Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého , vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. T., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov - matka: T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina a otec C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XD., X., právne zastúpený advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -465 zo dňa 28. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až VIII. (s výnimkou časti výroku VII. za bodkočiarkou „...ak sa nedohodnú, otec má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky...“) p o t v r d z u j e.

V časti výroku VII. za bodkočiarkou „...ak sa nedohodnú, otec má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky...“ rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e.

Počas veľkonočných sviatkov odvolací súd u p r a v u j e styk otca s maloletou D. tak, že je oprávnený sa stretávať s maloletou D. počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku od stredy od 10.00 hod. do utorka nasledujúceho bezprostredne po Veľkonočnom pondelku do 12.00 hod.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú D. (výrok I.). Zamietol návrh otca na zverenie maloletej D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (výrok II.). Styk otca s maloletou upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. v nepárnom týždni od stredy od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., počas jarných prázdnin, ak pripadnú na nepárny týždeň, od stredy od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a ak pripadnú na párny týždeň, od predchádzajúcej nedele od 18.00 hod. do stredy do 10.00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom roku od 26.12. od 18.00 hod. do 2.1. do 10.00 hod. od 2.1. od 10.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. a v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. (výrok III.). Otec si prevezme maloleté dieťa v dňoch školského vyučovania v školskom zariadení a v dňoch pracovného voľna v bydlisku (výrok IV.). Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi v stanovenom čase a mieste (výrok V.). Ak sa z dôvodov na strane matky alebo dieťaťa niektorý styk neuskutoční, má otec právo na náhradný termín

