Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-26-2021.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Subarea
8Cob/26/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: DOTON, s. r. o., so sídlom Braneckého 179, Trenčín, IČO: 46 492 798, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o. so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891, proti žalovanému: Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, so sídlom Hlohovecká 2, Lužianky, IČO: 42 337 402, právne zastúpenému: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, v spore o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. novembra 2020, č. k. 39Cb/136/2013-292, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou dňa 04.06.2013 domáhal vypratania celkom 20 pozemkov, zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres M., obec M. M., katastrálne územie M. M., na LV č. XXXX. 1.3. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 27.05.2020 vzal žalobca žalobu v časti o vypratanie 17 pozemkov späť. Uviedol, že ku trom zo žalovaných pozemkov previedol vlastnícke právo, na pozemku parc. č. XXXX/XX došlo v súlade so zápisom geometrického plánu k zmene výmery z pôvodných 542 m2 na súčasných 277 m2 a na 13 žalovaných pozemkoch sa nachádzajú stavby vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré sú v správe žalovaného.
1.4. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2020 vzal žalobca žalobu o vypratanie aj v zostávajúcich troch pozemkoch späť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k splneniu žalovanej povinnosti, teda k vyprataniu sporných pozemkov, a to v pracovnom týždni od 09.11.2020 do 13.11.2020. K späťvzatiu doložil Zápis o prevzatí a odovzdaní zo dňa 13.11.2020. Z tohto zápisu vyplýva, že odovzdávajúci T. odovzdal jeden kľúč od areálu Národného poľnohospodárskeho centra v M. preberajúcemu R. M. a jeden kľúč si ponechal odovzdávajúci. Tiež je v ňom uvedené, že z areálu boli dňa 12.11.2020 odvezené stroje a areál je ku dňu 13.11.2020 vyprataný.
1.5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.11.2020 nevyslovil nesúhlas so späťvzatím, požadoval, aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania v plnom rozsahu. Žalobca vo svojej žalobe nijako nešpecifikoval, čo sa má z pozemkov v jeho vlastníctve vypratať, či hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Až podaním zo dňa 20.05.2020 výslovne špecifikoval, že sa domáha vypratania hnuteľných vecí, to znamená, že až od tohto okamihu možno uvažovať o tom, že žalobca si riadne uplatnil svoj nárok. Od 01.05.2019 však akékoľvek uvažovanie o potrebe vypratania hnuteľných vecí z predmetných pozemkov nemá skutkovú oporu, pretože žalovaný na predmetných nehnuteľnostiach nevykonáva svoju činnosť. Rozhodnutím č. 6/2018 došlo ku dňu 30.04.2019 k ukončeniu akejkoľvek činnosti na predmetných pozemkoch. K fotodokumentácii doloženej žalobcom v konaní, preukazujúcej, že sa nejaké hnuteľné veci na pozemkoch nachádzajú uviedol, že ani jedna z tam odfotených hnuteľných vecí nie je ich vlastníctvom a nedali ani žiadnej inej osobe súhlas k tomu, aby na pozemkoch akékoľvek hnuteľné veci umiestnila. Ani prítomnosť hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného do 30.04.2019 žalobca v konaní nepreukázal.
1.6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 145 ods. 1 CSP, § 146 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP a v dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu, konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.
