Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9To-44-2020.pdf
PDF · 137.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2021 v trestnej veci obžalovanej D. T. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovanej D. T. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.07.2020, sp. zn. 4Tk/1/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obž. D. T., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., E. č. XXXX/XX, t.č. v ÚVV Prešov,
j e v i n n á , ž e
- dňa 28.01.2019 v čase okolo 22:00 hod v D. v bytovom dome na ul. E. č. XXXX/XX, v byte na vyvýšenom prízemí vľavo od schodiska, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, nachádzajúc sa v strednom stupni opitosti (0,90 - 0,93 mg/l), mala so svojím druhom K. D. verbálny a fyzický konflikt, počas ktorého jej dal K. D. facku, ako aj ona jemu, takisto ju K. D. chytil za vlasy, kopal do boku, po čom sa mu vyšmykla, odišla do kuchyne bytu, kde z kuchynskej linky vzala nôž so žltou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 14,2 - 14,4 cm, vrátila sa späť k otvoreným vchodovým dverám bytu za K. D., ktorý tam ostal stáť, pristúpila k nemu, dvihla svoju pravú ruku na úroveň pŕs čepeľou noža smerujúcou k K. D. z bezprostrednej blízkosti strednou silou a prudkosťou jedenkrát pichla týmto nožom K. D. do hrudníka v ľavej časti hore pod ľavú kľúčnu kosť v úmysle usmrtiť ho, pričom mu spôsobila bodnoreznú ranu hrudníka pod ľavou kľúčnou kosťou s dĺžkou najmenej 6 cm, s poranením horného laloka ľavých pľúc s preniknutím vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudicovej dutiny, pričom bodnorezný kanál prechádzal spredu dozadu, mierne zdola nahor, maximálne do hodnoty 30 - 40 stupňov od pomyselnej roviny, čím došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to bližšie neurčenej cievy v hrudníku a pľúc, ktoré si vyžiadali odbornú lekársku pomoc spojenú s hospitalizáciou v nemocnici, pričom v prípade neposkytnutia včasnej odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti by bolo došlo k smrti K. D. počas 12 - 24 hodín od vzniku zranenia v dôsledku šoku po úraze a vykrvácania,
t e d a
dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a čin spáchala na chránenej osobe (blízkej osobe),
č í m s p á c h a l a
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, trest odňatia slobody na 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona, ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zákona účinného od 01.01.2021 zhabanie veci - kuchynského noža so žltou rúčkou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť poškodenej A. a.s., so sídlom T. č. XX, XXX XX J.ČO: 36284831 škodu vo výške 3.630,64 eur (tritisícšesťstotridsať eur šesťdesiatštyri centov).
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej D..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.07.2020, sp. zn. 4Tk/1/2019 bola obžalovaná D. T. uznaná za vinnú zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 28.01.2019 v čase okolo 22:00 hod v D. v bytovom dome na ul. E. č. XXXX/XX, v byte na vyvýšenom prízemí vľavo od schodiska, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, mala obžalovaná so svojím druhom K. pri vchodových dverách bytu verbálny konflikt, počas ktorého jej dal K. D. facku, ako aj ona jemu, takisto ju K. D. chytil za vlasy, kopal do boku, následne sa mu obžalovaná vyšmykla, odišla do kuchyne bytu, kde z kuchynskej linky vzala nôž so žltou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 14,2 - 14,4 cm, vrátila sa späť k otvoreným vchodovým dverám bytu za K. D., ktorý tam ostal stáť, pristúpila k nemu, dvihla svoju pravú ruku na úroveň pŕs čepeľou noža smerujúcou k K. D. a pod vplyvom alkoholu, nachádzajúc sa v strednom stupni opitosti (0,90-0,93 mg/l) z bezprostrednej blízkosti strednou silou a prudkosťou jedenkrát pichla týmto nožom K. D. do hrudníka v ľavej časti hore pod ľavú kľúčnu kosť v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, pričom mu spôsobila bodnoreznú ranu hrudníka pod ľavou kľúčnou kosťou s dĺžkou najmenej 6 cm, s poranením horného laloka ľavých pľúc s preniknutím vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudicovej dutiny, pričom bodnorezný kanál prechádzal spredu dozadu, mierne zdola nahor, maximálne do hodnoty 30 - 40 stupňov od pomyselnej roviny, čím došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to bližšie neurčenej cievy v hrudníku a pľúc, ktoré si vyžiadali odbornú lekársku pomoc spojenú s hospitalizáciou v nemocnici, pričom v prípade neposkytnutia včasnej odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti by bolo došlo k smrti K. D. počas 12 - 24 hodín od vzniku zranenia v dôsledku šoku po úraze a vykrvácania.
Za uvedený skutok jej bol podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona, za existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. i/ Tr. zákona a neexistencie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.
Podľa § 48 ods. 1 (správne malo byť uvedené ods. 2, písm. a/ Tr. zákona bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona bolo obžalovanej uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej A., a.s., škodu vo výške 3.630,64 eur.
Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona jej bolo uložené zhabanie veci - kuchynského noža so žltou rúčkou.
Proti uvedenému rozsudku podali riadne a včas odvolania obžalovaná D. T. a to podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 31.07.2020 a prokurátor, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.07.2020.