stretnutia v rovnakom rozsahu podľa dohody rodičov; ak sa nedohodnú, otec má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky (výrok VII.). Uvedeným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. - 160 zo dňa 20.7.2016, v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom; v ostatných častiach zostal uvedený rozsudok nezmenený (výrok VII.). Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok VIII.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami , , - 4, - 5, , a a o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre úpravu osobnej starostlivosti formou striedavej starostlivosti oboch rodičov. Podľa jeho názoru hlavným predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je okolnosť, že rodičia predtým žili v spoločnej domácnosti, či už ako manželia alebo ako druh a družka. Aj keď to zákon vyslovene neustanovuje, z logiky veci je možné predpokladať, že striedavá osobná starostlivosť má nasledovať po spoločnej starostlivosti oboch rodičov, na ktorú je maloleté dieťa už navyknuté, teda ako plynulý následok spolužitia rodiny. V danom prípade rodičia maloletej ukončili spolužitie a svoj vzťah vo veku 4 mesiacov dieťaťa. Maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj riadne vykonávala, najmä osobne, avšak aj za pomoci svojich ďalších príbuzných, v dôsledku čoho maloletá aj k týmto ďalším príbuzným nadobudla silné vzťahové väzby. Rovnako maloletá nadobudla aj silné vzťahové väzby k prostrediu, v ktorom bola vychovávaná, k rovesníkom, s ktorými navštevovala predškolské zariadenie a aktuálne navštevuje základnú školu. V tejto veci súd prvej inštancie teda nemal naplnený (i keď nie výslovne zákonom daný) prirodzený predpoklad, že otec sa o dieťa osobne staral dlhšie obdobie. Preto sa mu javil návrh otca podaný v predškolskom veku dieťaťa, keď je toto už pri sebaobslužných činnostiach z väčšej časti autonómne (dokáže sa samostatne najesť, vypýtať sa na toaletu, obliecť, komunikovať a pod.) za účelový. Uvedený dojem okresného súdu podporila aj okolnosť, že otec požiadal o osobnú striedavú starostlivosť v čase, keď už mal ďalší stabilný partnerský vzťah, a teda mal by mu kto pomôcť pri starostlivosti o dieťa. Súd prvej inštancie akceptoval argument otca, že aj v bežných rodinách, kde rodičia žijú v spoločnej domácnosti, je dieťa v nízkom veku odkázané najmä na starostlivosť matky, v podstate je od nej fyzicky závislé, avšak - a toto súd zdôraznil - otec sa na takejto starostlivosti podieľa aspoň subsidiárne, v nižšej miere a navyše poskytuje psychickú a sociálnu podporu matke v tomto náročnom výchovnom období. V danej veci rozchod rodičov spôsobil, že otec takúto podporu matke neposkytoval a poskytla jej ju širšia rodina (čo je prirodzené a správne). Aj keď túto podmienku považoval za nenaplnenú, vo vzťahu k možnosti pristúpenia k zmene formy osobnej starostlivosti skúmal, či má dieťa zabezpečené všetky fyzické, psychické a sociálne potreby, bývanie a celkovo, či pôvodné prostredie je bezpečné, stabilné a podnetné. Súd prvej inštancie prihliadol aj ku okolnosti, či si matka plní svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k druhému rodičovi, teda, či vytvára predpoklady k tomu, aby sa mohol vzťah dieťaťa a jeho otca, ktorému dieťa nie je zverené, rozvíjať. V danej veci mal jednoznačne preukázané, že vzťah medzi otcom a maloletou je riadne naplnený a dostatočne emočne sýtený, čo by bez podpory matky ako primárnej vzťahovej osoby maloletej nebolo možné a teda, že zo strany matky nedochádza k manipulácii s dieťaťom v tomto smere. V zásade nebolo v konaní popreté, že aj v prípade zmareného styku bol otcovi poskytnutý náhradný termín. Čo sa týka konfliktných situácii, ktoré súd popísal v odôvodnení, uviedol, že tieto vznikali z dôvodu nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi, prípadne v dôsledku povahových vlastností rodičov. Poukázal na to, že otec má sklon striktne trvať na svojom stanovisku a má menší sklon k uzavretiu dohody či kompromisu, čo sa prejavilo aj v priebehu pojednávania. Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka oproti otcovi dokáže uprednostniť záujem dieťaťa pred svojím a snaží sa konať tak, aby dieťa bolo čo najmenej zainteresované/vťahované do priebehu konania, súdnych pojednávaní i prípadných výsluchov. Otec takúto empatiu vo vzťahu k dieťaťu nemal, žiaden ústupok neurobil, uprednostnil svoj záujem (na výsledku konania) pred tým, aby dieťa bolo súdnym konaním dotknuté. Matku vyhodnotil ako rodiča s lepšími rodičovskými kompetenciami berúcu väčší ohľad na potreby dieťaťa a chrániacu jeho zdravý vývoj napríklad i tým, že ju nevystavuje konfliktu lojality. Okresný súd mal za to, že striedavá osobná starostlivosť by mala byť v zásade výsledkom dohody medzi rodičmi, ktorí sa budú navzájom podporovať, a nemá byť výsledkom boja, vydierania či presadzovania vlastných záujmov. Vzhľadom na vek a zrelosť maloletej nepovažoval za vhodné vypočuť ju priamo a preto na zistenie názoru maloletej a vzťahov v rodine využil služby referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce. Rizikom riadnej realizácie striedavej osobnej starostlivosti psychológ považoval aj nevhodnú a nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi; aj keď na základe ustálenej judikatúry uvedené nemôže byť samo o sebe prekážkou pre striedavú osobnú starostlivosť, predsa len je táto okolnosť medzi rodičmi dlhodobá. Ako

