Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3To-21-2021.pdf
PDF · 110.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/21/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného E. E., za pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 alinea 3 Tr. zák. v časti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 31. marca 2021, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.12.2020, sp. zn. 2T/132/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného E. E., nar. XX.XX.XXXX v F. T., okres W., trvale bytom mesto W., t. č. bytom H. XX, H. XXX, M. republika
o d s u d z u j e
podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 5, 8 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019 obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.04.2019 sp. zn. 3T/149/2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 4To/101/2019, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zmien a doplnkov naposledy zákona č. 214/2019 Z. z., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 4 rokov. Zároveň sa zrušujú všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Zvyšné výroky z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.04.2019 sp. zn. 3T/149/2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 4To/101/2019 sa ponechávajú n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom uznal obžalovaného E. E. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XXX/XXXX vinným v bodoch X), X), 3) a), b), c) zo spáchania pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 alinea 3 Tr. zák., v bodoch 1), 2) v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., v bodoch 2), 3c) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že bod 1) obv. E. J. si v presne nezistenom čase, na doposiaľ nezistenom mieste zadovážil X ks falošnej bankovky v nominálnej hodnote XXX,-€, sériové číslo N číslo tlačovej dosky S indikatív: L H ktorú dňa XX.XX.XXXX následne po vzájomnej spoločnej dohode odovzdal obž. E. E., ktorý touto falošnou bankovkou dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v R. pube v W. vedome zaplatil za tri fľaše šampanského značky U. C. a tri plechovky energetického nápoja značky S. pracovníčke R. pubu R. Q., bankovka bola dňa XX.XX.XXXX zadržaná spoločnosťou T. s. r o. Ul. F. č. XXX F., pričom odborným skúmaním F. banky J. - oddelením prípravy a analýz platidiel T. bolo zistené, že ide o falzifikát stupňa nebezpečnosti „2" - podarený falzifikát,
bod 2)
obv. E. J. si v presne nezistenom čase, na doposiaľ nezistenom mieste zadovážil presne „nezisteným spôsobom 1 ks falošnej bankovky v nominálnej hodnote XXX,-€, ktorú dňa XX.XX.XXXX v bližšie nezistenom čase okolo XX.XX hod. v klube E. of M. v T. T. dal obž. E. E., ktorý hoci vedel, že ide o falošnú bankovku, ju dal na zaplatenie účtu barmanke, ktorá na základe podozrenia, že ide o falošnú bankovku, ju prezrela cez UV skener, ktorý potvrdil, že ide o falošnú bankovku, nakoľko na nej chýbali ochranné prvky a vrátila ju obž. E. E.,
bod 3)
obv. E. J. sprostredkoval v presne nezistenom čase niekedy v mesiaci september XXXX od neznámej osoby pre obž. E. E. najmenej X falošné bankovky v nominálnej hodnote XXX,- € a to sériové číslo N číslo tlačovej dosky S indikatív: L H sériové číslo N číslo tlačovej dosky S indikatív: L H a sériové číslo N číslo tlačovej dosky S indikatív: L H ktoré následne neznáma osoba odovzdala obž. E. E. v W. a
a)
obž. E. E. falošnú bankovku v nominálnej hodnote XXX,-€, sériové číslo N číslo tlačovej dosky S indikatív: L H ktorú dostal od neznámej osoby prostredníctvom obv. E. J. a vedel, že ide o falošnú bankovku, dňa XX.XX.XXXX v bližšie nezistenom čase medzi XX.XX hod a XX.XX hod v W. dal C. T., nar. XX.XX.XXXX, a požiadal ho, aby v stávkovej kancelárii F. na Ul. C. č. XX v W. podal za neho dva tikety a zaplatil za ne touto bankovkou pracovníčke stávkovej kancelárie F. E. U., nar. XX.XX.XXXX, čo C. T. aj urobil a po dobrovoľnom vydaní bankovky bolo odborným skúmaním F. banky J. - oddelením prípravy a analýz platidiel T., zistené, že sa ide o falzifikát stupňa nebezpečnosti „2" - podarený falzifikát,
b)
obž. E. E. falošnou bankovkou v nominálnej hodnote XXX,-€, sériové číslo N číslo tlačovej dosky S indikatív: L H ktorú dostal od neznámej osoby prostredníctvom obv. E. J. a vedel, že ide o falošnú bankovku, dňa XX.XX.XXXX v bližšie nezistenom čase okolo XX.XX hod. zaplatil za cigarety pracovníčke herne I. v W. E. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju spolu s ostatnými finančnými prostriedkami z tržby v ten istý deň zaniesla do pobočky R. banky v W., kde zamestnankyňa banky vložila celú tržbu do stroja, ktorý túto bankovku vyhodnotil ako falošnú, potom ju E. M. vrátila obž. E. E., ktorý ju dňa XX.XX.XXXX dobrovoľne vydal a odborným skúmaním F. banky J. - oddelením prípravy a analýz platidiel T. bolo zistené, že ide o falzifikát stupňa nebezpečnosti „2" - podarený falzifikát,
c)
obž. E. E. X ks falošnú bankovku v nominálnej hodnote XXX,-€, sériové číslo N číslo tlačovej dosky S indikatív: L H ktorú dostal od neznámej osoby prostredníctvom obv. E. J., prechovával od tej doby doma v W., F. J. XXXX (F. H. bankou) a dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod ju dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi PZ, pričom odborným skúmaní F. banky J. - oddelením prípravy a analýz platidiel T. bolo zistené, že sa jedná o falzifikát stupňa nebezpečnosti „2" - podarený falzifikát.