Obžalovaná svoje odvolanie odôvodnila podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 10.09.2020. Namietala, že sa nestotožňuje so záverom súdu o jej vine a úmysle spôsobiť K. D. ťažkú ujmu na zdraví. Nesúhlasí, že mala viesť cielený útok na telo svojho druha K.. Súd prvého stupňa odkazuje na závery znalca z odboru psychológie, že u menovanej bol nôž použitý ako nástroj obrany a nebol tam náboj, že ide zabiť. Opierajúc sa o vyjadrenie toho istého znalca uvádza, že neexistuje ani úmysel spôsobiť K. D. ujmu na zdraví. Bránila sa, išlo o vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitla. V jej motivácii zohral dôležitú úlohu strach zo správania jej druha. V takejto situácii sa človek dostáva do stavu, kedy je mimo a nevie reagovať, čiže je to impulz, ktorý momentálne prišiel, nebol tam náboj, že ide zabiť, ale skôr náboj určitej psychickej obrany. V momente a danej chvíli si vôbec neuvedomila, čo urobila a videla krv, nôž odhodila zo strachu, čo urobila. So zranením K. D. nepočítala, bola prekvapená, zľaknutá a zúfalá. Ak by mala úmysel poškodiť ho na zdraví, nereagovala by takýmto spôsobom. V čase vyšetrenia bola jej úroveň kognitívných schopností taká, že bola schopná si uvedomiť, čo drží, avšak uvedené vyšetrenie nebolo vykonané v čase skutku, pričom podľa znalca nemusela vedieť, aký predmet drží vzhľadom na to, že bola pod vplyvom alkoholu vysokej hladiny a jednala impulzívne. Poukazuje na minimálne svetelné podmienky, ktoré znalec nezohľadňoval a ktoré sú fotodokumentované v spise. Až keď poškodený povedal, že mu tečie krv, uvedomila si, že ho asi pichla. Poškodený rovnako potvrdil, že predmet, ktorým ho obžalovaná mala bodnúť, nevidel. Ak ho nevidel poškodený, nemohla ho vidieť ani ona. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že tvrdenie, že nevedela, že zobrala nôž, predstavuje účelové tvrdenie. Ona, aj poškodený sa vyjadrili, že nože nemajú položené na kuchynskej linke, pretože majú malú dcéru. Až keď poškodený povedal, že mu tečie krv, uvedomila si, že ho asi pichla a predmet zahodila. Pokiaľ to, že použila nôž vyplýva z výpovede svedka P., ktorý počul, ako si vyčíta, že K. D. prebila, tak v čase, kedy k poraneniu došlo, nevedela o aký predmet ide, bola tma. Policajti po príchode mali vedomosť asi od K. brata, že sa majú pýtať na nôž a keď zasvietili baterkami, vtedy videla, že to je žltý nôž. Parametre noža jej boli známe až po tom, čo policajti na neho zasvietili baterkami. Nachádzala sa v strednom stupni opitosti, čomu zodpovedá porucha koordinácie pohybov, predĺženie reakčného času, neostré, dvojité videnie, negatívne ovplyvnenie telesných pohybov s možným zvýraznením agresivity a vznikom skratového konania. Vyjadrenie znalca C.. T. o bežnej schopnosti človeka rozoznať nôž aj po tme, ide nad rámec znaleckého dokazovania. Poukazuje aj na závery znalca z odboru psychológie a psychiatrie na aktuálny psychický stav, na jej rezignáciu na obhajobu, apatiu, na jej nadmernú plačlivosť na pojednávaniach a teda neschopnosť otvorene a do dôsledkov popísať správanie a konanie K. D.. Okrem psychickej traumy došlo správaním poškodeného aj k fyzickej traume, mala tam byť zlomená sánka, čo nebolo trestne riešené. Napriek atakom zo strany poškodeného mala snahu jeho konanie kryť. Napriek okolnostiam, ktoré zažila s poškodeným, u nej môže pretrvávať väzba na poškodeného, pričom jej anamnéza z minulosti nie je veľmi pozitívna, nakoľko ako dieťa vyrastala v detskom domove a prostredie poškodeného a jeho rodiny bolo jediným prostredím, ktoré jej dávalo záruku vrátenia sa do normálneho priebehu života. Je matkou maloletej dcéry S., ktorej otcom je K. D., ktorý ju má vo svojej starostlivosti. Znalec nezistil u nej sklony ku klamstvu a zavádzaniu. Naopak, u K. D. zistil snahu pomôcť sebe. Nepriamo prenáša všetku vinu na svoju družku. Jeho schopnosť vypovedať je nevierohodná, má tendenciu vzniknuté pamäťové medzery vypĺňať novovytvoreným materiálom. V čase skutku mal výpadky pamäte, nevie popísať situáciu, ktorá tomu predchádzala. Nesúhlasí s tým, že po tom, čo sa podľa názoru súdu, vrátila s predmetom obrany, išlo medzi nimi o bežnú hádku. Predmet obrany si zobrala podľa vyjadrenia znalca preto, aby zabránila násiliu zo strany svojho druha a to v situácii, kedy sa jej podarilo vyšmyknúť. Nemala kam ujsť. Tento predmet si nezobrala po tom, ako jej druh s násilím prestal, ale v čase bezprostredného násilia, ktorému čelila. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu a oslobodiť ju spod obžaloby. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.10.2020. Namietal, že skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa premietol do výroku o vine, považuje za správne, zodpovedajúce výsledkom dokazovania, vyčerpávajúco, logicky a vecne odôvodnené. Konanie v nutnej obrane alebo náhodné zranenie bolo vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochýb vylúčené,
