Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-14-2021.pdf
PDF · 95.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: N. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XX M. D., P XB., P., P., Veľká Británia, právne zastúpený spoločnosťou Záhoráková & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, proti odporkyni: Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. XXXX, zastúpená splnomocneným zástupcom P. S., nar. XX. XX. XXXX,. bytom XXX XX H. XXXX, o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 3. novembra 2020 sp. zn. 7Pc/14/2019-133, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na zníženie výživného na odporkyňu na sumu 50 eur mesačne, v zmysle písomného návrhu z 13. 06. 2019, ako nedôvodný zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o výživnom navrhovateľa na odporkyňu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 16P/20/2014 zo dňa 03. 05. 2017, ktorým v zmysle § 78 Zákona o rodine bolo zvýšené výživné navrhovateľa na v tom čase maloletú odporkyňu na sumu 150 eur mesačne a na maloletého Y. na sumu 150 eur mesačne. Za nedôvodné preto považoval tvrdenie navrhovateľa v návrhu, že o výživnom na odporkyňu bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 13C/45/2003-63 z 02. 03. 2006, ktorým navrhovateľovi bola určená povinnosť platiť výživné na maloletú Y. S. vo výške 2 500 Sk mesačne. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa návrhu, že o určení výživného rozsudkom Okresného súdu Čadca z 03. 05. 2017 sp. zn. 16P/20/2014 nevedel, keďže proti uvedenému rozhodnutiu súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením z 30. 01. 2018 č. k. 5CoP/64/2017 tak, že predmetné odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16P/20/2014 z 03. 05. 2017 vyplýva, že navrhovateľ uviedol, že žije trvale vo Veľkej Británii, má založenú novú rodinu, žije s partnerkou a stará sa o maloletú dcéru, ktorá sa im narodila dňa XX. XX. XXXX, že v dôsledku zdravotných komplikácií musel ukončiť predchádzajúcu prácu, že od 01. 05. 2015 nepoberá žiadny príjem a koncom roka 2015 podstúpil dvojitú operáciu, v dôsledku ktorej má objektívne zdravotné obmedzenie, ktoré mu sťažuje bezproblémové nájdenie práce. Zároveň navrhovateľ v tomto konaní dokladoval, že poberá podporu nezamestnanosti vo výške 292,40 GBP (397,17 eur), že jeho mesačné výdavky predstavujú minimálne 1 542,24 eur. Odporkyňa v čase posledného rozhodovania súdu navštevovala strednú školu - Gymnázium J.M. Hurbana v Čadci druhý ročník, matka odporkyňa bola zamestnaná vo firme TI-Hanil, kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 677,14 eur. Na základe uvedených skutočností zvýšil výživné na v tom čase maloletú Y. a maloletého Y. na sumu 150 eur mesačne na každé dieťa. Zmena pomerov, na základe tvrdenia navrhovateľa nemohla nastať
z dôvodu vzniku vyživovacej povinnosti voči maloletej E. narodenej XX. XX. XXXX, keďže už v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom bolo na uvedenú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa prihliadané. Taktiež za zmenu pomerov uvádzanú navrhovateľom v návrhu nebolo možné považovať vykonanie dvoch operácií koncom roku 2015, keďže už v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom tento vychádzal zo zistenia, že dôsledku takéhoto zdravotného poistenia bol navrhovateľ poberateľom podpory vo výške 397,17 eur a jeho výdavky predstavovali 1 542,24 eur. V súčasnosti navrhovateľ taktiež uvádza, že je nezamestnaný a poberá podporu v nezamestnanosti, pričom z prehľadu jeho príjmov vyplýva, že príjem z práce pre agentúru a podpory nezamestnanosti za rok 2008 predstavoval sumu 14 267,42 GBP (15 845,29 eur) čo činí priemerne 1 188,95 GBP (1 320, 44 eur) mesačne, za rok 2019 vo výške 9 418,16 GBP (10 459,74 eur) čo činí priemerne 784,85 GBP (871,65 eur) mesačne, za rok 2020 od januára do augusta vo výške 4 984,46 GBP (5 535,71 eur) čo činí priemerne 623,06 GBP (691,97 eur) mesačne. Aktuálne mesačné výdavky navrhovateľ vyčíslil v návrhu na sumu 1 285 GBP (1 427,11 eur). Vychádzajúc z uvedeného dospel záveru, že na strane navrhovateľa nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu súdu o výživnom, keďže príjem navrhovateľa sa zvýšil a na druhej strane sa jeho výdavky znížili. Navrhovateľ v čase predchádzajúceho rozhodnutia poukazoval na zhoršený zdravotný stav, pričom z predložených potvrdení je zrejmé, že bol práceneschopný v určitých obdobiach v roku 2015, 2016 a 2018. Tvrdenia o ďalšom zhoršovaní zdravotného stavu v dôsledku zníženej hladiny vitamínu D a B, diagnózy Hepatopatia
