Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-7-2020.pdf
PDF · 174.29 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a JUDr. Dariny Legerskej v spore žalobcu MG STRECHA, s.r.o., so sídlom Gustáva Bartscha 507/14, 052 01 Spišské Tomášovce, IČO 50 547 461, právne zastúpeného Advokátska kancelária ŠIMONOVIČ, s.r.o., so sídlom Duklianska 887/38B, 052 01 Spišská Nová ves, IČO 52 838 781, proti žalovanému DA Servis, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO 36 311 294, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO 36 839 132, o zaplatenie 5 265,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/80/2019-190 zo dňa 30. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie žalobcu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 838,35 eur, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 976,53 eur od 1.12.2018 do 12.12.2018, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 549,38 eur od 13.12.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 426 eur od 1.12.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 862,97 eur od 5.1.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, o d m i e t a.
III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 45,80 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku (prvá veta) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 838,35 eur, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 976,53 eur od 1.12.2018 do 12.12.2018, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 549,38 eur od 13.12.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 426 eur od 1.12.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 862,97 eur od 5.1.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur, všetko do troch dni od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol (druhá veta) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 45,80 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (tretia veta).
2. Žalobou, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumu 5 265,50 eur s príslušenstvom, odôvodnil žalobca tým, že pre žalovaného vykonal stavebné práce na stavbe C. W., ktoré boli vykonané riadne a včas. Žalobca za práce vyfakturoval 2 976,53 eur, 1 426 eur a 4 482,42 eur, z čoho žalovaný
zaplatil 3 119,45 eur a 500 eur. Do 14.11.2018 žalobca odstránil všetky vady diela. Žalovaný účelovo nepodpísal žalobcovi protokol o odovzdaní diela. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dielo nebolo odovzdané, poukázal žalobca na skutočnosť, že žalovaný podpísal s Q. B. záverečný protokol zo dňa 14.11.2018. Tvrdenie, že žalobca započal práce na diele dňa 19.6.2018 a 28.6.2018 je v zjavnom rozpore s termínom začatia prác (25.7.2018) v záverečnom protokole medzi žalovaným a Q. B.. Žalovaný nemohol odovzdať stavenisko žalobcovi skôr ako dňa 25.7.2018. Ak tak urobil po uvedenom termíne, zadal príčinu údajného omeškania s odovzdaním diela už sám žalovaný, pretože neodovzdal dielo žalobcovi ako subdodávateľovi načas. Počas priebehu stavebných prác sa žalobca neustále prispôsoboval požiadavkám iných subdodávateľov a nemohol vykonávať dielo plynule bez prestávok a z dôvodu správneho technického riešenia. Z § 522 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak dielo nebolo stavebne včas pripravené žalovaným ako veriteľom pre riadne a včasné vykonanie prác žalobcom, nemôže žalobca niesť zodpovednosť za prípadné omeškanie termínu skončenia diela. Žalobca nemôže znášať zmluvnú pokutu za omeškanie, ak nebola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným písomne. Žalobca nemal vedomosť, aká výška zmluvnej pokuty žalovanému v prípade nedodania diela načas hrozí. Taktiež z odporu nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalovaný k vyčísleniu pokuty za omeškanie voči žalobcovi. V prípade, ak subdodávateľ nemá zmluvu o dielo v písomnej podobe, v ktorej sa vertikálne smerom od investora k poslednému zhotoviteľovi uplatňujú sankcie, nemôže byť zo zákona voči nemu takáto pokuta uplatnená. Pokiaľ sú v e-maily zo dňa 12.12.2018 adresovaného žalobcovi položky „práce našimi pracovníkmi za 300 eur“ a „čistenie plechu za 300 eur“, nebola medzi účastníkmi sporu nikdy dojednaná ani v ústnej ani písomnej podobe. Ak štatutárny zástupca žalobcu nereagoval na e-mail zo dňa 12.12.2018, žiadnym spôsobom neuznal tento údajný záväzok voči žalovanému. Z nereagovania na e-mail nemožno v zmysle právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky vyvodiť také tvrdenie, ako použil v odpore právny zástupca žalovaného. Záverečný protokol bol podpísaný bez vád ku dňu 14.11.2018. To, že Q. B. vyvodzuje stav nespokojnosti s vykonaným dielom, nebolo do dnešného dňa žiadnou výzvou na odstránenie vád voči žalobcovi uplatňované. Ak by išlo o zjavné vady, také vady sa podľa ustanovení Obchodného zákonníka majú uplatniť voči zhotoviteľovi riadne a včas a uplatňovať zjavné vady takmer 6 mesiacov po prevzatí diela nemá žiadnu oporu v zákone. Žalovaný podľa faktúry spoločnosti Q. zosobnil zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu prác v celej výške len žalobcovi, pričom má vedomosť, že žalovaný mal na uvedenom diele aj iných subdodávateľov. Ako dôkaz označil žalobca faktúry, výpis z účtu, výdavkový pokladničný doklad a navrhol vyslúchnuť svedka W. X..
