Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-37-2021.pdf
PDF · 150.77 KB
Case nature
Subarea
20CoP/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. Z., T. S. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - W. Z., T. S. XX.XX.XXXX, H.: W. XXXX/XXB, M., zastúpená advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o, so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930, a otec - I.. N. Z.Á., T. S. XX.XX.XXXX, H.: R. XXX/XX, T. - C. R., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. januára 2021, č.k. 38P/283/2020 - 47, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. januára 2021, č.k. 38P/283/2020
- 47 p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd dopĺňa výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. januára 2021, č.k. 38P/283/2020 - 47 v tomto znení: “Odvolací súd ukladá matke povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podala návrh vo veci samej, týkajúci sa zmeny úpravy práv a povinností k maloletej W. Z..”.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 21.01.2021, č.k. 38P/283/2020 - 47, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou W. Z., narodenou dňa XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou, každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v stredu v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Po dobu trvania neodkladného opatrenia súčasne pozastavil účinnosť rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.12.2017, č.k. 38P/272/2016 - 62. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia uviedol, že návrhom, podaným na súde prvej inštancie dňa 23.12.2020 doplnený podaním doručeným súdu dňa 15.01.2021 sa matka maloletej W. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený styk otca s maloletou odlišne, než ako je tomu doposiaľ účinným rozsudkom súdu.
3. Svoj návrh odôvodnila tým, že styk otca s maloletou Luciou sa realizoval v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.12.2017 a to v zásade až do októbra 2020. Dňa 24.10.2020 matka našla pri upratovaní izby maloletej Lucie jej denník, z ktorého sa dozvedela, že jej nevlastný brat - M. Z. ju počas dlhšieho časového obdobia sexuálne zneužíval. Podrobne popísala svoje následné kroky a udalosti, ktoré sa odohrali, vrátane kontaktovania sociálnej kurately a podania trestného oznámenia na nevlastného brata maloletej W.. V tejto súvislosti odkázala na ňou založené listinné dôkazy, predovšetkým uznesenie OR PZ Nitra zo dňa 12.11.2020, ČVS: ORP-1404/1- VYS-NR-2020 o vznesení
obvinenia voči M. Z., T.. XX.XX.XXXX. Následne popísala, ako sa od tohto obdobia realizoval styk otca s maloletou, pričom tieto stretnutia neboli úplne bezproblémové. Situácia sa vyhrotila počas víkendu dňa 19.12.2020, čo matka podrobnejšie popísala vo svojom návrhu. Maloletá toho dňa večer volala vystrašená matke z otcovho telefónu s tým, že otec jej prezerá správy v jej telefóne a nechce jej ho dať. Matka sa snažila situáciu riešiť telefonicky, avšak neúspešne. Otec priviezol maloletú domov nasledujúci deň v nedeľu o 18,00 hod., matka však nemala možnosť s ním uvedený incident prebrať, nakoľko okamžite potom, čo maloletú vysadil pred domom, odišiel. Maloletá popísala matke a jej priateľovi, čo sa počas víkendu dialo u otca, ktorý maloletú vypočúval, robil na ňu psychický nátlak a nadával na osobu matky. Maloletá opisovala, ako bol na ňu otec celý čas nevrlý, nepríjemný a nervózny. Pri prezeraní jej telefónu ho údajne najviac zaujímala komunikácia maloletej s jej kamarátkou I., ktorá bola na výsluhu ako svedok. Otec sa snažil, aby mala maloletá W. kvôli nemu výčitky, vyhadzoval jej na oči veci, s ktorými sa zdôverovala kamarátke a pod. Počas víkendu bola v dome prítomná aj matka otca - stará matka maloletej - ktorá sa snažila maloletú W. presvedčiť o tom, že M. je dobrý chlapec, že ju mal rád, a že veď jej „nerobil zle“. Otec robil na maloletú psychický nátlak a pýtal sa jej na veci z výpovede. Matka vyjadrila v návrhu nepochopenie voči správaniu otca, ktorý namiesto podpory, pomoci a lásky, vnáša do života maloletej nepochopenie, obavy a nepokoj, pričom sa však na pohovore so sociálnou kurátorkou zaviazal k úplne inému správaniu. Vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 15.01.2021 matka špecifikovala svoj návrh v časti konkrétnej úpravy styku otca s maloletou.
4. Súd telefonicky dopytoval orgán sociálnoprávnej ochrany detí v Senci, za účelom poskytnutia informácií a taktiež listinných dôkazov vzťahujúcich sa ku konaniu. ÚPSVaR Senec, následne zaslal súdu prvej inštancie uznesenie OR PZ v Nitre zo dňa 05.11.2020 o pribratí PhDr. Martiny Piačkovej - znalkyne z odboru psychológie na podanie znaleckého posudku vo vzťahu k maloletej, znalecký posudok PhDr. Martiny Piačkovej odovzdaný dňa 09.11.2020 a úradný záznam ÚPSVaR Senec zo dňa 28.12.2020, ktorého obsahom je pohovor vykonaný s maloletou. Zároveň ÚPSVaR Senec oboznámil súd s tým, že maloletá nedala súhlas k tomu, aby bol otec s obsahom tohto pohovoru oboznámený a požiadal súd o zaujatie adekvátneho stanoviska v tejto súvislosti.
5. Súd prvej inštancie úradný záznam z pohovoru vykonaného dňa 28.12.2020 orgánom sociálnoprávnej ochrany detí v Senci uložil do obálky, ktorú zapečatil s tým, že nateraz ju môže otvoriť len súd prvej inštancie alebo súd odvolací.
6. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2,§ 326 ods.1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 331 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že z návrhu matky, obsahu spisového materiálu a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je daný. Súd prvej inštancie mal za to, že za daných okolností je potrebné opätovne upraviť rozsah práva styku otca s maloletou W., a to v nadväznosti na aktuálnu situáciu, ktorá v živote maloletej a aj jej rodičov nastala. Uviedol, že v danom prípade nie je potrebné venovať pozornosť právu rodiča na styk so svojim dieťaťom vo všeobecnosti, keďže v danom prípade (hoci občas s istými ťažkosťami) sa styk otca s maloletou realizoval v súlade s úpravou stanovenou súdnym rozhodnutím, a to až do času, kedy nastala situácia, ktorá mala zásadný vplyv na realizáciu tohto styku, a ktorá je na dostatočnej úrovni zdokumentovaná v súdnom spise. Je pritom veľmi dôležité poznamenať, že v tomto konaní sa súd v žiadnom ohľade nezaoberá otázkou relevantnosti alebo vierohodnosti udalostí, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Toto konanie je zamerané výlučne na to, aby boli pomery na strane maloletej Lucie upravené v súlade s jej záujmami, ktoré vychádzajú z jej aktuálneho prežívania. V tomto smere nemožno opomenúť tú skutočnosť, že matka okamžite potom, čo sa dozvedela skutočnosti, ktoré sú teraz predmetom trestného konania, požiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zamedzenia styku otca s maloletou, avšak v tom čase súd nevzhliadol k takejto úprave dôvod a styk otca s maloletou sa ďalej realizoval v stanovenom režime. Situácia sa však od tohto obdobia zmenila, nakoľko maloletá bola v domácnosti otca počas realizácie ich vzájomného styku vystavená nátlaku, ktorý spôsobil, že aktuálne má k realizácii styku s otcom negatívny postoj, čo je zrejmé aj z obsahu vykonaného pohovoru. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí je samozrejme s rodinou v kontakte a reaguje na všetky zmeny situácie, ktoré nastanú. Bol tiež informovaný o tom, ako prebiehal styk maloletej s otcom počas uvedeného víkendu a následne vykonal s maloletou dňa 28.12.2020 pohovor, z ktorého vyvstala potreba zasiahnuť do aktuálne platnej úpravy styku otca s maloletou a túto zmeniť.
7. Pokiaľ ide o konkrétny rozsah styku otca s maloletou, súd vyhovel návrhu matky. Nestotožnil sa však s navrhovaným spôsobom realizácie styku výlučne v mieste bydliska maloletej a za prítomnosti matky, pričom v tomto smere súd prihliadol k viacerým dôvodom. Maloletá je vo veku 13,5 roka, nejedná sa o malé dieťa, ale o jedinca, ktorý je už v mnohých ohľadoch značne samostatný. Ďalšou dôležitou skutočnosťou v tomto smere bola nepochybná pozitívna citová väzba maloletej k otcovi, ktorá vo svojej podstate nie je narušená. Maloletá svojím aktuálnym prežívaním vo vzťahu k realizácii styku s otcom reaguje na prežité okolnosti, avšak aj z obsahu vykonaného znaleckého vyšetrenia v trestnom konaní a aj z vykonaného pohovoru je zrejmé, že otca má rada a uvedomuje si, že pre všetkých zúčastnených je to mimoriadne ťažká situácia. Uvedené bolo pomerne jednoznačne prezentované postojom maloletej, ktorá uviedla, že by nemala problém zúčastniť sa spolu s otcom poradenského procesu. Ďalším dôvodom, ktorý mal vplyv na rozhodnutie súdu, boli narušené vzťahy medzi rodičmi maloletej W., ktorých si je súd prvej inštancie vedomý, a ktoré je možné vidieť aj z obsahu spisových materiálov. Súd nespochybňuje úmysel matky, avšak nie je možné opomenúť stresový faktor, ktorým by pre maloletú bola realizácia styku s otcom za prítomnosti matky a nadôvažok v jej domácnosti, kde žije so svojim partnerom. Je zrejmé, že matka (hoci si myslí opak), by za súčasnej situácie nebola schopná poskytnúť maloletej a otcovi vo svojej vlastnej domácnosti súkromie, potrebné na aspoň čiastočne „normálnu“ realizáciu styku. Nadôvažok ani od maloletej by sa nedalo očakávať, že by s takouto formou realizácie styku s otcom súhlasila a skôr by túto omietla, avšak nie z dôvodu, že by sa s otcom nechcela stretnúť, ale z dôvodu, že takýto spôsob realizácie styku s otcom by bol pre ňu natoľko nepríjemný, že by ho radšej odmietla. Súd prvej inštancie preto zvážil všetky dostupné možnosti a upravil styk otca s maloletou bez viazanosti na miesto bydliska maloletej a bez viazanosti na prítomnosť matky pri tomto styku. Ponecháva tak na rozhodnutí maloletej (nie rodičov), aby sa rozhodla, kde a ako bude styk s otcom realizovať tak, aby sa ona sama cítila pohodlne a bezpečne. V tomto smere súd prvej inštancie dôrazne upozornil rodičov, aby sa vyvarovali manipulácie maloletej, ktorej cieľom bude to, aby maloletá realizovala tento styk v súlade so želaniami toho -ktorého rodiča. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že sa nejedná o konečné riešenie úpravy styku otca s maloletou, ale len o reakciu na aktuálnu situáciu a potrebu jej riešenia. Plynutím času bude prirodzene dochádzať k zmenám, na ktoré budú bezpochyby reagovať nielen rodičia maloletej, ale aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Za predpokladu, že sa bude niekto zo zúčastnených domnievať, že je potrebné aktuálnu úpravu styku otca s maloletou prehodnotiť, obráti sa v tomto smere na súd, ktorý zhodnotí všetky skutočnosti, ktoré budú v tom čase relevantné.
8. Záverom súd prvej inštancie apeloval na oboch rodičov, aby mali viac než kedykoľvek predtým na zreteli záujem maloletej W., ktorý si však nemôžu zamieňať so svojimi vlastnými záujmami. Tieto záujmy totiž nemusia byť v žiadnom prípade totožné, práve naopak. Je potrebné, aby obaja rodičia maloletú naozaj počúvali a konali tak, ako to maloletá vyžaduje a nie tak, ako si oni myslia, že by mala konať samotná maloletá. Zároveň je potrebné, aby rodičia spolupracovali s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a vykonávali kroky, ktoré budú potrebné, a ktoré im budú odporučené, nakoľko ich úlohou bude sanácia vzťahov, ktorá je pre maloletú skutočne dôležitá, a to i s ohľadom na jej ďalší vývin.
9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.