- steatóza heparu a depresívna epizóda nepreukazujú, že by na strane navrhovateľa došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by mu znemožňovalo nájsť si adekvátne zamestnanie, v ktorom by dosahoval príjem, aby bol schopný plniť si riadne zákonnú vyživovaciu povinnosť, v súdom určenej výške. Skutočnosť, že navrhovateľ je schopný pracovať, preukazuje aj to, že príležitostne pracuje cez agentúru a z prehľadu príjmu, ktorý predložil je zrejmé, že z tejto práce dosahuje niekoľkonásobne vyšší príjem ako z podpory nezamestnanosti. Na existenciu tvrdeného dlhu voči matke, na kreditnej karte a bežnom účte neprihliadal, pretože existenciu dlhov tvrdil už v predchádzajúcom konaní o výživnom, pričom plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Pri rozhodovaní prihliadal aj na skutočnosť, že v čase posledného rozhodovania súdu navrhovateľka bola študentkou druhého ročníka Gymnázia, pričom od 03. 09. 2019 začala študovať na Vysokej škole - Univerzita Komenského v Bratislave, farmaceutickej fakulte, v dôsledku čoho sa jej podstatne zvýšili výdavky spojené najmä s platením ubytovania na internáte v sume 68,50 eur mesačne, cestovaním do školy a späť a úhradou výdavkov spojených so štúdiom. Z hľadiska hospodárnosti ako aj pandemickej situácie súvislosti s ochoreniami na Covid-19 nepovažoval za dôvodný návrh právnej zástupkyne navrhovateľa na výsluch navrhovateľa na pojednávaní, nakoľko podstatné skutočnosti navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania, resp. ústne na pojednávaní prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu, naviac pred pojednávaním dňa 15. 07. 2020 súd navrhovateľa vyzval na doplnenie skutkových tvrdení, na ktorú výzvu však navrhovateľ nereagoval. O trovách konania rozhodol podľa § 52CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil mu realizáciu procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Návrhom sa domáhal zníženia výživného z dôvodu straty zamestnania v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu a vzniku vyživovacej povinnosti voči maloletej E. X.. V danom prípade nebolo podstatným to, že neplatí výživné na maloletú E. X., ale že anglický štátny orgán dospel k záveru, že jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti objektívne neumožňujú mu, aby prispieval na výživu tohto dieťaťa. Takáto zmena pomerov nie je dočasná, keďže pretrváva minimálne od augusta 2019 doposiaľ. V dôsledku plynutia času nastali isté okolnosti, ktoré dosiahli charakter zmeny pomerov závažného charakteru. Okolnosť straty na zárobku v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu súd prvej inštancie vyhodnotil ako takú, ktorá nie je novou a nepredstavuje zmenu pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine oproti predchádzajúcom rozhodovaniu súdu o výživnom v konaní vedenom pod sp. zn. 16P/20/2014. Jeho zdravotný stav sa zhoršil s pridružením vzniku duševného ochorenia ako aj pandemickej situácie šírenia ochorenia Covid-19, v dôsledku čoho sa výrazným spôsobom obmedzili jeho možnosti aspoň agentúrneho zamestnania. Depresia predstavuje chorobný stav, v dôsledku ktorého a v spojitosti so šírením ochorenia Covid-19 došlo takmer k vylúčeniu možnosti riadne sa zamestnať na dlhodobý pracovný pomer, pričom jeho schopnosti dosahovať príjmy v takom rozsahu, v akom by bol schopný platiť výživné v doterajšej výške, sú mimoriadne obmedzené až vylúčené. Jeho životná úroveň je nízka, nachádza sa na hranici chudoby, nemá samostatné bývanie, nemá žiadny nehnuteľný majetok, jeho hnuteľný majetok je len v nepatrnej výške a je odkázaný na dávky
v nezamestnanosti a finančnú pomoc a podporu od rodiny. Tým, že ako účastník konania sa nemohol zúčastniť pojednávania, boli porušené jeho procesné práva. Aj vzhľadom na pandemickú situáciu sa mohol dostaviť na pojednávanie z Anglicka, čím súd mu odňal právo pred súdom konať osobne, ústne a bezprostredne, žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie. 3. Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Navrhovateľ v pôvodnom návrhu o zníženie výživného uvádzal, že nemôže pracovať kvôli jeho zdravotnému stavu v dôsledku vykonaných dvoch operácií v roku 2015, ktoré však doposiaľ nepredložil žiadnym potvrdením. Tohto času už tvrdí, že nemôže pracovať v dôsledku inej diagnózy a to depresie, vo vzťahu ktorej je možné konštatovať, že sa nejedná o dlhodobú liečbu, iba o jednu návštevu u psychiatria, ktorú absolvoval až 13. 02. 2020 v Bratislave, čo je dosť nezvyčajné, keďže tohto času žije vo Veľkej Británii. Určenú kontrolu neabsolvoval. V potvrdení sa neuvádza, že s jeho diagnózou F32.8 iná depresívna epizóda a F60.31 emočne nestabilná osoba, nestabilná osobnosť, hraničný typ, by nemohol pracovať. Uvedené potvrdenia si dal vystaviť účelovo a z tohto dôvodu má za to, že navrhovateľ nijakým spôsobom nevedel preukázať svoje tvrdenia, že jeho zdravotný stav spôsobený infekčným ochorením mu nedovoľuje sa zamestnať, ako tvrdil. Jeho diagnózy pravdepodobne súvisia z gamblerstvom, ktoré sám priznal, ale poprel, že pretrváva stále, o čom svedčia jeho dlhy, ktoré súdu preukázal. Aj z potvrdení predložených o jeho príjmoch v období od 2015 - 2020 je zrejmé, že väčšinu času v tomto období pracoval. V rámci odvolacieho konania predkladá súdu rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca z 04. 02. 2020, v zmysle ktorých bolo rozhodnuté vo vzťahu k nej a bratovi Y. o nároku na náhradné výživné vo výške 150 eur, ktoré navrhovateľ im neuhrádza.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 359 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 65 a § 66 CMP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako správny potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že navrhovateľ podmienky na zníženie výživného na odporkyňu v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine nepreukázal, je správny.
6. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru t.j. o podstatnú zmenu.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že o výživnom navrhovateľa na odporkyňu bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca z dňa 3.5.2017 sp. zn. 16P/20/2014 ktorým súd v zmysle podmienok § 78 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na (v tom čase maloletú) odporkyňu zo sumy 82,98 eur na sumu 150 eur mesačne a na maloletého Y. zo sumy 66,39 eur na sumu 150 eur mesačne. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 30. 01. 2018 č. k. 5CoP/64/2017-215, tak, že odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané odmietol. Súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia rozsudku podrobne uviedol, z akých okolností - možností, schopností a majetkových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí v čase posledného rozhodovania o výživnom súd vychádzal. Zo zisteného skutkového stavu, ktorý zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, tak ako je vyhodnotené v bodoch 10. a 11. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že navrhovateľ na základe písomného návrhu na začatie konania, opodstatnenosť návrhu na zníženie výživného a zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňoval okolnosťami, ktoré už boli predmetom posudzovania v rozhodnutí Okresného súdu Čadca z 03. 05. 2017 sp. zn. 16P/20/2014. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva (tak ako je hodnotené v bode 11. odôvodnenia), že pomery na strane navrhovateľa oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu sa nezhoršili, naopak sa zlepšili v porovnaní s jeho možnosťami a schopnosťami v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom (porovnanie výdavkov a príjmov). Odvolací súd zhodne zo záverom súdom prvej inštancie dospel k záveru, že ani ďalšie navrhovateľom uvádzané zdravotné obmedzenia a diagnózy - zníženia hladiny vitamínu D a vitamínu B, Hepatopatia-steatóza heparu a iná depresívna epizóda (DG:F32.8 a F60.31) nepreukazujú také podstatné a závažné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by neumožňovalo z uvedeného dôvodu uplatniť sa na trhu práce
a na základe zamestnania dosahovať príjem, ktorým by bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške. Správne súd prvej inštancie prihliadal na zmenu pomerov v odôvodnených potrebách odporkyne, ktorá od 03. 09. 2019 začala študovať na Vysokej škole - Univerzite Komenského v Bratislava, Farmaceutickej fakulte, v dôsledku čoho sa jej podstatne zvýšili výdavky súvisiace s predmetným štúdiom (platenie internátu, cestovanie, nákupy literatúry a ďalšie). Zo súdnej praxe je zrejmé, že prestup dieťaťa z nižšieho stupňa školy na vyšší znamená v zmysle podmienok § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenu pomerov v odôvodených potrebách dieťaťa, na ktoré súd pri stanovení rozsahu vyživovacej povinností musí prihliadať.
8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa v odvolaní, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho procesných práv v konaní tým, že osobne na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie nebol vypočutý, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je zrejmé, že predmetné konanie o zníženie výživného na plnoletú dcéru je návrhovým konaním, na základe čoho bolo povinnosťou navrhovateľa v zmysle podmienok § 132 ods. 1 CSP, pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti už v podanom písomnom návrhu na začatie konania, z ktorých bol potom súd povinný pri rozhodovaní o (ne)dôvodnosti návrhu v konaní rozhodovať. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní zastúpený zástupcom - advokátom (advokátskou spoločnosťou), ktorá v jeho neprítomnosti na pojednávaní, ako aj v priebehu celého konania mohla realizovať a zabezpečovať jeho procesné práva. Naviac v danom prípade, ako správne poukázal súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia rozsudku, navrhovateľ bol vyzvaný súdom pred uskutočnením pojednávania na písomné doplnenie uvádzaných skutkových dôvodov, na výzvu ktorého však navrhovateľ nereagoval a procesnú možnosť ponúkanú súdom tak nevyužil. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že k porušeniu procesných oprávnení navrhovateľa ako účastníka konania, k uvádzaným skutočnostiam v odvolaní, nedošlo.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe riadne vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že navrhovateľ na základe podaného návrhu okolnosti pre zníženie výživného v zmysle podmienok § 78 ods.1 Zákona o rodine nepreukázal, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne právny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP spojení s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, žeby bolo dôvodné niektorému z nich náhradu trov priznať.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)