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Tvrdil, že jeho záväzok zanikol z dôvodu vzájomného započítania. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného (objednávateľa) klampiarske práce na projekte - rozšírenie hypermarketu C. v W. v zmysle zadanej projektovej dokumentácie. Práce žalobcu a žalovaného spoločne boli vykonávané ako subdodávka prác pre objednávateľa - spoločnosť Q. B., spol. s.r.o. Práce sa začali na základe emailovej objednávky zaslanej žalovaným žalobcovi dňa 19.6.2018 a 28.6.2018. Počas výkonu prác bol žalobca niekoľkokrát ústne aj písomne urgovaný ohľadne meškania s plnením prác zo strany žalovaného ako aj s nekvalitou vykonaných klampiarskych prác, čo potvrdzuje aj mailová komunikácia zo spoločnosti Q. B., spol. s.r.o. Žalovaný predmetnú komunikáciu preposielal žalobcovi so žiadosťami a výzvami o odstránenie vád na stavbe. Dňa 7.11.2018 bol spísaný záverečný preberací protokol medzi objednávateľom stavby a žalovaným. Tento termín sa z dôvodov na strane žalobcu musel posúvať z 25.10.2018 na 14.11.2018. K odovzdaniu diela zo zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo, a to aj napriek urgenciám žalovaného. Žalovaný si však svoje záväzky voči objednávateľovi stavby musel plniť aj naďalej bez ohľadu na oneskorenie a vadnosť dodávok zo strany žalobcu. Prílohou k preberaciemu protokolu medzi žalovaným a objednávateľom stavby bol zoznam opráv a nedorobkov, ktorý bol žalovanému zaslaný dňa 9.11.2018. Žalovaný poslal zoznam opráv a nedorobkov žalobcovi so žiadosťou o zapísanie odstránených vád a podpísaných stavbyvedúcim. Keďže nedošlo k celkovému odstráneniu vád uvedených v zozname zo dňa 9.11.2018, bola žalovanému zo strany objednávateľa stavby uložená pokuta, o čom žalovaný informoval žalobcu dňa 29.11.2018 e-mailom. Za omeškanie s odovzdaním diela bola žalovanému zo strany objednávateľa stavby (Q. B., spol. s.r.o.) uložená pokuta v celkovej výške 7 613 eur za nedodržanie predpisov ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a za nedodržanie termínu prác. Dňa 5.12.2018 žalovaný informoval žalobcu v e-mailovej komunikácii o tom, že sa uskutočnilo rokovanie s objednávateľom stavby, kde podrobne prebrali jednotlivé body vyčíslenia uloženej pokuty. Žalovaný počas celej doby výkonu prác na stavbe vyzýval žalobcu k predloženiu originálu podpisu stavbyvedúceho s dátumami uvedenými v stavebnom denníku, kedy bola
odovzdaná strecha, obvodový plášť a klampiarske výrobky, čo však žalobca do dnešného dňa nepredložil, takže žalovanému dielo, za ktoré si uplatňuje nárok, nikdy riadne neodovzdal. Žalovaný taktiež upozornil žalobcu, že ak tieto dokumenty nemá, budú musieť pokuty akceptovať. Následne v ten istý deň žalovaný zaslal žalobcovi e-mail s vyjadrením J.. M. (stavbyvedúceho objednávateľa stavby) o priebehu prác vykonaných na stavbe C. v W. žalobcom, kde J.. M. upozornil žalovaného o nedôkladnej práci vykonanej na stavbe zo strany žalobcu. Dňa 12.12.2018 zaslal žalovaný e-mail žalobcovi, kde ho informoval o ukončení rokovaní ohľadom výšky pokuty medzi objednávateľom stavby a žalovaným a taktiež ho upozornil, že v najbližších dňoch bude žalobcovi vystavená faktúra obsahujúca vyčíslenie pokút za nedodržanie predpisov ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a za nedodržanie termínu prác a taktiež budú žalobcovi vyfakturované dodatočné opravné práce, za nedokončené dielo na stavbe C. v W.. Už z e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný a žalobca komunikovali ohľadne rozdelenia úhrady pokút, uvedené žalobca nijako nespochybnil, a preto žalovaný vyvodil, že rozdelenie akceptoval. Vzhľadom na predošlú komunikáciu k rozdeleniu záväzkov z uložených pokút bola žalovaným dňa 31.1.2019 zaslaná faktúra č. 20180698 a zápočet pohľadávok vystavené dňa 13.12.2018 vo výške 5 265,50 eur. V dňoch 19.6.2018 a 28.6.2018 bola iba zahájená komunikácia o budúcej spolupráci medzi žalobcom a žalovaným a nie začiatok prác, ako tvrdí žalobca. Obsahom e- mailovej komunikácie zo dňa 19.6.2018 a 28.6.2018 boli objednávky prác na rozšírenie hypermarketu C. v W. zo strany žalovaného ako objednávateľa strane žalobcu ako zhotoviteľa. Pokiaľ žalobca uviedol, že počas priebehu stavebných prác sa žalobca neustále prispôsoboval požiadavkám iných subdodávateľov a nemohol vykonávať dielo plynule bez prestávok, z e-mailovej komunikácie je preukázané, že žalobcovi nebolo ani zo strany žalovaného a ani zo strany iných subdodávateľov zamedzená možnosť výkonu dokončenia diela. Počas výkonu prác bol žalobca niekoľkokrát ústne aj písomne urgovaný ohľadne meškania s plnením prác zo strany žalovaného ako aj s nekvalitou vykonaných klampiarskych prác, čo potvrdzuje aj e-mailová komunikácia. Žalovaný predmetnú komunikáciu preposielal žalobcovi na vedomie so žiadosťami a výzvami o odstránenie vád na stavbe a žiadosťami o dodržiavanie termínov. Dňa 7.11.2018 bol spísaný záverečný preberací protokol medzi objednávateľom stavby a žalovaným. Tento termín sa z dôvodov na strane žalobcu musel posúvať z 25.10.2018 na 14.11.2018. Keďže nedošlo k celkovému odstráneniu vád uvedených v zozname zo dňa 9.11.2018, bola žalovanému zo strany objednávateľa stavby uložená pokuta, o čom žalovaný informoval žalobcu dňa 29.11.2018 e-mailom. Žalovaný počas celej doby výkonu prác na stavbe vyzýval žalobcu k predloženiu originálu podpisu stavbyvedúceho s dátumami uvedenými v stavebnom denníku, kedy bola odovzdaná strecha, obvodový plášť a klampiarske výrobky, čo však žalobca do dnešného dňa nepredložil takže žalovanému dielo, za ktoré si uplatňuje nárok, nikdy riadne neodovzdal. Žalovaný taktiež upozornil žalobcu, že ak tieto dokumenty nemá, budú musieť pokuty akceptovať. Následne žalovaný zaslal žalobcovi e-mail s vyjadrením J.. M. - stavbyvedúceho objednávateľa stavby o priebehu prác vykonaných na stavbe C. v W. žalobcom, kde J.. M. upozornil žalovaného o nedôkladnej práci vykonanej na stavbe zo strany žalobcu. Dňa 5.12.2018 žalovaný informoval žalobcu v e- mailovej komunikácii o tom, že sa uskutočnilo rokovanie s objednávateľom stavby, kde podrobne prebrali jednotlivé body vyčíslenia uloženej pokuty. Dňa 12.12.2018 zaslal žalovaný e- mail žalobcovi, kde ho informoval o ukončení rokovaní ohľadom výšky pokuty medzi objednávateľom stavby a žalovaným a taktiež ho upozornil, že v najbližších dňoch bude žalobcovi vystavená faktúra obsahujúca vyčíslenie pokút za nedodržanie predpisov ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a za nedodržanie termínu prác a taktiež budú žalobcovi vyfakturované dodatočné opravné práce, za nedokončené dielo na stavbe C. v W.. Žalovaný má za to, že žalobca vedel o výške zmluvných pokút, ktoré im v dôsledku nedodržania predpisov ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predĺženia lehoty na dokončenie diela hrozia. Už z e-mailovej komunikácie, ktorá tvorí súčasť odporu, vyplýva, že žalovaný a žalobca komunikovali ohľadne rozdelenia úhrady pokút, uvedené žalobca nijako nespochybnil. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že objednávateľ stavby (Q.) vyvodzuje stav nespokojnosti s vykonaným dielom takmer 6 mesiacov po prevzatí diela, taktiež nesúhlasí, že by objednávateľ stavby nezaslal žiadnu výzvu na odstránenie vád, ktoré by boli uplatňované voči žalobcovi. Žalovaný preposielal žalobcovi každý e-mail, ktorý dostal od objednávateľa stavby, obsahujúci žiadosti a výzvy na odstránenie vád na stavbe so žiadosťami o dodržiavanie termínov, počas výkonu prác na stavbe a bezprostredne po ukončení prác. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že objednávateľ stavby zosobnil zmluvnú pokutu len voči žalobcovi a pritom mal žalovaný na uvedenom diele aj iných subdodávateľov. Zmluvná pokuta bola žalovanému zo strany objednávateľa stavby uložená za nedodržanie predpisov ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a za nedodržanie termínu prác žalobcom, o čom svedčí fotodokumentácia. Žalovaný ako dôkazy predložil e- maily z 5.12.2018, 30.11.2018, 12.12.2018, 8.10.2018, 9.10.2018, 24.10.2018, 19.6.2018, 28.6.2018,
6.12.2018, 29.11.2018, 12.11.2018, 15.10.2018, 25.6.2018, 31.10.2018, 6.6.2018, faktúry č. 180069 a č. 20180698, započítací prejav, vrátenie faktúry, preberací protokol, fotodokumentáciu, zmluvu o dielo č. OBS180102_S1, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o jednostrannom zápočte z 11.12.2018, technickú správu a navrhol výsluch J.. V. S., J.. Q. K. a J.. M..
