Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoCsp-24-2020.pdf
PDF · 98.94 KB
No categories available
10CoCsp/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/a, IČO: 36 815 256, právne zastúpeného spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, proti žalovanej: H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. F., B. XXXX, o zaplatenie 367,66 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 12Csp/77/2018-43 zo dňa 5. novembra 2019, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku III. o trovách prvoinštančného konania.
N e d o t k n u t ý m z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 357,66 eur spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 78,53 eur od 27.10.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42 eur od 27.10.2017 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 23,13 eur od 18.5.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj ako súd prvej inštancie) v prevažnej časti vyhovel žalobe a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 357,66 eur spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 78,53 eur od 27.10.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 42 eur od 27.10.2017 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 23,13 eur od 18.5.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). 2. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 1.6.2017 k platnému a účinnému uzavretiu zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti podľa § 47 ods. 1 zákona o energetike. Táto zmluva je súčasne podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. zmluvou spotrebiteľskou. Pokiaľ žalovaná zemný plyn odoberala, bola povinná za jeho odber žalobcovi uhrádzať ním vystavené faktúry najneskôr v deň splatnosti. Preukázateľne neuhradila platby - preddavky, v dôsledku čoho bola z odberu plynu odpojená a následne opätovne pripojená, v súvislosti s ktorými prácami boli žalovanej vystavené faktúry na sumy 78,53 eur (odpojenie) a 42 eur (pripojenie). Žalovaná odoberala následne plyn po opätovnom pripojení v období od 19.6.2017 do 26.4.2018, uhradené preddavky predstavovali 1206 eur, reálne však odobrala zemný plyn v cene 1443,13 eur, v dôsledku čoho žalovanej vznikol nedoplatok v sume 237,13 eur. Žalobcovi tak prináleží nárok na zaplatenie sumy vyúčtovanej faktúrami v celkovej sume 357,66 eur ( 42+78,53+273,13).
3. Keďže žalovaná žalobcovi ním vystavené faktúry za dodávku plynu v lehote splatnosti neuhradila, okresný súd žalobe v tomto rozsahu vyhovel a okrem tejto istiny jej uložil povinnosť uhradiť v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úrokov z omeškania bola stanovená v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.
4. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie 10 eur s príslušenstvom) súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok II.). 5. V danej spojitosti za preukázané vyhodnotil, že žalobca vyúčtoval žalovanej upomienku v sume 10 eur a z tejto upomienky si nárokoval i zákonný úrok z omeškania. Okresný súd však prihliadol k tomu, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a poskytol ochranu žalovanej ako slabšej strane v spore, vychádzajúc i z rozhodovacej praxe v tom smere, že takéto poplatky v zmluve o dodávke plynu nie sú žiadnym spôsobom individuálne dojednané a odkaz na cenník, prípadne VOP - všeobecné obchodné podmienky nie je dostačujúci. Nárok teda nepovažoval za súladný so zákonom, nakoľko zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané, a ďalej s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák. 6. Okrem toho, v konaní nebolo preukázané, či vôbec došlo k zaslaniu upomienky, resp. aké reálne náklady vznikli žalobcovi v súvislosti s upomienkou.
7. 12. O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 94,56 % (výrok III.), vychádzajúc z rozsahu čistého úspechu žalobcu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).
8. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietnutia žaloby vo zvyšnej časti a čo do trov prvoinštančného konania, podal rozsiahle odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny - vyhovenia žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Podstatu nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu videl odvolateľ najmä v opomenutí postavenia a kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v absencii právomoci súdu konať vo veci prijateľnosti, či neprijateľnosti obchodných podmienok žalobcu, v nezohľadnení rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v nesprávnej aplikácii § 53 odsek 1 Obč. zák., v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania, presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu, v porušení ustanovení o odstraňovaní vád podania, v porušení ustanovení o zjavne nedôvodnej žalobe, v nesprávnom právnom posúdení, v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 10. V zmysle platného právneho poriadku Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako jediný zákonom určený štátny orgán má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalobcu, v dôsledku čoho sú tieto podmienky regulovanými ustanoveniami vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa odvolateľa - žalobcu z ním citovaných ustanovení platného právneho poriadku vyplýva, že obchodné podmienky žalobcu (Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie domácnosť) schvaľuje a tým určuje národný regulátor (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví). Vzhľadom na osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energetikou, kde za účelom i ochrany spotrebiteľa národný regulátor vykonáva vecnú reguláciu, podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách regulované ustanovenia nepodliehajú preskúmavaniu, kedy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, osobitne ustanovenie § 53 odsek 1 Obč. zák. sú aproximáciou Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Príslušnými ustanoveniami právneho poriadku sa okresný súd nezaoberal. 11. Okresný súd mal, pokiaľ bola žaloba v niečom neúplná, vyzvať žalobcu na jej doplnenie, čo sa nestalo. Odvolateľ ďalej namietal, že okresný súd v neprospech žalobcu nepostupoval podľa § 138 CSP vo vzťahu k neskôr zamietnutej časti žaloby. V danej súvislosti odvolateľ uviedol, že „Žalobca by tak zároveň získal možnosť reagovať na doteraz nevyslovenú úvahu súdu o tom, ako posudzuje nárok na zaplatenie neskôr zamietnutého nároku (sumy 142,64 eur s príslušenstvom), čo mu však postupom súdu prvej inštancie bolo odopreté.“ 12. Odvolateľ ďalej poukazoval na svoju povinnosť podľa § 17 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých, pre prípad, že odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti, upozorniť odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na tento stav a určiť nový termín splatnosti záväzku s tým, že písomné upozornenie dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu obsahuje aj poučenie o
prerušení dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote.“ Žalobca bol teda zo zákona povinný odberateľa (v tomto prípade žalovanú) upomínať, čo aj v tomto konkrétnom prípade urobil. Zo žiadneho ustanovenia platného právneho poriadku ďalej nevyplýva, že by bol žalobca povinný znášať s tým spojené náklady, osobitne v situácii, kedy táto činnosť vyplýva len z porušenia povinnosti odberateľa plynu. Zo žiadneho cenového rozhodnutia nevyplýva, že by náklady na toto upomínanie boli súčasťou nejakej inej zložky, položky platenej žalovaným žalobcovi. Odvolateľ poukázal na zložky nákladov s tým súvisiacich, napr. náklady sledovania úhrad žalovaného, náklady vyhotovenia upomienky, náklady obálky a kancelárskeho papiera, náklady podania zásielky na poštovú prepravu, náklady poštovného. 13. Z ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. vyplýva, že nie každá nerovnováha, ktorú spôsobujú ustanovenia zmluvných podmienok, je neprijateľná, ale takáto (neprijateľná) je nerovnováha značná. V danom prípade z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva to, že by sa súd prvej inštancie problematikou nerovnováhy, či stupňa nerovnováhy akokoľvek zaoberal. 