Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1T/78/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému K. K., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa , a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.03.2021 v Ružomberku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

K. K., nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale bytom H. XXXX/XXX, N. D., na slobode, u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 14.08.2019 v čase okolo 16.35 h na križovatke cesty 1/18 s cestou III. triedy od obce Lisková pri firme Stadreko a.s., okres Ružomberok, pristúpil K. K. k tam stojacemu vozidlu Volkswagen Passat, EČV: , modrej metalízy, vo vlastníctve spoločnosti PMTR s.r.o., IČO:51404745, so sídlom Žižkova č. 2339/25, Košice - mestská časť Juh, ktoré odbočovalo vľavo smerom na Liptovský Mikuláš, K. K. kopol nohou do pravých predných dverí tohto vozidla, následne si K. K. otvoril tieto dvere a Ing. N. K., ktorý sedel na mieste vodiča, udrel najmenej dvakrát zovretou päsťou pravej ruky do oblasti tváre, čím spôsobil Ing. N. K., nar. XX.XX.M., bytom U. č. M./XX, J., zranenia a to odlomeninu časti devitalizovaného zubu 26 vľavo, pohmoždenie mäkkých častí ľavej tváre, mierne natiahnutie krčnej časti chrbtice vyžadujúce obmedzenie obvyklého spôsobu života, dobu práceneschopnosti a liečenia do 7 dní, škodu rozbitím dioptrických okuliarov zn. De stijl Willem, ktoré mal poškodený Ing. N. K. na sebe, vo výške najmenej 504 eur, škodu poškodením pravých predných dverí vozidla VW Passat, EČV: KE429ML spoločnosti PMTR s.r.o., IČO:51404745, so sídlom U. č. M./XX, Košice - mestská časť Juh, vo výške 2.234,54 eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

-prečin poškodzovania cudzej veci podľa , , -prečin výtržníctva podľa . Za to sa o d s u d z u j e

podľa , za použitia , , a na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa podmienečne odkladá a podľa mu určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným: Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Košice, Senný trh 1, P.O.BOX 82, 040 11 Košice 11, IČO: 35937874, škodu vo výške 123,75 euro, Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 30807483, škodu vo výške 71,90 euro, spoločnosti PMTR, s.r.o., IČO: 51404745, so sídlom U. č. M./XX, Košice- mestská časť Juh, škodu vo výške 100,- euro a poškodenému Ing. N. K., nar. XX.XX.M., bytom U. č. M./XX, J., škodu vo výške 1.394,40 euro a podľa súd poškodeného Ing. N. K. odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Obžalovaný Matej Mackovič na hlavnom pojednávaní uviedol, že by chcel vyhlásiť vinu len vo vzťahu k poškodeniu veci, čo viackrát oľutoval a spôsobenú škodu spoločnosti Allianz uhradil. Vyslovil však nesúhlas s kvalifikáciou jeho konania, pokiaľ sa týka prečinu výtržníctva, nakoľko podľa jeho názoru tam došlo k vzájomnej potýčke, ktorá bola vyprovokovaná poškodeným. Podľa jeho názoru nebola naplnená skutková podstata prečinu výtržníctva, nakoľko sa nejednalo o verejný priestor. Poprel, že by poškodeného napadol v jeho aute, vzhľadom na typ auta, toto muselo byť vybavené vnútorným uzamykateľným dverí, ktoré by on musel otvoriť, inak by sa do vozidla nemohol dostať. Pravdou bolo, že poškodený z vozidla vystúpil, zaútočil na neho a on sa len bránil. Vypovedal, že poškodený ho nebezpečne predbiehal a on z toho dôsledku sa musel vyhnúť až na krajnicu, aby nedošlo k zrážke. Počas ďalšej jazdy si všimol, že poškodený zastavil na križovatke, on zastal vedľa neho a v zlom psychickom rozpoložení mu ukázal gesto, načo poškodený reagoval podľa neho vulgárnym gestom, v dôsledku čoho sa prestal ovládať, vystúpil zo svojho auta a kopol do dverí vozidla poškodeného. Následne medzi nimi došlo k vzájomnej potýčke, pri ktorej mohlo dôjsť k poškodeniu okuliarov poškodeného, hoci on si nebol vedomý toho, že by mu spadli na zem. Potvrdil, že pri incidente mohol poškodený utrpieť pár úderov, ale on sa len bránil. Poukázal na výpoveď poškodeného, ktorý pôvodne tvrdil, že žiadne auto neobiehal, následne svoju výpoveď zmenil a pripustil, že ho mohol obiehať, avšak bezpečne bez nejakých problémov, z čoho on usúdil, že poškodený klame. Ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodený úmyselne naťahoval práceneschopnosť na celý mesiac, čím si zvýšil dávky zo sociálnej poisťovne, keď jeho práceneschopnosť trvala do 7 dní. Po príchode hliadky polície poškodený nechcel vystúpiť z vozidla s odôvodnením, že sa ho bojí, no popri tom si ho natáčal na svoj mobilný telefón. Tam prítomný policajt povedal jeho otcovi, že nie je potrebné ho vypočúvať do zápisnice, nakoľko ešte bude predvolaný na výsluch a teda nie je pravdou, že by sa jeho otec mal vyjadriť v tom smere, že nič nevidel. Jeho ďalšia verzia bola, že po vystúpení zo svojho auta, kopol do dverí vozidla poškodeného, ktorý následne vystúpil, vulgárne začal na neho kričať a následne došlo k potýčke v tom zmysle, že videl ako poškodený ku nemu pristupoval, zasotil ho a chcel ho udrieť, preto on sa tomuto úderu vyhol a následne poškodeného udrel. Bol plný emócií a priebeh skutku sa mu úplne nevybavuje. Podľa jeho vyjadrenia jeho spolujazdec (otec) počas celého incidentu, ktorý trval cca 30 sekúnd, sedel na sedačke spolujazdca, z auta nevystúpil, a preto tvrdenie poškodeného, že jeho otec ho držal a dohováral mu, nie je pravdivé. Na záver svojej výpovede uviedol, že určite nebolo správne, že kopol do auta poškodeného, za toto svoje správanie sa ospravedlnil, ale bol to práve poškodený, ktorý ho k takémuto konaniu vyprovokoval.

