Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-101-2020.pdf
PDF · 114.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/101/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v trestnej veci obžalovaného Ľ. G. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 31.03.2021 samosudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto
rozhodol:
Obž. Ľ. G. H.. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvalé bydlisko C. č. XX, okres Dunajská Streda, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov
sa uznáva za vinného, že
dňa 30.6.2020 okolo 19.00 hod. po tom ako obidvaja skonzumovali presne neurčené množstvo alkoholu, došlo medzi nimi k slovnej hádke, následkom čoho S. G. C. zavolala telefonicky políciu, ktorá situáciu na mieste vyriešila dohovorom. Po odchode polície si S. G. C. išla ľahnúť a zobudila sa okolo 22.00 hod. na to ako obvinený začal na ňu kričať, že kde je jeho mobil a keď mu S. G. C. neodpovedala, lebo spala, tak chytil do ruky drevenú barlu, ktorá bola opretá v rohu spálne a tapacírovanou časťou tejto barly ju jeden krát udrel po hlave do vlasatej časti, následne sa S. G. C. na posteli posadila, niekoľkokrát ju udrel päsťami po hlave, pričom na ňu kričal, že kde je jeho mobil a že ju zabije, pričom S. G. C. sa snažila jeho údery vykrývať a snažila sa ho slovne ukludniť, ale on ju nepočúval a naďalej ju bil päsťami do hlavy, pričom v útoku prestal, až keď ho S. G. C. počas toho ako sa bránila, pohrýzla do prsta na pravej ruke a ako jej syn maloletý A..C.., H.. X.X.XXXX mu povedal, že volal policajtov, pričom počas útoku neutrpela zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, avšak jeho konanie u menovanej vzbudili strach a dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - manželke,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa 360 odsek 2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 13.10.2020 na obvineného Ľ. G. obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že v období od presne neurčeného dňa mesiaca september 2013 do 30.06.2020 s výnimkou obdobia od presne neurčeného dňa v lete 2018 do presne neurčeného dňa začiatku roku 2019 (kedy ich spolužitie bolo dočasne normálne) a s výnimkou dní 11.9.2015 a 9.4.2017 (kedy sa voči poškodenej dopustil konania, za ktoré bol postihnutý v priestupkovom konaní), v rodinnom dome na adrese C. XX, okres Dunajská Streda v nepravidelných časových intervaloch týral svoju manželku S. G. C., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Č.. XX, okr. Dunajská Streda, s ktorou na uvedenej adrese žil v spoločnej domácnosti a to takým spôsobom, že vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu, tak ju po predchádzajúcich slovných hádkach fyzicky napadol, šklbal jej vlasy, fackoval ju, päsťou ju udieral do vlasovej časti hlavy, občas ju kopol, raz ju sotil zo schodov, následkom čoho utrpela drobné zranenia, ako modriny, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije a to pred jej maloletým synom A..C.., H.. XX.XX.XXXX, naposledy dňa 30.06.2020 okolo 19.00 hod. po tom, ako obidvaja skonzumovali presne neurčené množstvo alkoholu, došlo medzi nimi k slovnej hádke, následkom čoho S. G. C. zavolala telefonicky políciu, ktorá situáciu na mieste vyriešila dohovorom, po odchode polície si S. G. C. išla ľahnúť a zobudila sa okolo 22.00 hod. na to, ako obvinený začal na ňu kričať, že kde je jeho mobil a keď mu S. G. C. neodpovedala lebo spala, tak chytil do ruky drevenú barlu, ktorá bola opretá v rohu spálne a tapacírovanou časťou tejto barly ju jeden krát udrel po hlave vo vlasovej časti, následne sa S. G. C. na posteli posadila, niekoľko krát ju udrel päsťami po hlave, pričom na ňu kričal, že kde je jeho mobil a že ju zabije, pričom S. G. C. sa snažila jeho údery vykrývať a snažila sa ho slovne ukludniť, ale on ju nepočúval a naďalej ju bil päsťami do hlavy, pričom v útoku prestal, až keď ho S. G. C. počas toho ako sa bránila pohrýzla do prsta na pravej ruke a ako jej syn maloletý A..C.., H.. XX.XX.XXXX mu povedal, že volal policajtov, pričom počas útoku neutrpela zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, avšak jeho konanie v jeho manželke S. G. C. vyvoláva psychické a fyzické utrpenie.
