti potvrdzuje aj listina o ukončení nájomnej zmluvy, v ktorej je uvedené, že nie sú medzi žalovanou a žalobkyňou žiadne záväzky a podlžnosti. K odovzdaniu hotovosti pri odovzdávaní bytu uviedla, že žalobkyňa nepoprela prítomnosť svedka O. pri jej sťahovaní, na pojednávaní uviedla, že žalovanej niekto

pomáhal so sťahovaním, iba poprela skutočnosť pri odovzdávaní peňazí. Obdobne žalobkyňa nepoprela ani stretnutie v reštaurácii KUBU. Žalobkyňa logicky nevysvetlila, prečo teda podpísala vyhlásenie, že nemá žalovaná voči nej záväzky, pričom daná písomnosť bola stručná a prehľadná. K dohode o ukončení nájmu uviedla, že žalobkyňa ani súd prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu neakceptujú vyhlásenie žalobkyne o neexistencii záväzkov žalovanej ku dňu odovzdania bytu. Žalovaná uviedla, že nie je žiaden dôvod, pre ktorý by sa mala dohoda spochybňovať, najmä keď je potvrdená ešte aj svedeckou výpoveďou O.. K plateniu nájomného žalobkyňa nepredložila riadnu podpísanú zmluvu ktorá by obsahovala záväzný text. Zmluvu ktorú predložila, tak ju spochybnila z dôvodu, že nebola podpísaná a jej ustanovenia žalobkyňa nerešpektovala. K výške požadovaného nájomného a žiadosti o menšie sumy žalobkyňa nepreukázala, že by žiadala po dobu nájmu sumu väčšiu približnú žalovanej sume. Žalovaná uviedla, že nikdy nespochybňovala, že ku koncu nájomného vzťahu august - september bola v omeškaní, avšak požadované sumy žalobkyňou kopírujú práve toto omeškanie. Žalovaná tiež uviedla, že jej argumentácia sa nijako nemení a je po celý čas rovnaká a konzistentná a tiež uviedla, že nájomnú zmluvu uzavreli, avšak nikdy konkrétne znenie nepotvrdila ako podsúva žalobkyňa. Žalovaná poukázala, že argumentácia a postupy žalobkyne sú veľmi pochybné. Po vyše dvoch rokoch od úhrady si nevedela vybaviť v akej výške bola kaucia, tak pripustila, že možno niečo dlží a nakoniec aj v konaní uviedla, že nájomné za október vo výške 205,81 eura a sumu 85 eur, ktorá vznikla keď žalovaná omylom uhradila 500 eur namiesto 580,- eur je pripravená uhradiť. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa zámerne opomenula odpočítať jej uhradenú opravu kotla z nájomného za daný mesiac aj keď sa na tom dohodli. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobkyne o tom, že peniaze mala k dispozícii, nebol teda dôvod dlžnú sumu nedoplatiť pri vypratávaní bytu. Opätovne zdôraznila, že žaloba nemá reálny základ a je úplne neopodstatnená, riadne nájomný vzťah so žalobkyňou ukončila o čom existuje aj potvrdenie, a preto žiada aby odvolací súdu v plnom rozsahu podanú žalobu zamietol.

5. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že žalovaná vo vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti pre konanie a opätovne uviedla množstvo nepravdivých, zavádzajúcich a prekrútených skutkových tvrdení a to bez označenia akýchkoľvek relevantných dôkazov preukazujúcich pravdivosť týchto tvrdení. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu pridržiava a zotrváva na všetkých svojich skutkových tvrdeniach a predložených dôkazoch uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, a preto žiada odvolací súd aby predmetný rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

6. Súd prvej inštancie napadnutým dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok rozsudku súdu prvej inštancie č. k. -145 zo dňa 09. apríla 2019 tak že, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni poplatok z omeškania 0,45 promile denne zo sumy 85 eur od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 205,81 eura od 21.09.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6.1. Napadnutý dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia , , , .

