Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu Františka Botku, nar. 15.11.1961, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Nám. Ľ. Štúra 3/3, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. júna 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.12.2019 vo veci invalidného dôchodku, ktorým podľa a v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 07.04.2020 je žalobca naďalej invalidný podľa , miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že pri posúdení jeho zdravotného stavu v pobočke Topoľčany posudková lekárka odmietla účasť jeho syna na jeho vypočutí, hoci podľa sa mohol nechať synom zastúpiť. Z lekárskej správy psychologičky PhDr. U. vyplýva, že nezvláda psychickú záťaž, pričom vypočutie u posudkovej lekárky bolo pre neho stresujúcim. Svojim nesprávnym postupom posudková lekárka poškodila jeho práva. V posudku konštatovala, že priebeh jeho ochorenia je ťažký ale momentálne v remisii, preto ho posúdila na spodnej hranici zákonom uloženej škály. Uvedený záver považoval za nelogický, lekársky a právne nesprávny. Psychologička neodporučila vedenie vozidla, avšak odporučila zamestnanie v skladovom hospodárstve, kde je spravidla vyžadované vyšetrenie na vedenie manipulačnej techniky. Druhostupňový orgán rozhodoval pre opatrenia v súvislosti s pandémiou v jeho neprítomnosti, najprv ho pozval na šetrenie, na ktoré sa dostavil s tým, že bolo zrušené. Následne mal krátku trojdňovú lehotu na vyjadrenie, či sa chce šetrenia opätovne zúčastniť.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podkladom na vydanie rozhodnutia žalovaného bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočka Topoľčany zo dňa

18.12.2019, podľa ktorého je žalobca naďalej invalidný podľa v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 50 %. Činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovaného spočíva v náležitom objektívnom a správnom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobca je v konaní povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil. Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy, ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom v neprítomnosti s poukazom na , podľa ktorého sa počas krízovej situácie ustanovenie časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Žalovaný postup správnych orgánov považoval za správny a dôvody napadnutého rozhodnutia podľa neho majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku žalobcu. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne a zákonné.

4. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného bolo podané po lehote. Žalovaný sa vo vyjadrení nezaoberal námietkou odmietnutia účasti jeho syna na posúdení zdravotného stavu. Posudkovej lekárke predložil lekársku správu, z ktorej vyplýva, že nezvláda prácu pod tlakom. Posudková lekárka nerešpektovala objektívne hodnotenia odbornej psychologičky. Zbytočne sa dostavil na posúdenie zdravotného stavu do pobočky žalovaného v Trenčíne, nakoľko jeho posúdenie bolo zrušené. Neskôr mu žalovaný poslal zmätočné viaceré rozhodnutia o zaslaní vyjadrení k rôznym skutočnostiam a k odvolaniu v šibeničných termínoch troch dní. Už jedenásty mesiac je práceneschopný, berie lieky, ktoré spôsobujú ospalosť. Jeho práceneschopnosť potvrdili viacerí psychiatrickí lekári.

5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nie je možné priznať jej úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

6.1.Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

6.2. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

6.3. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29.06.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.12.2019 vo veci zvýšenia invalidného dôchodku.

8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany dňa 04.12.2019, požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

9. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX 6964 0 zo dňa 30.12.2019 podľa a zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, nakoľko po opätovnom preskúmaní trvania invalidity dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, je žalobca naďalej invalidný podľa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 18.12.2019. Odborný lekársky posudok zo dňa 18.12.2019 vychádzal z odborných lekárskych vyšetrení: psychiatrické vyšetrenie od 12.02.2017 do 28.11.2019. U žalobcu bola zistená choroba: paranoidná schizofrénia s priebehom v atakoch s progredujúcim defektom - aktuálne v remisii, postschizofrénna depresia, mierna kognitívna porucha. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je duševná choroba a porucha podľa kapitoly V zaradená v položke 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, pod písm. b) - ťažké formy (floridný proces, ťažký defekt osobnosti) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % z rozpätia 50 až 80 % bez zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné zdravotné postihnutia.