nakoľko výsluchom znalca a vyšetrovacím pokusom bolo preukázané, že išlo o úmyselne aktívne vedené bodnutie do tela poškodeného. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, nestotožňuje sa s hodnotiacimi úvahami prvostupňového súdu o úmysle obžalovanej, nakoľko konanie obžalovanej spočívajúce v bodnutí kuchynským nožom do hrudníka poškodeného smerovalo k smrteľnému následku, ktorý by nastal do 12 až 24 hodín, pričom k smrti nedošlo len vďaka poskytnutiu včasnej, odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti. Útok nožom smeroval do oblasti hrudníka a krku, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány a to srdce, pľúca a cievy. Obžalovaná na útok použila kuchynský nôž s čepeľou 14,2 až 14,4 cm a týmto pôsobila strednou silou a prudkosťou do ľavej časti hrudníka hore, čo postačovalo na preniknutie noža do pľúc a pohrudnicovej dutiny, kde zasiahla pľúcny lalok a bližšie nešpecifikovanú cievu, teda použila taký prostriedok, ktorým vzhľadom na svoje parametre a vlastnosti bol objektívne spôsobilý spôsobiť zranenie s následkom smrti a obžalovaná týmto prostriedkom pôsobila na oblasť tela so životne dôležitými orgánmi, ktorých poškodenie obvykle vedie k smrti a táto skutočnosť je všeobecne známym faktom. Je pravdou, že obžalovaná pichla poškodeného iba jeden krát strednou silou a intenzitou, avšak toto jedno bodnutie nielenže postačovalo k vniknutiu noža do hrudnej dutiny s hĺbkou bodného kanála najmenej 6 cm, ale spôsobilo také zranenie v hrudnej dutine, ktoré vzhľadom na závažnosť a všeobecnú povahu vedie k smrti. Hoci nebolo možné objektívne zistiť hĺbku bodného kanála, či bol alebo nebol hlbší ako 6 cm a pravdepodobne nedošlo ani k vniknutiu celej čepele do tela poškodeného, teda podľa súdu prvého stupňa nebol využitý celý potenciál noža, možno skonštatovať, že už prienik noža s bodným kanálom o hĺbke 6 cm vypovedá o charaktere a mimoriadnej závažnosti spôsobeného zranenia, ako aj o závažnosti konania obžalovanej, ktoré malo potenciál spôsobiť smrť poškodenému. Z výpovede svedka K. G. vyplýva, že stav poškodeného bol závažný a nepostačilo len vonkajšie ošetrenie rany, nakoľko poškodený po otvorení dverí padal na ruky, posadil ho na stoličku, krvácal, ťažko dýchal, chrčal, odpadával a museli ho preberať. Podľa znalca C.. T. bolo bodnutím spôsobené pretrhnutie dvoch väčších ciev, z ktorých začala v pľúcach prenikať krv, ktorá spôsobila prasknutie dvoch skupín pľúcnych mechúrikov, čo bolo objektivizované dvoma dutinami o priemere 28 mm a 15 mm, ktoré boli vyplnené speneným obsahom tvoreným vzduchom, krvou a opuchovou tekutinou. Okrem krvácania na mieste činu došlo k vykrvácaniu aj pri prvej drenáži a pri ďalšej hospitalizácii na chirurgickom oddelení. Ak by nedošlo k vykonaniu týchto zákrokov, došlo by k vykrvácaniu poškodeného do ľavej pohrudnicovej dutiny a k vzniku nevzdušnosti poraneného pľúcneho tkaniva s možným vznikom zápalu pľúc, ktoré by viedli k smrti poškodeného. Neodsatie vzduchu z ľavej pohrudnicovej dutiny by prehlbovalo kolaps ľavých pľúc s následnou poruchou dýchania. V tejto súvislosti prvostupňový súd opomína výpoveď znalca C.. T., podľa ktorej útok do oblasti hrudníka má bez adekvátneho ošetrenia smrteľné následky, pričom v danom prípade mal poškodený šťastie, že krvácanie bolo v takom rozsahu, že stihol dôjsť na vyšetrenie, nakoľko ak by boli poškodené väčšie cievy, k záchrane poškodeného by nedošlo. Podľa znalca, k smrti poškodeného nedošlo len vďaka poskytnutiu včasnej, odbornej lekárskej starostlivosti. Aj keď obžalovaná poškodenému spôsobila bodnoreznú ranu v relatívne bezpečnej vzdialenosti od anatomického uloženia srdca v hrudnej dutine, útok nožom smeroval do oblasti tela so životne dôležitými orgánmi, kde sa nachádza nielen srdce, ale aj pľúca a rôzne veľké cievy a žily, ktorých poškodenie vedie k vykrvácaniu a smrti napadnutého. Bolo len otázkou náhody a šťastia, že obžalovaná v tme, v byte, kde videla len obrysy tela poškodeného, nožom netrafila srdce alebo veľké cievy, ale len pľúca s inou nešpecifikovanou cievou, čo dalo poškodenému šancu na záchranu. Bodný kanál prebiehal len cca 3 až 4 cm od pokľúčikovej tepny a žily, pri zasiahnutí ktorej by poškodený nemal šancu na prežitie. Znalec C.. T. na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že pri zmene uhla vniknutia noža do tela poškodeného mohlo dôjsť ľahko k poraneniu veľkých ciev, kde by došlo k smrti do 15 - 20 minút, bez možnosti adekvátneho ošetrenia. V zasiahnutej oblasti sa v rozsahu 10 - 20 cm nachádza aj srdce a ďalšie veľké