Po podaní obžaloby, nakoľko obvinený od 01.07.2020 je väzobne stíhaný podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku, povinnosťou súdu bolo vydať rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby. Uznesením zo dňa 03.12.2020 obvinený podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku bol naďalej ponechaný vo väzbe. Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku súd žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku väzba u obvineného nebola nahradená ani dohľadom probačného a mediačného úradníka. Po vyhlásení uznesenia obvinený ako i jeho obhajca voči uzneseniu zahlásili sťažnosť. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XTos/XXX/XXXX zo dňa 10.12.2020 sťažnosť obvineného zamietol. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu medzi inými vyplýva, že na základe doposiaľ ustáleného dôkazného materiálu je možné vyvodiť záver, že podozrenie zo spáchania skutku pretrváva. Vykonané dokazovanie a na jeho základe prechod do fázy súdneho konania po podaní obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožnenie súdu rozhodnúť o nej. Vykonanie a vyhodnotenie dôkazov vrátane výpovede poškodenej a svedkov bude úlohou súdu po nariadení hlavného pojednávania. Námietky k dĺžke rozhodovania o väzbe obvineného nie sú dôvodom na prepustenie obvineného z väzby.
Po nariadení hlavných pojednávaní súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov G. C., H. C., prečítaním výpovede svedka neplnoletej osoby mladšej ako 18 rokov, oboznámením obrazovo zvukového záznamu z výsluchu svedka A. C., prečítaním znaleckých posudkov Q.. Z.. M. E. S.. T. X. S., Z.. Z. K. z odvetvia psychiatria, prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný Ľ. G. na hlavnom pojednávaní vo výpovedi uviedol, že nepopiera, že spáchal trestný skutok, ale nie tak, ako mu je to kladené za vinu. Problémy, ktoré boli medzi nimi s poškodenou, boli len hádky a z jeho strany nedošlo k žiadnemu týraniu. S poškodenou sa hádali raz za dva mesiace, vždy po požití alkoholu, alkohol požívali obidvaja. Predmetom hádok ako v ostatnej rodine boli peniaze, práca, rodina. Tieto ich hádky neboli až tak intenzívne, keď poškodená mala vypitá, začala biť agresívna a on sa musel brániť. Kričal jej naspäť, alebo išiel preč, aby ho nevidela. Občas sa stalo, že medzi nimi boli aj fyzické útoky z oboch strán. Stalo sa, že dal jej facku, inak tie fyzické útoky boli bežné, sásačky ako aj facky.
Dňa 30.06.2020 sa to začalo so zaváraním uhoriek, poškodená mala v sebe alkohol, hádali sa. On išiel preč do bufetu, na presný čas sa už nepamätá, kedy išiel naspäť. Dom bol zamknutý, do domu sa dostal pivničným oknom. Išiel do domu, zistil, že nemá telefón, lebo poškodená v podnapitom stave mala zvyk, že schovávala jeho osobné veci. Potom išiel hore za ňou do izby, poškodená spala, on ju zobudil. Pýtal od nej telefón. Poškodená bola taká napitá, že si nepamätala kde ho dala. On bol nahnevaný a vznikla tá hádka medzi nimi, na ktorú si už presne nepamätá. Chytil barlu, ktorá bola v rohu a ťukol s barlou jej po hlave, aby sa zobudila. Čo sa potom stalo, presne už nevie, potom sa chytil a išiel dole spať. S poškodenou bežné hádky mali od začiatku, pohádali sa, udobrili sa, žili takým štýlom života. Od roku 2012 s poškodenou sú manželia. Pri priestupkoch z roku 2015 a 2017 zrejme išlo o prípady, ktoré udala suseda, nakoľko u nich bol väčší hluk a ona chcela spať. Policajti k nim nechodievali často, možno raz za rok.
Prokurátor, vzhľadom na to, že nie všetky okolnosti uvedené vo výpovedi obžalovaného sa zhodujú s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, na odstránenie rozporov navrhol čítať na hlavnom pojednávaní výsluch obžalovaného z prípravného konania. Z jeho výpovedi v prípravnom konaní vyplýva, že keď intenzita zo strany poškodenej sa neprestala, alebo sa stupňovala, tak on zakročil ráznejšie. V tomto smere obžalovaný na pojednávaní uviedol, že to znamená to, že keď ho poškodená začala fackovať, tak ju chytil a spacifikoval. On tú barlu, ktorá bola v rohu, chytil, sám nevie prečo, potom ju ťukol po hlave, aby sa zobudila. Poškodená ho vyprovokovala väčšinou slovnými urážkami. Stalo sa, že policajtov volala svokra kvôli konfliktu, ktorý mal s ňou, alebo suseda kvôli rušeniu nočného kľudu. Svokre od začiatku sa nepáčilo, že je spolu s jej dcérou - poškodenou.