6.2. Súd prvej inštancie odôvodnil dopĺňací rozsudok vecne tým, že žalobkyňa sa domáhala priznania žalovanej sumy s príslušenstvom a to poplatku z omeškania 0,5 promile denne. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku zo dňa 09. apríla 2019 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni istinu s príslušenstvom a to poplatkom z omeškania vo výške 0,05 promile denne z omeškaných súm, z čoho je zrejmé, že nerozhodol o uplatnenom nároku na priznanie príslušenstva v rozdiele medzi priznanou výškou 0,05 promile denne a navrhovanou výškou 0,5 promile denne, t.j. vo výške 0,45 promile denne. Rozsudkom sa má v zásade rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci, teda súd musí vyčerpať vo výroku rozsudku celý predmet konania ( ). Súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o celej prejednávanej veci v časti uplatneného nároku na priznanie príslušenstva pohľadávky a tento nedostatok mohol odstrániť len formou vydania dopĺňacieho rozsudku. Vykonaným dokazovaním zmluvou o krátkodobom nájme bytu, výsluchom strán sporu, výpismi z účtu a v zmysle vyhodnotenia dôkaznej situácie podľa odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 09.04.2019 (body 11, 47) súd prvej inštancie priznal žalobkyni zaplatenie sumy 2.030,81 eura z dôvodu nedoplatku na nájomnom za obdobie od júna 2015 do 11.10.2015 s poplatkom z omeškania 0,05 promile denne z omeškaných súm. Výška poplatku z omeškania bola dohodnutá v zmluve o krátkodobom nájme bytu 0,5 promile denne, bola v súlade s a vykonávacím predpisom vyhl. č. , keď poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura

za každý i začatý mesiac omeškania. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žaloba v časti priznania výšky príslušenstva a to poplatku z omeškania 0,5 promile denne bola dôvodná. Rozsudok vyhlásený dňa 09. apríla 2019 nenadobudol právoplatnosť, nebolo ním rozhodnuté o celej prejednávanej veci, súd prvej inštancie preto uvedený rozsudok aj bez návrhu doplnil vydaním dopĺňacieho rozsudku, ktorým priznal žalobkyni príslušenstvo v navrhovanej výške.

7. Proti dopĺňaciemu rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava odvolania proti rozsudku zo dňa 09.04.2019. Ďalej uviedla, že nárok, ktorý si uplatnila žalobkyňa popiera v plnom rozsahu, čo bližšie odôvodnila v odvolaní proti rozsudku zo dňa 09.04.2019. Má za to, že pokiaľ súd žalobu zamietne ako nedôvodnú, nemôže žalobkyni priznať nárok ani na poplatok z omeškania. K samotnej výške poplatku z omeškania uviedla, že žalobkyňa nepredložila súdu prvej inštancie originál nájomnej zmluvy a nie je teda zrejmé, či v nej bol poplatok z omeškania stanovený a v akej bol výške. Žalobkyňa sa odvoláva na zákonom určený poplatok z omeškania, ten však môže byť aplikovaný iba ak ustanovenie o poplatku v zmluve chýba a túto skutočnosť však žalobkyňa nepreukázala. V konaní pred súdom prvej inštancie namietala skutočnosť, že žalobkyňa predložila súdu iba nepodpísanú zmluvu o ktorej nie je isté, či text v nej súhlasí s podpísaným textom, a preto napadla z toho dôvodu uplatnenú výšku poplatku z omeškania a okamih vzniku tohto nároku. Zároveň opätovne dáva odvolaciemu súdu do pozornosti listinu a to ukončenie nájomnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že nemá voči žalobkyni žiaden dlh a to ani z titulu poplatku z omeškania. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne výšky poplatku omeškania a začiatku vzniku nároku, či už ide o zmluvný alebo zákonný dôvod jeho vzniku. Vzhľadom na uvedené navrhla aby odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že účelom vydania dopĺňacieho rozsudku bola skutočnosť, že súd prvej inštancie svojím rozsudkom nerozhodol o celom uplatňovanom nároku žalobkyne v časti jeho príslušenstva, t. j. namiesto uplatňovaného poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile denne priznal žalobkyni poplatok z omeškania iba vo výške 0,05 promile denne. Tento nedostatok odstránil vydaním dopĺňacieho rozsudku, ktorým priznal žalobkyni aj zvyšnú časť uplatňovaného poplatku z omeškania vo výške 0,45 promile denne.

