Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoCsp-34-2020.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, v zastúpení právne - Advokátska kancelária REMEDIUM LEGAL, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej - D. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. N. XXX/X, E., adresa na doručovanie písomností: K. XX, E., o zaplatenie 168,84 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3Csp/41/2019-64 zo dňa 19. mája 2020, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 168,84 eur s úrokom z omeškania (výrok I.), priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej voči žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň dodal, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok II.), napokon zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (výrok III.).
2. Okresný súd existenciu právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyhodnotil za preukázanú na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere dňa 17.2.2010. V úverových zmluvných podmienkach zmluvné strany dojednali aj „revolvingový úver“, ktorý bola žalovaná oprávnená čerpať opakovane prostredníctvom úverovej karty, keď dojednali: a) úverový rámec revolvingového úveru vo výške 497,91 eur, b) výšku mesačnej splátky revolvingového úveru 4% z dohodnutého úverového rámca platného ku dňu splatnosti danej splátky, c) splatnosť pravidelnej mesačnej splátky. Žalobca nárok na dlh vyvodil zo zmluvy o úvere č. 4002055206 uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Home Credit Slovakia/ pôvodný veriteľ a žalovanou dňa 17.2.2010. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok bola vyčerpaná suma revolvingového úveru 3.141,08 eur a posledné čerpanie sa viaže k dátumu 31.08.2015. Žalobca nadobudol riešenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 25.4.2019, vrátane prílohy k tejto zmluve zo dňa 29.4.2019. Žalovaná poskytla pôvodnému veriteľovi úhradu v celkovej výške 2.942,24 eur a po postúpení pohľadávky zaplatila 30 eur, posledná úhrada bola realizovaná 30.09.2015.
3. Žalobca od žalovanej požaduje zaplatenie sumy vo výške 168,84 eur ( ako rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami vo výške 3.141,08 eur a úhradami žalovanej vo výške 2.972,24 eur ) a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 198,84 eur od 30.4.2019 do 29.7.2019 a zo sumy 168,84 eur od 30.7.2019 do zaplatenia.
4. Zmluvu o revolvingovom úvere kvalifikoval okresný súd za zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetná zmluva je typová, vyhotovená na predtlačenom formulári, obsah zmluvných podmienok žalovaná v postavení spotrebiteľa nemohla pri uzatvorení zmluvy ovplyvniť. Skutočnosť, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy vystupovala v postavení spotrebiteľa sporná v konaní nebola. Právny predchodca žalobcu v pozícii dodávateľa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Obsah spotrebiteľskej zmluvy bol vopred pripravený, spotrebiteľovi nebol vytvorený priestor na dojednanie jej obsahu alebo jej zmeny. Súd zdôraznil základnú zásadu právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, podľa nej tieto nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Napokon posudzoval otázku premlčania práva žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy, v tejto súvislosti súd dôvodil, že podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať.
5. V súdenej veci výzva k splateniu celého úveru bola daná žalovanej listom zo dňa 25.8.2016, posledná pravidelná mesačná splátka pred zosplatnením bola splatná dňa 20.8.2016, žaloba u súdu bola podaná dňa 22.8.2019, stalo sa tak už po uplynutí premlčacej doby 3 rokov, žalobou uplatnený nárok je premlčaný ( § 54a Občianskeho zákonníka), z dôvodu premlčania ho nemožno vymáhať. Po konštatovanom premlčaní žalobou uplatného nároku okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu ( čo do istiny a jej príslušenstva ) ako nedôvodnú.
6. Návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku okresný súd neakceptoval a zamietol. Nezistil splnenie podmienok na konanie o súlade ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, osobitne s čl. 20 - každý má právo vlastniť majetok). V tejto otázke zdôraznil, že § 54a Občianskeho zákonníka okrem toho, že upravuje na jednej strane nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, na druhej strane umožňuje zmenu obsahu premlčaného práva, jeho nahradenia novým právom, možnosť obnovenia jeho vymáhateľnosti hoc na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Uvedené ustanovenie podľa názoru súdu je v súlade s koncepciou ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany obsiahnutou v našom právnom poriadku a nemožno ho preto chápať ako jednostranné, neopodstatnené zvýhodňovanie spotrebiteľa ako dlžníka. Zakotvenie nevymáhateľnosti premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy predstavuje nepochybne zvýšenie ochrany spotrebiteľa, avšak treba vziať do úvahy, že aj v čase predchádzajúcej právnej úpravy čelil veriteľ pomerne vysokému riziku, že premlčané právo mu súdom priznané nebude z dôvodu vznesenej námietky premlčania spotrebiteľom, teda sa nejedná o závažný rozdiel a naďalej je v záujme veriteľa uplatňovať si svoje právo na súde včas, aby mal zabezpečenú jeho vymáhateľnosť. Súd zároveň zvýraznil zásadu platnú už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovanej ako úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a uviedol, že o výške náhrady trov rozhodne procesným postupom v citovanom znení podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.
8. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalobca, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku v rámci nej žiadal žalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby odvolací súd konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Odvolateľ namieta, že ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu, ako to vykazovalo protiústavné ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 7.2.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. Pl ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Z tohto dôvodu boli podľa názoru odvolateľa splnené podmienky aj v aktuálne súdenej veci na konanie o súlade § 54a OZ s Ústavou SR, preto ak okresný súd mienil predmetné ustanovenie aplikovať, mal postupovať podľa § 160 ods. 1 CSP, konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ okresný súd tak nepostupoval, nesprávnym procesným postupom znemožnil mu/žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolateľ zacitoval aj obsahové znenie ustanovenia § 54a, § 879 OZ, čl. 1 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 130 ods. 1 písm. b) Ústavy SR, § 162 ods. 1 písm. b) CSP, ďalej na podporu svojho názoru citoval časť záverov aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8.3.2011, III. ÚS 348/06-42.
9. Žalobca tvrdí ďalej, že aplikáciou § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. I. dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práva slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej článkom 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.
10. Odvolateľ s poukázaním na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. Pl ÚS 11/2016 k ustanoveniu § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (časť z nálezu cituje odvolateľ v odvolaní) je názoru, že znaky protiústavnosti ako ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ( pri interpretácii ktorého mal Ústavný súd SR za to, že jednostranne zvýhodňuje zmluvnú stranu, čo nie je v súlade s princípom nesprávnosti, teda ani s princípom právneho štátu ) vykazuje aj aktuálne znenie ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka. Zásadný rozpor predmetného ustanovenia s Ústavou SR spočíva najmä v jednostrannom zvýhodňovaní spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliadne len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti súdu, teda aj s princípom právneho štátu. Prakticky pri aplikácii predmetného ustanovenia súd ex offo prihliada na premlčanie obdobne ako pri ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. V prejednávanom prípade sú podľa žalobcu splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov (§ 54a OZ) s Ústavou SR. Ak jeho žaloba bola zamietnutá z dôvodu aplikácie zákonného ustanovenia, ktoré vykazuje obdobné, dokonca prísnejšie znaky ako § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo Ústavným súdom SR vyhlásené za protiústavné, takéto rozhodnutie súdu je voči nemu krajne nespravodlivé.
11. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu.
13. V súdenej veci spotrebiteľská povaha právneho vzťahu žalobcom namietaná nebola, ďalej bolo nesporné, že žalobou uplatnený nárok voči žalovanej vychádza zo Zmluvy o revolvingovom úvere, s charakterom zmluvy „spotrebiteľskej“. Okresný súd podrobne v písomnom odôvodnení rozhodnutia zodpovedal, prečo, z akých dôvodov zmluvu z ktorej vyvodil žalobca žalobou uplatnený nárok, považuje za zmluvu spotrebiteľskú a k tejto vecnej otázke odvolateľ žiadne námietky nevzniesol.