1.7. Pri rozhodovaní o trovách konania uzavrel, že v súdenej veci zastavenie konania zavinil v celom rozsahu žalobca, keď zobral žalobu v časti 3 pozemkov späť z dôvodu ich prevodu na iný subjekt (týmto konaním žalobcu došlo k zániku jeho vecnej legitimácie v konaní) a v časti 14 pozemkov bez udania dôvodu, resp. s udaním irelevantného dôvodu. V prípade zvyšných 3 pozemkov žalobca tvrdil, že späťvzatie žaloby zavinil žalovaný tým, že ku dňu 13.11.2020 sporné pozemky vypratal dobrovoľne. V tomto smere prvoinštančný súd poznamenal, že protokol o odovzdaní a prevzatí kľúčov a vyprataní vecí, ktorý žalobca predložil, podpísal T. V.. Nie je však zrejmé, či táto osoba konala za žalovaného, nakoľko táto skutočnosť z predloženého protokolu nevyplýva. Ak by aj konal v mene žalovaného, nebol na to oprávnený, keďže nie je štatutárnym orgánom žalovaného a k odovzdávaciemu protokolu nebolo priložené žiadne poverenie alebo splnomocnenie, ktoré by túto osobu oprávňovalo konať v mene žalovaného. Naviac nebolo zrejmé, či vypratané veci patrili žalovanému, nakoľko on túto skutočnosť rozporoval. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že aj v prípade týchto zvyšných 3 pozemkov zavinil späťvzatie žaloby žalobca, keď dôveryhodným spôsobom nepreukázal zavinenie zastavenia konania žalovaným. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %.
2.1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote proti výroku II. o trovách konania odvolanie žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. o náhrade trov konania zmeniť a žalobcovi priznať náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 51,24 %.
2.2. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému v plnom rozsahu.
2.3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M., obci M. M., katastrálnom území M. M., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, ktoré mali spolu celkovú výmeru 34.321 m2 (ďalej aj len ako nehnuteľnosti žalobcu).
2.4. Dňa 26.05.2020 doručil žalobca súdu v tejto právnej veci doplnenie žaloby, v ktorom pristúpil k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M., obci M. M., katastrálnom území M. M., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, dohromady v celkovej výmere 8.367 m2 (ďalej aj len ako stiahnuté pozemky).
2.5. Vo zvyšku, v časti vypratania nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese M., obci M. M., katastrálnom území M. M., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, dohromady v celkovej výmere 25.954 m2 (ďalej aj len ako „ponechané pozemky“) žalobca žalobu ponechal v pôvodnom znení.
2.6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súhlasil žalobca s tým, že v časti stiahnutých pozemkov o celkovej výmere 8.367 m2 predstavujúcich 24,38 % celkovej výmery pôvodne žalovaných nehnuteľností žalobcu, žalobca zavinil späťvzatie žaloby.
2.7. Čo sa týka ponechaných pozemkov v celkovej výmere 25.954 m2 predstavujúcich 75,62 % celkovej výmery nehnuteľností žalobcu, trval na tom, že žaloba bola podaná dôvodne, a že v tomto rozsahu zavinil späťvzatie žaloby žalovaný.
2.8. V prípade ponechaných pozemkov išlo o nehnuteľnosti, ktoré si žalobca ponechal vo výlučnom vlastníctve (v podiele 1/1), a ktoré neboli zastavané nijakou stavbou vo vlastníctve žalovaného, teda ich vypratanie zo strany žalovaného bolo dôvodné. Žalovaný nerozporoval skutočnosť, že užíval nehnuteľnosti žalobcu. Tvrdil, že má na tieto nehnuteľnosti platnú nájomnú zmluvu (čo bolo následne v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne vyvrátené, keď tento súd označil predmetnú nájomnú zmluvu za neplatnú).
2.9. Žalobca trval na tom, že k faktickému vyprataniu areálu žalovaným došlo až v pracovnom týždni od 09.11.2020 do 13.11.2020, čo je preukázané Zápisom o prevzatí a odovzdaní dňa 13.11.2020, ktorý tvoril prílohu späťvzatia žaloby zo dňa 13.11.2020.
2.10. Celý areál bol oplotený, žalovaným uzamknutý, v areáli žil strážnik tohto areálu, ktorý tam bol na podnet žalovaného a nachádzali sa na ňom viaceré osobné i nákladné automobily i iné hnuteľné veci, čo vyplýva aj z Oznámenia rozhodujúcich skutočností zo dňa 25.09.2020. 2.11. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný svojím konaním opísaným v predchádzajúcich odsekoch odseku zavinil späťvzatie žaloby v rozsahu 75,62 %.