10. Voči predmetnému uzneseniu podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie je nedôvodné, pretože matkou tvrdené skutočnosti sú z veľkej časti nepravdivé. Otec zároveň uviedol, že je pravdou, že na ORPZ NR prebieha pod ČVS: ORP-1404/1- VYS-NR-2020 vyšetrovanie vo veci sexuálneho zneužívania, kde je obvineným M. Z. a poškodenou maloletá W. Z.. Je to vec, ktorá negatívne zasiahla do života všetkých a celá situácia je nesmieme ťažká a komplikovaná pre všetkých. Súd prvej inštancie však správne podotkol v napadnutom uznesení, toto súdne konanie nie je o preukazovaní toho, čo je predmetom trestného stíhania. Preto sa ohľadne trestného stíhania otec bude vyjadrovať iba v nevyhnutnej miere. Matka vo svojom návrhu tvrdí, že odkedy prebieha trestné stíhanie, stretnutia otca s maloletou nie sú bezproblémové. Otec má za to, že toto tvrdenie je nepravdivé. Od podania trestného oznámenia matkou bol realizovaný jeho styk s dcérou 3x. Prvý krát sa realizoval styk dňa 8.11.2020 v rozsahu cca 3 hodín tým spôsobom, že boli v nákupnom centre v Bratislave, kde bol otec s maloletou na nákupoch. Styk bol bezproblémový, maloletá nejavila žiadne znaky stresu, napätia ani ničoho podobného. Tento styk sa realizoval takto krátko a týmto spôsobom z dôvodu, že otec pre krátkosť času nedokázal zabezpečiť ubytovanie a program na styk trvajúci celý víkend, keďže tento sa prirodzene musí realizovať tak, aby sa dcéra s M. nestretla. Počas tohto styku otec dcére povedal, že ju ľúbi, bude vždy stáť pri nej, a že sa jej na nič nebude
vypytovať, ale ak by mu niekedy chcela niečo povedať, ak bude z niečoho nešťastná alebo ju bude niečo trápiť, tak tu pre ňu vždy bude a môže mu povedať čokoľvek. Tam celá ich komunikácia ohľadne celej záležitosti tvoriacej predmet vyšetrovania skončila. Druhý krát sa styk realizoval v dňoch 20.11.2020 až 22.11.2020, kedy bol otec s dcérou na výlete na Liptove, kde mali zabezpečené aj ubytovanie a rôzne spoločné aktivity. Počas tohto víkendu bola dcéra veselá, bezprostredná, uvoľnená, vysmiata a celý víkend bol bezproblémový. Ďalší styk, ktorý sa mal realizovať v čase od 4.12.2020 do 6.12.2020, avšak tento bol na žiadosť matky maloletej presunutý (rodičia si vymenili víkendy) na víkend od 11.12.2020 do 13.12.2020, čo matka odôvodňovala tým, že dcéra sa necíti po psychickej stránke dobre a nechce ísť k nemu. Keď sa však otec pred týmto víkendom pýtal matky, či ich dohoda platí a môže si pre dcéru prísť, oznámila mu, že dcéra chce zostať doma zdobiť stromček. Keďže mu ide predovšetkým o dobro dcéry, aj keď s ňou chcel byť, situáciu nehrotil, ustúpil a dohodli sa s matkou, že bude mať u seba dcéru, v zmysle rozsudku v čase od 18.12.2020 do 20.12.2020. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že tretí krát sa styk otca s dcérou realizoval v čase od 18.12.2020 do 20.12.2020. Počas tohto víkendu boli u jeho matky - starej matky maloletej W.. V sobotu sa dcéra od rána hrala so svojim bratancom G.. Vo vzťahu k nemu aj k starej mame bola v pohode, ale s otcom komunikovala minimálne, ignorovala ho, odpovedala stroho, podráždene. Otec uviedol, že jej dal však priestor a nechal ju na pokoji, dúfajúc, že sa jej nálada zmení. Keďže však na jej správaní videl, že niečo nie je v poriadku, tak si s ňou približne o 15:00 hod. sadol a spýtal sa jej, čo sa deje, či k nemu nechce chodiť, a ak je to tak, nech mu to povie. Na to mu odpovedala, že „asi nie“. Keďže mal otec s dcérou dovtedy veľmi dobrý, bezproblémový vzťah, zarazilo ho to, a preto sa jej spýtal, či urobil niečo, čím si to zapríčinil. Dcéra mu povedala, že mu nemôže povedať, prečo k nemu nechce chodiť. Po chvíli povedala, že to, čo otec urobil ublíži viac jej ako mamine. Otec uviedol, že si nie je vedomý ničoho, čo by mohlo akokoľvek ublížiť dcére alebo jej matke, resp. čo by mohlo byť dôvodom, pre ktorý k nemu dcéra nechce chodiť, spýtal sa jej opäť, čo vlastne mal urobiť, na čo mu znovu povedala, že mu to nemôže povedať, tak ju nechal na pokoji. Z tejto odpovede dcéry otec usúdil, že matka maloletú oboznamuje s obsahom výsluchov v trestnom konaní, a keďže otec asi pred vyšetrovateľom nevypovedal podľa predstáv matky, táto to dcére podľa otca vysvetľuje v tom zmysle, že dcéru neľúbi a ubližuje jej. Toto otec usúdil aj z toho, že matka sa rovnako správala vždy a aj keď prebiehali súdy ohľadom úpravy práv a povinností k dcére, čím manipulovala dcéru proti otcovi, čím sústavne narúšala budovanie vzťahu medzi ním a maloletou. Pretože otec bol z reakcií dcéry prekvapený a potreboval vedieť, čo sa stalo, resp. čo mal urobiť, povedal dcére, že ako jej rodič jej skontroluje telefón. Nebola z toho síce nadšená, avšak výrazne neprotestovala. Bude to zrejme tým, že ani on nemá problém s tým, keď dcéra manipuluje s jeho telefónom. Nezaujímala ho žiadna konkrétna komunikácia maloletej, kontroloval jej telefón zbežne, ako rodič. Maloletá mu sama od seba povedala, že nemá čítať jej komunikáciu s kamarátkou I., čo bolo vzhľadom na jej nepochopiteľné správanie dôvodom, pre ktorý si pozrel aj túto komunikáciu. Na to zareagovala tak, že jej má ihneď vrátiť telefón, že potrebuje zavolať matke. Povedal jej teda, že nech zavolá z jeho telefónu, čo aj urobila. Na toto mu v zápätí matka telefonovala a vyhrážala sa mu, že na otca podá trestné oznámenie z dôvodu, že psychicky týra dcéru, nepovedala mu však, v čom malo toto psychické týranie spočívať. Otec má