14. S poukazom na obsah odvolania sa o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci skôr nejedná, čo neumožnilo to, aby v tejto konkrétnej veci nebolo nariadené pojednávanie. Vzhľadom na osobitosť úpravy trhu s energetikou, postavenie národného regulátora, postavenie žalobcu ako regulovaného subjektu, aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, aplikáciu Rozsudkov Súdneho dvora EÚ, potrebu značnej nerovnováhy, nutnom skúmaní všetkých okolnosti vzniku zmluvy sa v tomto konkrétnom prípade o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci nejedná. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je pre žalobcu negatívne i v tom, že súd predtým žalobcu nevyzval ani na doplnenie žaloby, ani ho neupozornil na zjavnú nedôvodnosť žaloby. „Žalobca by tak získal možnosť reagovať na doteraz nevyslovenú úvahu súdu o tom, ako posudzuje nárok na zaplatenie neskôr zamietnutého nároku (sumy 142,64 eur s príslušenstvom), čo mu však postupom súdu prvej inštancie bolo odopreté.“ Namiesto toho žalobca nebol vyzvaný ani na doplnenie ani na späťvzatie (v prípade zjavnej bezdôvodnosti; z čoho mal za to, že žaloba je dôvodná a úplná) a následne bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, čím žalobca stratil akúkoľvek možnosť reagovať na prípadnú úvahu súdu. 15. Odvolateľ tiež poukázal na nepredvídateľnosť postupu a rozhodnutia okresného súdu. Pokiaľ súd vedel, aké rozhodnutie mieni prijať (nemohol to nevedieť), o to viac mal dať žalobcovi možnosť k tomuto sa osobitne vyjadriť, resp. i z tohto dôvodu bez ohľadu na uvedené v predchádzajúcom odseku mal vo veci nariadiť pojednávanie. Je daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade zjavne nedôvodnej žaloby, kedy pri neskoršom rozhodnutí odvolateľ argumentoval porušenie postupu podľa § 138 CSP v jeho neprospech. 16. Hoci nesprávnosť napadnutého rozhodnutia je odstrániteľná (nedostatky spočívajúce v právnom posúdení, k čomu /náprave/ nie je nutné, či vhodné predkladať dôkazy, či prostriedky procesného útoku) sú splnené podmienky i pre novoty v odvolacom konaní a to s prihliadnutím na § 366 Civilného sporového poriadku, osobitne písm. a), c) a d). Odvolateľ v danej súvislosti uviedol, že ako ďalšie dôkazy navrhuje a predkladá Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie domácnosť, účinné od 1. januára 2016, Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0008/2015/P-OP z 2. decembra 2015, Vzorové obchodné podmienky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Cenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ev. č. ESaV 4/2017. 17. Záverom odvolateľ konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia vzhľadom na podľa odvolateľa relevantnú právnu úpravu a tiež poukázal na niektoré súdne rozhodnutia v obdobných veciach.
18. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.
19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku o čiastočnom vyhovení žalobe) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. Primárne je nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote.
21. V danej súvislosti krajský súd poukazuje na základné dôvody vedúce okresný súd k zamietnutiu žaloby vo zvyšnej časti. Okresný súd, vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu, poskytol ochranu žalovanej ako spotrebiteľovi, ktorého chráni pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (poplatky v zmluve o dodávke plynu nie sú žiadnym spôsobom individuálne dojednané a odkaz na cenník, prípadne VOP - všeobecné obchodné podmienky nie je dostačujúci). 22. Zároveň však okresný súd v danom prípade nemal preukázané, že došlo k zaslaniu upomienky. Tiež nemal preukázané reálne náklady vzniknuté žalobcovi v súvislosti s upomienkou. 23. Druhý z označených/pomenovaných dôvodov - nepreukázanie, že došlo k zaslaniu upomienky - je samostatným dôvodom zamietnutia žaloby (vo zvyšnej časti). Pokiaľ totiž nebola upomienka žalovanej zaslaná, resp. doručená, a okresný súd nemal jej zaslanie/doručenie žalovanej za preukázané, potom sú irelevantné úvahy, resp. odvolacia argumentácia o neprijateľnosti jej dojednania, o /pre/skúmateľnosti jej ne/prijateľnosti všeobecným súdom atď. Z podstaty upomienky ako upozornenia na neplnenie / tu zmluvných/ povinností a z toho vyplývajúce následky je zrejmé, že je bezpredmetné uvažovať o akýchkoľvek nárokoch žalobcu s ňou súvisiacich, pokiaľ nebola žalovanej zaslaná/doručená. Inými slovami, odvolateľ/žalobca žiadnym spôsobom nenamietal, nespochybňoval záver okresného súdu o nepreukázaní zaslania/doručenia upomienky žalovanej. Nadväzne jeho odvolanie nie je spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku v dotknutej časti.