Poškodený Ing. N. K. pred súdom uviedol, že pri odbočovaní na križovatke na hlavnú cestu smerom na Košice, počul tupý náraz, zrazu boli otvorené dvere vozidla a už len videl, ako na neho letela ruka, pričom dostal dva alebo tri údery do tváre. Útočníka sa mu podarilo nejako vytlačiť, auto uzamkol a zostal v ňom sedieť a vytočil tiesňovú linku. V aute zotrval až do príchodu policajtov, s ktorými urobil aj úkony, o ktoré ho žiadali. Po ich skončení chcel ísť domov, avšak začala sa mu krútiť hlava, a preto sa vrátil naspäť do Ružomberka, kde išiel na vyšetrenie, pričom mu bolo odporučené, aby si oddýchol. Na druhý deň v mieste bydliska absolvoval všetky vyšetrenia, z ktorých vyplynulo, že dostal do úder na oko, mal poranený nad očnicový oblúk. Pokiaľ sa týka predbiehania iného vozidla, vypovedal, že si nie je vedomý, že by nejaké auto obiehal, ak áno, mohlo to byť len jedno auto z mnohých, ktoré však obiehal štandardne. Poprel obžalovaným uvádzané vulgárne gesto so vztýčeným prostredníkom. Pri útoku obžalovaného došlo k poškodeniu jeho okuliarov, ktoré zostali vo vozidle. Poprel, že by s obžalovaným mal vzájomný incident po vystúpení z

vozidla, nakoľko po tom, ako sa mu útočníka podarilo vytlačiť, zostal sedieť v uzamknutom aute. Počas toho obžalovaný pobiehal okolo auta, verbálne gestikuloval a pokúšal sa otvoriť kľučku a vtedy ho stiahol jeho otec. V dôsledku útoku obžalovaného ho 10 dní bolela hlava, mal opuchnuté oko a drobné škrabance na rukách. Pri útoku došlo aj k zlomeniu zuba, ktorý už však bol mŕtvy. O trvaní práceneschopnosti rozhodol jeho ošetrujúci lekár. Po dobu liečby 10 dní nevyšiel z postele, na záchod chodil krívajúc, jeho zdravotný stav mu neumožňoval, aby nastúpil do práce, nakoľko pracuje ako lešenár vo výškach a zároveň vykonáva aj funkciu stavbyvedúceho a stavebného dozoru.