14. Spotrebiteľská povaha nároku, právneho vzťahu bola zásadne významná aj v ďalšom následnom postupe okresného súdu, keď žalobou uplatnený nárok podrobil súdnemu prieskumu z pohľadu ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle tohto novelizovaného znenia hmotnoprávnej úpravy nie je možné premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy ani vymáhať, ani uplatňovať, napokon nie je možné ani súdnym rozhodnutím priznať. Skutkové/časové údaje z ktorých okresný súd vychádzal pri ustálení začiatku plynutia premlčacej lehoty, posledného dňa tejto lehoty, keď konštatoval neuplatnenie nároku žalobcom v tzv. všeobecnej trojročnej lehote - odvolateľ vôbec nerozporoval. Namietal jedine vykonanie ex offo prieskumu súdom v spojitosti s aplikáciou ust. § 54a Občianskeho zákonníka, keď žalobca bol názoru, že predmetné hmotnoprávne ustanovenie je v rozpore s Ústavou SR, má charakter protiústavnosti obdobný ako ust. § 5b Z.č. 250/2007 Z.z., ktoré bolo vyhlásené za protiústavné v Náleze Ústavného súdu SR a z tohto dôvodu odvolateľ tvrdí, že boli splnené zákonné podmienky pre postup súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, teda súd bol povinný konanie prerušiť a po prerušení konania predložiť vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
15. Odvolací súd s touto odvolacou argumentáciou žalobcu nemohol súhlasiť.
16. Prioritne zdôrazňuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe v bezprostrednej nadväznosti na prijatie ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa dôvodovej správy schválené znenie novely zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka bolo práve reakciou zákonodarcu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 (ďalej len „nález“). Schválená právna úprava zákonodarcom vyslovene sledovala vyrovnať sa s námietkami Ústavného súdu SR vo vzťahu k protiústavnosti § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., najmä vysporiadať sa s námietkou nerovnosti strán v spore. Novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 343/2018 Z. z. zaviedla s účinnosťou od 5.12.2018 nemožnosť vymáhania zabezpečenia premlčaných spotrebiteľských nárokov v ustanovení § 54a Občianskeho zákonníka, pritom doplnenie tohto nového ustanovenia do Občianskeho zákonníka bolo konkrétnou reakciou na požiadavku/potrebu ako zosúladiť doterajšie právne predpisy s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. Pl ÚS 11/2016-60 zo dňa 7. februára 2018.
17. Podľa dôvodovej správy zákonodarca „ sledoval základný cieľ, navrhovanou právnou úpravou vytvoriť priestor na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. že nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V prípade dobrovoľného splnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie . Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. V súlade so zásadou rovnosti a zásadou zmluvnej slobody sa pripúšťa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva, jeho nahradenie novým právom (novácia) alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti, napr. formou uznania dlhu, a to na základe právneho úkonu dlžníka, či už jednostranného alebo viacstranného, pričom podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu je vedomosť dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy „ - na uvedené zámery zákonodarcu poukazuje v odôvodnení rozhodnutia aj okresný súd. V záujme predchádzania sa prípadnej nerovnosti sa nová právna úprava vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa, za účelom zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov je právne významné prechodné ustanovenie ( viď ust. § 879v OZ ) v zmysle ktorého sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu podaného predo dňom účinnosti tohto zákona. V súdenej veci ale konanie bolo začaté podaním žaloby dňa 23.8.2019, t. j. už po účinnosti zák. č. 343/2018 Z. z..
18. Ustanovenie § 162 ods. 1 CSP vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Postup súdu podľa predmetného ustanovenia je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec a len v prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, prípadne rozhodnutia o určitej právnej otázke v intenciách písm.a), b.) alebo c.) obligatórne preruší konanie a iniciuje ďalší procesný postup. Pokiaľ k takémuto záveru nedospeje, hoci bol podaný návrh niektorou sporovou stranou, neodníma prípadným zamietnutím návrhu na prerušenie konania možnosť sporovej strane konať pred súdom ( viď. Veľký komentár - Civilný sporový poriadok autori Štefček a kol. str. 617 ). V súhrne konštatovaných úvah a súvislostí - odvolacím súdom uvádzané v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia je opodstatnený záver, že v súdenej veci neboli/nie sú dané podmienky pre postup súdu podľa § 162 ods. l písm. b ) CSP. 19. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie okresného súdu má oporu v ustanovení § 255 ods. 1 CSP jednoznačne zohľadňuje princíp úspechu/ neúspechu strán v spore.
20. Krajský súd na základe prijatého záveru o vecnej správnosti rozhodovania okresného súdu odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP postupoval odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, úspešná žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani zo spisu nevyplynulo, že by jej mali vzniknúť v súvislosti s vedeným odvolacím konaním nejaké trovy, následne tak odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.