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 5, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 15.04.2019 sp. zn. 3T 149/2016 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 4To 101/2019, ktorým bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní štyroch rokov a zároveň ktorým zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahom nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, zároveň uložil probačný dohľad, pričom ustanovil skúšobnú dobu na 5 päť rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Tr. zák. zároveň okresný súd uložil obžalovanému povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, spočívajúce najmä v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovanému bola uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom Krajského súdu Banská Bystrica, pracovisko Okresný súd Žiar nad Hronom.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor proti výroku o treste v neprospech obžalovaného, a to najskôr stručným písomným podaním zo dňa 28.12.2020, doručeným okresnému súdu v rovnaký deň. Takto podané odvolanie následne odôvodnil ďalším písomným podaním zo dňa 19.01.2021, doručeným okresnému súdu v rovnaký deň. V jeho dôvodoch primárne konštatoval na akom skutkovom základe bol obžalovaný uznaný vinným prvostupňovým súdom a aký trest mu bol uložený. Stotožňuje sa s napadnutým rozhodnutím vo výroku o vine obžalovaného. Nestotožňuje sa s výrokom o treste čo do výšky, nakoľko v záverečnej reči bolo prokurátorom okresnej prokuratúry navrhnuté uložiť obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 8 Tr. zák. Ďalej dal do pozornosti odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku okresným súdom, vrátane aplikácie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Argumentoval, že nesúhlasí s postupom senátu okresného súdu, pokiaľ ide o aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., čo sa týka výšky trestu a spôsobu jeho výkonu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri aplikovaní § 39 ods. 1 je nutné rešpektovať výnimočný charakter tohto ustanovenia a použiť ho len v tých prípadoch, keď je možné presvedčivo preukázať splnenie všetkých podmienok, t. j. vzhľadom 1/ na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, 2/ by použitie trestnej sadzby ustanovené Trestným zákonom bolo neprimerane prísne a 3/ na zabezpečenie spoločnosti postačí trest kratšieho trvania. Nemôže ísť o súhrn akýchkoľvek okolností, ale len takých, ktoré sa v danej kvalite a kvantite pri konkrétnom trestnom čine bežne nevyskytujú a výrazne znižujú závažnosť trestného činu, lebo len za splnenia týchto predpokladov môžu nadobudnúť charakter výnimočných okolností. Okresný súd použitie zmierňovacieho ustanovenia nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil a jeho postoja k nej, obmedzil sa len na konštatovanie, že obžalovaný E. E. sa od roku XXXX nedopustil ďalšieho trestného činu, obžalovaný žije a pracuje v zahraničí.