Svedok Ing. D. Q. potvrdil, že ako hliadka boli vyslaní na zákrok spočívajúci v napadnutí vodiča. V. sa priznal ku kopnutiu do vozidla poškodeného, čo odôvodnil tým, že mal byť nebezpečne predbiehaný. Poškodený mu uviedol, že mal dostať úder do hlavy, avšak viditeľné zranenia na ňom nevidel a poškodený sa na lekárske ošetrenie nežiadal. V čase príchodu hliadky poškodený s určitosťou sedel vo vozidle, osádka druhého vozidla stála vonku. Vodič Passatu odmietol vystúpiť z vozidla s odôvodnením, že sa bojí. Z incidentu bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia a vec bola odovzdaná do skráteného vyšetrovania.

Svedok A. K. potvrdil, že pri ceste z Turíka na Liskovú ich predbiehalo auto, ktorému sa syn ako vodič musel vyhnúť, išlo o nebezpečný manéver, nakoľko predbiehajúcemu vozidlu sa museli vyhýbať aj oproti idúce vozidlá. Po zastavení na križovatke na hlavnú cestu si jeho syn poklepal po čele a vodič druhého vozidla namiesto toho, aby si uznal chybu, sa nahol a ukázal synovi zdvihnutý prostredník. Svedok pripustil, že jeho syn konal neadekvátne a hoci kopnutie do auta nevidel, počul úder, následne videl oboch vodičov, ako šibrinkujú rukami a syn sa vrátil do auta. Poškodený vystúpil zo svojho vozidla a začal si fotiť ich auto. Poprel, že by syna od niekoho odťahoval, nakoľko celý čas zostal v aute. Nevesta (manželka obžalovaného) sa na miesto dostavila až neskôr po tom, ako jej telefonovali. Podľa jeho názoru zo strany syna išlo o skratové konanie.

Svedok F. D. potvrdil, že boli operačným strediskom vyslaní na preverenie oznámenia, ktoré sa malo týkať nebezpečného predchádzania a ohrozenia iného vodiča s tým, že jeden z vodičov mal druhému ukázať vztýčený prostredník. Po zistení situácie oba vozidlá presunuli na blízke parkovisko, kde boli vodiči vyťažení. S poškodeným komunikoval cez polootvorené okno jeho vozidla. Vodič uviedol, že nikoho neobiehal, nevie, z akého dôvodu obžalovaný vystúpil a kopol mu do dverí, následne mu mal otvoriť dvere na vozidle a udrieť ho päsťou. Potvrdil, že poškodený mu ukazoval zlomené okuliare, ktoré mal vo vozidle na kolene, k ich zlomeniu došlo v dôsledku úderu. Na poškodenom si všimol, že mal odreninu pri oku. Tiež uviedol, že otec obžalovaného mu mal povedať, že on nič nevidel a zároveň potvrdil, že otec sa mal vyjadriť vo vzťahu k synovi, aby to nechal tak.

Svedkyňa O. K.ová samotný incident nevidela. Potvrdila, že sa rozprávala so svedkom Q., ktorého požiadala o možnosť rozprávať sa s poškodeným, nakoľko nechcela vec riešiť cez trestné konanie. Navyše jej manžel nepopieral, že kopol do vozidla, no takéto konanie ho mrzelo a boli ochotní škodu uhradiť. Poškodený na to reagoval spôsobom, že si to chce ešte premyslieť. Podľa nej pri spisovaní zápisnice došlo k nedorozumeniu, pretože K., starší počas rozhovoru s policajtom nič nehovoril, len prikyvoval hlavou, navyše policajtom boli ubezpečení, že tento svedok bude ešte predvolaný a teda nie je potrebné, aby bolo s ním čokoľvek spisované. Spolu s manželom mali záujem na vysporiadaní náhrady škody, no vzhľadom na uplatnený nárok najmä, čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, považovali takýto nárok za vymyslený, a preto sa zamerali čisto na náhradu škody, ktorá poškodenému vznikla na jeho vozidle. V rámci regresného plnenia vykonali úhradu v prospech poisťovne a takisto prejavili ochotu uhradiť prípadnú spoluúčasť poškodeného, k čomu menovaného vyzvali, aby im oznámil číslo účtu s tým, že škodu bezo zvyšku uhradia.