2.12. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že v spore zavinil žalobca zastavenie v rozsahu 24,38 % a žalovaný v rozsahu 75,62 %, a teda by mal súd priznať žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 51,24 %, čo predstavuje rozdiel medzi rozsahom čiastočných zavinení žalobcu a žalovaného na zastavení konania.
3.1. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými rozhodnými otázkami a náležite aplikoval na svoje závery súvisiacu právnu kvalifikáciu, s ohľadom na riadne vyhodnotený a zistený skutkový stav vyplývajúci z toho, čo mu sporové strany oznámili.
3.2. S názorom žalobcu nesúhlasil. Žalovaný nikdy v konaní neuviedol, že by areál užíval, deklaroval len oprávnenie na jeho užívanie titulom nájomnej zmluvy. Ak v konaní bol prijatý záver, že nájomná zmluva je neplatná, bolo na ťarchu žalobcu, aby preukázal, že zo strany žalovaného došlo k užívaniu predmetného areálu, resp. skôr však aby preukázal to, že sa na predmetných nehnuteľnostiach nachádzajú veci v jeho vlastníctve, ktoré by bolo možné a potrebné vypratať. Žalobca však toto v konaní ničím nepreukázal.
3.3. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že užívanie pozemkov žalovaný v konaní nerozporoval, toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože v dvoch časovo posledných podaniach žalovaný túto skutočnosť výslovne uvádzal a rozporoval práve túto podstatnú skutkovú okolnosť. K tvrdeniu, že v areáli údajne žil strážnik sa žalovaný vyjadriť nevedel. Ak tam nejaká osoba žila, určite to nebolo so súhlasom alebo na základe pokynu žalovaného. Žalobca sa mal domáhať svojho nároku voči tejto jemu známej osobe, ak sa domnieval, že má nejaké veci na jeho pozemkoch. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nie je podstatné, kto mal na predmetných nehnuteľnostiach umiestnené veci alebo motorové vozidlá. Ak toto nie je podstatné, potom nerozumel, čo vlastne žalobca svojou žalobou sledoval, keď práve prípadné motorové vozidlá alebo iné veci sa javia ako to, čo mienil svojou žalobou dosiahnuť, aby sa vypratalo z jeho pozemkov. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa na jeho pozemkoch nachádzali veci vo vlastníctve žalovaného. O veciach zobrazených na fotodokumentácii predloženej žalobcom nemal žiadnu vedomosť, tieto neboli umiestnené v areáli s jeho súhlasom alebo vedomím, a žalovaný nepozná ich vlastníka.
3.4. Čo sa týka Zápisu o prevzatí a odovzdaní, k tomuto uviedol, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal aj týmto dôkazom predloženým žalobcom, pričom jasne uviedol
(bod 10. Uznesenia), že z tohto dokumentu nijako nevyplýva, že by táto osoba konala v rovine v mene/ za žalovaného. Táto osoba ani nemala od žalovaného žiadne oprávnenie na to, aby takýto dokument za neho podpísala, resp. vykonala úkony smerujúce k odovzdaniu čohokoľvek týkajúceho sa predmetného areálu inej - tretej osobe.
