Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Pc-5-2021.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľa: W.. C. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., D. XXXX/XX, o rozvod manželstva s W.. B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., L. Y. XXXX/X, prechodne bytom E., Š. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 02. 03. 2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 03. 2021, domáhal, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
2. Druhý manžel, ktorý návrh nepodal (ďalej len „manželka“), s rozvodom manželstva vyslovil nesúhlas. Manželka súčasne požiadala o prerušenie konania, ktorý návrh zdôvodnila tým, že manželstvo chce zachrániť, chce obnoviť manželské spolužitie a má záujem podrobiť sa odbornému poradenstvu.
3. Podľa § 98 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.
4. Vzhľadom k tomu, že manžel nepodal návrh na prerušenie konania, k návrhu manželky na prerušenie konania sa ani nepripojil, keď uviedol, že na podanom návrhu trvá, na jeho podaní má vážne dôvody a nemá záujem sa pokúsiť riešiť situáciu prostredníctvom manželskej poradne, pretože podľa neho obnovenie manželského spolužitia nie je možné a k manželke cíti odpor, pričom na tejto skutočnosti nemení ani tá skutočnosť, že manželka mu iba prednedávnom oznámila, že je tehotná, súd vo výroku I. rozsudku rozhodol tak, že návrh manželky na prerušenie konania zamietol.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, ako aj sobášnym listom, vyjadrením manželky k návrhu, komunikáciou medzi manželmi, vyjadrením navrhovateľa a právnej zástupkyne manželky na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania a ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, u oboch manželov ide v poradí o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky, národnosť majú slovenskú. Posledné spoločné bydlisko mali v P. na ulici D. XX. Manželstvo je bezdetné.
7. Navrhovateľ uviedol, že manželstvo uzatváral z lásky, od počiatku to bol horor. Keď s manželkou niečo riešili, vždy podali vety „rozveď sa“, neriešila to rozumne, ale impulzívne. Ešte v auguste 2020 napísali spoločne návrh na rozvod, ale nakoniec ho manželka neposlala. Dochádzalo k rôznym incidentom, vo vlastnom dome ho manželka vymkla, spal v altánku v zime vonku, jeho synovi nadávala do pankhartov. Syn sa jej bál a sľúbil mu, že sa s ňou už nikdy v živote nestretne. Do jeho bytu si manželka vodila pánske návštevy, myslela si, že bude žiarliť. Bolo mu to jedno, nech si robí kde chce s kým chce, ale nie v jeho byte. Podala na neho v poslednej dobe tri trestné oznámenia, nič sa nepreukázalo ako pravda. Šikanuje ho cez políciu. S takouto osobou sa žiť nedá. Manželka ho tlačila do kúpy väčšieho bytu, lebo v jeho dome sa necíti ako doma. Väčší byt nepovažoval za potrebné kupovať, pretože syna mu ešte Okresný súd Prievidza nezveril do starostlivosti a oni deti nečakali. Myslí si, že manželka na jeho syna žiarlila a umelo vyvolávala konflikty a nepohodu, keď bol u neho syn. Narážala na to, že jedol niečo sladké a nezjedol obed, nazýva to buzeráciou, ktorú robila jeho synovi a to boli zárodky hádok, že syn si robí čo chce, že ho zneužíva, pritom do vtedy bol jeho vzťah so synom perfektný, máva ho tri víkendy v mesiaci a polovicu všetkých prázdnin. Myslí si, že manželka chcela narušiť vzťah medzi ním a synom a vedela, že sa o syna 10 rokov súdi. Pri uzavretí manželstva si bola vedomá, že má syna. Toto je najdôležitejší dôvod, pre ktorý podal návrh na rozvod. Syn sa manželky bál. Posledný incident bol zo dňa 14. 02. 2021, syn sa jej bál, držala ho, nechcela ho pustiť do auta, potom jeho matka syna hodinu utešovala, čo sa triasol. Následne manželka zavolala políciu, resp. jej mama, a tvrdili, že on ubližuje manželke. V priebehu manželstva mala manželka veľakrát hysterické záchvaty. Osobne si myslí, že pre svoj lepší chod života, nie kvôli záchrane manželstva, by mala navštíviť psychológa alebo psychiatra. Vie, že mala ťažké detstvo. V spoločnej domácnosti nežijú od XX. XX. XXXX, spoločne nehospodária, naposledy sa intímne stýkali pred týmto dátumom. K manželke nič necíti, je mu jej skôr ľúto. Neľúbi ju. Pokiaľ sa v listinných dôkazoch má uvádzať, že ju ľúbi, nevie, kto je kapybara. Odvtedy sa zmenilo veľa vecí. Manželku neľúbi. Bude šťastný, keď sa rozvedie, a hlavne jeho syn a rodina. Obnovenie manželského spolužitia nie je podľa neho v žiadnom prípade možné. Na svojom návrhu trvá, chce sa rozviesť a nikto ju nemôže donútiť bývať s manželkou v jeho domácnosti a ani nikde inde. Pokiaľ manželka tvrdí, že je tehotná a že to má byť jeho dieťa, túto záležitosť budú riešiť, až keď sa dieťa narodí a DNA testami sa potvrdí, že on je otec. Sama mu totiž tvrdila, že keď nebude v P. a nebude s ňou, tak pôjde za kamarátom na víkend a dokonca si v jeho neprítomnosti doviedla aj svojho kolegu na byt, kde bývali. Manželské problémy s odborníkmi neriešili. Nie je si vedomý, že by manželke pred 14. 02. 2021 písal, že ju ľúbi. K tomu, či má mimomanželskú známosť, sa nebude vyjadrovať.