10. Na odvolanie žalobcu posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 07.04.2020. Posudkový lekár vychádzal z lekárskych vyšetrení: psychiatrické vyšetrenie od 12.12.2017 do 28.11.2019 a psychologické vyšetrenie z 18.09.2019. U žalobcu boli zistené choroby: paranoidná schizofrénia s počínajúcim defektom osobnosti na depotnej injekčnej liečbe pre noncomlicance, stredne ťažká depresia a hypakúza - CSS podľa Fowlera 14%. Žalobca utrpel úraz zlomeninu druhého prsta PHK. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je duševné ochorenie - schizofrénia, ťažká forma podľa kapitoly V, položka 2, písm. b), ktorej rozpätie je 50 % - 80 % s tým, že žalobcovi bola priznaná pre uvedené postihnutie miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, ktorá nebola zvýšená pre iné zdravotné postihnutia. Podľa posudkového lekára je žalobca naďalej invalidný podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %.

11. Na základe podaného odvolania žalobcu a opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29.06.2020, ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na závery posudku posudkového lekára zo dňa 07.04.2020, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol naďalej uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre duševnú chorobu a poruchu správania, schizofréniu, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, ťažké formy podľa kapitoly V, položka 2, písm. b) prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % až 80 %). Zo záveru posudkového lekára vyplýva, že žalobca má príznaky schizofrénie od roku 2006, invalidným bol uznaný od decembra 2018 po hospitalizácii na psychiatrii pre akustické halucinácie. Odvtedy nastal prechod na injekčnú depotnú liečbu pre noncompliance, so stabilizáciou zdravotného stavu, ktorá v máji 2020 dosiahne 2 roky. Psychológ nepotvrdil postprocesuálny defekt osobnosti, nepovolil však šoférovanie. Stav komplikuje depresívna epizóda, na odporučenú psychoterapiu žalobca nechodí. Takémuto stavu aktuálne bez bludov a halucinácií zodpovedá dolná hranica zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia, t.j. 50 %. Podľa posudkového lekára ďalšie zdravotné postihnutia žalobcu nie sú významné, porucha sluchu je ľahká, a zlomenina prsta nezanechala následky, preto zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je neopodstatnené. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu.

12. Zo správy z psychologického vyšetrenia MUDr. U. zo dňa 18.09.2019 vyplýva, že žalobca by rád šoféroval, a to aj ako taxi. Počas vyšetrenia pracoval spomalene s latenciou, test na psychické zvládanie v záťaži nespravil ani na skupinu bežného B vodiča, intelektovo ok, bežná vodičská populácia. Ohľadom osobnostných testov uviedla, že je zo zákona potrebná aspoň 2-ročná doba dobre kompenzovaného stavu, ktorá bude splnená 05/2020. Vzhľadom k nedostatočnému výsledku neodobrila šoférovať ani ako vodičovi skupiny B, nie vôbec ako taxikárovi. Z lekárskej správy psychiatra MUDr. B. zo dňa 28.11.2019 vyplýva, že žalobca je v starostlivosti psychiatrickej ambulancie od roku