cievy, aorta, jej veľké odstupy, pľúcne tepny a žily, ktorých zasiahnutie by viedlo k smrti poškodeného. Obžalovaná nemá žiadne odborné znalosti a zručnosti na boj zblízka, aby vedela, kde a ako presne môže zasiahnuť poškodeného bez toho, aby mu z jej útoku nehrozila smrť. Uvedený ľahkovážny prístup obžalovanej k možnosti smrteľného následku vyplývajúci z jej konania, najmä zo spôsobu bodnutia do oblasti tela, kam útok nožom smeroval a skutočností, za ktorých došlo k bodnutiu, jednoznačne poukazuje na uzrozumenie s následkom smrti vo forme nepriameho úmyslu. K hodnotiacim úvahám súdu v súvislosti s nižším intelektom je potrebné uviesť, že na vyvodenie záveru o úmysle postačuje vedomosť aspoň v hrubých rysoch, že ide o životne dôležitú oblasť tela a obžalovaná jednoznačne vedela, že nožom do tejto oblasti útočí. To, že sa poškodený voči bodnutiu nebránil, svedčí len o tom, že takýto útok nečakal a zodpovedá to jeho výpovedi, že vtedy obžalovanú nenapádal, stál pri dverách a chcel odísť preč. Svetelné pomery boli v čase činu dostatočné na rozoznanie obrysov postavy, teda aj časti tela, na ktoré obžalovaná útočila. Predvídateľnosť následku (smrti) je vzhľadom na použitý prostriedok (kuchynský nôž a jeho rozmery) a konanie primerané a adekvátne. Obžalovaná spôsobila
poškodenému zranenie, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť a všeobecnú povahu vedie k smrti, pričom k smrti nedošlo len vďaka poskytnutiu včasnej, odbornej a adekvátnej lekárskej starostlivosti. Ak by obžalovaná útočila na poškodeného nožom len s úmyslom mu ublížiť na zdraví alebo spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, konala by inak a proti iným častiam tela, kde by z použitia noža nehrozil smrteľný následok. Keďže konala proti oblasti so životne dôležitými orgánmi, musela si byť vedomá možnosti smrteľného následku a s týmto počítať. Poškodený po tom, čo obžalovaná odbehla do kuchyne, túto neprenasledoval, ale ostal stáť pri vchodových dverách, a keď sa k nemu vrátila, neútočil na ňu a nenapádal ju. Bola to obžalovaná, ktorá vzala nôž z kuchynskej linky, vrátila sa s ním k poškodenému pri vchodových dverách do bytu, kde ho bodla. Z uvedených okolností možno usudzovať, že takto nekoná osoba v sebaobrane, ale osoba koná s cieľom útoku a z napadnutého sa stáva útočník. Možno preto pochybovať o existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. i/ Tr. zákona, teda o konaní v excese z nutnej obrany ako ju ustálil prvostupňový súd. Pohnútkou obžalovanej bol jednoznačne situačný konflikt s poškodeným, ktorý sa odohral na pozadí disharmonického vzťahu, ktorý obžalovaná prežívala ponižujúco, urážajúco a nespravodlivo. Po návrate poškodeného domov došlo najskôr k slovnej hádke, ktorú priznáva aj obžalovaná a potvrdzuje aj svedok K. G., ktorý počul, ako poškodený obžalovanej hovoril, aby to nechala tak, lebo malá spí, resp. plače a aj svedkyňa I. T. vypovedala, že po 21.00 hod. počula, ako obžalovaná otvorila dvere svojho bytu, vyšla na chodbu bytovky a tam začala kričať „Už dosť bolo toho, čo ste ma bili Ty so svojou mamou“. Taktiež svedok I. P. potvrdzuje existenciu hádky, pričom počul, ako jej poškodený vytýkal, že bola s nejakým gadžom. Fyzické napadnutie potvrdzuje svedok I. P., ktorého byt susedí s bytom obžalovanej a počul akoby kopance, údery, ako obžalovaná kričí dosť, nebi ma, malá vidí, ako ma biješ, dosť, K., nebi ma, už prestaň. Aj poškodený pripustil, že obžalovanej dal facku a kopanec, pričom toto správanie poškodeného viedlo u obžalovanej k impulzívnej reakcii pod vplyvom alkoholu. Sama obžalovaná vypovedala, že po tom, čo sa vyšmykla, tak nevie, ako a čo ju napadlo do tej kuchyne, zobrala ten predmet a už sa stalo. Z týchto dôkazov vyplýva, že obžalovaná mala už dosť života s poškodeným a frustráciu z ich vzťahu, ako aj z toho, že poškodený sa jej nezastal pred jej rodinou, dala zreteľne najavo slovami, už dosť bolo toho, čo ste ma bili Ty aj so svojou mamou. Na základe uvedeného má za to, že obžalovaná konala takým spôsobom, že vedela, že môže svojho druha usmrtiť a pre prípad, že mu smrť spôsobí, bola s tým uzrozumená. Je pravdou, že nepoužila nôž proti poškodenému viackrát a takto ho nedorazila, preto nehodnotí konanie obžalovanej v priamom úmysle, ale len v nepriamom úmysle spôsobiť smrť. Reakcia obžalovanej po čine svedčí o tom, že sa preľakla a uvedomovala si závažnosť svojho konania. Mimoriadne okolnosti prípadu vidí v tom, že konaniu obžalovanej bezprostredne predchádzal situačný konflikt a poškodený svojím konaním obžalovanú k činu vyprovokoval a táto pod vplyvom alkoholu reagovala impulzívne na pozadí disharmonického života s poškodeným. Poukazuje aj na závery znaleckého skúmania z odboru psychológie, ktoré obžalovanú hodnotia kladne, pričom sa nejedná o agresívny typ a povahové vlastnosti sa nezhodujú so spáchaným činom. Nebola zistená ani žiadna priťažujúca okolnosť a obžalovaná nebola doteraz odsúdená za trestný čin proti životu alebo zdraviu, alebo za iné zločiny závažného charakteru a žila inak riadnym spôsobom života, podľa možností sa starala o rodinu. Z osobných pomerov je hodná jej osobná história a úmrtie dieťaťa, ktoré sa prejavilo negatívne na rodinnom a osobnom živote obžalovanej, ako aj skutočnosť, že má druhé maloleté dieťa nízkeho veku. Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že účel trestu zabezpečí aj trest kratšieho trvania, nakoľko možno mať za to, že trest v rámci trestnej sadzby podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona by bol pre obžalovanú neprimerane prísny. K náprave obžalovanej a ochrane spoločnosti významne prispeje aj uložené ochranné liečenie a ochranný dohľad. Ukladanie mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov postačí na naplnenie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Výkon trestu vo väznici s minimálnym stupňom stráženia lepšie zabezpečí resocializáciu obžalovanej, nakoľko u nej sa nejedná o tak narušeného jedinca, aby na ňu bolo potrebné pôsobiť prísnejším režimom výkonu trestu odňatia slobody. Výrok o náhrade škody zodpovedá riadne a včas uplatnenému nároku na náhradu škody. Zastáva názor, že v konaní pred okresným súdom bolo dokazovanie vykonané vyčerpávajúcim spôsobom a odvolací súd môže urobiť nové rozhodnutie v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku a zmeniť rozsudok v neprospech obžalovanej, čomu nebráni ani ustanovenie § 322 ods. 4 Tr. poriadku, nakoľko obžalovanú mohol z ťažšieho trestného činu na podklade podanej obžaloby uznať za vinnú aj súd prvého stupňa.
Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že len odvolanie prokurátora je dôvodné.
Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že skutočnosť, že k skutku došlo dňa 28.01.2019 v čase okolo 22.00 hod. na ulici E. XX v D., je preukázaná z výpovede obžalovanej, z výpovede poškodeného, zo zápisnice o obhliadke miesta činu, telefónnych záznamov na linku 158 a 112, z ktorých vyplýva, že skutok bol nahlásený v čase 22.09 hod. a 22.15 hod. dňa 28.01.2019. Skutočnosť, že obžalovaná jedenkrát pichla nožom K. do hrudníka v ľavej časti hore pod ľavú kľúčnu kosť strednou silou a prudkosťou a spôsobila mu bodnoreznú ranu hrudníka pod ľavou kľúčnou kosťou s dĺžkou najmenej 6 cm, s poranením horného laloka ľavých pľúc a preniknutím vzduchu do ľavej pohrudnicovej dutiny a zakrvácaním ľavej pohrudnicovej dutiny, pričom bodnorezný kanál prechádzal spredu dozadu mierne zdola nahor maximálne do hodnoty 30 až 40 stupňov od pomyselnej roviny, čím došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a bližšie neurčenej cievy v hrudníku a pľúc, ktoré si vyžiadali odbornú lekársku pomoc v spojení s hospitalizáciou v nemocnici, s tým, že v prípade neposkytnutia včasnej, odbornej a adekvátnej lekárskej pomoci by došlo k smrti K. D. počas 12 - 24 hodín od vzniku poranení a v dôsledku šoku po úraze a vykrvácania, preukázal výsluch znalca C.. C. T.. Zároveň znalec ozrejmil, prečo nemožno akceptovať záver o dĺžke bodného kanála C.. D.. Tvrdenie obžalovanej, že nevedela, aký predmet berie, teda nevedela, že zobrala nôž, predstavuje účelové tvrdenie, nakoľko z umiestnenia, kde sa predmet pred útokom nachádzal na kuchynskej linke, zo spôsobu použitia, teda aktívne vedeného bodnutia, ako aj zo znázornenia úchopu obžalovanou, je zrejmé, že si musela byť vedomá, že sa jedná o nôž, pričom schopnosť rozpoznať, že sa jedná o nôž aj po tme je pre človeka bežná. Obžalovaná si tak isto bola vedomá, do ktorej časti tela K. D. bodá, nakoľko sama sa priznala, že videla jeho obrysy a táto skutočnosť vyplýva aj z vykonaného vyšetrovacieho pokusu. Skutočnosť, že sa jednalo o úmyselné bodnutie a nie o náhodné napichnutie, je preukázaná znalcom C.. T., ktorý uviedol, že na preniknutie hrotu a čepele noža je potrebná sila a intenzita, ktorá náhodné bodnutie vylučuje. Skutočnosť, že obžalovaná bola pod vplyvom alkoholu, je preukázaná výsluchom znalca C.. C. T., ktorý na základe spätného prepočtu z vykonaných dychových skúšok vypočítal, že obžalovaná mohla mať v čase okolo 22.00 hod. koncentráciu 1,89 až 1,96 promile etylalkoholu v krvi a nachádzala sa v strednom stupni opitosti. Skutočnosť, že k bodnutiu K. D. došlo vo vchodových dverách preukazuje výpoveď obžalovanej, ktorá na tomto zotrvala aj pri konfrontácii s K. D., pričom v rámci konfrontácie obžalovaná od výpovede neustúpila. Vo vzťahu k tvrdeniu poškodeného z konfrontácie znalec skonštatoval, že popis udalostí je už iný a poskladaný z fragmentov pamäte, ktoré sa u neho obnovili, pričom nevedomým procesom si vytváral svoju výpoveď, nakoľko má tendenciu vypĺňať medzery novovytvoreným materiálom. Pichnutiu poškodeného K. D. predchádzal vzájomný konflikt s obžalovanou, čo preukazuje výpoveď obžalovanej, svedka G., ako aj K. D.. Rovnako potvrdil uvedené svedok I. P., nepriamo svedkyňa S. G., ktorej to mala uviesť I. T.