8. Manželka hodnotila manželov návrh na rozvod ako taktizovanie, pretože sa snaží získať syna do osobnej starostlivosti. Pretože súd v Prievidzi jemu a predchádzajúcej partnerke odporučil návštevu psychológa, pretože nevedia spolu komunikovať. Nemá traumu z detstva, pretože bývala u babky. S manželom sa poznali 12 rokov, chodili spolu cca dva a pol mesiaca, potom ju manžel požiadal o ruku. Po uzavretí manželstva bolo všetko v poriadku, pomaly riešili veci ohľadom spoločného bývania aj so synom manžela. Problémy v manželstve vznikali vtedy, keď manžel dostal syna k sebe na prázdniny. Je pravda, že hádky medzi nimi vznikali kvôli synovi manžela, kvôli ktorému manžel menil plány. Namiesto toho, aby strávili čas spolu, išiel manžel so synom k babke, lebo jeho syn to tak chcel. Potom na jeho syna tlačila, aby si spravil úlohy. Hádali sa kvôli manželovmu synovi, mali rozdielne názory na jeho výchovu a tieto hádky boli iba cez víkendy. Keď manžel nebol so synom, celý týždeň sa nehádali. Manžela ľúbi. Podľa nej je obnovenie manželského spolužitia možné, keď pôjdu k odborníkovi. S niektorými sa už kontaktovala a povedali jej, že sú to normálne hádky, týkajúce sa starostlivosti o dieťa. O manželovho syna sa snažila starať najlepšie ako vedela, varila mu, robila všetky domáce práce. S manželom sa extrémne často nehádali. Možno toto je asi tretia hádka za ich manželstvo. Manžela v živote nepodviedla a nie je pravda, že by si volala chlapov na jeho byt. Sú to výmysly. V živote neurobila nič, čo by manželovi ublížilo a určite nič, čo by ublížilo jeho synovi. Požiadala súd, aby pri rozhodovaní o návrhu prihliadol na jej tehotenstvo.
9. Po výsluchu manželky manžel uviedol, že i napriek jej vyjadreniu na návrhu trvá.
10. Právna zástupkyňa manželky uvádzala, že má za to, že v konaní bolo preukázané, že manželstvo nie je dlhodobo a trvalo rozvrátené, nakoľko manželia spolu nežijú a intímne sa nestýkajú len cca mesiac
a pol, pričom tomu predchádzala bežná hádka. Manžel nepreukázal žiadny vážny dôvod na rozpad manželstva. Problémy, ktoré uvádzal, sú riešiteľné a bežné v každom manželstve, avšak nevyhnutne neznamenajú, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. Má za to, že neboli splnené základné predpoklady na rozvod manželstva a manželia mohli a mali mať možnosť vyhľadať odbornú pomoc. Navrhla návrh na rozvod manželstva zamietnuť.
11. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom.
14. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.
15. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.
16. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.
17. Podľa názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Len ťažko možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností nechce s druhým zotrvať vo zväzku. Súd pripúšťa rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch účastníkov na intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené. Navrhovateľ má plné právo domáhať sa na súde rozvodu manželstva, aj keď na samotný rozvod nárok nemá, a súd tak rozhodne až po zvážení splnených podmienok. Je výlučne vecou navrhovateľa, aké motívy a pohnútky ho vedú k rozhodnutiu nezotrvať s manželkou v manželskom zväzku a k rozvodu. Ak súd dospeje k záveru, že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho skúmania subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s rozvodom nesúhlasí, ako tomu je napríklad u manželky, ktorá nesúhlas s rozvodom odôvodňuje pretrvávajúcou citovou náklonnosťou a vierou v návrat navrhovateľa, ktorý by s ňou v budúcnosti mal obnoviť manželské spolužitie. Navrhovateľ v konaní vyslovil svoj slobodný názor a uviedol dôvody, ktoré ho k rozvodu viedli, ako aj dôvody, prečo nechce ďalej žiť s manželkou.
18. Pokiaľ aj právna zástupkyňa manželky uvádzala, že manželia by mali mať možnosť vyhľadať odbornú pomoc, súd uvádza, že manželia mohli vyhľadať takúto odbornú pomoc ešte pred uskutočnením pojednávania. Napriek tomu súd dotazom u manžela zisťoval, či by bol ochotný sa takejto odbornej pomoci podrobiť. Manžel takúto možnosť jednoznačne odmietol. K tomuto súd naviac uvádza, že manželstvo je slobodný zväzok muža a ženy, a preto nemožno od manžela spravodlivo požadovať, aby v ňom zotrval.
19. Súd mal teda za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie a od 14. 02. 2021 ani nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú. Navrhovateľ na pojednávaní opakovane uviedol, že už nemá záujem zachovať manželstvo a vylúčil možnosť jeho obnovy. Uviedol, že k manželke cíti odpor, neľúbi ju. Súd dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku II. tohto rozsudku rozviedol.
20. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania rozhodol súd vo výroku III. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani zásada úspechu, ani zásada zavinenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie zo strany navrhovateľa by nebolo právne účinné, nakoľko navrhovateľka sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.