2006 po predchádzajúcej akútnej hospitalizácii pre akútnu schizoformnú psychotickú poruchu, dlhodobo bol u neho do roku 2014 stav dobre kompenzovaný na perorálnej antipsychotickej liečbe, s následnou dekompenzáciou po strate zamestnania v r. 2017, kedy u neho postupne nastal plíživý rekaps akútnej psychózy paranoidného charakteru až dezintegračnej hĺbky s nutnou akútnou hospitalizáciou v r. 2018. Anamnesticky stav postupne od roku 2006 až donedávna sa vykryštalizujúci z pôvodnej prechodnej psychotickej poruchy (podobnej schizofrénii) až do aktuálne prediagnostikovanej schizofrénie po poslednej hospitalizícii v r. 2018. Nakoľko žalobca žije osamote, je nastavený na depotnú antipsychotickú medikáciu. Psychiater vyhodnotil prognózu pracovného a sociálneho fungovania žalobcu ako nulovú vzhľadom na anozognóziu k základnému ochoreniu, vzhľadom na skúsenosti s pacientom disimulujúcim akútny nástup psychózy a pretrvávanie tzv. defektu po akútnych psychózach s avitalitou, pasivitou a len forsírovaním zo strany opatrujúceho syna, zachovanou schopnosťou aspoň sebaobslužnosti. U žalobcu sa jedná o schizofrénne ochorenie, ktoré je jednou z najťažších diagnóz psychiatrie, a vzhľadom na prítomný defekt po opakovaných psychózach sa zo psychiatrického hľadiska u žalobcu jedná o stav trvalý a s nepriaznivou prognózou ďalšieho zhoršovania do budúcnosti. Vzhľadom na klinickú závažnosť tejto psychickej poruchy je aktuálne a dlhodobo stav v štádiu ťažkom. Stav žalobcu si vyžaduje doživotné pokračovanie v liečbe. Jeho psychický pracovný potenciál je redukovaný o viac ako 80 %. Narušený psychický stav žalobcu je trvalý, prognóza ochorenia je zlá. Lekár konštatoval u žalobcu diagnózu paranoidná schizofrénia - priebeh v atakoch s progredujúcim defektom, postschizofrenická depresia. Z kontrolného vyšetrenia MUDr. B. zo dňa 28.11.2019 vyplýva, že žalobcovi diagnostikoval paranoidnú schizofréniu s priebehom v atakoch s progredujúcim defektom, aktuálne v remisii, postschizofrénnu depresiu, miernu kognitívnu poruchu. Rovnakú diagnózu psychiater uviedol v kontrolnom vyšetrení dňa 07.11.2019. Z kontrolného vyšetrenia MUDr. B. zo dňa 17.10.2019 a 26.09.2019 vyplýva, že žalobcovi diagnostikoval paranoidnú schizofréniu s priebehom v atakoch so stabilným defektom, aktuálne v remisii s postschizofrénnou depresiou.

13. Podľa 70 ods. 1 o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

13.1. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

13.2. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

13.3. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

13.4. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

13.5. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

13.6. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

13.7. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

13.8. Podľa § 176 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účastník konania, jeho zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a opatrovník môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

13.9. Podľa § 176 ods. 3 zákona o sociálnom poistení splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.

13.10. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

13.11. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

14. Podľa , ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. K vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.

15. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí.

16. Žalobca žiadal, aby súd neprihliadal na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe z dôvodu jeho oneskoreného podania. Žalovaný bol vyzvaný na vyjadrenie k podanej žalobe v lehote podaním zo dňa 06.10.2020 do 30 dní a následne bol súdom urgovaný podaním zo dňa 16.11.2020. Žalovaný podal súdu vyjadrenie k podanej žalobe dňa 24.11.2020. Pri doručení žaloby s prílohami žalovanému na vyjadrenie stanovil správny súd sudcovskú lehotu, pričom jej nedodržanie nemalo za následok zánik práva na uskutočnenie procesného úkonu - podanie vyjadrenia k žalobe. Obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe boli argumenty k žalobcom tvrdeným pochybeniam žalovaného a posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovaného a súd mal za to, že je potrebné sa s týmito argumentmi vysporiadať, preto na vyjadrenie žalovaného v konaní prihliadal.

17. Žalobca namietal pochybenia posudkovej lekárky, ktorá neumožnila účasť syna žalobcu na posúdení jeho zdravotného stavu, pričom posúdenie zdravotného stavu bolo pre neho stresujúcim a podľa lekárskeho záznamu nezvláda psychickú záťaž. V zmysle § 176 ods. 1 zákona o sociálnom poistení si mohol žalobca v konaní pred správnym orgánom zvoliť svojho zástupcu a toto zastúpenie preukázať v zmysle § 176 ods. 3 zákona o sociálnom poistení písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. V prípade žalobcu nebolo zistené, že by bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, čo by zakladalo povinnosť správneho orgánu konať s opatrovníkom žalobcu. Pokiaľ žalobca v konaní pred správnym orgánom tomuto nepredložil písomné plnomocenstvo, ktorým by syna splnomocnil na zastupovanie v konaní, nebolo povinnosťou správneho orgánu prihliadať na ústnu požiadavku žalobcu na prítomnosť jeho syna na posúdení jeho zdravotného stavu. Skutočnosť, že posudková lekárka posudzovala zdravotný stav žalobcu v neprítomnosti syna žalobcu pre nepredloženie

písomného plnomocenstva na zastupovanie v konaní, hoci z lekárskych správ žalobcu vyplýva, že žalobca nezvláda psychickú záťaž, nebolo to procesným pochybením správneho orgánu, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Jednalo sa o striktné dodržanie ustanovení zákona o prítomnosti účastníkov správneho konania na úkonoch v konaní. Bolo na žalobcovi, ktorý je oboznámený so svojím zdravotným stavom, aby zvážil v konaní pred správnym orgánom, či sa nechá zastupovať a dôsledky jeho rozhodnutia nemožno pripisovať na ťarchu správneho orgánu.

