Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-38-2020.pdf
PDF · 100.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: Lumakon s.r.o., so sídlom Na Šajbe 1A, Košice, IČO : 47 082 577 proti žalovanému : L. B., I.. XX.X.XXXX, Z. I. W. XXX/ X, W. I. Z., o zaplatenie 2.809,90 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 5,08 eura a v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.809,90 eura od 14.4.2020 do 18.1.2021 z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.804,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 19.1.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd”) dňa 16.4.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.809,90 eura spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 2.809,90 eura od 14.4.2020. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.8.2018 so žalovaným uzavrel Zmluvu o nájme bytu č. 3/2018 (ďalej len „nájomná zmluva”), predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie bytu č. 2, nachádzajúceho sa na 1. poschodí v objekte Rezidencia Z., I. U. Z. XX O. N., M. M. Č.. XXX, E. I. Y. Č.. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré Mesto, k.ú. Stredné Mesto o celkovej výmere 92,5 m2 (ďalej len „byt”) do užívania žalovanému na dobu určitú do 31.8.2019 s možnosťou pokračovania doby nájmu s tým, že s účinnosťou od 1.9.2019 sa zmluvné strany ústne dohodli na predĺžení doby nájmu o 1 ďalší kalendárny rok. Mesačný nájom bol dohodnutý vo výške 180,- eur s DPH a zálohová platba za réžiu (t.j. vodné, stočné, spotreba plynu na kúrenie a ohrev TÚV, elektrická energia, antik štandard, poplatky správcu budovy) bola dohodnutá vo výške 150,- eur s DPH., tzn. spolu 330,- eur s DPH. Z dôvodu nedoplatku vo vyúčtovacej faktúre za energie bola počnúc dňom 1.3.2019 zálohová platba za réžiu navýšená z pôvodných 150,- eur na 170,- eur, s čím žalovaný súhlasil. Predmetom nájmu boli aj hnuteľné veci žalobcu, prevzatie ktorých žalovaný potvrdil podpísaním zmluvy a prílohy č. 1 k zmluve, obsahom ktorej bol inventár vybavenia bytu. V zmysle nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi riadne a včas nájomné a zálohovú platbu vždy za aktuálny mesiac, na základe faktúry vystavenej žalobcom a zaslanej na e-mail žalovaného, uvedený v záhlaví zmluvy, s dátumom splatnosti faktúry k 10. dňu aktuálneho mesiaca. So žalovaným sa zmluvne dohodli na spôsobe ukončenia zmluvy s tým, že v prípade neuhradenia nájomného o viac ako jeden mesiac, výpovedná lehota je 1-mesačná. Pre neplatenie nájomného žalobca pristúpil k ukončeniu nájomnej zmluvy výpoveďou zo dňa 10.2.2020, ktoré bolo zaslané žalovanému a výpovedná lehota uplynula dňa 31.3.2020. V odôvodnení žaloby tiež uviedol, že žalovaný mu neuhradil nájomné a zálohovú platbu za mesiace január 2020 až marec 2020 a tiež za vyúčtovanie režijných nákladov za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 predstavujúce
nedoplatok vo výške 557,28 eura na základe faktúry vystavenej dňa 14.1.2020. Poukázal na to, že so žalovaným si dohodli podmienky užívania bytu a žalovaný sa zmluvne zaviazal znášať škodu na byte a na všetkom jeho zariadení, a žalobcovi sa zaviazal odovzdať byt, jeho príslušenstvo a zariadenie v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na bežné opotrebenie. Žalovaný spôsobil v byte a na jeho zariadení značnú škodu v celkovej výške 2.862,62 eura, predstavujúcu potrhané kreslo, zničenú dlažbu, zničený koberec, poškodený stôl a skriňu, poškodené matrace, postele a z bytu bol odcudzený kuchynský robot. Vzhľadom na to, že žalovaný pri podpise nájomnej zmluvy zložil zábezpeku (depozit) vo výške 1.660,- eur, slúžiacu na zabezpečenie nárokov žalobcu voči žalovanému (napr. titulom neuhradenia nájomného a režijných nákladov, či nároku na zmluvnú pokutu alebo náhrady škody na byte, jeho príslušenstve alebo zariadení v byte, spôsobených nájomcom a pod.), žalovaná pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu po odpočítaní výšky depozitu. Žalovaný peňažné záväzky, ktoré má vo vzťahu k žalobcovi neuhradil, z ktorého dôvodu bol žalobca nútený podať žalobu na súd. Na preukázanie skutkových tvrdení k žalobe žalobca predložil Y. Č.. XXXXX, Zmluvu o nájme č. 3/2018 s prílohou č. 1- inventár vybavenia bytu, faktúry zo dňa 1.1.2020 na sumu 350,- eur, 1.2.2020 na sumu 350,- eur, 1.3.2020 na sumu 350,- eur, zo dňa 31.12.2019 na sumu 557,28 eura, faktúru - vyčíslenie škody zo dňa 3.4.2020 na sumu 2.862,62 eura, listinné dôkazy na preukázanie výšky škody, Ukončenie nájomnej zmluvy výpoveďou zo dňa 10.2.2020, doklad o zaplatení depozitu vo výške 1600,- eur, faktúru - dobropis o zápočte sumy 1600,- eur, fotodokumentáciu poškodenia bytu, Uznesenie OR PZ v Košiciach zo dňa 19.2.2020.