Poškodená S. G. C. ako manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po zákonných poučeniach podľa § 130 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku využila svoje právo a vo veci odoprela vypovedať. Z obsahu vyšetrovacieho spisu súd zistil, že poškodená po podaní trestného oznámenia na obžalovaného po vznesení obvinenia rovnako ako pred súdom, aj v prípravnom konaní ako manželka obžalovaného využila svoje právo a vo veci nevypovedala.
Z výpovede svedkyne G. C., svokry obžalovaného súd zistil, že podľa svedkyne manželstvo obžalovaného a poškodenej bola jedna katastrofa. Obžalovaný naučil poškodenú piť. Čo sa udialo 30.06.2020 k tomu sa vyjadriť nevedela, keďže v tom čase už nežila s nimi v spoločnej domácnosti. Obžalovaný a poškodená a jej deti začali spolu žiť u nej v byte v Bratislave, ktorý predala v roku 2013 a ďalšie štyri roky s nimi bývala spolu v rodinnom dome. Medzi obžalovaným a poškodenou takmer denne boli hádky, bitky a nadávania. Obžalovaný, keď prišiel domov z práce, takmer denne sa zastavil v krčme. Potom prišiel domov sa najesť a vrátil sa do krčmy. Poškodená síce nie denne, ale išla za nim do krčmy a asi spolu tam pili. Keď prišli domov, väčšinou boli opití obidvaja. Pod vplyvom alkoholu sa hádali a bili sa. Hádky medzi nimi vyvolal najmä alkohol, pretože obžalovaný je inak zručný a rozumný. Jej dcéra je dosť výbušnej povahy. Obžalovaný, keď strčil poškodenú, tak jej riadne dával kopance, facky. Ona mala izbu na prízemí, oni bývali hore na poschodí. Poškodená kričala a plakala. Podľa svedkyne aj poškodená sa bránila. Týranie sa prejavilo v tom, že poškodenú chytil za vlasy, kopal do nej. Zo začiatku ona ešte vyšla z izby a videla, potom už nie. Viackrát boli vyvolaní policajti, ktorí vtedy dávali pokutu 30,- Eur a odišli. Poškodená lekára nikdy nevyhľadala. Keď vnučke sa narodilo bábätko spolu s nimi odišla z rodinného domu a do ich spoločnej domácnosti ani nechodila. S poškodenou bola iba v telefonickom kontakte. Poškodená na obžalovaného v telefóne sa nikdy nesťažovala. O tom, či poškodená po jej odchode z domácnosti požívala alkohol, alebo nie, nevie, pretože si volali hlavne doobeda, keď poškodená bola v práci. Ani syn poškodenej Jakub, keď prišiel k nej na návštevu sa v podstate nesťažoval na život doma. Vnuk sa zdržiaval doma len málo, je futbalista a rybár a domov chodil v podstate spať. Nebyť toho alkoholu, tak ten život obžalovaného a poškodenej by vyzeral celkom inak. Raz poškodená ťažko vedela dýchať, možno, že ju obžalovaný trafil. Keď ona sa jej pýtala, jej hovorila,
že to nič nie je. Na poškodenej viditeľné zranenia nezistila, ani nevidela. Alkohol mali doma v pivnici, kde chodili piť. Obžalovaný a poškodená mali medzi sebou vzájomné hádky. Obžalovaný od prvej chvíle pre ňu bol nesympatický, pre ňu bol ukradnutý.