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený v útoku, po tom čo obžalovaná odbehla po nôž, nepokračoval a stál na tom istom mieste, obžalovanú do kuchyne neprenasledoval, teda útok obžalovaného na poškodenú nepokračoval. Uvedené vyplýva zhodne z výpovede obžalovanej, ako aj poškodeného. Čo sa týka subjektívnej stránky úmyslu obžalovanej, ku ktorému smerovalo použitie noža voči telu poškodeného K. D., nemožno spochybňovať, že v oblasti hrudníka sú životne dôležité orgány. To však neznamená, že každý útok proti hrudníku je vedený s úmyslom spôsobiť smrť, ani vtedy, ak je útok vykonaný nožom. Nôž, ktorý obžalovaná použila k útoku, vzhľadom na jeho veľkosť, bol spôsobilý spôsobiť smrť, avšak z tohto nemožno vyvodzovať úmysel obžalovanej spôsobiť smrť. Dĺžka čepele bola 14,2 až 14,4 cm a nôž napriek svojmu potenciálu nebol použitý celý, keď bodnorezný kanál bol o dĺžke 6 cm a znalec rovnako konštatoval, že sa nedá jednoznačne určiť, že by došlo k vniknutiu celej čepele do ľavej pohrudnicovej dutiny. Útok proti hrudníku poškodeného sa nezastavil napríklad o rebro, či inú pevnú prekážku a teda k jeho nepoužitiu v celej dĺžke nedošlo kvôli náhodnej okolnosti. Voči bodnutiu sa nebránil ani poškodený. Tento spôsob útoku vypovedal len o úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale nemožno z neho usudzovať úmysel spôsobiť smrť, nakoľko nebol využitý celý potenciál noža obžalovanou. Spôsob použitia noža, rýchle bodnutie a vybratie nepredstavuje snahu obžalovanej, že by chcela poškodeného nožom doraziť, uhol, pod ktorým bol nôž vedený zdola nahor 30 až 40 stupňov, tak isto nepredstavuje také použitie noža, z ktorého by bolo možné dedukovať, že obžalovaná chcela poškodenému spôsobiť smrteľné zranenia, nakoľko väčší účinok by dosiahla, ak by smerovala útok zhora dole. Zároveň obžalovaná útočila nožom vo vzdialenosti 10 až 20 cm od srdca, pričom vzhľadom na uhol bodnutia, sa od srdca vzdiaľovala bez toho, aby to bolo zmenené nejakým predmetom. Aj z intenzity útoku a z použitia noža, keď bodla iba raz, nemožno odvodzovať jej úmysel a to ani nepriamy, spôsobiť obžalovanému smrť, nakoľko nič nebránilo obžalovanej použiť nôž znova. Týmto útokom nebol život poškodeného bezprostredne ohrozený, keď smrť by nastala až o 12 až 24 hodín. Je síce pravdou, že kúsok od miesta vpichu sa nachádza podkľúčnicová tepna a žila, avšak
vedomosť obžalovanej, ktorá má nižší intelekt, o tejto skutočnosti nebola preukázaná, pričom nemožno ani tvrdiť, sa jedná o všeobecne známu skutočnosť. Zároveň zo správania obžalovanej bezprostredne po bodnutí, keď sa preľakla, čo spravila a v rámci svojich možností a schopností zabezpečila pomoc pre poškodeného, sa nemožno domnievať, že bola so smrťou poškodeného uzrozumená. Aj keď z výpovedí svedkov vyplýva, že obžalovaná bola schopná vrátiť poškodenému facky, či vytlačiť ho za dvere, v momente, keď poškodený začal viac využívať svoju silu, obžalovaná siahla po nástroji, ktorý jej umožnil kompenzovať jej nevýhodu a nôž použila ako nástroj obrany. Spôsob použitia noža, teda rýchle bodnutie a vybratie nepredstavuje snahu doraziť nožom poškodeného. Obžalovaná tak konala v úmysle spôsobiť K. D. ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko musela vedieť a byť uzrozumená s tým, že pokiaľ nožom útočí do oblasti hrudníka, môže spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko je zrejmé, že si musela byť vedomá, že v oblasti hrudníka sa nachádzajú pľúca, čo je orgán potrebný na dýchanie a samotným nožom môže takéto poškodenie zdravia, ktoré si vyžaduje liečenie na dlhší čas, spôsobiť.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dôkazy týkajúce sa skutku v predmetnej trestnej veci, ktoré boli pred súdom prvého stupňa vykonané v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani procesné strany sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Uvedené dôkazy vytvorili podklad aj pre konanie odvolacieho súdu a to na posúdenie, či k spáchaniu skutku došlo, ak áno, ako a k akému. Po oboznámení sa s jednotlivými odvolaniami, nimi napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, ako aj obsahom predloženého spisu, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa síce vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, avšak vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým i právnym záverom.