4. Súd prvej inštancie posúdil tvrdenie žalobcu o tom, že pre žalovaného vykonal stavebné práce v hodnote 8 884,95 eur ako tvrdenie, ktoré bolo medzi stranami nesporné.
5. V odsekoch 7. a 8. odôvodnenia rozsudku uviedol súd prvej inštancie jednotlivé skutkové zistenia, ktoré mal preukázané v rozsahu dôkazných prostriedkov vykonaných v dokazovaním, z listín, z výsluchu strán sporu s z výsluchu svedkov. Skutkové zistenia a skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 324 ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 373, § 374 a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (odsek 10. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný si minimálne 3 rôznymi objednávkami od žalobcu objednal rôzne práce : 1. montáž cca 1620 m2 strešného plechu, montáž C kaziet, montáž vaty, montáž plechu a montáž klampiarskych prvkov, 2. demontáž a 3. demontáž trapézových plechov súvisiacu s montážou reklamy. Keďže žalobca tieto klampiarske práce začal vykonávať, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca akceptoval ponuky žalovaného na uzatvorenie minimálne 3 zmlúv o dielo. Vykonaním klampiarskych prác (ktoré vykonanie prác nebolo sporné) potom žalobcovi vzniklo právo, aby mu žalovaný zaplatil odmenu za tieto diela t.j. 2 976,53 eur za montáž 661,45 m2 fasádnej vaty a 661,45 m2 fasádnych trapézov T35 vykonanú v septembri 2018, 1 426 eur za vyrezávanie otvorov pre vzduchotechniku, za demontáž trapézov na starej budove atď. a 4 482,42 eur za 112bm okapnice, 119 bm atiky, atď. Z sumy celkom 8 884,95 eur však zatiaľ žalovaný zaplatil iba 3 119,45 eur a 500 eur, žalobca by teda mal nárok aj na zvyšných 5 265,50 eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že posledné dielo, resp. súčasť diela mala byť dokončená 13.9.2018 (dátum uvedený na č.l. 38 - 2.9.2018 platil za predpokladu nástupu na práce dňa 3.8.2018; keďže však žalovaný dal pokyn, aby žalobca na stavbu nastúpil až 14.8.2018, aj dátum odovzdania diela sa predĺžil o 11 dní). Dielo však bolo dokončené až 14.11.2018. Toto omeškanie však nič nemení na nároku žalobcu na zaplatenie sumy 8 884,95 eur titulom ceny diela. Hoci omeškanie žalobcu nemá vplyv na jeho nárok na cenu diela, toto omeškanie by predsa len mohlo mať vplyv na súdenú vec. Omeškanie je totiž porušením právnej povinnosti (konkrétne právnej povinnosti dodať dielo najneskôr 13.9.2018), a teda ide o prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. V súdenej veci bol pritom preukázaný aj druhý predpoklad zodpovednosti za škodu - t.j. vznik škody. Z vykonaného dokazovania je totiž zrejmé, že u žalovaného došlo k zmenšeniu jeho majetku o 4 058 eur Túto sumu žalovaný zaplatil svojmu klientovi (spoločnosti Q.) ako zmluvnú pokutu za „nedodržanie termínu prác podľa SoD OBS 180102_S1“. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že v zmluve o dielo č. OBS 180102_S1 bola cena diela dohodnutá na 115 930,18 eur, z čoho vyplýva, že zmluvná pokuta za omeškanie s vykonaním diela je 579,6509 eur denne, čo za 7 dní omeškania predstavuje práve 4 058 eur. Hoci bolo preukázané aj porušenie právnej povinnosti žalobcu, aj existencia škody, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je povinný túto škodu v plnom rozsahu nahradiť z dôvodu, že porušenie povinnosti žalobcu bolo spôsobené okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť. Pokiaľ ide o oneskorené dokončenie lemovaní výplní otvorov, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že posledné dvere boli osadené až 13.11.2018. Osadenie dverí však nebolo úlohou žalobcu, ale bolo úlohou nejakej tretej osoby nezávislej od žalobcu. Žalobcovi teda v splnení jeho povinnosti „olemovať výplne otvorov“ bránila prekážka nezávislá od jeho vôle (§ 374 Obchodného zákonníka). Omeškanie v dĺžke 6 dní - od 8.11.2018 (deň, keď boli vady zistené) do 13.11.2018 (deň montáže dverí) nemožno pričítať žalobcovi - bez ohľadu na to, či 13.11.2018 boli ostatné vady odstránené alebo nie, dielo nebolo dokončené (pre chýbajúce dvere). Pokiaľ však ide o omeškanie v dĺžke jedného 1 dňa - 14.11.2018, k tomuto omeškaniu naozaj nemuselo dôjsť - a to v prípade, ak by žalobca vady odstránil už pred 13.11.2018 (podľa názoru súdu ak by žalobca nemusel 13.11.2018 odstraňovať iné vady, olemovanie novoinštalovaných dverí mohol urobiť už 13.11.2018 a nie až 14.11.2018). Keďže nebolo preukázané, že žalobcovi bránila závažná prekážka v tom, aby vytknuté vady odstránil už pred 13.11.2018, súd prvej inštancie dospel k záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalobcu dodať dielo do 13.9.2018 a zmluvnou pokutou za omeškanie počas 14.11.2018. Žalovanému titulom náhrady škody vznikla pohľadávka 579,65 eur.
7. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mal voči žalobcovi pohľadávku 360 eur titulom rezania plechov v otvoroch, je nepochybné, že hoci toto rezanie otvorov bolo súčasťou diela, ktoré mal dodať žalobca, žalobca túto
prácu nevykonal. Napriek tomu táto činnosť bola vykonaná pracovníkmi spoločnosti Q.. Nastala situácia, že žalovaný za toto rezanie nemusel zaplatiť žalobcovi, ale namiesto toho zaplatil za toto rezanie tretej osobe. Inak povedané - práca v prospech žalovaného vykonaná bola a žalovaný teda za túto prácu zaplatil tomu, kto ju vykonal. Takáto situácia však sama osebe nie je dôvodom na to, aby žalobca žalovanému vyplatených 300 eur refundoval. Takáto refundácia by prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by žalovaný za tú istú prácu zaplatil dvakrát - teda aj žalobcovi (ktorý však prácu nevykonal), aj tretej osobe (ktorá prácu vykonala). Žalovaný však v konaní nepreukázal, že za „rezanie plechov v otvoroch“ zaplatil aj žalobcovi, aj spoločnosti Q., a teda nie je žiadny dôvod domnievať sa, že žalobca sa týmto spôsobom bezdôvodne obohatil. Nemožno tiež vylúčiť možnosť, že žalobca by toto rezanie vykonal lacnejšie, než Q. - a v takom prípade by sa dalo uvažovať o tom, že žalovanému vznikla škoda. Žalovaný však v konaní nepreukázal ani rozsah rezania, ani jednotkovú cenu za rezanie v prípade, že toto by zrealizoval žalobca, a teda nemožno vysloviť záver, či žalovanému nejaká škoda vôbec vznikla.
8. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mal voči žalobcovi pohľadávku 360 eur titulom čistenia trapézového plechu, podľa názoru súdu prvej inštancie dohodnuté jednotkové ceny zahŕňajú aj očistenie plechu od kovových stružlín. Z výpovede svedka X. pritom vyplýva, že pracovníci žalobcu nečistoty neupratali a toto upratanie nechali na pracovníkov spoločnosti Q.. Podľa názoru súdu prvej inštancie je teda namieste, aby žalobca zaplatil za tieto upratovacie práce. Pokiaľ ide o výšku tejto odplaty, žalobca nespochybnil ani časový rozsah upratovacích prác (20 hodín), ani jednotkovú cenu týchto prác (15 eur za hodinu) a preto súd prvej inštancie priznal žalovanému má nárok na 360 eur (300 eur + DPH).
9. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mal voči žalobcovi pohľadávku 487,50 eur titulom nedodržania BOZP, konateľ žalovaného potvrdil, že práve jeho chlapi dňa 2.10.2018 nenosili ani ochranné prilby, ani reflexné vesty. Toto nenosenie prílb a viest potom oprávňovalo spoločnosť Q., aby žalovanému vyfakturovala zmluvnú pokutu 4 000 eur (článok VIII.1 v spojení s článkom IV.1 Všeobecných obchodných podmienok pre subdodávateľov). Tým, že žalobca nezabezpečil, aby jeho pracovníci nosili prilby a vesty, žalobca spôsobil žalovanému škodu 975 eur (Q. zjavne žalovanému nefakturovala celých 4 000 eur, ale „iba“ 975 eur). Pretože žalobca porušil všeobecne záväzné právne predpisy o BOZP - konkrétne § 1 ods. 2 nariadenia č. 395/2006 (naviac je zrejmý hazard so životom, pokiaľ s prihliadnutím na povahu práce pracovníci prilby nenosili), pretože žalovanému vznikla škoda 975 eur a pretože zjavne existuje aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti nosiť prilbu a vznikom škody, súd dospel k záveru, že žalovaný mal voči žalobcovi pohľadávku vo výške 487,50 eur (žalovaný sa domáha nie 975 eur, ale iba 487,50 eur).
10. Pretože žalovaný tieto existujúce pohľadávky započítal voči pohľadávke žalobcu v sume 5 265,50 eur, súd prvej inštancie žalobcovi priznal 3 838,35 eur.
11. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Pri vyčíslení úrokov z omeškania súd prihliadol na to, že žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie súm 360 eur, 487,50 eur a zmluvnej pokuty dňa 12.12.2018, až týmto dňom došlo k čiastočnému zániku pohľadávky žalobcu.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca si uplatňoval 5 265,50 eur a bol úspešný vo výške 3 838,35 eur; pomer úspechu a neúspechu bol teda 72,90 % ku 27,10 %. Žalobca má právo na náhradu 45,80 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný aj žalobca. 14. Odvolanie žalovaného : Podaným odvolaním napadol žalovaný prvú a tretiu výrokovú vetu výroku rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Článok I. odvolania žalovaného obsahuje odsek 11., 12. a časť odseku 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmluve o dielo č. OBS180102-S1 bola cena diela dohodnutá na 115 930,18 eur, z čoho vyplýva, že zmluvná pokuta za omeškanie s vykonaním diela je 579,6509 eur denne, čo za 7 dní omeškania predstavuje práve 4 058 eur. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že hoci bolo aj preukázané porušenie právnej povinnosti žalobcu, aj existencia škody, dospel k názoru, že žalobca nie je povinný túto škodu v plnom rozsahu nahradiť z dôvodu, že porušenie povinnosti žalobcu bolo spôsobené okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť. Pokiaľ ide o oneskorené dokončenie lemovaní výplní otvorov, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že posledné dvere boli osadené až 13.