za to, že si nie je vedomý žiadneho takého konania. Kontrolu mobilného telefónu dcéry mu v telefonickom rozhovore odobrila aj pracovníčka ÚPSVaR, pani Roková, s tým, že je to normálna vec, ktorú rodičia robia bežne. Matkin opis priebehu týchto udalostí je preukázaný, nepravdivý, účelový a predovšetkým hyperbolizovaný a zdramatizovaný. Otec uviedol, že môže iba predpokladať, že tak matka postupuje za účelom spochybnenia jeho výpovedí v trestnom konaní, keďže tieto tvrdenia poslala emailom aj vyšetrovateľke p. Chobotovej, ktoré mu súd doručil spolu s napadnutým uznesením. Tým sa však v tomto odvolaní a konaní nemieni zaoberať, pred vyšetrovateľkou otec vypovedal pravdivo všetko čo vedel. Otec v rámci odvolania ďalej uviedol, že dcére vrátil telefón, povedal jej, že videl ako sa vulgárne vyjadruje, dokonca aj v súvislosti s osobou matky, a preto jej povedal, že to sa nerobí, je to neslušné, a že sa mu to nepáči. Tvrdenia matky o tom, že bol na dcéru nevrlý, že ju vypočúval, vyvíjal na ňu psychický nátlak, nadával na matku pred dcérou, že sa ho maloletá bála a podobne sú nepravdivé. Nepravdivé je aj tvrdenie matky o tom, že mal rozvaliť dvere na izbe, v ktorej bola s bratrancom a kričať na dcéru, nech ich nezatvárajú a aby zase nerozprávala, že na ňu nedozeral. Vzhľadom na to, že sa vedie trestné stíhanie, kedy mala byť dcéra dlhodobo sexuálne zneužívaná za zatvorenými dverami vo vedľajšej izbe, ako bol on s manželkou, je prirodzené, že ako otec urobí všetko preto, aby sa niečo také nemohlo stať znovu. Je pravda, že bola dcéra zatvorená v izbe s 15 ročným bratrancom, a on ich šiel skontrolovať a povedal im, aby sa nezatvárali a nechal dvere na izbe otvorené, nekričal na nich, povedal, že na ňu musí dávať pozor. Otec uviedol, že nie je pravdou ani to, že dcére čokoľvek vyhadzoval na oči. Je prirodzené, že počas styku v dňoch 18.-20.12.2020 bola v dome jeho matka - stará matka maloletej W., keďže boli u nej, v jej dome. Tvrdenie matky o tom, že stará matka mala maloletú
akokoľvek presviedčať alebo jej v súvislosti s predmetom vyšetrovania čokoľvek hovoriť je nepravdivé, pretože stará matka nevedela nič o trestnom stíhaní ani o celej predmetnej veci. Otec ďalej uviedol, že nepozná obsah žiadnych výpovedí z vyšetrovacieho spisu okrem jeho vlastných. To, že dcéra si myslí, že ju matka nenávidí vie z jej denníka, ktorý mu dala pani vyšetrovateľka nahliadnuť ako otcovi v rámci oboznámenia sa s predmetom jeho výsluchu, a ktorý bol predložený vyšetrovateľke samotnou matkou. Tam dcéra sama napísala, že má mamu, ktorá ju nenávidí spolu s tromi výkričníkmi, a že mama sa tvári, že je všetko v poriadku. Otec ďalej uviedol, že keď dňa 20.12.2020 dcéru vysádzal v mieste bydliska matky, pýtal sa jej, či chce aby prišiel pre ňu na Silvestra. Povedala, že chce, aby pre ňu prišiel. Odvtedy sa dcére nemohol dovolať a keď matke predtým, ako mal prísť pre dcéru napísal, či môže prísť, prišla mu od matky odpoveď, že dcéra k nemu nechce ísť. Otec v rámci odvolania ďalej uviedol, že z obsahu napadnutého uznesenia je vidieť, že matka sa snaží dlhodobo mariť a obmedzovať jeho styk s dcérou a neváha využiť akýkoľvek prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa. Tak, ako v (súdom zamietnutom) návrhu z 30.3.2020 sa to snažila dosiahnuť odvolávkou na koronu, od 2.11.2020 sa vo viacerých návrhoch pokúsila neúspešne argumentovať prebiehajúcim trestným stíhaním. Otec uviedol, že najhoršie na tom je, že nikto sa nezaoberá tým, že dcéra je dlhodobo nešťastná a cíti sa matkou nemilovaná a nechcená. Matka sa o maloletú začala zaujímať až v momente, kedy sa začalo riešiť trestné stíhanie. Dcéra vníma iba to, že matka jej konečne dáva to, čoho sa jej dlhodobo nedostávalo, a po čom túžila - pozornosť, starostlivosť a lásku zo strany matky. Dcéra si však neuvedomuje, že u matky je to vždy „niečo za niečo“ a matka dcéru manipuluje spôsobom devastujúcim vzťah medzi mnou a dcérou. Otec uviedol, že podľa jeho osobných skúseností má za to, že matkine vzťahy sú vždy založené na tom, že sa štylizuje do pozície slabej, zraniteľnej, vyžadujúcej pozornosť, potrebujúcej pomoc, ochranu a opateru, často krát obete, ktorej bolo ublížené alebo ukrivdené. Zároveň, všetky jej vzťahy po ich zániku sprevádza nenávisť voči bývalým partnerom. Rovnako to bolo v prípade jeho predchodcu, o ktorom mu tvrdila že ju bil, a rovnako aj v jeho prípade, kedy aj o ňom dcére počas prebiehajúcich súdnych konaní o úpravu styku s dcérou povedala, že ju zbil, čo však nebola a nie je pravda. Nevie, čo je dôvodom takéhoto správania matky, avšak aj v predchádzajúcich konaniach o úpravu práv a povinností maloletú taktiež oboznamovala s jeho vyjadreniami pred súdom s tým, že dcére ich prezentovala ako dôkaz o tom, že dcéru neľúbi a podobne. Otec uviedol, že toto uvádza z dôvodu, že vidí a uvedomuje si, že dcéra je v tomto smere ovplyvňovaná matkou, kedy si ju matka formuje „na svoj obraz“ a dcéra si osvojuje tento vzorec správania. Otec poukázal na to, že kuratela jemu a matke odporučila podrobiť sa psychologickému poradenstvu a tréningu, pričom im ponúkli v tejto súvislosti svoje služby. Matka však začala s dcérou navštevovať neznámeho súkromného psychológa a on na dcére sleduje negatívne zmeny, či už vo vzťahu k nemu, alebo celkovo na jej správaní. Dcéra teraz vníma a vidí, že čím viac sa správa a prezentuje ako utrápená, traumatizovaná obeť a voči otcovi vystupuje