Krajský súd konštatuje, že aj podľa jeho názoru, skutočnosť, že obžalovaná jedenkrát pichla poškodeného nožom s plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 14,2 až 14,4 cm spôsobom uvedeným v obžalobe, ktorým mu mala spôsobiť tam uvedené zranenia, je vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázaná a túto nespochybňujú ani procesné strany.
Pochybil však súd prvého stupňa, ak konanie obžalovanej kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora, že útok obžalovanej nožom s dĺžkou čepele 14,2 až 14,4 cm, teda nožom, ktorý vzhľadom na parametre je objektom spôsobilým spôsobiť zranenie s následkom smrti, smeroval do oblasti hrudníka, teda do oblasti, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány a to srdce, pľúca a cievy, pričom nožom pôsobila strednou silou a intenzitou, čím zasiahla pľúca a bližšie nešpecifikovanú cievu poškodeného a tým mu spôsobila zranenie, ktoré by bez poskytnutia adekvátnej lekárskej starostlivosti viedlo k jeho smrti. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že v byte, kde sa konflikt odohrával, bola tma a bolo vidieť len obrysy tela poškodeného, teda obžalovaná videla a vedela, do ktorej časti tela poškodeného útočí, ale nevidela a nevedela, kam konkrétne nožom útočí. Je potrebné poukázať na výpoveď znalca C.. C. T., ktorý uviedol, že bolo len otázkou náhody a šťastia, že obžalovaná pri skutku netrafila srdce alebo veľké cievy, nakoľko pri zmene uhla vniknutia noža do tela poškodeného a poranení veľkých ciev by došlo k úmrtiu poškodeného do 15 až 20 minút. Pokiaľ by obžalovaná mala úmysel poškodenému iba ublížiť na zdraví, resp. spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, konala by proti časti, resp. častiam tela poškodeného, v ktorých sa nenachádzajú životne dôležité orgány. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná svojim konaním a to tým, že predmetom spôsobilým spôsobiť smrť osoby aktívne vedeným bodnutím zasiahla časť tela poškodeného, v ktorej sa nachádzajú životne dôležité orgány, vedela, že svojim konaním môže ohroziť záujem chránený Tr. zákonom a to život poškodeného a pre prípad, že ho spôsobí, s tým bola uzrozumená, teda konala v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona. Aj keď je pravdou, že obžalovaná poškodeného bodla iba jedenkrát, pričom po skutku mu poskytla pomoc primeranú jej schopnostiam a možnostiam, toto samo osebe nevyvracia nepriamy úmysel obžalovanej, ale skôr svedčí o uvedomení si konania a jeho následkoch zo strany obžalovanej.
V neprospech obžalovanej vyznieva aj výpoveď svedka C. P. z prípravného konania, ktorá bola na odstránenie rozporov prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku, vo vzťahu ku ktorej svedok P. uviedol, že je pravdou, že mu obžalovaná povedala, že to nechcela spraviť, ale nevedela ho (poškodeného) zastaviť, nechcela ho (poškodeného) prebiť, ale musela to spraviť.
Rovnako svedkyňa I. T. uviedla, že počula, ako obžalovaná vravela, že to nechcela, ale nevie, čo to do nej vošlo a rovnako, že počula, ako obžalovaná začala kričať, už dosť bolo, čo ste ma bili Ty so svojou mamou.
Uvedené výpovede potvrdzujú záver odvolacieho súdu o tom, že zo strany obžalovanej išlo o úmyselné konanie vo vzťahu k poškodenému.
Vo vzťahu k argumentácii súdu prvého stupňa, že nebol využitý celý potenciál noža, resp. čepele noža o dĺžke 14,2 až 14,4 cm, odvolací súd udáva, že samotná bodná rana s bodným kanálom o hĺbke minimálne 6 cm je dostatočná na spôsobenie smrteľných zranení v mieste pôsobenia noža, teda v mieste, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány a ani smer bodného kanála neodôvodňuje skutočnosť, že takýmto bodnutím nemôže dôjsť k smrti poškodeného pri zasiahnutí týchto orgánov. Je potrebné poukázať na výpoveď znalca C.. C. T. a ním podaný znalecký posudok, ktorý konštatoval, že u poškodeného došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu a to nešpecifikovanej cievy, pričom ak by nebol poškodený hospitalizovaný a liečený, došlo by k úmrtiu počas 12 až 24 hodín z dôvodu vykrvácania a vzduchu v pohrudnicovej dutine. V okolí 10 až 20 cm od bodného kanála sa nachádza aorta, pľúcne tepny, srdce a žily, ktorých zasiahnutie by viedlo k úmrtiu poškodeného do 15 - 20 minút a cievy pokľúčnicová tepna a žila sa od bodného kanála mohli nachádzať cca 3 - 4 cm. Znalec C.. C. T. zároveň potvrdil, že použitá sila a intenzita vylučuje náhodné pichnutie a rovnako sa dá vylúčiť samonabodnutie poškodeného na nôž.