8.1. Žalovaná vo svojom odvolaní namieta a spochybňuje jednak predložené znenie nájomnej zmluvy k predmetnému bytu zo dňa 01.07.2014 ako aj výšku dohodnutého poplatku z omeškania argumentujúc tým, že žalobkyňa nepredložila súdu prvej inštancie podpísaný originál tejto zmluvy. Podľa žalobkyne ide o účelové a zavádzajúce tvrdenia žalovanej, ktorými sama popiera svoj pôvodný postoj k predloženej zmluve zo strany žalobkyne a zároveň prekrúca a účelovo mení svoju vlastnú argumentáciu v priebehu konania. Žalobkyňa uviedla, že je pravdou, že predložila súdu prvej inštancie iba nepodpísanú zmluvu, nakoľko v čase podávania žaloby už originálom nedisponovala v dôsledku jeho straty pri sťahovaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná nenamietala ani nepoprela uzatvorenie zmluvy a v predloženom znení aj dokonca predmetnú existenciu zmluvy sama žalovaná potvrdila. Vzhľadom na zhodné skutkové tvrdenia sporových strán mal súd prvej inštancie za to, že zmluva bola uzatvorená v predloženom znení. V zmysle článku III ods. 4 predloženej zmluvy si sporové strany dohodli pre prípad omeškania s platením nájomného poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne, ktorý bol v súlade s a nariadenia vlády č. , na ktoré v zmluve aj výslovne odkázali. Žalobkyňa preto nevidí žiaden rozumný dôvod, prečo žalovaná spochybňuje v odvolaní výšku dohodnutého poplatku z omeškania, keď na pojednávaní zo dňa 15.01.2019 sama výslovne potvrdila uzatvorenie zmluvy v predloženom znení. Žalovaná začala spochybňovať znenie zmluvy, konkrétne ustanovenia o splatnosti nájomného ako aj o výške poplatkov z omeškania, až neskôr v priebehu konania, čo len preukazuje to, že žalovaná menila a všemožne prekrúcala svoju argumentáciu nielen v odvolaní, ale i v priebehu celého konania v jej prospech. Žalobkyňa zastáva názor, že žalovaná nemôže byť so svojím odvolaním úspešná, nakoľko svojimi účelovými tvrdeniami priamo popiera zhodné skutkové tvrdenia sporových strán o pravosti predloženého znenia zmluvy, ktoré samotný súd považuje za nesporné a jasne preukázané, preto súd prvej inštancie správne rozhodol dopĺňacím rozsudkom a priznal žalobkyni aj zvyšnú časť uplatňovaného poplatku z omeškania vo výške 0,45 promile denne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje žalobkyňa podané odvolanie žalovanej za nedôvodné, pretože súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov vykonaných v konaní k správnym skutkovým zisteniam a jeho dopĺňací rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa

považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, a preto žiada odvolací súd, aby v zmysle napadnutý dopĺňací rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré však nezistil ( ), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 09. apríla 2019 a dopĺňací rozsudok zo dňa 22. augusta 2019 ako vecne správne s použitím potvrdil.