novembra 2018. Osadenie dverí však nebolo úlohou žalobcu- ale zjavne bolo úlohou nejakej tretej osoby nezávislej od žalobcu. Žalobcovi teda v splnení jeho povinnosti olemovať výplne otvorov bránila prekážka nezávislá od jeho vôle (§ 374 Obchodného zákonníka). V tejto súvislosti poukázal žalovaný na závažnú skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie prehliadol a táto vyplýva z listinného dôkazu - faktúry č. 180069 zo dňa 26.11.2018 a jej príloh označenej ako odpočet. Z tejto listiny vyplýva, že zmluvná pokuta vo výške 4 058 eur bola žalovanému vyúčtovaná nie za nedodržanie odovzdania celého diela, ale za nedodržanie termínu prác v súlade s odstavcom 8.2. Sod OBS180102-S1 zo dňa 18.6.2018 na zhotovenie diela : dodávka a montáž opláštenia na stavbe C. W.. S poukazom na ods. 8.2., 3.1. a 3.2. zmluvy o dielo č. OBS180102-S1 zo dňa 18.6.2018 žalovaný namietal, že olemovanie výplne otvorov nebolo súčasťou časti diela označenej ako fasádne opláštenie. Vzhľadom na to považoval žalovaný skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta uplatnená spoločnosťou Q. B., spol. s r.o. sa vzťahovala na porušenie povinnosti žalovaného spočívajúcej so zhotovením celého diela na základe predmetnej zmluvy za nesprávne. Toto nesprávne skutkové zistenie viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, že žalobcovi v splnení jeho povinnosti olemovať výplne otvorov bránila prekážka nezávislá od jeho vôle (§ 374 Obchodného zákonníka). Oneskorené olemovanie výplne otvorov nemá súvislosť so zmluvnou pokutou vyúčtovanou spoločnosťou Q. B., spol. s r.o. žalovanému faktúrou č. 180069 zo dňa 26.11.2018, nakoľko táto zmluvná pokuta sa vzťahovala výlučne na porušenie povinnosti odovzdať časť diela fasádne opláštenie a nie celého diela. Žalovaný si oprávnene uplatnil na započítanie voči pohľadávke žalobcu i nárok na náhradu škody vo výške 4 058 eur, na ktorú skutočnosť mal súd prvej inštancie prihliadnuť a priznať žalovanému tento nárok na započítanie a z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
15. Odvolanie žalobcu : Podaným odvolaním napadol žalobca celý výrok rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP uviedol vo vzťahu k odseku 13. odôvodnenia rozsudku, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť len písomne. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalovaný má v zmluve so spoločnosťou Q. B., spol. s r.o. dohodnutú konkrétnu výšku zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu dokončenia diela. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku termín dokončenia diela sa stále posúval nie z dôvodu na strane žalobcu. Podľa názoru žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k uplatneniu výšky zmluvnej pokuty z dôvodu, že sám žalovaný sa dohodol na fakturácii zmluvnej pokuty s predmetnou spoločnosťou, ktorú voči tejto spoločnosti nerozporoval. Žalobca sa nedostal do omeškania svojím zavinením, sledoval len vykonanie prác, po ktorých mal sám nastúpiť na dokončenie diela. Z dokazovania nie je zrejmé akom čase, v akej hodine konkrétneho dňa došlo dňa 13.11.2019 k osadeniu dverí, aby žalobca mohol nastúpiť na dokončenie diela. Uvedené vykonal žalobca najbližší možný deň 14.11.2019, čo mu nie je možné pričítať na jeho zodpovednosť. Vo vzťahu k odseku 15. odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že čistenie plechu so žalovaným nedohodol, nevykonal a nefakturoval a z tohto dôvodu nemožno pričítať žalobcovi započítanie z titulu náhrady škody. Vo vzťahu k odseku 16. odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že z rozsudku a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, koľko porušení BOZP zavinil žalobca. Žalobca nemal vedomosť, že žalovanému môžu byť na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou Q. B., spol. s r.o. udelené zmluvné pokuty za nedodržanie BOZP a v akej výške. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP uviedol vo vzťahu k odseku 13., 15. a 16. odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal za aký počet dní a v akom období došlo k omeškaniu žalobcu ako zhotoviteľa, nepreukázal, že za čistenie otvorov zaplatil žalobcovi požadovanú sumu a nepreukázal koľko porušení žalobca spôsobil a či bol vopred upozornený na výšku pokút za BOZP, pričom žalovaný v konaní nevedel uviesť ani akým spôsobom dospel k refundácii náhrady škody. Vo vzťahu k odseku 18. a 19.odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že poprel a v konaní preukázal, že nemohlo dôjsť oprávnene k započítaniu pohľadávok žalovaného. Poukázal na to, že neexistuje dôvod na úpravu úrokov z omeškania, ktoré požadoval žalobca v konaní zaplatiť a ani dôvod na výpočet trov podľa pomeru úspechu žalobcu v konaní. Žalobca má nárok na trovy konania v plnom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (§ 373 ods. 3 CSP) poukázal, že žalobca de facto neprišiel so žiadnymi novými skutočnosťami a len spochybňuje fakty, ktoré boli v konaní preukazované. Žalobca nesie zodpovednosť za to, že k omeškaniu s odovzdaním diela došlo porušením jeho povinnosti. Vzájomné započítanie pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným je platné a preto mal žalovaný za to, že pohľadávka uplatnená v žalobe už zanikla. V článkoch III., IV. a V. sa žalovaný vyjadril k odvolaniu, ktoré žalobca textoval podľa jednotlivých odsekov rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu vyjadrení k jednotlivým odsekom vyplýva, že žalovaný zotrval a poukazoval na tvrdenia, ktorými argumentoval
už v konaní pred súdom prvej inštancie. V článku V. svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že v rozsudku súdu prvej inštancie nie je spochybnené, že započítanie bolo neplatné a súd prvej inštancie dal žalovanému za pravdu, že omeškanie žalobcu malo vplyv na stav veci a jeho zodpovednosť ako subdodávateľa potvrdzujú skutočnosti, že zhotoviteľ pri poverení subdodávateľa vykonať časť diela uzatvára s poverenou osobou ďalšiu zmluvu o dielo, že poverený subdodávateľ sa za vykonanie diela nezodpovedá objednávateľovi zhotoviteľa, ale iba zhotoviteľovi, ktorý je vo vzťahu k subdodávateľovi v postavení objednávateľa, že zhotoviteľ zodpovedá až následne za vykonanie diela v rozsahu, v ktorom ho vykonal subdodávateľ a že v prípade nekvalitného vykonania diela má zhotoviteľ možnosť u subdodávateľa domáhať sa plnenia z titulu jeho zodpovednosti za škodu na podklade zmluvy o dielo, ktorú zhotoviteľ uzatvoril so subdodávateľom, pričom na tom nič nemení ani fakt, že zmluva bola uzatvorená ústne. Zotrval na odvolacom návrhu.
17. K odvolaniu žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24.11.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie, žalobca právo podľa § 373 ods. 3 CSP nevyužil.
18. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 7.1.2020, žalobca právo podľa § 374 ods. 1 CSP nevyužil.
19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu a posúdeniu odvolaní podaných žalobcom a žalovaným, posudzoval na strane žalobcu, či ním podané odvolanie aj proti prvej výrokovej vete výroku rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa v tejto procesné podmienky podľa § 359 CSP, teda či v tejto časti výroku - prvá výroková veta je v jeho neprospech, keď je nepochybné, že v tejto časti súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a v tejto časti výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 838,35 eur, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 976,53 eur od 1.12.2018 do 12.12.2018, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 549,38 eur od 13.12.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 426 eur od 1.12.2018 do zaplatenia, úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 862,97 eur od 5.1.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur, všetko do troch dni od právoplatnosti rozsudku. Právo strany sporu, žalobcu alebo žalovaného, je v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku obmedzené a toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie sa priznáva strane sporu len v prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Pri posudzovaní, či je rozhodnutie vydané v neprospech žalobcu, sa budú posudzovať iné skutočnosti ako v prípade, či je rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do obsahu a rozsudku v tom zmysle, čo výrok rozhodnutia znevýhodňuje žalobcu, v danom prípade za situácie, že žalobe žalobcu čo do žalobného návrhu (petitu) nebolo vyhovené úplne a žalobe vyhovel súd prvej inštancie čiastočne čo do sumy 3 838,35 eur s uplatneným príslušenstvom v podobe úroku z omeškania a vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyhovením žaloby, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal splnenia peňažnej povinnosti vo výške 5 265,50 eur s príslušenstvom v časti o splnenie peňažnej povinnosti vo výške 3 838,35 eur s príslušenstvom nevznikla žalobcovi žiadna tzv. materiálna ujma, ktorá by žalobcu v tejto časti znevýhodňovala tak, že účinky rozhodnutia by zhoršili jeho právne postavenie. Nakoľko v tejto časti - v prvej výrokovej vete nebol rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v neprospech žalobcu podľa § 359 CSP, odvolací súd odvolanie žalobcu v tejto časti podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
20. Po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote strany v spore, na strane žalobcu v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
21. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že rozsahom odvolaní oboch strán sporu napadnutý výrok čo do veci samej a čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, a dňa 31.3.2021 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
22. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
23. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka žalobe v časti o zaplatenie 3 838,35 eur spolu s úrokmi z omeškania vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi ako čiastočne úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania v percentuálnom vyjadrení podľa jeho pomeru úspechu a neúspechu v spore. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza :
24. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých tento nárok žalobcovi priznal len čiastočne a vo zvyšku žalobu zamietol. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.
25. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) predstavuje odvolací dôvod, ktorý je potrebné vnímať v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. V prípade, že novoty môže odvolateľ použiť ide o stav, keď je aktivitou strany sporu dotváraný skutkový stav s následným možným iným právnym posúdením veci.
27. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
28. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch povinností. Ide jednak o povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak povinnosti tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkaznú povinnosť ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania, ktorá sa môže v priebehu sporu meniť a môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
29. V prejednávanej veci žalobca uplatňoval proti žalovanému nárok na zaplatenie 5 265,50 eur titulom neuhradenej ceny za stavebné práce, ktoré ako zhotoviteľ riadne a včas vykonal a dodal žalovanému ako objednávateľovi na stavbe C. W.. Vykonaním týchto prác vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za tieto práce, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 180100060 zo dňa 1.10.2018 v sume 2 976,53 eur so splatnosťou do 30.11.2018, faktúrou č. 180100061 zo dňa 1.10.2018 v sume 1 426 eur so splatnosťou do 30.11.2018 a faktúrou č. 18000069 zo dňa 5.11.2018 v sume 4 482,42 eur so splatnosťou do 4.1.2019. Žalovaný čiastočne zaplatil faktúru č. 18000069 v sume 3 119,45 eur dňa 27.12.2018 a v sume 500 eur dňa 28.12.2018, z tejto faktúry zostáva k úhrade suma
862,97 eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 5 265,50 eur a príslušenstva, úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3a nariadenia č. 21/2013 Z.z. Uplatnenie práva na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky uplatnil žalobca podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z.
30. Žalovaný tvrdil, že so žalobcom uzatvoril v ústnej forme zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa klampiarske práce na projekte „rozšírenie S. C. v W. v zmysle zadanej projektovej dokumentácie a za riadne a včas vykonanú prácu sa žalovaný zaviazal zaplatiť dohodnutú odmenu. Práce sa začali na základe e-mailovej objednávky žalovaného zaslanej žalobcovi dňa 19.6.2018 a dňa 28.6.2018. Práce žalobcu pre žalovaného boli vykonávané ako subdodávka, ktoré žalovaný vykonával pre spoločnosť Q. B., spol. s r.o. Ďalej tvrdil, že počas výkonu prác niekoľkokrát ústne aj písomne urgoval žalobcu ohľadne meškania prác a nekvality vykonaných klampiarskych prác a to tým spôsobom, že urgencie spoločnosti Q. B., spol. s r.o. preposielal žalobcovi. Dňa 7.11.2018 bol spísaný záverečný preberací protokol medzi žalovaným a spoločnosťou Q. B., spol. s r.o., ktorého prílohou bol zoznam opráv a nedorobkov, žalobcovi zaslaný dňa 9.11.2018. Termín podľa záverečného preberacieho protokolu sa musel z dôvodov na strane žalobcu posunúť z 25.10.2018 na 14.11.2018, pričom k odovzdaniu diela medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo, žalovaný si však musel splniť svoje záväzky k spoločnosti Q. B., spol. s r.o. K odstráneniu vád a nedorobkov nedošlo. Spoločnosť Q. B., spol. s r.o. uložila žalovanému pokutu vo výške 7 613 eur za nedodržanie predpisov ohľadne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a za nedodržanie termínu faktúrou č. 180069 zo dňa 26.11.2018, o čom žalovaný informoval žalobcu dňa 29.11.2018. Dňa 5.12.2018 bol žalobca informovaný žalovaným o uskutočnení rokovaní ohľadne pokuty so spoločnosťou Q. B., spol. s r.o. a ich ukončenie bolo žalobcovi oznámené dňa 12.12.2018. Dňa 31.1.2018 bola žalobcovi zaslaná faktúra 20180698 na zaplatenie pokuty a zápočet pohľadávok zo dňa 13.12.2018 vo výške 5 265,50 eur. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka zanikla započítaním.
31. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným, ktorí majú obaja postavenie podnikateľov (§ 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka), vznikol obchodný záväzkový vzťah založený zmluvou o dielo (§ 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka). Žalobca sa zaviazal vykonať pre žalovaného dodanie prác na stavbe „rozšírenie Hypermaketu C.“ v W., ktoré žalovaný špecifikoval v 3 objednávkach. Vykonanie týchto prác, ktorých cenu vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami v celkovej výške 8 884,95 eur, možno vyhodnotiť ako nespornú skutočnosť. Z tejto výšky ceny za dielo žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3 619,45 eur, k zaplateniu v prospech žalobcu tak zostala suma 5 265,50 eur, uplatnená v tomto konaní. Dňa 13.12.2018 žalovaný započítal žalobou uplatnenú pohľadávku proti svojej pohľadávke vo výške 5 265 eur. Pohľadávka žalovaného pozostávala zo sumy 360 eur za rezanie plechov v otvoroch, zo sumy 360 eur za čistenie trapézového plechu, zo sumy 487,50 eur ako pokuty za nedodržanie BOZP a zo sumy 4 058 eur ako pokuty za nedodržanie termínu prác.
32. Podstatou odvolacích námietok, či už žalobcu v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol (druhá výroková veta), alebo žalovaného v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel (prvá výroková veta), je započítanie, ktoré uskutočnil žalovaný proti pohľadávke žalobcu jednostranným zápočtom zo dňa 13.12.2018 pred podaním žaloby, ako jeho obrany o zániku pohľadávky žalobcom uplatnenej pohľadávky v konaní pred súdom prvej inštancie, za procesnej situácie, keď žalobca v konaní tvrdil, že pre vykonané započítanie žalovaného nie je splnený vecný ani právny dôvod.
33. Úprava započítania, tzv. kompenzácie je obsiahnutá v § 580 a 581 Občianskeho zákonníka a v § 358 až § 364 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník občianskoprávnu úpravu započítania dopĺňa. Započítanie predstavuje splatenie pohľadávky vzájomným odpočtom a jeho účel spočíva vo vylúčení samotného platenia. Započítaním nezaniká len hlavný záväzok, ale aj záväzky akcesorické. Pre započítanie sa vyžaduje, aby veriteľ a dlžník mali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky je vzájomné aj ich postavenie. Plnenie z týchto vzájomných pohľadávok je rovnakého druhu a tieto pohľadávky sa musia vzájomne kryť. Podmienkou započítania pri týchto vzájomných pohľadávkach potom je, aby niektorý z účastníkov urobil proti druhému účastníkovi prejav smerujúci k započítaniu. Ide o prejav vôle jedného účastníka vzájomné nároky vyrovnať. Právne účinky nastávajú spätne, t.j. keď sa vzájomné pohľadávky stretli, nie keď prejav vôle jedného z účastníkov došiel druhému účastníkovi. Podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné
rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie. Pokiaľ sa prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. 34. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, medzi inými aj faktúrami č. 180100060 zo dňa 1.10.2018 v sume 2 976,53 eur so splatnosťou do 30.11.2018, č. 180100061 zo dňa 1.10.2018 v sume 1 426 eur so splatnosťou do 30.11.2018 a č. 18000069 zo dňa 5.11.2018 v sume 4 482,42 eur so splatnosťou do 4.1.2019, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu ním vykonaného diela a faktúrou č. 20180698 zo dňa 13.12.2018 v sume 5 265,50 eur so splatnosťou do 27.12.2018, ktorou žalovaný vyúčtoval žalovanému náklady spojené so stavbou „C. W. - prístavba“ (300 eur za rezanie plechov v otvoroch, 300 eur za čistenie trapézového plechu, 487,50 eur ako pokuty za nedodržanie BOZP a 4 058 eur ako pokuty). Po posúdení skutkového stavu vo vzájomných súvislostiach a po právnom posúdení sumy uplatnenej žalovaným proti žalobcovi na započítanie podľa § 373 Obchodného zákonníka titulom náhrady škody uzavrel, že započítanie žalovaného je dôvodné len čo do výšky 1 427,15 eur. Zo sumy 4 058 eur priznal súd prvej inštancie žalovanému na započítanie sumu 579,65 eur (odsek 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), keď v konaní ustálil, že omeškanie žalobcu s dokončením diela trvalo jeden deň, 14.11.2018, pričom obdobie 6 dní omeškania, od 8.11.2018 do 13.11.2018, s dokončením diela vyhodnotil ako obdobie, v ktorom žalobcovi v dokončení diela bránila prekážka nezávislá od jeho vôle s poukazom na § 374 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie pri posudzovaní trvania omeškania žalobcu s dokončením diela správne, v súlade s vykonanými dôkazmi, vyhodnotil, že žalobca mohol vykonať lemovanie výplní otvorov až po osadení dverí, ktoré vykonal iný subjekt dňa 13.11.2018.