Z uvedeného má za to, že okresný súd pri aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia ako splnenie 1. podmienky prihliadol na pomery páchateľa. Pomermi páchateľa sa rozumie osobné a osobnostné hodnotenie osoby, ktoré charakterizuje osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Riadny život pracujúceho človeka po spáchaní trestného činu by bolo možné považovať za mimoriadne pomery len vtedy, keby spôsob jeho života obsahoval niečo výraznejšie než obsahuje bežný občiansky život, napr. mimoriadne poctivý prístup k práci, aktivita v spoločenských organizáciách a pod. Vo vzťahu k pomerom obžalovaného zdôrazňuje, že sa nejedná o osobu prvopáchateľa, čo vyplýva z odpisu registra trestov. Tento mal prvý kontakt s páchaním trestnej činnosti v 18 rokoch svojho života, kedy bolo trestné stíhanie vedené pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. voči nemu podmienečne zastavené. Následne o dva roky neskôr bol tento odsúdený za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (v tomto prípade sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený). O rok neskôr sa dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., kde mu bol súdom uložený trest odňatia slobody na 4 roky a 10 mesiacov, ktorý vykonával v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol dňa 27.02.2013 podmienečne
prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov a následne osvedčený dňa 17.05.2016. Len viac ako mesiac od osvedčenia sa obžalovaný dopustil ďalšej trestnej činnosti, a to prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kde mu bol súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky do 27.09.2023. Nie je možné posúdiť spôsob života obžalovaného izolovane, len obdobie posledných 3 rokov, ale je nutné posudzovať ho v kontexte vyššie uvedených objektívnych skutočností. Okresný súd mimoriadne zníženie trestu odôvodnil aj tým, že v predmetnej trestnej veci obžalovaný nebol sprostredkovateľom, falošnými bankovkami platil, resp. ich prechovával. Objektívna stránka skutkovej podstaty zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 alinea 3 Tr. zák. stanovuje, kto falšované, pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé, preto je irelevantné tvrdenie súdu, že obžalovaný nebol sprostredkovateľ, pretože práve svojim konaním tým, že falošnými bankovkami platil ako pravými naplnil objektívnu stránku uvedenej skutkovej podstaty a navyše tieto bankovky si na tento účel úmyselne zadovážil. V nadväznosti na vyššie uvedené nesúhlasí s aplikáciou § 39 ods. 1 Tr. zák. a následného uloženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodu, že uloženie trestu v rámci súdom upravenej trestnej sadzby 7 rokov až 13 rokov a 4 mesiace by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Naopak má za to, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom je vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného a závažnosť trestného činu neprimerane nízke. Okresný súd použitie zmierňovacieho ustanovenia nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil, vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil a jeho postoja k nej, keď počas prípravného konania odmietol vypovedať a neskôr pri konfrontácii s obvineným J. trestnú činnosť poprel. Prihliadajúc na súhrn všetkých vyššie spomenutých kritérií spoluurčujúcich druh a výmeru trestu sa trest uložený okresným súdom javí ako trestom nízkym.
Záverom svojho odvolania krajskému súdu navrhol, aby z dôvodov uvedených v ust. § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o treste obžalovaného E. E..
K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným okresnému súdu dňa XX.XX.XXXX. K., že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a dôvodný, pretože tento zohľadnil všetko, čo bolo potrebné v jeho prospech. Nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody, resp. iný druh trestu by mal v súčasnosti na neho veľmi zlé následky. Žije a pracuje v M. republike, kde vedie spoločnú domácnosť s družkou D. C.. Je riadne zamestnaný v obchodnej spoločnosti J. A. H., s.r.o., R. ako montážny robotník. Zo spolužitia s jeho družkou pochádza mal. dcéra F. E., nar. XX.XX.XXXX, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. D. doterajší spôsob života vzhľadom na vyššie uvedené preukazuje, že si zaslúži dobrodenie zákona a taký postup, aký zaujal prvostupňový súd. Každý iný trest represívneho charakteru by narušil jeho sociálne postavenie a prostredie, v ktorom toho času žije a pracuje, došlo by k odluke od jeho rodiny a vystaveniu tejto ďalším následkom, nakoľko platí hypotéku a zo svojho príjmu živí rodinu, pretože družka je na materskej dovolenke. Záverom sa domáhal, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté.
Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o odvolaní okresného prokurátora verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, a to za splnenia procesných podmienok uvedených v ust. § 293 ods. 5 Tr. por. O termíne verejného zasadnutia bol obžalovaný včas upovedomený, ako je to zistiteľné z obsahu pripojenej doručenky, pričom tento svoju neúčasť na ňom aj písomne ospravedlnil a zároveň súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol konečný návrh v zhode s písomným odôvodnením odvolania a navrhol zrušiť výrok o treste a naň nadväzujúce výroky a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Naproti tomu obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. Napadnutý rozsudok považuje za zákonný a dôvodný, podmienečný trest dostali aj spoluobžalovaní v tejto veci, výkon nepodmienečného trestu by závažne narušil rodinný život obžalovaného, jeho vyživovaciu povinnosť a rodinu. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania okresného prokurátora zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by
tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané čiastočne dôvodne. Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného E. E., ktorým bol uznaný za vinného zo skutku v bodoch 1), 2), 3) a), b), c) napadnutého rozsudku právne kvalifikovaného ako pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 alinea 3 Tr. zák., v bodoch 1), 2) v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., v bodoch 2), 3c) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný E. E. vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal kladne, „áno“, preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7 Tr. por. jeho vyhlásenie uznesením prijal. Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd k inému záveru ako okresný súd, nakoľko pri ukladaní trestu okresný súd napadnutým rozsudkom porušil ustanovenie Trestného zákona a zároveň možno považovať uložený trest za neprimerane mierny, v dôsledku čoho odvolanie okresného prokurátora považoval čiastočne za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o tomto druhu trestu sám.
Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal za to, že okresný súd pochybil, keď aplikoval ust. § 37 písm. m) Tr. zák. a ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu a neaplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. a neprihliadol na ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, naviac vo výroku o treste absentovalo uvedenie ust. § 41 ods. 2 Tr. zák.
Prvostupňový súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol pri ukladaní trestu na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. 1) Tr. zák., t.j., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zák., t.j., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ustálil aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac (dva) trestné činy. Pokiaľ však u obžalovaného aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., a to, že bol za trestný čin odsúdený, v tejto súvislosti pochybil. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný. V prípade odsúdenia Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/103/2009 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/149/2016 mu bol v prejednávanej veci ukladaný súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. V prípade, ak sa na obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený, nemôže ísť o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Táto priťažujúca okolnosť sa neaplikuje ani v prípade ukladania súhrnného trestu, ak okrem odsúdenia, vo vzťahu ku ktorému sa ukladá trest súhrnný, nebol obžalovaný právoplatne odsúdený. V prípade odsúdenia Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 3T/20/2010, išlo o odsúdenie za zločin, z ktorého dôvodu mu bol pri opätovnom spáchaní zločinu ukladaný v prejednávanej veci trest odňatia slobody s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., krajský súd preto uvedené odsúdenie nehodnotil zároveň ako priťažujúcu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti.
Za takejto situácie krajský súd vychádzal z toho, že poľahčujúce a priťažujúce okolnosti boli v pomere 2:1, preto sa znižovala horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov (trestná sadzba 7 rokov až 10 rokov za pokračovací zločin podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. účinný od 01.08.2019) podľa ust. § 38 ods. 3, 8 Tr. zák. o jednu tretinu. Odvolací súd obžalovaného odsudzoval za opätovne spáchaný zločin, v dôsledku čoho sa zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu (ust. § 38 ods. 5, 8 Tr. zák.). Keďže obžalovaný pokračovací zločin spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15.04.2019 sp. zn. 3T/149/2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.09.2019 sp. zn. 4To/101/2019, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zmien a doplnkov naposledy zákona č. 214/2019 Z. z., ukladal mu súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. Z tohto dôvodu došlo k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody za najprísnejší z trestných činov o jednu tretinu. V nadväznosti na to bolo možné obžalovanému uložiť po úprave trestnej sadzby trest odňatia slobody od 8 rokov do 12 rokov. Odvolací súd zobral do úvahy okrem pomeru, aj mieru závažnosti ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., ktoré boli pomerne
významné, jednak v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného. Zohľadnil tiež aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov. Krajský súd sa stotožnil v podstatnom rozsahu s argumentáciou okresného prokurátora uvedenou v odvolaní s tým, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., čo sa týka výšky trestu a spôsobu jeho výkonu. Prvostupňový súd síce postupoval správne, keď obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, avšak nesprávne použil ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia primeraných povinností podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h), ods. 5 Tr. zák. Také zmiernenie trestu uloženého obžalovanému nebolo v súlade so zákonom.
V neprospech obžalovaného jednoznačne vyznieva závažnosť súdeného trestného činu, spôsob jeho spáchania, keď svojím aktívnym konaním umožnil spáchanie zločinu, naviac skutok pozostával z viacerých čiastkových útokov, teda nešlo o ojedinelé konanie, ale jeho viacnásobné úmyselné opakovanie, s prihliadnutím na nominálnu a celkovú hodnotu falšovaných peňazí, ktoré dal a pokúsil sa dať ako pravé (najmenej 5 ks bankoviek spolu v hodnote 2.500,- Eur) a získať tak prospech spočívajúci v nadobudnutí tovaru alebo v získaní služieb. Berúc tiež do úvahy kriminálnu minulosť obžalovaného, keď tento už bol v minulosti odsúdený aj pre zločin, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený, pričom aj napriek tejto skutočnosti pokračoval v páchaní trestnej činnosti, z čoho je zrejmé, že ani doposiaľ vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody neviedol v dostatočnej miere k jeho náprave. V súvislosti s argumentáciou obhajoby je potrebné zdôrazniť, že spolupáchatelia pôvodne trestne stíhaní s obžalovaným (t. č. už právoplatne odsúdení), neboli v čase ich odsudzovania okrem tejto trestnej činnosti súdne trestaní. Na druhej strane bolo potrebné pri určení výmery trestu odňatia slobody prihliadnuť na vyhlásenie viny obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní, ktoré urobil v prejednávanej veci. Vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížení o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v danom prípade predstavovalo hranicu 5 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace, považujúc ho za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Z týchto dôvodov neobstála argumentácia okresného prokurátora v jeho odvolaní, pokiaľ sa domáhal prísnejšieho trestu.
Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z vyššie uvedených rozhodnutí, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol pomerom hlasov 3:0 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.