ďalšiu prekážku pre výkon striedavej osobnej starostlivosti považoval súd aj vzdialenosť bydlísk rodičov. Taktiež prihliadol na to, že maloletá býva často chorá, pričom zohľadnil aj epidemiologickú situáciu súvisiacu so šírením nákazlivého ochorenia COVID-19, ktorá predstavuje zvýšené riziko pre všetkých zúčastnených členov oboch domácností. S poukazom na tieto skutočnosti návrh otca zamietol. Naproti tomu otcovi určil širší rozsah styku s dieťaťom, než tomu bolo doteraz. V priebehu konania sa rodičia sami dohodli na predĺženom kontakte od štvrtka a následne od stredy do nedele, okresný súd preto zachoval uvedený status quo a bežný styk s maloletou D. otcovi upravil od stredy od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v nepárnom týždni. Osobitná úprava sa vzťahuje na obdobie prázdnin, ktoré upravil tak, ako je uvedené v odseku III. výroku tohto rozsudku tak, aby uvedený kontakt bol rovnocenný a rovnomerne roztriedený medzi rodičov štandardným spôsobom. V prípade jarných prázdnin styk nadväzuje na všeobecnú úpravu. V prípade, ak dôjde k zmareniu styku z dôvodov na strane matky alebo dieťaťa (teda nie z dôvodov na strane otca), má otec právo na náhradný termín stretnutia v rovnakom rozsahu podľa dohody s matkou, pre prípad, že by sa nedohodli, súd prvej inštancie považoval za spravodlivé, aby tento termín určil otec sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky. Uvedený rozšírený styk predstavuje cca jednu tretinu času v priebehu dvoch týždňov. Tento rozšírený styk súd prvej inštancie nezakotvil ako striedavú osobnú starostlivosť a to z dôvodu, aby práve počas choroby dieťa nebolo presúvané do inej domácnosti ako aj z dôvodu, že o zabezpečenie potrieb dieťaťa (ktoré vznikajú mimo domácnosti) rodičia v zásade nekomunikujú; výber záujmovej činnosti ako aj hradenie nákladov s tým spojených zostáva na matke. Matka v priebehu konania podala návrh na zvýšené výživného. Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -160 zo dňa 20. 7. 2016 a to od obdobia apríl 2013, keď maloletá nemala ešte ani jeden rok. V tom čase matka pracovala ako obsluha čerpacej stanice s mesačným čistým príjmom 370,- eur a bývala v rodičovskom rodinnom dome. Mesačné výdavky maloletej predstavovali pred nástupom na materskú školu 150,- eur a následne 250,- eur mesačne. Otec podnikal ako živnostník v oblasti kuriérskych služieb a jeho čistý mesačný príjem dosahoval 800,- až 1.000,- eur. Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré prirodzene vyrástlo, nastúpilo na základnú školu, venuje sa záujmovým krúžkom, ako je napríklad balet a klavír, s čím sú spojené zvýšené náklady (nad 200,- eur za polrok), ktorá okolnosť by už sama o sebe uvedené zvýšenie výživného odôvodňovala. Matka je aktuálne zamestnaná, jej mesačný príjem dosahuje 365,- eur (za obdobie 09/2019 - 02/2020) až 430,- eur (1/2019 - 6/2019) mesačne, pracuje ako obchodná zástupkyňa najmä z domáceho prostredia. V priebehu konania otec tiež pracoval ako kuriér, avšak pre vlastnú spoločnosť s ručením obmedzeným. Preškolil sa a začal pracovať ako inštruktor autoškoly s údajným príjmom 500,- až 800,- eur; obnovil živnostenské oprávnenie. Uvedenému príjmu však súd neuveril, respektíve ho považoval za neprimerane nízky k možnostiam a schopnostiam otca, keďže ide o zdravého človeka v najproduktívnejšom veku. Ani koronakríza nemohla do podnikania otca negatívne zasiahnuť, keďže práve v tomto období sa zvýšil dopyt po kuriérskych službách, čo je súdu známe z bežnej praxe, zároveň jeho príjem nezodpovedá ani ním deklarovaným výdavkom. Otec sám deklaroval príjem zo zamestnania za obdobie 12/2019 - 05/2020 vo výške 64,- eur mesačne, teda sa prostredníctvom s.r.o. sám adekvátne neodmeňoval. Z daňového priznania Makli s.r.o. za rok 2019 mal súd prvej inštancie preukázané, že čistý obrat predstavoval 66.473,- eur, teda oproti predchádzajúcemu obdobiu bol takmer dvojnásobný (35.698 € v roku 2018). Argumenty otca, že sa mu v podnikaní nedarí, sa nejavia ako pravdivé. Súd prvej inštancie mal za to, že otec má potenciál dosahovať minimálne taký príjem ako pri ostatnom určení výživného (s primeraným zvýšením vzhľadom na rast miezd za uplynulé obdobie), a to vo výške 1.000,- až 1.200,- eur mesačne. Uvedenému príjmu vzhľadom k tomu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak k oveľa mladšiemu dieťaťu s ohľadom na už spomínané zvýšené výdavky dieťaťa, možno považovať dosiaľ určenú sumu 150,- eur mesačne. Preto súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa a to tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku, čo do výrokov II., III., vrátane závislých výrokov IV. a V., podal odvolanie otec maloletého dieťaťa (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov podľa , , , (ďalej len ako „CSP“). Čo sa týka výroku III., tu podal odvolanie len vo vzťahu k úprave v nepárnom týždni (nakoľko napáda zamietnutie návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len „SOS“) a absentujúcej špeciálnej úprave počas veľkonočných sviatkov. Súhlasil s úpravou počas letných prázdnin, počas jarných prázdnin a počas vianočných prázdnin určenej súdom vo výroku III. Poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci osobitnej úpravy (popri vianočných sviatkoch a letných prázdninách) navrhoval upraviť aj veľkonočné sviatky, avšak k takejto úprave nedošlo a taktiež, že súd bez odôvodnenia svojho postupu nerozhodol o jeho návrhu o oprávnení oboch rodičov s maloletou v čase, kedy ju má niektorý z rodičov v osobnej

