Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_11CoCsp-39-2020.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Aleny Mazúrovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Čsl. armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 24785199, Česká republika, zast. JUDr. ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka so sídlom Bratislava, ul. Svornosti 43, IČO: 47255773, proti žalovanému C. L., nar. X.X.XXXX, bytom V. - W. R., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, Budovateľská 1, Košice, o zaplatenie 280,- € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 27Csp/43/2019-81 zo dňa 8.1.2020 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o lehote na plnenie uloženej peňažnej povinnosti a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 280,- € s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 280 € od 21.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol (II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy 280,- € istiny s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 21.12.2016 do zaplatenia, titulom peňažného záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 612573211 uzatvorenej dňa 7.10.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu Provident Financial s.r.o. Bratislava ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka, na základe ktorej bol žalovanému bezhotovostným prevodom na označený účet poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v celkovej výške 280,- € oproti záväzku žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky aj s nákladmi v celkovej sume 86,86 € zahŕňajúce zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu (telefonické upozornenie na omeškanie, možnosť požiadať o poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky, možnosť získať duplikáty dokumentov a Kartu splátok, záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti). Súčasne so zmluvou o úvere účastníci uzatvorili aj Zmluvu o poskytnutí služby Komfort (dobrovoľná doplnková služba), v zmysle ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok 157,75 € klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa priamo v mieste bydliska klienta alebo v inom mieste podľa určenia klienta. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, tak činila 524,61 € (istina 280 €, poplatok za doplnkovú službu 86,86 € a za službu Komfort 157,75 €), ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných 60
splátkach vo výške po 8,75 € so splatnosťou prvej splátky 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, t.j. 27.10.2015 a poslednej splátky dňa 20.12.2016. Žalobca v tomto spore sa domáha od žalovaného zaplatenia istiny 280 € spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške. Žalobca nadobudol pohľadávku celkom vo výške 524,61 € na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 uzatvorenej so spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Bratislava ako postupcom s tým, že zmena v osobe veriteľa bola žalovanému oznámená listom zo dňa 16.12.2016; žalovaný aj napriek písomným výzvam pred podaním žaloby žalobcovi doposiaľ neuhradil svoj záväzok ani len sčasti.
3. Súd po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ust. § 52 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a nesplácal úver riadne a včas, žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 280 €, spolu 5 % úrokmi z omeškania ročne od 21.12.2016 podľa ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením záväzku dostal do omeškania od 21.12.2016, lebo posledná splátka bola splatná dňa 20.12.2016, súd žalobu v časti úrokov z omeškania za obdobie od 17.12.2016 do 20.12.2016 ako nedôvodnú zamietol. Aplikujúc ust. § 232 ods. 3 CSP súd na splnenie peňažného záväzku žalovanému určil lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške.
4. Rozsudok v časti vyhovujúceho výroku (I.) o lehote na splnenie uloženej peňažnej povinnosti zaplatiť žalobcovi 280,- € s prísl., napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v ktorom uviedol, že nie je schopný dlžnú sumu zaplatiť z dôvodu, že momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody, a preto žiada o „oddialenie dlžnej sumy“, ktorú je ochotný žalobcovi zaplatiť po jeho prepustení z výkonu trestu.
5. K odvolaniu sa stručne vyjadril žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení zo dňa 19.3.2020 (č.l. 94) uviedol, že podané odvolanie nie je súladné s ust. § 365 CSP a návrh žalovaného nie je dostatočne určitý, aby sa k nemu mohol kvalifikovane vyjadriť, nie je mu napríklad zrejmé, kedy žalovaný bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Mal za to, že aj osoby odsúdené na výkon trestu odňatia slobody spravidla môžu pracovať, preto navrhol odvolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Zároveň navrhol, aby sa žalovaný po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku naňho obrátil s konkrétnym návrhom na vyriešenie podrobností plnenia nárokov z vykonateľného rozsudku.
6. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 280,- € s prísl. a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu nebol odvolaním napadnutý, v týchto výrokoch preto nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP) a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení otázky lehoty na splnenie peňažnej povinnosti sa nedopustil omylu a rozhodol v súlade so zákonom (ust. § 232 ods. 3 CSP), pokiaľ určil žalovanému na plnenie dlžnej sumy 280,- € s prísl. lehotu 3 dní od právoplatnosti rozsudku, preto odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti vyhovujúceho výroku o lehote na splnenie peňažnej povinnosti žalovaného ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
8. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.3.2021 o 10.35 h. po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
9. Podľa ust. § 232 ods. 2 až 4 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
10. Procesná úprava v ust. § 232 ods. 3 CSP ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade peňažnej povinnosti uloženej súdom, je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne s ním počíta v ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita preto musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (porovnaj R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (porovnaj R V/1968). Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale musí tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/116/2012 zo dňa 18.3.2013).
11. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom o lehote na plnenie peňažnej povinnosti žalovaného rozhodol v súlade s cit. ust. § 232 ods. 3 CSP a uvedenými zásadami ustálenými v právnej praxi, pokiaľ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 280,- € s prísl. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu konania skutkový stav tvrdený žalobcom nerozporoval, k žalobe sa nevyjadril ani nežiadal o priznanie výhody splátok na zaplatenie dlžnej sumy a svoje osobné a majetkové pomery ani výšku svojich príjmov v konaní pred súdom prvej inštancie nedokladoval. Žalovaný ani v podanom odvolaní, okrem tvrdenia, že momentálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti vyhovujúceho výroku o lehote na splnenie peňažnej povinnosti, nepredložil žiadne dôkazy a nepreukázal, že jeho osobné pomery a celková majetková situácia odôvodňujú v danom prípade uplatnenie výnimky z inak zákonnom stanoveného pravidla (lehoty troch dní od právoplatnosti rozsudku) a určenie inej (dlhšej) lehoty na splnenie peňažnej povinnosti, príp. umožniť žalovanému plnenie v splátkach. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako nedôvodné a preto rozsudok v napadnutej časti vyhovujúceho výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil konkrétny návrh týkajúci sa dlhšej lehoty na zaplatenie dlžnej sumy vzhľadom na to, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prezentoval ochotu riešiť plnenie nárokov priznaných právoplatným a vykonateľným rozsudkom podľa konkrétneho návrhu a platobnej schopnosti žalovaného. Žalovanému však nič nebráni, aby po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku požiadal žalobcu o odklad núteného výkonu rozhodnutia, príp. o súhlas so splácaním dlhu v splátkach v konkrétnej výške a v dohodnutých termínoch alebo s jeho zaplatením v primeranej dobe po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).