35. Nadväzujúc na vyššie uvedené posúdil a vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného odôvodnenú tým, že z faktúry č. 180069 zo dňa 26.11.2018 a z oznámenia o jednostrannom zápočte zo dňa 11.12.2018 vystavených spoločnosťou Q. B., spol. s r.o. vyplýva, že zmluvná pokuta vo výške 4 058 eur bola žalovanému vyúčtovaná nie za nedodržanie odovzdania celého diela, ale za nedodržanie termínu prác v súlade s odstavcom 8.2. Sod OBS180102-S1 zo dňa 18.6.2018 na zhotovenie diela : dodávka a montáž opláštenia na stavbe C. W., pretože olemovanie výplne otvorov nebolo súčasťou časti diela označenej ako fasádne opláštenie, a to s poukazom na ods. 8.2., 3.1. a 3.2. zmluvy o dielo č. OBS180102-S1 zo dňa 18.6.2018, ako nedôvodnú a bez opory vo vykonanom dokazovaní. Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti, že medzi žalobcom (zhotoviteľom) a žalovaným (objednávateľom) a medzi žalovaným (zhotoviteľom) a spoločnosťou Q. B., spol. s r.o. (objednávateľ) vznikli uzatvorením zmlúv o dielo, i keď s rovnakým predmetom plnenia a špecifikáciou, dva samostatné obchodné záväzkové vzťahy a ich právnemu režimu zodpovedá aj samostatnosť vzájomných práv a povinností a z nich vyplývajúce alebo s nimi súvisiace zodpovednostné vzťahy. Z faktúry č. 180069 zo dňa 26.11.2018 na sumu 7 6013 eur jednoznačne vyplýva, že spoločnosť Q. B., spol. s r.o. vyúčtovala (uplatnila) žalovanému ako zhotoviteľovi okrem iných aj „ pokutu za nedodržanie termínu prác podľa SoD OBS180102_S1 vo výške 4 058 eur v súlade s ustanovením odstavca č. 8.2. predmetnej zmluvy na zhotovenie diela : dodávka a montáž opláštenia na stavbe C. W. zmluvnú pokutu vo výške 05 % z celkovej ceny diela bez DPH za 7 dní omeškania“. Následne žalovaný ako objednávateľ vyúčtoval okrem iných žalobcovi sumu 4 058 eur ako pokutu za nedodržanie termínu prác „C. W.-prístavba“. V súlade s obsahom týchto listín tvrdeniam žalovaného, že omeškanie sa malo týkať dokončenia (vykonania) fasádneho opláštenia, nemožno prisvedčiť. Táto skutočnosť z týchto listín nevyplýva, a už vôbec nevyplýva táto skutočnosť priamo proti žalobcovi, t.j. z faktúry č. 20180698 zo dňa 13.12.2018. V tomto smere žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a nepreukazoval označenými alebo predloženými dôkazmi žiadne rozhodujúce skutočnosti, naopak vyjadrenia a dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo zamerané práve na dni týkajúce sa odovzdávania diela spoločnosti Q. B., spol. s r.o. a zoznamu vád a nedorobkov, v ktorom bol tiež dohodnutý termín ich odstránenia, najskôr do 9.11.2018, potom do 14.11.2018. K zániku povinnosti žalovaného zaplatiť túto zmluvnú pokutu spoločnosti Q. B., spol. s r.o. došlo dňa 10.12.2018 jednostranným započítaním spoločnosťou Q. B., spol. s r.o. proti žalovanému. Na strane žalovaného vo vzťahu k žalobcovi vznikla majetková škoda, ktorej právny režim pre uplatnenie voči žalobcovi vyžaduje splnenie zákonných podmienok zodpovednosti za škodu tak, ako uplatnil tento režim súd prvej inštancie pri právnom posúdení v súdnom konaní. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za vhodné dať do pozornosti aj ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
36. Z rovnakých dôvodov nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu prisvedčiť ani odvolacej námietke žalobcu v tejto časti, ktorú odôvodnil tvrdením, že do omeškania sa nedostal svojím zavinením, sledoval len vykonanie prác iným subjektom, pričom z dokazovania nie je zrejmé akom čase, v akej hodine konkrétneho dňa došlo dňa 13.11.2019 k osadeniu dverí, aby žalobca mohol nastúpiť na dokončenie diela; dokončenie diela vykonal žalobca najbližší možný deň 14.11.2019, čo mu nie je možné pričítať na jeho zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu je v obchodnom práve koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, to znamená zavinenie sa nevyžaduje. Z objektívnej obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu je možné sa liberovať. Liberačné dôvody Obchodný zákonník označuje ako okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Za takú okolnosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana uvedenú prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Toto tvrdenie vyhodnotil odvolací súd obranu žalobcu v spore v časti započítania, nakoľko žalobca neoznačil a nepredložil na preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy, ktorými by preukázal opak, t.j. akom čase a v akej hodine došlo dňa 13.11.2019 k osadeniu dverí tak, aby žalobca mohol nastúpiť na dokončenie diela, čím by pre jeho riadne dokončenie dodržal dohodnutý termín aj v súvislosti s odstraňovaním vád a nedorobkov. Na strane žalobcu tak nie je skutkový dôvod vyhodnotiť toto jeho tvrdenie ako účinné a preukázané popretie skutkového tvrdenia.
37. Ako nedôvodne uplatnené odvolacie námietky posúdil a vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa započítania sumy 360 eur za čistenie trapézového plechu (odsek 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a sumy 487,50 % ako časti pokuty za porušenie predpisov BOZP na stavbe, ktoré žalobca porušil tým, že osoby prostredníctvom ktorých vykonával dielo pre žalovaného nenosili ochranné prilby a vesty počas výkonu práce (odsek 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Žalobca v postavení podnikateľa vykonáva podnikanie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Výlučne len za obranu považoval odvolací súd tvrdenie žalobcu, že čistenie trapézových plechov nebolo predmetom plnenia a preto toto čistenie nevykonal a nevyúčtoval. Udržiavanie staveniska v čistote s prihliadnutím na charakter diela, zvlášť pokiaľ ide o kovové stružliny, patrí aj podľa názoru odvolacieho súdu všeobecne k základných povinnostiam, k dodržiavaniu ktorých je podnikateľ povinný nielen počas vykonávania prác, ale predovšetkým po ich skončení. V konaní pred súdom prevej inštancie bolo preukázané, že žalobca po dokončení prác stavenisko nevyčistil, hoci tak mal vykonať po prácach, ktoré vykonal, potom s jeho nekonaním je priama príčinná súvislosť s konaním toho subjektu, ktorý čistenie trapézového plechu vykonal a proti žalovanému uplatnil na zaplatenie sumy 360 eur. Rovnako porušil základné povinnosti žalobca aj v súvislosti s predpismi bezpečnosti a ochrany pri práci, ktoré je povinný dodržiavať bez toho, aby tieto predpisy vo forme nosenia ochranných prilieb a viest mali byť predmetom dohody. Uvedené zvlášť za situácie, že žalovaný v konaní preukázal porušenie bezpečných predpisov žalobcom počas vykonávania dohodnutých prác v mieste ich vykonávania, na ktoré bol žalobca upozornený. Potom nie je dôvod zisťovať a preukazovať, koľko porušení BOZP zavinil žalobca. Žalovaný predložil v konaní fotodokumentáciu, z ktorej nepochybne vyplýva, že žalobca vykonával dohodnuté práce osobami, ktoré v čase ich vykonávania nemali pre svoju bezpečnosť ochranné prilby a vesty.
38. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení žalobcu a žalovaného konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
39. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tretej výrokovej vete výroku o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech patrí podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu pomerného rozdelenia vyjadreného v percentuálne pomerom úspechu 72,90 % a neúspechu 27,10 % žalobcu, čo predstavuje 45,80 %.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal žalobca čiastočný úspech
proti žalovanému v časti odvolania podaného žalovaným proti prvej výrokovej vete, zároveň mal však neúspech v časti ním podaného odvolania proti druhej výrokovej vete. Pomer úspechu a neúspech žalobcu v odvolacom konaní je potom rovnaký ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech patrí podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu pomerného rozdelenia vyjadreného v percentuálne pomerom úspechu 72,90 % a neúspechu 27,10 % žalobcu, čo predstavuje 45,80 %.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).