2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.6.2020 (č.l. 70 spisu) upravil žalobný návrh tak, že žiadal priznanie istiny v pôvodnej výške spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 14.4.2020.
3. Súd vydal dňa 22.6.2020 platobný rozkaz č.k. 12C/38/2020, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP”) uznesením zo dňa 30.11.2020 zrušil.
4. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru Moldava nad Bodvou, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava, pričom by sa mal zdržiavať na adrese Nová 36, Moldava nad Bodvou, avšak ani na tejto adrese sa žalovaný v čase doručovania nezdržiaval. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu nedoručená zásielka s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaný je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne sa nepodarilo zistiť ani žiadneho aktuálneho zamestnávateľa žalovaného, prostredníctvom ktorého by mu súd mohol doručiť žalobu. Následne preto súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 4.12.2020 a zvesené dňa 4.1.2020 a ďalšie písomnosti doručoval žalovanému na adresu jeho pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR (§ 116 ods. 1 až 3 CSP, § 106 ods. 1 písm. a/ CSP).
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
6. Podaním doručeným súdu dňa 4.2.2021 (č.l. 91) žalobca podal upravený návrh, v ktorom žalovanú sumu ponížil o sumu 5,08 eura vyplývajúcu z ročného vyúčtovania režijných nákladov v byte za obdobie od 1.1.2020 do 31.3.2020, vystaveného dňa 18.1.2021, ktoré súčasne s predmetným podaním do konania doložil a konanie v časti istiny vo výške 5,08 eura žiadal zastaviť. Podaný návrh sa dotýkal aj príslušenstva, v zmysle ktorého žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od dátumu 19.1.2021.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 31.3.2021, na ktoré sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, a to napriek tomu, že mu predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené v súlade s § 178 ods. 1 a 2 CSP. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaného.
8. Na pojednávaní žalobca svoj dispozitívny úkon zo dňa 4.2.2021 upresnil tak, žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 5,08 eura a v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.809,90 eura od 14.4.2020 do 18.1.2021 zobral späť. 9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 12. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne časti istiny a časti príslušenstva, s prihliadnutím na skutočnosť, že k nemu došlo pred pojednávaním, kedy súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je potrebný, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, rozhodol súd tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 5,08 eura a v časti úrokov z omeškania za obdobie od 14.4.2020 do 18.1.2021 zastavil. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKNB“), krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. 14. Podľa § 4 ods. 1 ZKNB, zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie. 15. Podľa § 8 ods. 1 ZKNB, nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak. 16. Ustanovenia §§ 663 až 684 OZ obsahujú všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve, ktoré sa podporne použijú na osobitné druhy nájmu upravené v zákone, ak špeciálna úprava chýba.
17. Podľa § 665 ods. 1 a 2 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsob určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac, než jej užívaním.