V rámci dokazovania súd prečítal znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva-chirurgie č. 27/2020 MUDr. Tibora Letka. Podľa znalca poškodený pri incidente utrpel odlomeninu v časti devitalizovaného zubu 26 vľavo, pomliaždenie mäkkých častí ľavej tváre, mierne natiahnutie krčnej chrbtice. Dobu PN a rozsah liečenia stanovil znalec v trvaní do 7 dní, rovnaká doba sa týka aj obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tvrdeniu poškodeného.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s lekárskymi správami, fotodokumentáciou, oboznámil priestupkové spisy, ako aj ďalšie listinné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a na základe takto

vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný K. svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa , , ako aj prečin výtržníctva podľa .

Obžalovaný spáchanie prečinu poškodzovania cudzej veci nepoprel, k trestnej činnosti sa doznal. Svoje konanie odôvodnil nezvládnutím situácie, do ktorej sa nie vlastným pričinením v kritický deň dostal, teda spúšťacím mechanizmom bolo nebezpečné predchádzanie jeho vozidla vozidlom obžalovaného. Následne vulgárne gesto (ktorému však predchádzalo aj gesto z jeho strany) vyvrcholilo jeho rozčúlením, v dôsledku čoho úmyselne do vozidla poškodeného kopol. Následne sa výpovede obžalovaného a poškodeného líšili v tom smere, či tam a ak áno, ako došlo aj k incidentu v súvislosti, s ktorým poškodený utrpel zranenia.

Podľa obžalovaného poškodený po jeho kopnutí do vozidla, z vozidla vystúpil, došlo zo strany poškodeného k verbálnemu útoku, ktorý pokračoval do pokusu o jeho fyzické napadnutie. Obžalovaný podľa vlastného tvrdenia sa takýmto útokom bránil, pričom poškodený udrel.

Na druhej strane verzia poškodeného spočívala v tom, že po kopnutí do dverí sa obžalovanému podarilo otvoriť ľavé predné dvere jeho vozidla, dostal viacero úderov, pri ktorých došlo aj k poškodeniu jeho okuliarov. Následne sa mu podarilo útočníka vytlačiť, dvere vozidla zavrieť a vozidlo uzamknúť. Takto zotrval vo vozidle až do príchodu hliadky polície. Podľa názoru súdu verzia poškodeného je pravdepodobnejšia a v tomto smere obrana obžalovaného neobstojí.

Fotodokumentácia, výpoveď poškodeného, ako aj výpoveď člena policajnej hliadky nasvedčuje pravej verzii poškodeného tým skôr, že zlomené okuliare boli nájdené vo vozidle a tomu všetkému zodpovedá aj skutočnosť potvrdená aj policajtmi, že poškodený aj s nimi komunikoval len cez pootvorené okienko s odôvodnením, že sa bojí obžalovaného.

Verziu obžalovaného nepotvrdil ani jeho otec a ani jeho manželka.

Rozsah poškodenia vozidla je viditeľný a určiteľný z fotodokumentácie, ako aj z dokladov, ktoré poškodený predložil v prípravnom konaní, kedy sa jednalo o náklady na opravu vozidla, o ktorej výške nemala pochybnosti ani poisťovňa, ktorá poškodenému vyplatila poistné plnenie.

O zraneniach poškodeného svedčenia lekárske správy a znalecký posudok. Miestna komunikácia tretej triedy rozhodne je miestom verejnosti prístupnom a teda aj v tomto smere zákonný znak prečinu výtržníctva, ktorý o. i. spočíval aj o fyzickom napadnutí poškodeného, je takisto naplnený.

Súd sa zaoberal aj posudzovaním otázky, či vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa by sa mohlo jednať o tzv. materiálny korektív vyjadrený v ustanovení . Práve motív konania obžalovaného, spôsob jeho konania, ktorý gradoval od gesta poškodeného (poklepanie si na čelo), do zastavenia vozidla vedľa vozidla poškodeného, ktorý mienil pokračovať úplne iným smerom, než obžalovaný, jeho vystúpenie z vozidla, úmyselné kopnutie do dverí, o ktorom musel predpokladať, že môže spôsobiť poškodenie vozidla, až po otvorenie dverí a fyzický útok na poškodeného presahuje nepatrnú závažnosť.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný je zamestnanec, v minulosti bol SZČO. V registri priestupkov má jeden záznam z roku 2018, kedy bol postihnutý v blokovom konaní pokutou vo výške 10,- euro. V registri trestov nemá žiaden záznam.

Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnych osôb pred rôznymi formami ich poškodzovania, ako aj záujem spoločnosti na ochrane poriadku vo veciach verejných a

zdravia. Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o konanie úmyselné v zmysle .