10. K odvolaniu voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 09. apríla 2019 odvolací súd predovšetkým uvádza, že žalovaná síce v úvodnej časti svojho odvolania uviedla, že sa odvoláva voči uvedenému rozsudku v celom rozsahu, z obsahu odvolania je však zrejmé, že voči výroku II. o zastavení konania v časti 119,84 eura jej odvolanie nesmeruje.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu a odôvodnenie rozhodnutia bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak dospel k záveru, že medzi sporovými stranami bola riadne uzatvorená nájomná zmluva, pričom žalovaná si svoje povinnosti riadne neplnila a vznikol jej nedoplatok na nájomnom (po odpočítaní platby za opravu kotla) v sume 2.030, 81 eura. Súd prvej inštancie tak mal za nepreukázané tvrdenie žalovanej, že žalovaný nedoplatok zaplatila žalobkyni v hotovosti. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je aj preskúmanie správnosti dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd prvej inštancie doplnil výrok rozsudku súdu prvej inštancie č. k. -145 zo dňa 09. apríla 2019 tak že, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni poplatok z omeškania 0,45 promile denne zo sumy 85 eur od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 580 eur od 21.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 205,81 eura od 21.09.2015 do zaplatenia.

12. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

13. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 09. apríla 2019 a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Odvolateľka vymedzila svoje odvolacie dôvody tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

16. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci a napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď z vykonaného

dôkazu - Zmluvy o krátkodobom nájme bytu (ďalej len zmluva) zo dňa 01.07.2014 zistil, že žalobkyňa prenechala žalovanej ako nájomcovi za nájomné do užívania zariadený 2-izbový byt č. X-XX na 1. poschodí bytového domu na K. XXX v L., pričom bolo dohodnuté nájomné vo výške 580 eur vrátane služieb spojených s užívaním bytu s tým, že nájomné zaplatí nájomca vždy najneskôr do 15. dňa mesiaca, predchádzajúceho mesiaci, za ktorý sa nájomné platí, s výnimkou nájomného za obdobie od 01.07.2014 do 31.07.2014 vo výške 580 eur, ktoré zaplatí nájomca najneskôr do dňa určeného touto zmluvou ako deň začatia nájmu. Podľa bodu 4. zmluvy, ak nájomca nezaplatí nájomné do piatich dní po jeho splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania upravený nariadením vlády č. a stanovený za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.07.2014 do 01.07.2015 a ak ani jedna zo zmluvných strán neoznámi najneskôr jeden mesiac pred dňom, kedy má dôjsť k skončeniu nájmu, že nemá záujem na ďalšom trvaní nájmu, predlžuje sa automaticky doba trvania nájmu o ďalších 12 mesiacov. Na zmluve predloženej žalobkyňou síce absentovali podpisy zmluvných strán, žalovaná však účinne nepoprela obsah predloženej zmluvy, v rámci svojho výsluchu uviedla, že predloženú zmluvu podpísala. Zo zhodných skutkových tvrdení sporových strán súd prvej inštancie ustálil, že doba nájmu trvala od 01.07.2014 do 11.10.2015. Za uvedené obdobie mala žalovaná zaplatiť nájomné v sume 8.905,81 eura (ako súd prvej inštancie správne uvádza v bode 45. napadnutého rozsudku). Z potvrdenia banky o pohyboch na účte žalobkyne však žalovaná zaplatila spolu sumu 6.830 eur. Nedoplatok na nájomnom tak po odpočítaní platby za opravu kotla v byte v sume 45 eur je 2.030,81 eura. Žalovaná v priebehu sporu a aj vo svojom odvolaní tvrdila, že nedoplatok zaplatila žalobkyni v hotovosti, sumu 580 eur ako nájomné za mesiac máj 2015 do rúk žalobkyne v kaviarni v nákupnom centre Aupark v Bratislave v júni 2015. Sumu 1.160 eur zaplatila dňa 12.10.2015 pri odovzdaní bytu, ktorú skutočnosť mal dosvedčiť svedok Ing. V.O.. Zaplatenie nedoplatku na nájomnom mala preukázať aj listina o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 11.10.2015, v čl. 3 ktorej je prehlásenie, že prenajímateľ a nájomca (sporové strany) nemajú voči sebe žiadne záväzky.