nepriateľsky, bez rodičovského rešpektu, tým väčšiu pozornosť a náklonnosť jej matka venuje. Otec sa obáva, že toto môže mať na psychiku ich dcéry a jej vnímanie vzťahov nepriaznivý vplyv. Otec poukázal na to, že keď sa chcel dohodnúť s matkou a maloletou na styku, v zmysle týmto odvolaním napadnutého neodkladného opatrenia, matka si dala podmienku, že styk sa bude realizovať jedine v ich byte za stálej prítomnosti matky. Dcére vysvetlil, že to nie je vhodné, pretože sa nebudú môcť ani v kľude porozprávať, ale aj z dôvodu, že tam žijú s matkiným priateľom. Dcéra najskôr súhlasila, že otec príde a pôjdu sa prejsť niekam v okolí, ale následne, asi o 20 minút mu zatelefonovala a povedala, že ona sa bude s ním baviť iba u nich doma a ak nechce realizovať styk u nich doma v prítomnosti matky, tak nemá vôbec chodiť. Zmenil sa aj dcérin prejav, začala sa s otcom bavila arogantne, povýšenecky a afektovane, ako s nejakým podradným kamarátom. Otec má za to, že matka nielenže dcéru na styk s otcom nepripravuje, ale aktívne dcéru ovplyvňuje tak, aby dcéra styk s otcom odmietala, resp. aby s ním súhlasila iba spôsobom a za podmienok určených matkou. K tvrdeniu matky o tom, že otec jej neoznámil, kde sa bude s dcérou počas styku od 18. do 20. decembra 2020 nachádzať, a kedy si pre dcéru príde otec uviedol, že nemá povinnosť matke oznamovať, kde a ako bude s maloletou tráviť čas. Rovnako to neoznamuje ani matka jemu, keď je dcéra u nej. Taktiež, pre dcéru si chodí vždy podľa rozsudku, nakoľko akákoľvek ústretovosť zo strany matky nie je možná. Matka nebola ochotná odovzdať mu dcéru skôr ani vtedy keď šli na Liptov a matka vedela, že majú pred sebou niekoľkohodinovú cestu autom, a preto nebol dôvod s matkou čokoľvek v tomto smere vopred komunikovať. Otec uviedol, že súd prvej inštancie zdôraznil nevhodnosť matkou navrhovaného styku výlučne v jej prítomnosti a v jej byte, a zároveň zdôraznil potrebu aspoň čiastočne „normálnej“ realizácie styku. Ako však správanie maloletej ukázalo, matka ju dokázala zmanipulovať a to, čomu sa snažil súd zabrániť, sa matke podarilo dosiahnuť. Otec uviedol, že dcéra je pre neho najdôležitejší človek v jeho živote. Styk s ňou zabezpečoval tak, aby sa nestretla s M. ani s jeho manželkou Monikou. Zároveň, vzhľadom na vzniknutú situáciu a v záujme jeho dcéry sa s manželkou rozvádzajú. V aktuálnej situácii však nemôže urobiť viac, ako urobil doposiaľ, ani nemá
ako preukázať nepravdivosť tvrdení matky. Uvedomuje si aj to, že vzhľadom na manipuláciu maloletej zo strany matky je možné, že niektoré nepravdivé tvrdenia matky môžu byť podporené aj tvrdeniami dcéry. V tejto situácii je odkázaný iba na objektivitu, úsudok a zdravý rozum súdu a ÚPSVaR. Otec v rámci svojho odvolania navrhol vykonanie nasledujúcich dôkazov: výsluch pracovníčky ÚPSVaR - pani Kataríny Rokovej, ohľadne obsahu ich telefonickej aj emailovej komunikácie, vyžiadať a zabezpečiť z vyšetrovacieho spisu OR PZ NR ČVS: ORP-1404/1 -VYS-NR-2020 denník maloletej, predložený matkou k trestnému stíhaniu, výsluchy všetkých svedkov. Podľa jeho názoru, napadnuté uznesenie neposkytuje maloletej Lucii zamýšľanú ani potrebnú ochranu, pretože ju pred otcom nie je potrebné chrániť a taktiež z dôvodu, že takéto obmedzenie styku s otcom mu reálne znemožňuje vymyslieť pre ňu akýkoľvek zmysluplný program, pretože počas tých dvoch hodín sa môžu naozaj iba bezcieľne potulovať v okolí bydliska matky a maloletej. Otec má za to, že styk obmedzený v takej miere, ako to urobil súd prvej inštancie napadnutým uznesením, povedie k deštrukcii vzťahu dcéry voči nemu, pretože vzhľadom na aktuálny stav a nepopierateľný negatívny vplyv matky na vzťah maloletej k nemu, je nutné vziať do úvahy, že dcéra bude potrebovať určitý čas, kým sa oslabí vplyv matky na ňu, t.j. kým sa v jeho prítomnosti uvoľní, bude spontánna a prirodzená, čo je stav nevyhnutný na to, aby vzťah dcéry k nemu aspoň nedegradoval, ak by sa už nerozvíjal. Na základe vyššie uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie po vykonaní navrhnutých dôkazov zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a zmenou úpravy styku otca s maloletou. Ako vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie návrh bol podaný dôvodne a na vydaní neodkladného opatrenia bol naliehavý právny záujem, a rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. Matka poukázala na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevychádzal len z tvrdení matky obsiahnutých v jej návrhu, ale tieto bolo dostatočne osvedčené a potvrdené (ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia) aj z obsahu vykonaného pohovoru s maloletou, z ktorého vyvstala potreba zasiahnuť do aktuálnej platnej úpravy styku otca s maloletou a túto zmeniť. Matka uviedla, že podkladom bola zmena prežívania maloletej spôsobená nátlakom zo strany otca a negatívnym postojom maloletej k otcovi. Matka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu uviedla, že nebola prítomná pri styku otca s dcérou, a preto nemôže z vlastného pozorovania uviesť ako prebehol tento kontakt, avšak otcom popísaný priebeh stretnutí je zjavne jeho subjektívnym vnímaním situácie, ktorý nereflektuje na pocity a potreby maloletého dieťaťa, ktoré popísalo a vnímalo svoje stretnutie s otcom odlišne, resp. popis zo strany otca je účelový a zavádzajúci. Matka môže vychádzať len z tvrdení maloletej, s ktorými sa jej dcéra zdôverila a ku