3.5. Žalobca podaním žaloby v roku 2013 dal dôvod na začatie konania s čím boli spojené náklady na strane žalovaného najmä v podobe trov právneho zastúpenia. Žalobca vo svojej žalobe nijako nešpecifikoval, čo sa má z pozemkov v jeho vlastníctve vypratať, z obsahu žaloby bolo možné zistiť jedine to, že sa domáha vypratania stavieb, na čo žaloba o vypratanie nehnuteľnosti neslúži, čo konštatoval aj odvolací súd v bode 15. Uznesenia č. k. 8Cob/131/2017-233 zo dňa 25.09.2018. Ani v zmysle petitu žaloby nie je zrejmé, čo sa má vypratať - či hnuteľné alebo nehnuteľné veci z predmetných pozemkov. Až podaním zo dňa 20.05.2020 špecifikoval výslovne žalobca, že sa domáha vypratania hnuteľných vecí, to znamená, že až od tohto okamihu možno uvažovať o tom, že žalobca si riadne uplatnil nárok, ktorý by bolo možné v rámci predmetného konania riešiť. Od 01.05.2019 však akékoľvek uvažovanie o potrebe vypratania hnuteľných vecí z predmetných pozemkov nemá skutkovú oporu, pretože žalovaný na predmetných nehnuteľnostiach nevykonáva svoju činnosť. Toto bolo súdu prvej inštancie preukázané Rozhodnutím č. 6/2018, na základe ktorého ku dňu 30.04.2019 došlo k ukončeniu akejkoľvek činnosti na predmetných pozemkoch.
3.6. Prítomnosť hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného do 30.04.2019 v konaní žalobca nepreukázal, ničím ich neoznačil, ani žalovaného do dňa podania žaloby nijako nevyzval na odstránenie vecí. Žalobca tak neuniesol ani do 30.04.2019 svoje dôkazné bremeno.
4.1. Žalobca v písomnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Dôvodil, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že mal na predmetné nehnuteľnosti uzavretú platnú nájomnú zmluvu a nie tým, že by predmetné nehnuteľnosti neužíval. Práve naopak v konaní opakovane uvádzal, že predmetné nehnuteľnosti užíva a užíval, keď vo svojich podaniach v tejto veci zdôrazňoval, že nehnuteľnosti užíval na poľnohospodárske účely.
4.2. Rozporovanie užívania pozemkov žalovaným v časovo posledných dvoch podaniach považoval za účelové, nakoľko je pravdepodobné, že v tomto času už žalovaný plánoval faktické vypratanie predmetných nehnuteľností.
4.3. Žalobca si nárok uplatnil podaním žaloby a k vyprataniu areálu došlo až v priebehu konania. Podstatnou je len tá skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosti žalobcu užíval a tiež, že s ich užívaním následne až po podaní žaloby skončil, čo sám potvrdil.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
6. Odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia. Pojem procesné zavinenie, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Ak dôjde
k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Zásada zodpovednosti za zavinenie, bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> a znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Nejde o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, a to znamená všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Je preukázané, že v predmetnej veci žalobca vzal žalobu späť a tým procesne zavinil zastavenie konania.
9. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu považoval odvolací súd jeho tvrdenie, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť výmeru nehnuteľností, pri ktorých vzal žalobu späť z dôvodu vlastného zavinenia a tých, ktoré žalovaný vypratal po podaní žaloby. Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil.
10. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia prvoinštančného súdu v časti napadnutej odvolaním a konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP a opodstatnene ustálil procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na strane žalobcu. Žalobca vzal svoju žalobu späť z dôvodu, že časť nehnuteľností, ktoré žiadal vypratať odpredal, v časti došlo ku zmene výmery, na časti nehnuteľností stoja stavby vo vlastníctve SR a vo zvyšných pozemkov uviedol ako dôvod odovzdanie kľúčov od areálu žalobcovi pánom T. V.. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie ustálil, že v časti späťvzatia žaloby odpredaných pozemkov žalobca procesne zavinil zastavenie konania a vo zvyšnej časti pozemkov vzal žalobu späť z irelevantného dôvodu. Protokol o odovzdaní kľúčov nemožno považovať za vypratanie pozemkov a to najmä z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný žiaden vzťah osoby odovzdávajúcej žalobcovi kľúče od areálu žalobcovi so žalovaným.
11. Po preskúmaní veci odvolací súd uzavrel, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pričom zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania.
12. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, plne sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP za použitia ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).