17. Podľa ustanovenia , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Z citovaných ustanovení vyplýva, že strana sporu má procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, súčasne však musí svoje tvrdenie preukázať dôkazmi keď platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou spojené dôkazné bremeno v spore má každý, kto v spore niečo tvrdí (teda aj žalovaný). Neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v spore. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, keď tvrdenie žalovanej o tom, že žalovanú sumu nájomného uhradila žalobkyni v hotovosti vyhodnotil ako nepreukázané. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie , keď hodnotil dôkazy predložené stranami sporu v ich súvislosti. Žalovaná žiadnym dôkazom nepreukázala svoje tvrdenie, popreté žalobkyňou, že v kaviarni nákupného centra Aupark v Bratislave jej odovzdala v hotovosti 580 eur. Vo vzťahu k listine nazvanej Ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa 11.10.2015 a jej článku 3 súd prvej inštancie tiež postupoval správne, keď túto nevyhodnotil ako dôkaz preukazujúci zaplatenie nájomného žalovanou za celé obdobie nájmu bytu. Žalobkyňa poprela pravdivosť tejto listiny v tom, že by k uvedenému dátumu bol nedoplatok na nájomnom zaplatený a v súvislosti s ďalšími dôkazmi produkovanými v spore, správne súd prvej inštancie nevyhodnotil ani tento dôkaz ako dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdenia žalovanej. Svedok Ing. O. nepotvrdil vo svojej svedeckej výpovedi tvrdenie žalovanej o odovzdaní peňazí žalobkyni počas sťahovania sa z bytu, keď tvrdené odovzdávanie peňazí opísal úplne iným spôsobom ako tvrdila žalovaná a ani žalovanou tvrdené výbery z bankového účtu nepreukazujú, že žalobkyni nájomné zaplatila. Súd prvej inštancie sa s týmito dôkaznými prostriedkami v napadnutom rozhodnutí v rámci hodnotenia dôkazov náležite vyrovnal.

21. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovanej, uplatnená v zmysle ustanovenia (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) neobstojí.

22. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej vychádzala z ustanovenia , keď podľa žalovanej súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd

- neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú príslušnú právnu normu),

- aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),

- obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo

- správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

24. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že neobstojí ani tento odvolací dôvod, keď súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj správne interpretoval. Odvolací súd pritom poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nekonkretizovala, ktorú právnu normu súd prvej inštancie neaplikoval, resp. aplikoval nesprávne. Vo svojom odvolaní citovala len ustanovenie , ktoré však súd aplikoval aj interpretoval správne.

25. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd potvrdil aj dopĺňací rozsudok, ktorým súd doplnil príslušenstvo, o ktorom nerozhodol v celom rozsahu rozsudkom zo dňa 09. apríla 2019. Aj v tomto napadnutom dopĺňacom rozsudku súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil poukazom na zistené omeškanie žalovanej s platením nájomného a poukazom na príslušné ustanovenie a vyhl. č. .

26. Odvolacia námietka žalovanej o tom, že žalobkyňa nepredložila originál nájomnej zmluvy, nie je teda zrejmé, či v nej bol poplatok z omeškania stanovený, neobstojí, pretože obsah žalobkyňou predloženej Zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.07.2014 žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nespochybnila, potvrdila jej podpísanie a teda uzavretie zmluvy s obsahom predloženým žalobkyňou. V čl. III. bod 4 uvedenej zmluvy je dojednanie o poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania uvedené.

27. Ďalšími odvolacími námietkami žalovanej sa odvolací súd nezaoberal v rámci svojho prieskumu, pretože pre rozhodnutie odvolacieho súdu nie sú podstatné.

28. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti záverom konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej sú nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 09. apríla 2019 preto v napadnutom výroku I. vrátane závislých výrokov o nároku na náhradu trov konania a dopĺňací rozsudok zo dňa 22. augusta 2019 postupom podľa citovaného ustanovenia , ako vecne správne potvrdil.

29. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa v spojení s vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).