18. Podľa § 682 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol v stave, v akom ju prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
19. Podľa § 683 ods. 1 a 2 OZ, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup. Za náhodu však nezodpovedá. Domáhať sa náhrady možno len do 6 mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne. 20. V súlade s ust. § 682 OZ sa prenajatá vec musí po skončení nájmu vrátiť prenajímateľovi v stave, v akom bola odovzdaná nájomcovi. Ustanovenie § 683 OZ zakotvuje sankciu za porušenie povinností nájomcu vo forme povinnosti nahradiť škodu. Nájomca, ktorý nevrátil vec v stave v uvedenom v ust. § 682 OZ zodpovedá prenajímateľovi za všetku škodu, najmä za takú, ktorú sám spôsobil alebo ktorú spôsobili osoby, ktoré mali príležitosť vec poškodiť alebo zneužiť, pretože mali k veci prístup. Predpokladom aplikácie ust. § 683 ods. 1 OZ je nárok na náhradu škody skutkovo odôvodnený tým, že škoda, ktorej náhrada je požadovaná spočíva v poškodení alebo v nadmernom opotrebení prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, teda iného spôsobu užívania, než ustanovuje § 665 ods. 1 OZ. Zodpovednosť?nájomcu za poškodenie alebo nadmerné opotrebenie prenajatej veci má povahu objektívnej zodpovednosti. Nájomca zodpovedá nielen za priame poškodenie prenajatej veci, ale aj za nadmerné opotrebenie prenajatej veci, ktoré sa považuje za zneužitie práva nájomcu. Zneužitím veci je každé konanie, ktoré je v rozpore s riadnym užívaním veci. Predpokladom zodpovednosti nájomcu je buď priama škoda na predmete nájmu, čiže poškodenie alebo zničenie predmetu nájmu alebo podstatné zníženie úžitkovej hodnoty veci (opotrebenie) v dôsledku neprimeraného, resp. nadmerného užívania veci, ktoré je v rozpore s nájomnou zmluvou alebo povahou užívania veci alebo, ak sa vec užívala v rozpore s jej účelovým určením. Nájomca nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla náhodou (§ 683 ods. 1 OZ in
fine). Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti nájomcu za škodu podľa § 683 OZ (liberácia) je vznik škody náhodou. Za náhodne spôsobenú škodu nájomca nezodpovedá. Za náhodu treba považovať? nepredvídateľné okolnosti, ktorých dôsledkov nebolo možné predísť, a to napriek riadnej starostlivosti. 21. V ust. § 683 ods. 2 OZ je zakotvená prepadná (prekluzívna) lehota na uplatnenie nároku prenajímateľa na náhradu škody, ktorá vznikla poškodením alebo nadmerným užívaním prenajatej veci. V tejto lehote je potrebné nárok na náhradu škody na prenajatej veci uplatniť na súde priamo žalobou, a to do 6 mesiacov od vrátenia prenajatej veci.
22. Aj v ust. § 689 OZ, ktoré predstavuje osobitné ustanovenie týkajúce sa nájmu bytu, je zakotvená povinnosť? pre nájomcu užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním byt. Závažné porušenie povinnosti uvedenej v § 689 OZ môže v prípade vzniku škody viesť k povinnosti nájomcu takúto škodu uhradiť podľa § 420 OZ. 23. Na základe medzi stranami sporu uzavretej nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť mesačné nájomné vrátane nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 350,- eur na základe faktúry vystavenej žalobcom s dátumom splatnosti faktúry k 10. dňu aktuálneho mesiaca na účet žalobcu. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením nájomného za mesiace január 2020 až marec 2020 spolu vo výške 1.050,- eur, ktoré žalobcovi neuhradil ani na základe výzvy. Uvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Za nespornú považoval súd aj skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neuhradil dlžnú sumu v zmysle vyúčtovania režijných nákladov spojených s užívaním predmetného bytu, (faktúra zo dňa 14.1.2020 na sumu 557,28 eura za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 a faktúra zo dňa 18.1.2021 predstavujúca preplatok sumu 5,08 eura za obdobie od 1.1.2020 do 31.3.2020, pričom o uvedenú sumu preplatku vo výške 5,08 eura bola ponížená žalovaná suma (čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom). 