Uvedené skutočnosti v súhrne viedli krajský súd k záveru, že obžalovaná svojim konaním naplnila skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že súhrn priamych i nepriamych dôkazov jednoznačne preukazuje vinu obžalovanej D. T. tak, ako to ustálil vo svojom rozsudku a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku tak, ako to ustálil odvolací súd a usvedčujú z jeho spáchania obžalovanú.
Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaná sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a čin spáchala na chránenej osobe, blízkej osobe, pričom krajský súd má za to, že obžalovaná naplnila po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedeného obzvlášť závažného zločinu.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovanej. Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že táto má v ňom evidovaný jeden záznam, keď trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.12.2010, sp. zn. 1T/55/2010 bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona, za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok, so skúšobnou dobou v trvaní jeden rok a šesť mesiacov, pričom sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená pre fikciu zahladenia odsúdenia. Priťažujúcu okolnosť odvolací súd nezistil žiadnu. Zároveň odvolací súd pri ukladaní trestu použil aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a obžalovanej ukladal trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to v minimálnej výmere, s poukazom na § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona z dôvodu, že túto odsudzoval za pokus trestného činu, pričom mal za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, vzhľadom na závažnosť tohto pokusu. Na základe uvedeného, s poukazom na kladné závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie znalca G.. R. V., mal odvolací súd za to, že trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovanej k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia psychológie, vzhľadom na vykonané dokazovanie a na závažnosť trestného činu, najmä na skutočnosť, že k dokonaniu trestného činu
nedošlo, ako aj vzhľadom na mieru narušenia páchateľa, odvolací súd mal za to, že v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia bude náprava obžalovanej lepšie zaručená.
Keďže odvolací súd obžalovanú odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, obligatórne jej v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov.
Krajský súd obžalovanej uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavou formou a to s poukazom na výpoveď znalkyne C.. T. V. a ňou podaný znalecký posudok, ktorá konštatovala, že obžalovaná v čase skutku netrpela na duševnú poruchu, ale bola u nej zistená závislosť na alkohole III. vývojovej fázy podľa Jellineka, pričom v čase skutku sa nachádzala v stredne ťažkom stupni opitosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená A., a.s., si nárok na náhradu škody uplatnila v zmysle § 46 ods. 3 Tr. poriadku riadne a včas, krajský súd jej nárok na náhradu škody priznal a obžalovanú k jej náhrade zaviazal.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, uložil obžalovanej aj ochranné opatrenie a to zhabanie veci, kuchynského noža so žltou rúčkou, avšak nie z dôvodu, že takéto opatrenie vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem ako o tom rozhodol prvostupňový súd, ale z dôvodu, že táto bola použitá na spáchanie trestného činu, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že ide o vec patriacu obžalovanej.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že v čase skutku si nebola schopná uvedomiť, čo drží, resp. aký predmet drží, odvolací súd konštatuje, že obžalovaná predmetný nôž zobrala z kuchynskej linky, kde je predpoklad, že sa takéto nože nachádzajú a spôsob jeho držania, ako aj použitia a útoku zodpovedá skutočnosti, že obžalovaná musela vedieť, akým predmetom na poškodeného útočí.
K odvolacej námietke, že obžalovaná konala v nutnej obrane, krajský súd udáva, že z vykonaného dokazovania a to výsluchu tak obžalovanej, ako aj poškodeného je zrejmé, že v čase skutku útok poškodeného na obžalovanú netrval, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že poškodený sa bodnutiu zo strany obžalovanej nebránil, ako aj samotná výpoveď obžalovanej, že k skutku malo dôjsť v chodbe, avšak ona sa poškodenému vyšmykla, išla do kuchyne, odkiaľ zobrala predmet, vrátila sa k poškodenému a tohto uvedeným predmetom bodla. O účelovosti tvrdenia obžalovanej, že nevedela, aký predmet použila, svedčí aj skutočnosť, že hoci z jej výpovede vyplýva, že o aký predmet ide, zistila až keď prišli policajti, ktorí mali baterky a ona im ho dala, z výpovedí svedka T., svedka G. i svedkyne Bc. I. vyplýva, že po príchode policajnej hliadky im obžalovaná sama uvádzala, že poškodeného bodla.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovanej poukazujúcej na spolužitie obžalovanej a poškodeného a na ataky z jeho strany, či na skutočnosť, že obžalovaná vyrastala v detskom domove a prostredie a rodina obžalovaného bolo jediným, ktoré jej dávalo záruku vrátenia sa do normálneho priebehu života, skutočnosť, že je matkou maloletej dcéry S., ako aj závery znaleckého posudku z odvetvia psychológie, poukazujúce na psychický stav, ako aj osobnosť obžalovanej, odvolací súd udáva, že uvedené skutočnosti samy osobe nemôžu byť ospravedlnením závažného protiprávneho konania obžalovanej, avšak prihliadal na ne pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre pokus trestného činu v zmysle ust. § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, ako na skutočnosti, z ktorých vyplýva, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom za predmetný trestný čin by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako dôvodný a odvolanie obžalovanej ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.