ktorým bola aj vypočutá zo strany kolízneho opatrovníka. Po prvom popisovanom stretnutí otca s dcérou, prišla maloletá domov smutná a nesvoja. Po druhom popisovanom stretnutí sa situácia opakovala, otec spomenul maloletej rozvod jeho manželstva, snažil sa s ňou komunikovať o trestnom konaní. Matka ďalej uviedla, že zotrváva na popise tretieho stretnutia otca s maloletou v dňoch 18.12. - 20.12.2020 v jej návrhu, ktorý vychádzal z informácií od maloletej. Maloletá sama po tom realizovanom stretnutí s otcom prišla domov a zdôverila sa matke a popísala celý víkend strávený s otcom. Ako uviedla matka maloletej v návrhu, zo strany otca a jeho rodiny pociťovala maloletá nátlak, nedôveru a snahu o zisťovanie informácií, čo bolo maloletej vrcholne nepríjemné. Matka má za to, že otec narušil súkromie a dôveru maloletej a ignoroval jej priamu žiadosť, čím zjavne maloletej preukázal, že nerešpektuje jej názor a žiadosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nie je zjavné, čo bolo účelom kontroly mobilného telefónu maloletej a čo sa chcel otec z neho dozvedieť a ako chcel s týmito informáciami naložiť. Ako bolo uvedené aj v znaleckom posudku, maloletá je veľmi citlivá, bojí sa následkov udalostí, ktoré sú predmetom trestného konania a typicky ako obeť násilia, trpí pocitom viny. Maloletá sa bála reakcie otca a s ohľadom na aktuálny stav je zjavné, že u neho nenašla oporu a bezpečie. Matka poukázala na psychický stav maloletej popísaný v znaleckom posudku. Matka v tejto súvislosti nepovažuje za potrebné viac reagovať na tvrdenia otca ohľadom priebehu stretnutia otca s maloletou, nakoľko ako uviedla už vyššie k danej otázke sa mala vyjadriť samotná maloletá a súd je s jej vyjadrením oboznámený. Posledné čím sa matka má chuť zaoberať a riešiť, sú „žabomyšie vojny“ s otcom, či manipulácia s maloletou za účelom narušenia ich vzťahu. Uvedené matka nikdy nerobila a ani nemieni robiť, čo v konečnom dôsledku preukazuje aj fakt, že maloletá mala a má k otcovi pozitívny vzťah, pričom k rozvodu manželstva rodičov maloletej došlo ešte v jej útlom veku. Matka uviedla, že maloletú neoboznamuje s obsahom trestného konania a obsahom výsluchov zo strany otca. Je však pravdou, že v trestnom konaní otec vyjadril nedôveru k výpovedi maloletej, čo sa zjavne odráža aj na jeho prístupe k maloletej, v snahe o výsluch, ktorému ju podrobuje na stretnutiach, získavanie informácií, a s tým súvisí narušená dôvera maloletej k nemu, jej prežívanie a odmietanie trávenia času s ním
mimo prostredia, v ktorom sa maloletá cíti bezpečne. Nedôvera a prístup k maloletej zo strany otca je pritom dlhotrvajúcejším problémom. Matka poukázala na to, že keď maloletá oznámila otcovi, že jej nevlastný brat M. ju kopol do ľavej ruky, keď si podľa nej na nej skúšal bojové umenie z filmu (rok 2014), otec ju odmietol zobrať na vyšetrenie, že si vymýšľa. Matka zobrala maloletú na vyšetrenie a maloletá mala zlomený prst. Tvrdenie otca, že matka sa dlhodobo snaží mariť a obmedzovať kontakt otca s maloletou sa nezakladá na pravde. Matka poukazuje na to, že otec sa v rámci svojho odvolania miesto sústredenia sa na potreby maloletej a jej počúvanie a reflektovanie na jej potreby zameriava na neprimerané útoky a osočovanie matky. Tvrdenie otca, že dcéra je dlhodobo nešťastná a cíti sa matkou nemilovaná a nechcená, je postavené mimo akúkoľvek realitu a je v rozpore aj s vykonaným znaleckým dokazovaním, v rámci ktorého bol potvrdený silný kladný emocionálny vzťah k matke. Napriek tomu, že sám otec uvádza, že toto súdne konanie nie je o preukazovaní toho, čo je predmetom trestného konania (s čím matka súhlasí), má za to, že obsah otcovho odvolania je účelový práve s poukazom na prebiehajúce trestné konanie, za účelom podpory argumentácie obhajoby. Matka s poukazom na vyjadrenie otca zdôraznila, že maloletá, ktorá je v pubertálnom veku, vyjadrovala svoju „nechuť“ k pravidlám od matky týkajúcich sa školy a jej známok a išlo o reakciu na konkrétny konflikt, kde matka trvala na dodržiavaní pravidiel a pristupovala k maloletej výchovným spôsobom. Použitie vulgárnych slov, či popísanie pocitov maloletej v pubertálnom veku v danom momente nemá súvis so vzťahom maloletej a matky, ktorý je výrazne pozitívny. Atak otca a tvrdenia, že maloletá je dlhodobo nešťastná a cíti sa nechcená nezodpovedá skutočnému stavu veci a tvrdenie otca je možné kvalifikovať len ako jeho prianie. Zároveň nie je zjavné, prečo, ak má otec uvedené výhrady k vzťahu matky a maloletej do dnešného dňa nenamietal starostlivosť matky o maloletú. Matka popiera tvrdenia otca týkajúce sa jej vzťahov, či jej správania popisovaného otcom, keďže sa nezakladajú na pravde. Matka nemá záujem reagovať na útoky otca na jej osobu, keďže uvedené nie je predmetom konania a s konaním nijako nesúvisí. Ak otec poukazuje na to, že matka nebola ochotná odovzdať mu maloletú skôr, keď išli na Liptov, je potrebné vykresliť situáciu v súlade so skutočným stavom. Na strane matky nešlo o svojvoľné odmietnutie, ale o objektívnu nemožnosť odovzdať maloletú otcovi skôr, a to s ohľadom na jej pracovný čas, potrebu zabezpečenia a pobalenia všetkých vecí maloletej na zimné športy, aby mohla maloletú odovzdať otcovi riadne so všetkým potrebným. Pre otca maloletej vždy bol základom rozsudok „papier“, ktorý sa musel exaktne dodržiavať za každých okolností. Tvrdenia otca o neústretovosti matky, snahu o manipuláciu a obmedzenie kontaktu priamo vyvracia fakt, že matka sa ešte v marci 2020 dohodla s otcom, že maloletá u neho bude nepretržite mesiac (aj s ohľadom na pandemickú situáciu a vyhnutie sa častejším striedaniam v starostlivosti). Matka poprela tvrdenia otca uvedené v rámci podaného odvolania a uviedla, že poukazuje na to, že otec zavádzajúco uvádza, že vzhľadom na vzniknutú situáciu a v záujme maloletej sa s manželkou rozvádza. Toto tvrdenie nie je pravdivé, keďže samotný otec sa vyjadril (v rámci trestného konania), že jeho rozvod manželstva nemá súvis s trestným konaním vo vzťahu k jeho synovi M.. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že otcom navrhovaného dôkazy v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je možné vykonať, s poukazom na možnosti inštitútu neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že akákoľvek komunikácia medzi otcom a pracovníčkou ÚPSVaR pani Rokovou je len dôkazom o obsahu komunikácie a nepreukazuje pravdivosť prípadných tvrdení obsiahnutých v týchto e-mailoch t.j. otec môže uviesť v e-maile, že maloletá bola s ním spokojná a šťastná, to však neznamená, že tomu tak naozaj bolo. Relevantné pre rozhodnutie sú výsluchy samotnej maloletej, v ktorých vyjadrila svoj názor a aktuálny stav, kedy sa maloletá chce stretávať s otcom v jej prirodzenom prostredí doma, čo však otec odmieta a s dcérou, a preto nie je dobrovoľne v žiadnom kontakte. Matka má za to, že maloletá je vo veku, kedy ju už nie možné „nútiť“ do stretnutí s otcom, odovzdať ju otcovi napriek jej nesúhlasu a je najmä v tomto citlivom období nevyhnutné počúvať jej názor a akceptovať jej vôľu. Matka zdôraznila, že otec v danom prípade správanie maloletej, kedy sa snaží povedať svoj názor a vôľu označuje za arogantné, či správanie sa s dešpektom. Nie je možné stotožniť sa za žiadnych okolností ani s tvrdením otca, že by súdom upravený styk mohol viesť k deštrukcii vzťahu otca a maloletej dcéry. Naopak k jeho deštrukcii môže viesť jedine aktuálny postoj otca k maloletej. Otec má uznesením garantovaný pravidelný a častý kontakt s maloletou nevyhnutný na udržanie väzieb otca a maloletej, ako aj na postupné opätovné budovanie dôvery a záujmu dieťaťa na širšom kontakte s otcom. Nie je pravdou, že matka si dala podmienku, že otec sa môže stretávať s dcérou len v jej prítomnosti a v byte matky. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ponecháva na rozhodnutí maloletej, aby sa rozhodla, kde sa bude styk s otcom realizovať, aby sa ona sama cítila pohodlne a bezpečne. Maloletá požiadala otca, aby sa stretli u nej doma. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka býva s maloletou v poschodovom dome, a preto by otec a maloletá mali dostatok súkromia na hornom poschodí, aby spolu mohli tráviť ničím nerušený čas. Matka nemá akýkoľvek úmysel zasahovať do tohto stretnutia otca a maloletej, a to aj s poukazom na odôvodnenie zo strany
súdu prvej inštancie, kedy súd vzhliadol jej prítomnosť za nevyhovujúcu. Iba, ak by sa maloletá chcela stretnúť s otcom a chcela aby bola prítomná aj matka, matka by svoju prítomnosť zabezpečila v záujme maloletej, ak by sa tak maloletá cítila komfortne a chcela sa stretnúť s otcom, keďže matka má za to, že je potrebné udržiavať ich vzťah. Naposledy bol otec v kontakte s maloletou dňa 19.02. 2021, kedy maloletá napísala otcovi, že by sa mohli stretnúť v nedeľu u nej v izbe a spýtala sa otca, či príde aj v stredu. Otec odmietol stretnutie s maloletou s tým, že stretnutie v dome nie je vhodné a odpoveď zaslal maloletej až nasledujúci deň. Keď maloletá uviedla otcovi, že naozaj nechce ísť nikam inam a môžu byť spolu u nej doma, otec jej už neodpovedal. Od uvedeného dátumu otec nejaví záujem o osobný alebo iný kontakt s maloletou, čím popiera jeho tvrdenia o tom, že maloletá je pre neho na prvom miesta a obáva sa deštrukcie ich vzťahu v prípade kontaktu upraveného týmto uznesením, pritom nevyužíva ani rozsah styku upravený týmto uznesením. Práve uvedené skutočnosti potvrdzujú závery matky, že tvrdenia obsiahnuté v odvolaní sú tvrdenia, ktoré otec účelovo uvádza pre ich využitie v inom ako v tomto konaní. Matka uviedla, že návrh otca, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Otec aj v minulosti striktne trval na dodržiavaní styku počas súdneho rozhodnutia aj keď maloletá k nemu odmietala ísť. Z uvedeného dôvodu má matka odôvodnenú obavu, že ak by odvolací súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a bolo by tak naďalej účinný rozsudok upravujúci styk otca s maloletou, otec by na jeho výkone trval, aj keď tento reálne nie je schopný realizovať aj s odkazom na potrebu jeho realizácie inde, ako v mieste bydliska otca. Ako už bolo uvedené vyššie bol by v takomto prípade účinný rozsudok, ktorý by bol v rozpore s názorom a vôľou maloletého dieťaťa a rozsudok by nereflektoval na aktuálny stav, kedy otec v konečnom dôsledku už viac ako mesiac nie je dobrovoľne v žiadnom osobnom kontakte s maloletou, a preto jeho odvolanie a požiadavka na zamietnutie návrhu matky je neodôvodnená a nereflektuje ani na skutočný stav veci. Matka vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave po vykonanom dokazovaní vydal uznesenie, ktorým odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.02.2021, č.k. 38P/283/2020-47 potvrdí. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
13. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP), ale súčasne aj doplniť.
14. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
15. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
16. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
17. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa § 336 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 14.12.2017, č. k. 38P/272/2016
- 62 súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou W. Z., T.. XX.XX.XXXX okrem iného aj v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka od 16,00 hod do nedele do 16,00 hod, s tým, že v mesiaci január, marec, máj, september a november si otec maloletú prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku si matka dieťa prevezme v mieste bydliska otca a v mesiaci február, apríl, jún, október a december si otec maloletú prevezme a odovzdá v
mieste bydliska matky maloletej. Z opisu skutočného stavu veci taktiež vyplýva, že na prvoinštančnom súde sa nevedie konanie vo veci samej.
20. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
21. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia bol daný. V tomto obzvlášť citlivom prípade sa podľa názoru odvolacieho súdu vyžaduje aj citlivý prístup zo strany súdu, a nakoniec aj pochopenie zo strany oboch rodičov. Odvolací súd udáva, že toto neodkladné opatrenie, ktoré takpovediac otcovi čiastočne obmedzuje styk s maloletou dcérou nemá mať za cieľ zamedzenie kontaktu medzi otcom a maloletou dcérou, ale iba dočasne má stabilizovať maloletú, s prihliadnutím na jej vnímanie a pocity, ktoré aktuálne prežíva. Inak povedené, otec by sa mal danej situácii prispôsobiť, ale na druhej strane k obmedzovaniu kontaktu medzi otcom a maloletou dcérou dochádzať nemôže. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie síce vyplýva, že maloletá sa má samostatne rozhodnúť, kde sa bude jej styk s otcom realizovať, ale na druhej strane z odôvodnenia rozhodnutia taktiež vyplýva, že styk sa nemá realizovať v domácnosti matky. Ak je teda teraz maloletá W. takpovediac nastavená tak, že styk otca s ňou podmieňuje v domácnosti matky je treba v tomto smere uviesť, že uvedený styk týmto spôsobom t.j. v domácnosti matky prebiehať nemôže a dokonca je treba ho považovať za nevhodný. Odvolací súd v tomto prípade prihliadol k tomu, že otec svoj styk s maloletou W. v domácnosti matky odmieta, čo je pochopiteľné a prirodzené. Preto aj súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že v tomto smere domácnosť matky nie je vhodným prostredím na realizáciu styku otca s maloletou. Na základe týchto okolností odvolací súd dáva do pozornosti matky, že v prípade, že maloletá bude takpovediac ďalej trvať na realizácii styku otca s maloletou v domácnosti matky, budú dané dôvody na zmenu tohto neodkladného opatrenia, respektíve bude potrebné toto nariadené neodkladné opatrenie zrušiť, nakoľko sa míňa účinku. Na základe uvedeného odvolací súd apeluje na matku a súčasne dáva do pozornosti matke, že toho času (takpovediac pre nevhodný postoj maloletej ku styku s otcom) maloletá už nie je oprávnená sa sama rozhodnúť, kde strávi svoj čas s otcom. Ak má raz súdom určenú úpravu styku (ktorá je toho času s otcom v minimálnej miere) musí tak matka, ako aj maloletá urobiť všetko preto, aby sa tento styk s otcom zrealizoval, a nie komplikoval. Inak povedané, matka, otec ani súd sa nebudú prispôsobovať momentálne rozhodnutiu maloletej, ktorá rozhodla tak, že styk otca s ňou sa bude realizovať v domácnosti matky. Na túto formu realizácie styku a prostredie styku už dal svoju odpoveď súd prvej inštancie, pričom ho posúdil ako nevhodné. Z týchto dôvodov odvolací súd apeluje na matku, aby styk otca s maloletou dcérou umožnila, maloletú dcéru patrične k realizácii styku pripravila a zároveň podporila. Pokiaľ sa matka bude ďalej prispôsobovať názoru dcéry, ktorá bude mať 14 rokov, a táto podmiení svoj styk s otcom v domácnosti matky, pričom je zrejmé a prirodzené, že otec má s týmto prostredím realizácie styku problém, bude konanie matky vyhodnotené v jej neprospech a súčasne tak, ako bolo vyššie uvedené budú dané dôvody pre zrušenie tohto neodkladného opatrenia, pričom bude následne platiť úprava styku tak, ako je určená v rámci rozhodnutia vo veci samej t.j. rozsudkom zo dňa 14.12.2017, č. k. 38P/272/2016 - 62. Vzhľadom na to, že týmto nariadeným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami mal podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupovať v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého mal uložiť matke povinnosť podať návrh vo veci samej. Na základe uvedeného preto odvolací súd doplnil tento výrok a túto povinnosť matke s prihliadnutím na dočasnosť tohto nariadeného neodkladného opatrenia uložil. V prípade, že matka si túto povinnosť nesplní v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia, toto neodkladné opatrenie zanikne ex lege t.j. priamo nesplnením povinnosti zo strany matky (§ 336 ods. 3 CSP). Je treba dať za pravdu otcovi, že takto nariadenou úpravou styku má otec skutočne obmedzenú možnosť tráviť čas so svojou dcérou, a preto odvolací súd zdôrazňuje, že toto neodkladné opatrenie je iba dočasné, t.j. do zastabilizovania situácie, pričom túto situáciu bude monitorovať tak súd, ako aj kolízny opatrovník a podľa psychického nastavenia maloletej, bude súd obratom procesne reagovať t.j. bude posudzovať podmienky pre trvanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o realizáciu dôkazov navrhnutých zo strany otca v rámci odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je časový ani procesný priestor na realizáciu dokazovania, a preto odvolací súd ani súd prvej inštancie nemá možnosť v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zrealizovať dôkazy navrhnuté zo strany otca. Túto možnosť má iba súd prvej
inštancie v rámci konania vo veci samej. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že v záujme zastabilizovania danej situácie, avšak nie s cieľom obmedziť kontakt otca s maloletou (čo sa však reálne žiaľ dočasne vyžaduje) je potrebné neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods.1, 2 CSP).
22. Pokiaľ ide o komunikačný problém medzi rodičmi obaja rodičia by mali začať pracovať na odstránení tohto problému a mali by sa vzájomne začať rešpektovať, nakoľko vzájomný rešpekt rodičov bude nepochybne iba na prospech maloletej. Záverom odvolací súd uvádza, že zostávajúce skutočnosti tvrdené otcom v rámci podaného odvolania je potrebné riešiť v rámci konania vo veci samej, nakoľko tieto nie je možné riešiť v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).