Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18CoE-17-2020.pdf
PDF · 74.8 KB
Case nature
Subarea
18CoE/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: U. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. Č.. XXXX/XX, XXX XX A. L., zastúpeného: JUDr. Ivan Heger, advokát so sídlom Na Troskách č. 3, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, 811 02 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 112,35 Eur a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Beatrix Vargová, so sídlom úradu Štefánikova č. 49, 949 01 Nitra, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/280/2012-36 zo dňa 14.01.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 39Er/280/2012-36 zo dňa 14.01.2016 v časti o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konajúci osobou sudcu A) podľa § 56 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej tiež: „EP“) zamietol návrh povinného na odklad exekúcie a B) podľa § 57 ods. 1 EP zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
1.1. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sudca rozhodoval v zmysle § 374 ods. 4 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej tiež „OSP“), o odvolaní voči predchádzajúcemu uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. 39Er/280/2012-22 zo dňa 03.07.2013, keď dospel k záveru, že odvolanie povinného nebolo podané v zákonnej lehote, ale tiež, že podaním odvolania sa napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zo zákona v celom rozsahu zrušilo, ako rozhodnutie voči ktorému zákon odvolanie nepripúšťal. Súd prvej inštancie konajúci osobu sudcu ustálil, že o návrhu povinného je preto potrebné opätovne rozhodnúť.
2. Proti tomuto uzneseniu v B) výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi jeho návrhu.
3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že tento neuviedol žiadne skutočnosti svedčiace v existenciu zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 v spojení s § 470 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej tiež „CSP“/) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, zhodnotiac procesný postup súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je procesne neudržateľné. 5. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že povinný sa návrhom datovaným dňom 13.06.2012 domáhal povolenia odkladu exekúcie a jej zastavenia z dôvodov majúcich svoj základ v procesnej zmene osoby účastníka na strane povinného ešte pred vznikom exekučného titulu.
5.1. O tomto návrhu povinného rozhodol súd prvej inštancie osobou vyššieho súdneho úradníka uznesením č. k. 39Er/280/2012-22 dňa 03.07.2013 tak, že tieto návrhy zamietol. Povinnému bolo predmetné uznesenie doručené dňa 19.07.2013 (č. l. 22 spisu).
5.2. Voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal podaním na poštovú prepravu dňa 05.08.2013 povinný odvolanie (č. l. 23 spisu). Je nesporné, že odvolanie bolo podané v lehote, nakoľko pätnásty deň lehoty na podanie odvolania pripadol na sobotu (03.08.2013), posledným dňom lehoty sa tak stal pondelok 05.08.2013, kedy odvolanie aj bolo podané. Ostatne včasnosť podaného odvolania bola zrejme dôvodom, pre ktorý o návrhu povinného opakovane rozhodoval sudca uznesením č. k. 39Er/280/2012-36 zo dňa 14.01.2016. Napadnutým uznesením však bolo rozhodnuté zhodne s predchádzajúcim rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a návrh povinného bol sudcom opakovane zamietnutý nie len, čo do odkladu, ale i zastavenia exekúcie.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Odvolací súd uvádza, že v zmysle prechodných ustanovení k Civilnému sporovému poriadku je vzhľadom na zachovanie procesných účinkov skôr vykonaných úkonov účastníkov konania ako aj súdu potrebné pri skúmaní napadnutého rozhodnutia a procesného postupu súdu prvej inštancie pri jeho vydaní, vychádzať z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako predpisu zaväzujúceho súd a účastníkov konania v čase vydania napadnutého uznesenia.
8. Predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie bol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 EP. Súd prvej inštancie konajúci sudcom, uznesením č. k. 39Er/280/2012-36 zo dňa 14.01.2016 rozhodol o odvolaní voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka č. k. 39Er/280/2012-22 dňa 03.07.2013 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie opätovne zamietol.
8.1. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že s účinnosťou od 09.11.1999 (novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 280/1999 Z. z.) bola do § 58 ods. 4 EP zavedená prípustnosť odvolania voči rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) EP. V zmysle ustálenej judikatúry sa prípustnosťou odvolania rozumie procesné právo účastníka konania podať odvolanie, tak voči vyhovujúcemu, ako aj voči zamietajúcemu výroku súdu, ktorým rozhoduje podľa ustanovenia § 57 ods. l EP.
9. Podaním odvolania povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sa vzhľadom na právnu úpravu § 58 ods. 5 (pôvodne ods. 4) EP toto uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo zákona nezrušilo. Právny záver vyslovený v napadnutom uznesení sudcu, že predchádzajúce uznesenie vyššieho súdneho úradníka sa zrušilo a sú dané podmienky, aby o návrhu povinného rozhodol sudca nie je procesne udržateľný. V rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka, ale ani v rozhodnutí sudcu, nie je uvedený právny dôvod posudzovania návrhu povinného na zastavenie exekúcie. S určitosťou sa však dajú vylúčiť dôvody obsiahnuté v § 57 ods. 1 písm. c), d), e), i) a j) EP.
9.1. Súd prvej inštancie konajúci sudcom postupom vyplývajúcim z § 374 ods. 4 OSP rozhodoval o odvolaní povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému bolo odvolanie prípustné. Zákonný sudca preto v zmysle § 374 ods. 4 OSP mohol odvolaniu len v celom rozsahu vyhovieť, alebo v prípade, ak podanému odvolaniu nemienil vyhovieť úplne bol povinný predložiť vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
9.2. Odvolaním napadnuté uznesenie sudcu nerešpektuje režim ustanovenia § 374 ods. 4 OSP. Sudca súdu prvej inštancie, ak nemienil odvolaniu povinného vyhovieť mal vec predložiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu a nie opätovne rozhodovať o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zásadami neriadil a nepostupoval v súlade s § 374 ods. 4 OSP, ktorým bol v čase rozhodovania a v čase vydania napadnutého uznesenia viazaný, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP napadnuté rozhodnutie sudcu zrušil. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody povinného, týmito sa odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v danom štádiu konania osobitne nezaoberal.
10.1. Dôvod podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP je dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na vydanie ktorého neboli splnené zákonné podmienky, pretože neexistovali dôvody na jeho vydanie.
11. Ďalším procesným postupom súdu prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, bude predložiť vec na rozhodnutie o odvolaní povinného voči rozhodnutiu č. k. 39Er/280/2012-22 dňa 03.07.2013 odvolaciemu súdu, nakoľko účinnosťou nového procesného predpisu - CSP, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, nebola prevzatá úprava § 374 ods. 4 OSP a sudca súdu prvej inštancie už nie je oprávnený rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému bolo odvolanie prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).