Svedkyňa, H. C., dcéra poškodenej a nevlastná dcéra obžalovaného vo výpovedi uviedla, že s obžalovaným a poškodenou žila spolu do roku 2016 alebo 2017, keď sa osamostatnila a odišla bývať s rodinou. Pokiaľ žili v Bratislave ich spolužitie nebolo až také zlé. Celé sa zhoršovalo pred ôsmymi rokmi, keď sa presťahovali do C.. Vtedy mali hádky, nadávky a hlavne to, že chodili do krčmy spolu, alebo každý z nich sám, hlavne cez víkend, ale aj cez týždeň. Ona v tej krčme pracovala, nenalievala im toľko koľko oni chceli, ale domov chodili opití. Obidvaja pili pivo, vodku, aj borovičku, asi tak sa chceli odreagovať od problémov. Doma bola svedkyňou zbytočných hádok. Hádky medzi nimi boli vzájomné, navzájom sa žiarlili, upodozrievali sa, hádky boli aj kvôli starej matke. Párkrát bola tam aj facka, aj úder z obidvoch strán. Pri hádkach poškodená mala raz monokel pod okom, čo ona vie. Raz jej brat vyvolal lekára, lebo sa pobili v kuchyni, ona tam prítomná nebola. Poškodenú zobrali k lekárovi, viditeľné zranenia na nej však neboli. Boli volaní aj policajti, obidvaja dostali pokutu po 30,- Eur. Poškodená sa jej sťažovala na obžalovaného, že jej doma nepomáha. Odkedy býva v Z. M. C. chodievala na návštevy. S obžalovaným vychádzala normálne, s matkou udržiava pravidelný vzťah. Matka na ich pokyn má zakázané požívať alkoholické nápoje, čo aj dodrží. Povedali jej, že v opačnom prípade ju berú k psychológovi. Robili to aj preto, že keď by sa k nej obžalovaný chcel vrátiť, aby tie hádky medzi nimi už neboli. Dňa 30.06.2020 jej volal brat, že obžalovaný a poškodená sa hádajú. Obžalovaný bol opitý, či pila aj poškodená, to nevie. Ich hádku brat nahral na telefón, ona na tej nahrávke videla, že obžalovaný poškodenú ťahá za vlasy, keďže sa nechcela vstať z postele a udrel ju po hlave. Trestné oznámenia podala z dôvodu, že takto jej poradil brat a zľakla sa pri tej bitke. Medzi obžalovaným a poškodenou boli hádky, ktoré by ona nenazvala týraním. Nebolo to také intenzívne, aj oni sa podobne hádajú s priateľom.
Na návrh prokurátora ako i obhajoby podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku bola čítaná výpoveď svedka osoby mladšej ako 18 rokov A. C.Á., syna poškodenej, z prípravného konania. Z jeho výpovede vyplýva, že obžalovaný sa nevychádzal dobre s matkou poškodenej, často krát sa pohádali. Prvý incident medzi obžalovaným a poškodenou bol cez letné mesiace 2014, keď obžalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholu a začal vykrikovať na matku, že je kurva a že ju zabije. Poškodená ho chcela ukludňovať. Obžalovaný to nerešpektoval a fyzicky napadol poškodenú a viackrát ju udrel päsťou, alebo dlaňou do hlavy. Takéto incidenty sa u nich odohrávali cca týždenne dvakrát. Stali sa prípady, keď boli obidvaja pod vplyvom alkoholu, kričali jeden na druhého rôznymi vulgárnymi výrazmi. On nikdy nevidel, že by poškodená fyzicky zaútočila na obžalovaného, že by ho udrela. 30.6.2020 obžalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholu a začal hľadať mobilný telefón. Opýtal sa poškodenú, ktorá mu odpovedala, že nevie kde je telefón. Poškodená išla hore na poschodie do spálne a ľahla si. Obžalovaný ostal dole v kuchyni, rozbil niekoľko pohárov, potom išiel za poškodenou, chytil ju za vlasy a dal jej niekoľko faciek. Obžalovaný matku udrel aj barlou a poškodená trošku ostala dezorientovaná. On vtedy išiel von do záhrady, počul ako sa hádajú a potom volal na číslo 158. Obžalovaný vykrikoval, nech poškodená mu dá mobil. Ona odpovedala, aby počkal, nech sa trošku zorientuje, lebo nevie kde je telefón. Vyhrážky zo strany obžalovaného odzneli v takom zmysle, že keď mu poškodená do 5 minút nedá telefón, tak ju zabije. Či pri tomto incidente bola poškodená pod vplyvom alkoholu, nevie. Stalo sa však viackrát, že boli obidvaja pod vplyvom alkoholu, ale nie vždy bol v takýchto prípadoch medzi nimi konflikt. Vo väčšine prípadov sa správali jeden k druhému normálne.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na návrh prokurátora ako i obhajoby na hlavnom pojednávaní boli prečítané znalecké posudky vypracované na obžalovaného ako i na poškodenú.