starostlivosti, vycestovať do zahraničia, pričom je však povinný o tom vopred informovať druhého rodiča. V pomerne rozsiahlom odvolaní uvádzal vlastné úvahy ku skutkovým zisteniam okresného súdu (bod 23, 26, 32 rozsudku) s ktorými sa nestotožnil, tieto označil za nesprávne a nezodpovedajúce dôkazom obsiahnutým v súdnom spise. K bodom 23, 26 a 32 odôvodnenia rozsudku uviedol, že vždy podporoval matku nielen finančne, ale aj jej výlučnú starostlivosť v útlom veku dieťaťa. Rodičovskú kompetenciu otca preukázal tým, že návrh na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti podal až potom, ako vybudoval pre maloletú zdravé rodinné prostredie vytvorené stabilným partnerským vzťahom. Taktiež vyjadril nesúhlas so skutkovým zistením okresného súdu, že on má menší sklon k robeniu kompromisov. Čo sa týka ústretovosti matky, ktorú vyzdvihol súd, tu uviedol, že rozšírený styk nebol výsledkom jej návrhu, ale výsledkom spoločného psychologického poradenstva. V prípade ďalších návrhov išlo o ingerenciu súdu. Nesúhlasil s tvrdením, žeby matka uprednostňovala záujem dieťaťa pred svojím, pričom on takúto empatiu neprejavil. Podľa jeho názoru empatiu prejavuje už od narodenia maloletej, kedy ustúpil a súhlasil s výlučnou osobnou starostlivosťou matky, hoci mohol v konaní pokračovať, resp. žiadať zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že je to skôr matka, ktorá uprednostňuje svoj pocit privilegovaného (nadradeného) rodiča pred záujmami maloletej. Nesúhlasil ani s konštatovaním súdu, že príčinou nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi je skôr rigidnejší prístup otca, ktorý nezvykne ustúpiť a trvá na svojich názoroch a tiež s tým, že s maloletou nechodí na dovolenky alebo jej nehradí záujmové činnosti, pretože sám maloletú na dovolenky brávať nemohol a taktiež sa podieľa na úhrade nákladov za záujmové činnosti. Nesprávne právne posúdenie odvolateľ videl v tom, že súd prvej inštancie pri svojej argumentácii nevyhodnocoval, či sú splnené podmienky nariadenia striedavej osobnej starostlivosti v súlade s , taktiež nedostatočné zohľadnenie názoru maloletej. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 15.06.2020 vyplýva, že maloletá je tejto forme starostlivosti viac-menej naklonená, avšak uvedenému vyjadreniu okresný súd pri zohľadnení záujmu maloletej nepriznal v podstate žiadnu váhu. Argument, že vzdialenosť bydlísk rodičov (cca 16 km) predstavuje prekážku pre výkon striedavej osobnej starostlivosti, nie je správny. Problém pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nemala predstavovať ani súčasná epidemiologická situácia, nakoľko k starostlivosti a pohybu medzi obomi rodinami bude dochádzať bez ohľadu na formu jej výkonu. V neposlednom rade nemožno taktiež súhlasiť s názorom, žeby nariadením striedavej osobnej starostlivosti nebol zachovaný pocit jedného domova maloletej (viď bod 27 rozsudku), pretože tento pocit nemožno založiť súdnym rozhodnutím. Na záver odvolateľ poukázal na to, že v konaní bola preukázaná dobrá úroveň starostlivosti o maloletú a bezpečie a stabilita prostredia v čase, keď sa maloletá nachádza u otca. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu na zverenie dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vyhovel spôsobom bližšie špecifikovaným v odvolacom petite, osobitne žiadal úpravu aj počas veľkonočných sviatkov s tým , že obaja rodičia sú oprávnení s maloletou v čase, kedy ju majú v osobnej starostlivosti, vycestovať do zahraničia, sú však povinní o tom vopred informovať druhého rodiča.

4. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odvolaní a považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Podľa jej názoru sa okresný súd dostatočne v odôvodnení vysporiadal s argumentáciou obidvoch rodičov pri určení starostlivosti o maloleté dieťa a správne návrhom otca na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol. Poukázala na to, že o maloletú sa stará od jej 4 mesiacov, rovnako aj na zlú komunikáciu rodičov, neakceptovanie zdravotného stavu dieťaťa, podávanie trestných oznámení a pod. Pokiaľ ide o argumentáciu otca voči absencii úpravy styku s maloletou počas veľkonočných sviatkov, tu poukázala na to, že takáto úprava je v podstate obsiahnutá vo výroku III. - úprava styku otca s dcérou počas nepárneho týždňa od stredy do nedele, čo pokryje aj veľkonočné sviatky, takto si to odkomunikovali aj počas pojednávaní, a preto sa táto osobitná úprava (počas veľkonočných sviatkov) do rozhodnutia súdu neuvádzala. Žiadala odvolací súd, aby odvolanie otca zamietol a napadnutý rozsudok zo dňa 28.09.2020 potvrdil v plnom rozsahu.

5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina listom zo dňa 28.12.2020 vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez pojednávania.

6. Podľa (ďalej len ako ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vzhľadom na osobitný charakter vecí starostlivosti súdu o maloletých, preskúmal vec bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok vo výrokoch I. až VIII. podľa potvrdil, s výnimkou časti výroku VII. za bodkočiarkou „...ak sa nedohodnú, otec má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky...“ a súčasne upravil styk otca s maloletou D. počas veľkonočných sviatkov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

8. Odvolací súd vzhľadom na rozsiahle odvolanie otca považuje za potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

9. Otec v podanom odvolaní namietol zamietnutie jeho návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, a to s poukazom na skutkové zistenia okresného súdu a právne názory ním vyslovené, pre ktoré okresný súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre úpravu osobnej starostlivosti formou striedavej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, spisový materiál a po vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania dospel k záveru, že pokiaľ ide o skutkové zistenia a vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právneho posúdenia, s výnimkou právneho názoru okresného súdu, kde podčiarkuje, že hlavným predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je okolnosť, že rodičia predtým žili v spoločnej domácnosti, či už ako manželia alebo ako druh a družka, sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, a preto výrok o zamietnutí tohto návrhu ako vecne správny ( ) potvrdil.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti je upravený v ustanovení v znení neskorších predpisov. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplývajú základné hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené. Hmotnoprávnymi predpokladmi sú: jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

11. Článok 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie ustanovuje, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

12. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 taktiež ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

13. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musí dôjsť aj k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich napr. so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (napr. šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca nielen bezkonfliktná komunikácia ale i jednotnosť výchovy zo strany rodičov, neznevažovanie osobnosti druhého rodiča ale aj vzdialenosť bydlísk rodičov, nakoľko zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach.

14. Okresný súd v odôvodní napadnutého rozsudku nekonštatoval, že otec nie je spôsobilý dieťa vychovávať a riadne sa oň postarať, spĺňa aj ostatné podmienky pre starostlivosť o dieťa, čo však neznamená, že len z tohto titulu má otec právo na rovnaký rozsah osobnej starostlivosti o dieťa

ako matka. Správne sa zaoberal aj ďalšími dvoma podmienkami nevyhnutnými pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (či takáto výchova dieťaťa je v záujme dieťaťa a či takto budú lepšie zaistené jeho potreby; viď body 28 až 34 odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd, s poukazom na správu zo poradensko- psychologického procesu zo dňa 15.06.2020 zastáva názor, že pokiaľ sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nevedia dohodnúť, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či by výchovné prostredie založené autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné a v záujme maloletého dieťaťa a či by rodičia boli schopní sa následne dohodnúť na ďalších zásadných otázkach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o dieťa. Taktiež je veľmi dôležitý jednotný prístup rodičov, z dôvodu budovania pocitu bezpečia a spokojnosti u dieťaťa, budovania autority rodičov a pre všeobecnú efektivitu výchovy.

15. Taktiež odvolací súd uvádza, že úprava styku v napadnutom rozsudku je v najlepšom záujme maloletej zohľadňujúc vzdialenosť bydlísk oboch rodičov.