24. Za nesporné súd považoval aj to, že predmetom nájmu boli byt, jeho príslušenstvo, ale zároveň predmetom nájmu bolo aj zariadenie miestností, ktoré tvorilo neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Vybavenie a zariadenie bytu bolo špecifikované v inventárnom zozname, ktorý tvorí prílohu č. 1 k Zmluve o nájme bytu č. 3/2018. Tento zoznam obsahoval špecifikáciu vybavenia a zariadenia bytu, ktoré bolo dané do nájmu žalovanému a s ktorým inventárom bol žalovaný na začiatku nájomného vzťahu oboznámený s tým, že ide o používané vybavenie bytu bez závad. 25. Súd mal z listinných dôkazov a žalobcom predloženej fotodokumentácie bytu preukázané, že po odchode žalovaného v byte boli zistené závady ako poškodené omietky, potrhané kancelárske kreslo, poškodená plávajúca podlaha, poškodená dlažba, zničený koberec, poškodený písací stôl, poškodená skriňa, poškodené matrace a postele. Z Uznesenia OR PZ v Košiciach zo dňa 19.2.2020 ČVS: ORP-452/ SM-KE-2020 mal súd preukázané, že z bytu bol odcudzený kuchynský robot zn. Moulinex FP 662 GBE Masterchef 8000 v hodnote 149,- eur. 26. Žalovanému ako nájomcovi vznikla v súlade s ust. § 682 OZ povinnosť po skončení nájmu vrátiť prenajatú vec v stave, v akom mu bola odovzdaná. Z inventúrneho zoznamu, ktorý tvorí prílohu č. 1 nájomnej zmluvy, pri prenechaní bytu, jeho príslušenstva a zariadenia do nájmu, je zrejmé, že predmet nájmu nemal žiadne závady. Žalobca v konaní preukázal, že sa mu predmet nájmu nevrátil v stave, v akom bol odovzdaný žalovanému ako nájomcovi, a že došlo k poškodeniu a dokonca aj k odcudzeniu jednej z vecí (kuchynský robot). Celkovú škodu na byte a jeho zariadení žalobca vyčíslil sumou 2.862,62 eura, žalovaný vznik škody nijakým spôsobom nepoprel a súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané vynaloženie nákladov na odstránenie spôsobenej škody tak ako ju žalobca vyčíslil. 27. Žalobou uplatnená pohľadávka predstavuje súčet sumy titulom nedoplatku na nájomnom vo výške 1.050,- eur, a nedoplatku za služby spojené s užívaním predmetného bytu v zmysle vyúčtovania vo výške (557,28 eura - 5,08 eura) a výšky škody 2.862,62 eura po odpočítaní žalovaným zloženého depozitu vo výške 1.660,- eur, ktorú sumu predstavujúcu pohľadávku žalobcu súd mal preukázanú z predložených listinných dôkazov, preto ju priznal žalobcovi vo výške, v akej si ju uplatnil v žalobe, t. j. vo výške 2.804,82 eura. 28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať? od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť? poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 30. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky žalobcu, a to úrok z omeškania, žalovaná pohľadávka po odpočítaní výšky zloženého depozitu predstavuje výšku náhrady škody. Keďže splatnosť úhrady náhrady škody vyplývala zo splatnosti faktúry - vyčíslenie škody zo dňa 3.4.2020, ktorá sa dostala do sféry dispozície žalovaného dňa 3.4.2020 s dátumom splatnosti 10.4.2020, dňom nasledujúcim sa žalovaný
dostal do omeškania s jej úhradou. Žalobca však žalobu v časti úrokov z omeškania zo žalovanej sumy z pôvodne uplatneného obdobia od 14.4.2020 až do dňa 18.1.2021 bez uvedenia dôvodu vzal späť, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania až odo dňa 19.1.2021, v súlade s tým, ako to žalobca žiadal. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, táto bola uplatnená v súlade s vykonávacím predpisom, a to ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keďže ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,00 %. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, nezistiac dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 5,08 eura späť, tzn. v tejto časti zastavenie konania spôsobil sám žalobca tým, že pôvodne žalovanú istinu nesprávne vyčíslil a v časti úrokov z omeškania za obdobie od 14.4.2020 do 18.1.2021 žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, preto aj v tejto časti platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Vo zvyšnej časti bol žalobca plne úspešný. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore neúspešný len v celkom nepatrnom rozsahu žalovanej pohľadávky a časti príslušenstva, súd považujúc žalobcu za procesne úspešnú stranu sporu, priznal žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému. 32. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.