Zo znaleckého posudku znalca Z.. Z. K., odvetvie psychiatria vyplýva, že u obžalovaného nie je prítomná látková závislosť, pri ďalšom užívaní alkoholu sa do budúcnosti môže vyvinúť, aktuálne však ešte bez jednoznačnej prítomnosti exkluzívnych kritérií pre látkovú alkoholovú závislosť. Táto porucha však z hľadiska psychiatrického posudzovania nemá a ani by nemala žiadne podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti ani v čase spáchania trestného činu. Aktuálne pobyt obžalovaného nie je nebezpečný z hľadiska psychiatrického a nie je potrebné mu nariadiť žiadnu ochrannú liečbu, možno mu len odporúčať abstinenciu od alkoholu. Jeho duševný stav nie je potrebné ďalej skúmať, netrpí žiadnou forenzne významnou duševnou poruchou, chorobou.
Zo znaleckého posudku znalca Q.. Z.. M. E. z odboru psychológia, ktorý posudok bol vypracovaný na poškodenú, vyplýva, že zo strany znalca u poškodenej boli zistené nevýznamné znaky reakcie na stres (úzkosť, negatívne emočné prežívanie), ktoré sú s vysokou pravdepodobnosťou dopadom tak zo zdrojov konfliktného spolužitia s manželom ako aj zo zdrojov nadužívania alkoholu, pričom tento účinok nie je možné od seba oddeliť. S vysokou pravdepodobnosťou je prežívanie osoby poškodenej také ako ho opisuje (obavy, strach z obvineného, epizódy násilia). Ide o záver vyplývajúci z výpovede poškodenej u znalca k veci. Nejde i vedomú snahu skresľovať v zmysle poškodenia obvineného, na čo poukazuje aj neochota opakovane vypovedať. Intelektové schopnosti poškodenej sú v pásme priemeru, kognitívne celkovo v pásme širšej populačnej normy bez závažnejšej deteriorácie, ktorá by bola forenzného významu. Pamäť zníženej kvality, nejde o patologickú redukciu, je schopná vypovedať k zásadným skutočnostiam v kontexte prípadu. Bez nápadnosti v sociálnom správaní, bez znakov svedčiacich pre zvýšenú agresivitu, pričom situačne znížená kontrola v zmysle agresívneho konania je dôsledkom tak prísunu agresívnych impulzov pri neschopnosti sa presadiť inak ako aj pod vplyvom alkoholu. Konanie obvineného, ktoré sa mu kladie za vinu, spôsobovalo poškodenej psychické utrpenie, v dôsledku tak psychických ako aj fyzických útokov nevýznamného rozsahu následkov zistených v čase vyšetrenia. Došlo k zmene psychického stavu poškodenej v zmysle reakcie na stres, vyvolanej tak neadaptívnym správaním manžela pod vplyvom alkoholu, tak ako to ona vníma ako aj v dôsledku nadužívania alkoholu u nej. Ide o reaktívny stav, ktorý pravdepodobne odznie po stabilizácii situácie v rodine a dodržiavaní abstinencie u poškodenej. Psychický stav poškodenej je narušený prevažujúcou negatívnou emočnou bilanciou s prevládajúcou úzkosťou v obraze dôsledku tak stresu z konfliktov s manželom ako aj následkov stavov po nadužívaní alkoholu. Poškodená vykazuje len nevýznamné znaky typické pre reakciu na stres, ktoré nie je možné komplexne hodnotiť ako zmeny u jej osoby typické pre týranú osobu z psychologického hľadiska. Miera adekvátnosti reprodukcie reality je daná jej emočným stavom v čase zážitku stavom možného opojenia alkoholom a motiváciou, ktorá môže byť súčasťou nevedomých mechanizmov, vedúcich ku skresleniu. Z analýzy všeobecnej vierohodnosti ako charakteristiky osoby, ktorú považujeme za zníženú je možné konštatovať, že je vysoká pravdepodobnosť stavov intenzívneho emočného zaplavenia myslenia s následným skreslením, ako aj stavov ovplyvnenia alkoholom do tej miery, že môže dochádzať ku skresľovaniu vnímaných skutočností k dopĺňaniu medzier v pamäti neskutočnými prvkami, nie však v rozsahu zásadnej deformácie reality v zmysle neskutočných vymyslených dejov. Konkrétne správanie obvineného pociťovala ako významný príspevok k negatívnej emočnej bilancii, vyvolávalo to v nej strach a stres, pričom jeho správanie neovplyvnilo zásadným spôsobom obvyklý spôsob života poškodenej po dobu spolužitia. U poškodenej boli zistené len minimálne čiastkové príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. Z psychologického hľadiska týrania nie je rozhodujúca prítomnosť posttraumatickej poruchy. Za psychiatricky relevantné považuje posúdenie závislosti od alkoholu. V prípade, že poškodená s konaním obvineného nesúhlasila, tak prejavovala odpor minimálne verbálne, správaním, nie je vylúčené, že aj fyzicky. Na základe znakov procesu interakcie medzi poškodenou a obvineným nejde z psychologického hľadiska o proces domáceho násilia, resp. týrania. Zásadnou je absencia postupného prehlbovania neschopnosti vzdorovať, presadzovať svoje potreby, naopak, poškodená sa aktivizuje a snaží sa dosiahnuť zmenu.
Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa odseku 19 pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda bola na obvineného, resp. obžalovaného Ľ. G. podaná pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania zo strany poškodenej okrem trestného oznámenia, obsah ktorého bol prečítaný na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku, neexistuje žiadny priamy a hlavný usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému, nakoľko poškodená ako manželka obžalovaného tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní po zákonných poučeniach podľa § 130 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona využila svoje právo a vo veci nevypovedala. Dôvodom podania trestného oznámenia podľa vlastných slov poškodenej bolo, že sa zľakla. Rovnako takýto dôvod podania trestného
oznámenia bol prezentovaný aj vypočutou svedkyňou H. C., dcérou poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní vo výpovedi uviedla, že trestné oznámenie poškodená podala preto, lebo jej takto poradil jej brat. Poškodená sa zľakla.
Z výsluchu vypočutých svedkov G. C., H. C. ako i zo svedeckej výpovede A. C., osoby mladšej ako 18 rokov, syna poškodenej zhodne vyplývajú skutočnosti svedčiace o konfliktnom spolužití obžalovaného a poškodenej ako manželov, o ich vzájomných hádkach, príčinou ktorých bola žiarlivosť, vzájomné upodozrievanie, peniaze, rodina, neochota obžalovaného napomáhať poškodenej v domácnosti, ale hlavne dôvodom ich vzájomných hádok bolo požívanie alkoholických nápojov tak zo strany obžalovaného ako i poškodenej. Bolo preukázané, že obžalovaný a poškodená spolu chodili do krčmy, kde požívali rôzne druhy alkoholických nápojov, niekedy vo väčšom množstve a nie raz sa stalo, že domov vo večerných hodinách tak počas týždňa ako aj počas víkendov prišli v opitom stave. Podľa svedkyne G. C. obžalovaný a poškodená alkohol držali aj doma v pivnici v rodinnom dome v C., kde taktiež chodili piť. Vzájomné hádky medzi nimi vznikli hlavne po požití alkoholických nápojov, keď samotná poškodená sa nenechala, ale verbálne a slovne aj nadávkami útočila na obžalovaného, resp. sa takto bránila a obžalovaný v takýchto prípadoch voči poškodenej sa správal agresívne v takom slova zmysle, že sa bili, kopal do nej, dával jej facky, chytil ju za vlasy a udieral jej do hlavy. Na poškodenej nikdy neboli viditeľné zranenia, iba v jednom prípade najbližší členovia rodiny videli na tvári monokel, poškodená však lekára nevyhľadala.
Ako to vyplýva z výpovede G. C. po tom ako sa ona presťahovala spolu s vnučkou do Z., poškodená, s ktorou bola v pravidelnom telefonickom kontakte, na obžalovaného sa nikdy nesťažovala, pričom v súvislosti s výpoveďou matky poškodenej treba uviesť, že samotná poškodená na hlavnom pojednávaní k výpovedi jej matky sa vyjadrila tak, že svedkyňa obžalovaného od prvej chvíle nemala rada. Menovaná svedkyňa, ako svokra obžalovaného podobne sa vyjadrila o obžalovanom tak, že pre ňu mohol byť ukradnutý a v prípade, keby obžalovaný nepil, bol by zručný a rozumný chlap. Vzájomné napadnutie či už zo strany obžalovaného ako i zo strany poškodenej pri ich vzájomných hádkach potvrdila aj svedkyňa H. C., dcéra poškodenej, ktorá uviedla, že videla facky, údery z obidvoch strán pri hádkach jej matky a obžalovaného. Jediným svedkom udalosti zo dňa 30.06.2020 a konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou, ktoré celé potom vyústilo do podania trestného oznámenia, nakoľko poškodená sa vtedy zľakla, bol neplnoletý syn poškodenej A. C., ktorý konflikt medzi poškodenou a obžalovaným nahral na telefón a tento obrazovo zvukový záznam ako dôkaz bol oboznámený aj na hlavnom pojednávaní. Z obsahu nahrávky jednoznačne vyplýva, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu kričal na poškodenú, udieral jej viackrát po hlave a žiadal od nej vydanie mobilného telefónu.