16. Odvolací súd má za to, že pri rozhodovaní o úprave styku okresný súd dôsledne prihliadol na záujem maloletej, na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Táto skutočnosť vyplynula z rozšírenia styku otca s dieťaťom. V priebehu konania sa rodičia sami dohodli na predĺženom kontakte od stredy do nedele, súd preto zachoval uvedený status quo a bežný styk s maloletou otcovi upravil od stredy od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v nepárnom týždni, pričom upravil aj styk otca s maloletou počas letných prázdnin, jarných prázdnin a vianočných prázdnin. Okresný súd sa v bode 39 svojho rozsudku dostatočne a zrozumiteľne vyjadril, prečo v danom prípade rozšírený styk nezakotvil ako striedavú osobnú starostlivosť aj napriek tomu, že tento predstavuje cca jednu tretinu času v priebehu dvoch týždňov, odvolací súd sa s týmto vyjadrením stotožňuje, pričom naň aj v celom rozsahu odkazuje.

17. Čo sa týka námietky otca o neurčení rozsahu stretávania sa so synom počas veľkonočných sviatkov túto pokladá odvolací súd za dôvodnú. Má za to, že aj počas tejto doby má otec právo stýkať sa s maloletou a upevňovať tak vzájomné vzťahy a budovať tzv. vlastné zvyklosti, pričom je nesporné, že všeobecná úprava styku, v zmysle ktorej má otec právo stýkať sa s maloletou v nepárnom týždni od stredy od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. nepokrýva možnosť otca byť s maloletou počas veľkonočného Pondelka. S ohľadom na uvedené odvolací súd upravil styk otca s maloletou počas Veľkonočných sviatkov s tým, že tento zosúladil so všeobecnou úpravou styku s predĺžením do utorka nasledujúceho bezprostredne po Veľkonočnom pondelku do 12.00 hod. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

18. K námietke otca o nerozhodnutí okresného súdu o jeho návrhu o oprávnení oboch rodičov s maloletou v čase, kedy ju má niektorý z rodičov v osobnej starostlivosti, vycestovať do zahraničia, odvolací súd uvádza, že právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania (súdom upraveného styku) je právom každého rodiča a toto miesto nemožno bezdôvodne obmedziť len na územie Slovenskej republiky, preto ani dovolenkový pobyt dieťaťa s rodičom, ktorý má dieťa u seba (podľa súdom upraveného styku), v cudzine nemožno považovať za podstatnú otázku, v dôsledku čoho absentuje hmotnoprávna podmienka pre to, aby o vycestovaní maloletého dieťaťa za účelom dovolenky počas súdom upraveného styku mohol (mal) rozhodovať súd. Pri dočasnom vycestovaní dieťaťa, napr. výlet, dovolenka, nie je potrebný súhlas druhého rodiča, avšak podľa má druhý rodič právo na informácie o dieťati. To znamená, že rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti (podľa súdom upraveného styku) a chystá sa ísť s ním do zahraničia, by mal poskytnúť informáciu o tom, kam s dieťaťom vycestuje.

19. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade aktuálne nie sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (čo v preskúmavanej veci predstavovalo hlavnú odvolaciu námietku), čo však nevylučuje, že v budúcnosti, keď bude maloletá staršia a keď sa prípadne zlepší komunikácia medzi rodičmi, bude možné uvažovať nad striedavou starostlivosťou. V súčasnosti považuje túto úpravu styku otca s maloletou za dostatočnú, zohľadňujúcu predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ako aj práva jeho rodičov ( ).

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie otca dieťaťa za nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil (s výnimkou časti

výroku VII. za bodkočiarkou „...ak sa nedohodnú, otec má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky...“), konštatujúc vecnú správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku.

21. V časti výroku VII. za bodkočiarkou „...ak sa nedohodnú, otec má právo určiť termín sám do jedného mesiaca od odpadnutia prekážky...“ odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil v dôsledku toho, že prvoinštančný súd nesprávne interpretoval ustanovenia upravujúce styk rodičov s deťmi. Zároveň odvolací súd ani nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie k tejto otázke, pretože mal za to, že výrok VII. rozsudku okresného súdu v časti vety za bodkočiarkou je nadbytočný a nevykonateľný, lebo v ňom nie je jednoznačne uvedené, akým spôsobom by sa mal dodatočný styk otca s dieťaťom realizovať. Určenie termínu náhradného stretnutia je ponechané výlučne na vôli otca bez toho, aby sa k tejto otázke mohla vyjadriť matka, resp. v prípade nedohody súd. Tiež je odvolací súd toho názoru, že prvoinštančným súdom zvolená formulácia nie je ani v záujme samotného maloletého dieťaťa, keďže, ako už bolo uvedené, o náhradnom stretnutí rozhoduje výlučne otec sám.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )