Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/98/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, so sídlom Senica, Štefánikova 718/44, IČO: 00 223 093, zastúpeného advokátom: JUDr. Miroslav Mečíř, so sídlom Senica, J. Mudrocha 1356/27, proti žalovanému: Casareal, s. r. o., so sídlom Piešťany, Winterova 1777/60, IČO: 46 478 264, o zaplatenie 884,35 Eur, zmluvnej pokuty a príslušenstva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -87 zo dňa 28.5.2020 - voči výroku II. o náhrade trov konania, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 884,35 Eur s príslušenstvom titulom nedoplatku za plnenia spojené s užívaním bytu. Podaním doručeným súdu dňa 2.4.2020 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uhradenia žalovanej sumy s príslušenstvom žalovaným dňa 7.2.2020. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu, súd konanie zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania, rozhodol súd podľa s odôvodnením, že zavinenie zastavenia tohto konania je potrebné z procesného hľadiska pričítať žalobcovi, pretože tento žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom uhradil, a to či už výpisom z účtu, pokladničným príjmovým dokladom, alebo iným hodnoverným spôsobom. Vzhľadom na to, by nárok na náhradu trov konania mal žalovaný, avšak keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému v konaní nejaké trovy vznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho druhého výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), pretože žalovaná suma bola uhradená dňa 7.2.2020, teda 2 roky po podaní žaloby. Žaloba bola podaná dôvodne a dlžná čiastka nebola žalovaným uhradená pred

podaním žaloby. V čase podania žaloby bol žalovaný povinný plniť podľa platnej Zmluvy o výkone správy, pretože bol v tom čase vlastníkom bytu. Rozhodnutie súdu v časti trov je v rozpore s ust. , pretože istina bola žalobcovi zaplatená po podaní žaloby a v celom rozsahu. Preto bolo konanie jednoznačne zastavené vinou protistrany a žalobcovi vznikol nárok na trovy vo výške 100%. Vyjadrením žalovaného bolo preukázané, že pohľadávka žalobcu pred podaním žaloby nebola zaplatená, preto nebolo nutné preukazovať doklad o tom, kedy bola istina zaplatená, aj keď si ju mohol súd vyžiadať pred vydaním uznesenia.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril, pričom navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -241 zo dňa 20.6.2018 bolo určené vlastnícke právo k príslušnému bytu v prospech tretích osôb odlišných od žalovaného. Žalovaný sa po práve nikdy nestal vlastníkom dotknutého bytu, preto mu k tomuto bytu nikdy neprislúchali akékoľvek práva či povinnosti. Nakoľko povinnosť uhrádzať mesačné zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv zaťažuje vždy len vlastníka toho-ktorého bytu, žalovaného táto povinnosť pre neexistenciu jeho vlastníckeho práva k danému bytu nikdy nezaťažovala. Žalovaný preto nikdy nemohol spôsobiť vznik žiadnych nedoplatkov na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv, keďže takúto povinnosť pre absenciu vlastníckeho práva nikdy nemal. Ku dňu podania žaloby (2.3.2018) pritom už existoval rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -241 zo dňa 20.6.2018, ktorým bolo určené vlastnícke právo k príslušnému bytu. Pokiaľ ide o úhradu zo dňa 7.2.2020, túto vykonala zjavne osoba odlišná od žalovaného. Žalovaný nikdy nikoho nepoveril vykonaním akejkoľvek úhrady v prospech žalobcu. Žalovaný ani nikdy povinnosť na úhradu žalovanej sumy voči žalobcovi nemal. Žalobca sa nesprávne domnieva, že bolo povinnosťou súdu vyžadovať od žalobcu akékoľvek listiny, či doklady. Civilné sporové konanie je totiž plne ovládané zásadou kontradiktórnosti a nie vyhľadávacou zásadou, ako sa mylne žalobca domnieva. Žalovaný preto navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. potvrdil.

6. K vyjadreniu žalovaného, podal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žaloba zo dňa 2.3.2018 bola podaná dôvodne. Žalovaný bol v tom čase vlastníkom predmetného bytu, ktorý aj užíval. Preto bol povinný platiť úhrady za plnenia a služby s tým spojené v súlade so zmluvou o výkone správy. Rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. došlo síce k zmene vlastníckych práv k bytu, ale z dôvodu, že byt užíval žalovaný, vzniklo mu bezdôvodné obohatenie, ktoré bol povinný vydať. Preto je aj povinný uhradiť trovy konania vo výške 100%.

7. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku II. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. V predmetnej veci vzal žalobca podanú žalobu späť s odôvodnením, že jeho pohľadávka spolu s príslušenstvom bola v celom rozsahu uhradená dňa 7.2.2020, t. j. po podaní žaloby na súd (5.3.2018). Keďže o tejto skutočnosti, úhrady pohľadávky žalovaným, nepredložil žiadne doklady, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca dôvod späťvzatia žaloby relevantným spôsobom nepreukázal, preto uzavrel, že zastavenie konania zavinil späťvzatím žaloby žalobca, preto by mal mať nárok na náhradu trov konania žalovaný, avšak nakoľko tomuto žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Žalobca v odvolaní dôvodil, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko pohľadávku žalobcu uhradil po podaní žaloby. O tejto skutočnosti však ani v odvolacom konaní žalobca nepredložil žiadne doklady. Žalovaný navyše úhradu žalobcovej pohľadávky poprel, uviedol, že on, ani nikto v jeho mene úhradu pohľadávky žalobcu dňa 7.2.2020 nevykonal.

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že k späťvzatiu jeho žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý by dobrovoľne pohľadávku žalobcu v celom rozsahu uhradil. Žalobca nijakým spôsob nepreukázal, kým a kedy bola jeho pohľadávka uhradená a či mu vôbec bola uhradená. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, bez preukázania zavineného konania žalovaného, z procesného hľadiska platí, že konanie bolo zastavené vinou žalobcu, ktorý vzal podanú žalobu späť bez relevantného dôvodu vo vzťahu k žalovanému. Nárok na náhradu trov konania by tak mal žalovaný, ale nakoľko tomuto trovy konania v spore nevznikli, bolo dôvodným, aby súd prvej inštancie pri neexistencii konkrétneho ustanovenia zákona upravujúceho obdobnú situáciu postupoval v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu a rozhodol priamo tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

14. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správne, v dôsledku čoho ho odvolací súd s použitím ust. potvrdil.

15. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd ex offo s použitím v zmysle a podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi (keď dôvod postupu podľa nezistil). O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).