Pri tomto poslednom konflikte, ktorý sa začal naváraním uhoriek tak poškodená ako i obžalovaný boli pod vplyvom alkoholu. Poškodená po údere obžalovaného ostala aj dezorientovaná a nevedela si pamätať, keďže bola v posteli a išla si ľahnúť kde vlastne obžalovanému schovala jeho mobilný telefón, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu bol pri tejto udalosti hlavným dôvodom vzniku konfliktu medzi nimi. Zo znaleckého posudku Z.. K. nevyplýva žiadna závislosť obžalovaného od alkoholu, napriek tomu, že obžalovaný alkoholické nápoje požíval takmer pravidelne. Znalec odporúča obžalovanému iba abstinenciu od alkoholu v budúcnosti. Zo znaleckého posudku znalca Q.. Z.. M. E. vyplýva, že konanie obžalovaného spôsobovalo poškodenej psychické utrpenie v dôsledku tak fyzických ako aj psychických útokov nevýznamného rozsahu, pričom k zmene psychického stavu poškodenej došlo v zmysle reakcie na stres ako aj v dôsledku nadužívania alkoholu u nej. Poškodená vykazuje len nevýznamné znaky typické pre reakciu na stres a boli u nej zistené len minimálne čiastkové príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. V prípade, že poškodená s konaním obžalovaného nesúhlasila, prejavovala odpor minimálne verbálne správaním a nie je vylúčené, že aj fyzicky. Takéto zistenie znalca v konaní bolo preukázané vypočutými svedkami a konštatovanie znalca v závere svojho posudku korešponduje výsluchmi vypočutých svedkov o vzájomnom spolužití poškodenej a obžalovaného. V závere posudku znalec ďalej konštatuje, že na základe znakov procesu interakcie medzi poškodenou a obvineným nejde z psychologického hľadiska o proces domáceho násilia, resp. týrania.
Z vykonaného dokazovania preto súd mal za to a dospel k záveru, že konanie obžalovaného nenaplňuje zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že spolužitie obžalovaného a poškodenej za trvania ich manželstva bolo konfliktné, medzi nimi viackrát došlo k vzájomných hádok, hlavne pod vplyvom
alkoholických nápojov, pričom alkoholické nápoje požívali obidvaja. Tieto ich hádky, pri ktorých došlo aj k fyzickým útokom najmä zo strany obžalovaného voči poškodenej vo forme faciek a úderov, neboli však takej intenzity, ktoré by zakladali páchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona na úkor poškodenej, ktoré skutočnosti potvrdili vo veci vypočutí svedkovia a táto skutočnosť bola potvrdená aj so závermi znaleckého posudku znalca Q.. E.. Naopak, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že 30.6.2020 sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti predmetného rozsudku a tento skutok, resp. konanie obžalovaného naplňuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona. Obžalovaný svojim konaním zo dňa 30.6.2020 podľa výsledkov vykonaného dokazovania naplnil všetky zákonné znaky uvedeného prečinu.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd postupoval podľa § 34 Trestného zákona. Na strane obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa nepriznal. Vyjadril sa iba tak, že nepopiera, že spáchal trestný skutok, ale nie tak, ako je mu to kladené za vinu, pričom takéto vyjadrenie obžalovaného nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona.
Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný v minulosti bol dvakrát súdne trestaný pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a to v roku 2011 a 2017, pričom obidva tieto jeho predchádzajúce odsúdenia sú zahľadené a hladí sa na neho akoby nebol odsúdený. To znamená, že u obžalovaného okrem poľahčujúcej okolnosti nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Súd podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý trest z hľadiska tak generálnej ako i špeciálnej prevencie pre obžalovaného považuje za dostatočný a primeraný aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný od 01.07.2020 je väzobne stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.