Pokiaľ sa týka motívu konania obžalovaného, súd poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne z odvetvia klinickej psychológie dospelých č. 2/2020, ktorý bol vypracovaný na obžalovaného v priestupkovom konaní. Z tohto znaleckého posudku o.i. vyplynulo, že udalosť, ktorá nastala, bola pre obžalovaného zdrojom vysokého emočného stresu spojené s úzkostnou reakciou a pocitmi ohrozenia. Samotný obžalovaný sa vyjadril, že táto situácia u neho vyvolala strach, ale aj u neho o to väčší, keď predbiehajúce auto zastalo na križovatke, pričom jeho správanie obžalovaný považoval za zbytočne riskantné a ohrozujúce ostatných účastníkov cestnej premávky. S emóciou hnevu sa snažil pracovať racionálne, vnútorným dialógom, ktorý však napokon vyústil do vonkajšej expresie s už s čiastočne spracovaného hnevu v podobe gesta poklepania si po čele. Následná reakcia poškodeného v podobe hanlivého gesta jeho pocity neodvrátila a vplyvom stresovej situácie, ktorá bola zdrojom úzkosti a pocitom ohrozenia, vnímal ako takúto reakciu arogantnú, nadradenú, čo ešte viac zvýšil jeho hnev a vnútorné napätie a pod vplyvom zhoršenej afektívnej regulácie dôsledkom stresu došlo u neho k aktívnej agresii voči veci - vozidlu, ktorá agresia bola formou obranného mechanizmu na prežívaný stres. Nezodpovedaná však zostala otázka, prečo potom obžalovaný vo svojom konaní pokračoval ďalej. Rovnako tak však nemožno obísť ani znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný vo vzťahu k poškodenému Ing. N. K.mu. Zo znaleckého posudku o. i. vyplynulo, že znalkyňa nevylúčila, že poškodený má sklon k subjektívnemu skresľovaniu udalostí, ktoré popisuje vo vzťahu k vlastnému emočnému prežívaniu celej situácie. Poškodený ako vodič vnímal dopravné správanie ostatných vodičov inak ako oni, znalkyňa nevylúčila, že jeho vnímanie dopravnej situácie je iné v tom zmysle, že vyžaduje od iných podriadenie sa jeho spôsobu jazdy a že celú dopravnú situáciu a svoje dopravné správanie hodnotí málo sebakriticky a že v tomto smere sa objavuje u neho iné kritérium na svoju jazdu a iné kritériu na štýl šoférovania ostatných účastníkov. Záverom znalkyňa uviedla, že poškodený nevnímal vlastné dopravné správanie ako riskantné, ale zohľadňoval pri tom len svoju situáciu, nie situáciu ostatných účastníkov premávky. V dôsledku konania obžalovaného sa cítil byť ohrozený, mal strach, má pocity, že je niečím ohrozený, cíti sa v tom bezmocný a túži po pokoji, snažiac sa sám seba ochrániť pred sklamaním. Z priestupkového spisu ďalej vyplynulo, že aj poškodený bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, pričom v jeho prípade došlo od upustenia od uloženia sankcie.

Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného súd hodnotil skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny život, ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil skutočnosť, že spáchal viacero trestných činov. Na základe vyššie uvedených skutočností, majúc na zreteli ustanovenie a , dospel súd k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, a to trestom úhrnným, ktorý mu súd uložil v prvej polovici trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Súd je toho názoru, že prejednanie veci pred súdom, ako aj hrozba trestom splní účel sledovaný zákonom, nie je potrebné mu ukladať trest bezpodmienečný, preto jeho výkon mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 18. mesiacov. Podľa názoru súdu takto uložený trest spĺňa kritériá tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, pričom zároveň podotýka, že trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zavinenie a trestná zodpovednosť u obžalovaného bola preukázaná, preto mu súd uložil aj povinnosť zaplatiť poškodeným, a to Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Košice škodu vo výške 123,75 euro, Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou škodu vo výške 71,90 euro, spoločnosti PMTR, s.r.o. Košice, škodu vo výške 100,- euro a Ing. Petrovi K.mu, škodu vo výške 1,394,40 euro, pričom poškodený Ing. K. bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces, nakoľko rozhodnutie o ďalšom jeho nároku na náhradu škody by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré svojim rozsahom prevyšuje potreby trestného konania. Súd podotýka, že v prípade všetkých poškodených došlo k uplatneniu škody včas a riadne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.