24. Je súčasne potrebné podotknúť, že odvolateľ nijako nespájal odvolaciu argumentáciu a osobitne tvrdené porušenie procesných predpisov a z toho vyplývajúce porušenie práva na spravodlivý proces so záverom okresného súdu, že nebolo preukázané zaslanie dotknutej upomienky žalovanej. 25. Odhliadnuc od skutočnosti opísanej v predchádzajúcom bode odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa na skutočnosť, že aplikované procesné ustanovenia (§ 297 písm. b/ a § 219 ods. 3 CSP) neukladajú osobitnú povinnosť súdu, pred využitím oprávnenia rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, o tomto svojom postupe upovedomiť sporové strany. Súd má „len“ povinnosť oznámiť vopred miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, k čomu podľa obsahu spisu (č.l. 38 - 39 spisu) aj došlo, resp., ak o to strana požiada, oznámiť jej miesto a čas elektronickými prostriedkami (žalobca však nepožiadal). Ďalej zo znenia dotknutých ustanovení výslovne nevyplýva, že by rozhodnutie bez nariadenia pojednávania prichádzalo do úvahy len vtedy, ak z dôkazov predložených/označených (predovšetkým) žalobcom vyplýva dôvodnosť uplatňovaného nároku a pokiaľ by k vyhoveniu návrhu bolo potrebné ešte doplniť dokazovanie, je namieste nariadiť pojednávanie. Zároveň nie je ani dôvodné/prípustné opísaným spôsobom ustanovenie § 297 písm. b/ CSP interpretovať, nakoľko takýto výklad by bol v rozpore tak so zásadou rovnosti sporových strán, ako i so samotným ústavným právom na súdnu a inú právnu pomoc, keďže jeho súčasťou nie je právo na úspech v spore. Z toho, že sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, je nepochybné, že (on) sám považoval svoj návrh na začatie konania za perfektný, vrátane náležitého unesenia dôkazného bremena. Nadväzne len tendenčne vyznieva jeho tvrdenie o nutnosti vyzvať ho na späťvzatie alebo doplnenie žaloby. Odvolateľ evidentne zamieňa neúplnosť návrhu/žaloby s neunesením dôkazného bremena. V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal súd vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto prístup by bol opäť v zásadnom rozpore so základnými (ústavnými) princípmi civilného sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu totiž nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy. Inými slovami, skutkové tvrdenia musia (primárne) byť preukázané, len potom môžu byť druhou stranou vôbec „urobené spornými“. Možno preto zhrnúť, že žalobca v rámci predloženej žaloby, ktorá bola/je úplná (preto nebol dôvod na výzvu na jej doplnenie), neuniesol dôkazné bremeno ohľadne časti svojich tvrdení a okresný súd nadväzne procesne akceptovateľným spôsobom žalobu v časti takto dotknutej, zamietol. 26. Čo sa týka žalobcom namietaného nenaplnenia atribútu jednoduchého právneho posúdenia v dotknutej veci, krajský súd poznamenáva, že vyhodnotenie tejto podmienky je primárne vecou konajúceho súdu (prvej inštancie). Ani podľa názoru odvolacieho súdu však otázky tvoriace základ právneho posúdenia danej veci - neplnenie zmluvného záväzku žalovanej uhrádzať cenu dodaného plynu - bez ďalšieho nemožno označiť za také, ktoré by sa zjavne vymykali predmetnej kumulatívnej podmienke konania bez nariadenia pojednávania.
27. Pokiaľ žalobca v odvolaní v rôznych súvislostiach poukazuje na zamietnutie žaloby 142,64 eur s príslušenstvom, krajský súd uvádza, že v prejednávanej veci bola zamietnutá žaloby v rozsahu 10 eur s
príslušenstvom, a nie v žalobcom uvádzanom rozsahu. Uvedená nepresnosť v odvolaní žalobcu zrejme súvisí s podávaním formulárových odvolaní v obdobných veciach. 28. Napokon, právne irelevantnou je odvolacia argumentácia založená na tvrdení o „opomenutí postavenia a kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví“, ktorý „ako jediný zákonom určený štátny orgán má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalobcu“. Opísaná kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví totiž nemá žiadny vplyv na právomoc všeobecného súdu (čl. 1 CSP v spojení s § 3 CSP) rozhodovať súkromnoprávny spor, akým je i súdená vec (ako to vymedzil aj samotný žalobca v bode I žaloby), týkajúca sa úhrad ceny služieb zo súkromnoprávneho záväzkového vzťahu.
29. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej (o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti) ako vecne správny. 30. Potvrdil ho aj v od meritórneho rozhodnutia závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, keď okresný súd správne zohľadnil rozsahu úspechu tej-ktorej sporovej strany (§ 255 CSP).
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto by úspešnej protistrane - žalovanej patril voči nej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; žiadne trovy jej však nevznikli.
32. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.