18. Žalobca ďalej namietal záver posudkovej lekárky pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, ktorý považoval za nelogický. Žalobca trpí zdravotným postihnutím, ktoré spadá do kapitoly V prílohy č. 3 k . V uvedenej kapitole sú zaradené duševné poruchy a poruchy správania. Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí na základe psychiatricko-psychologického vyšetrenia. Rozhodujúce je výrazné narušenie sociálneho života, orientácie, intelektu, myslenia, správania a pri úplnom rozpade osobnosti potreba trvalého dozoru pre ohrozenie seba a okolia, autizmus, narušenie sociálnej adaptácie. Pri poruchách psychiky a správania musí ísť o trvalé (nie prechodné) zmeny, presne definované, rezistentné na liečbu, prípadne štádium ochorenia, frekvenciu výskytu atakov. V prípade ochorenia schizofrénie a porúch schizotypových a porúch s bludmi sú tieto ochorenia delené na a) stredne ťažké formy (35% - 45%) a b) ťažké formy (floridný proces, ťažké posprocesuálne formy - 50% - 80%). Záver psychiatra o tom, že vzhľadom na klinickú závažnosť tejto psychickej poruchy (paranoidná schizofrénia - priebeh v atakoch s progredujúcim defektom a postschizofrénna depresia) je stav žalobcu aktuálne a dlhodobo v štádiu ťažkom, zakladá zaradenie jeho ochorenia pod ťažkú formu schizofrénie podľa kapitoly V, položka 2 pod písm. b). Pre uvedené ochorenie zákon stanovuje rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50% do 80%. Bolo na žalovanom, aby v súlade s zákona o sociálnom poistení určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu s prihliadnutím na všetky okolnosti jeho zdravotného postihnutia a uvedené určenie v rozhodnutí dostatočne odôvodnil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia prihliadnutím na zistenú dĺžku trvania ochorenia a jeho priebeh. Žalovaný uviedol, že príznaky schizofrénie sú u žalobcu od roku 2006 a od hospitalizácie žalobcu na psychiatrii pre akustické halucinácie v decembri 2018 nastal prechod na injekčnú depotnú liečbu pre noncompliance. Zdravotný stav žalobcu sa stabilizoval, stabilizácia stavu v máji 2020 dosiahne dva roky a psychológ nepotvrdil postprocesuálny defekt osobnosti, šoférovanie však nebolo žalobcovi povolené. Stav komplikuje depresívna epizóda, na odporučenú psychoterapiu žalobca nechodí. Aktuálne je jeho stav bez bludov a halucinácií a psychiater hodnotil stav žalobcu v remisii. Uvedené okolnosti zodpovedajú predloženým lekárskym správam. Skutočnosť, že posudkový lekár sociálneho poistenia odporučil žalobcovi vykonávať prácu bez nadmernej psychickej záťaže napr. v skladovom hospodárstve, vrátnik informátor napriek tomu, že žalobcovi nebolo povolené šoférovanie nie je procesným pochybením správneho orgánu, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Údaj o odporúčanom pracovnom zaradení žalobcu je uvedený príkladmo s tým, že o neodporučení šoférovania žalobcovi mal posudkový lekár vedomosť.

19. Žalobca tiež namietal, že jeho zdravotný stav nebol žalovaným posúdený v jeho osobnej prítomnosti. V zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení podmienka osobnej účasti poistenca na posúdení jeho zdravotného stavu musí byť splnená vždy, ak o to poistenec požiada. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca výslovne požiadal o posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia v jeho osobnej prítomnosti. Žalobcov zdravotný stav posúdil v jeho prítomnosti posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu dňa 18.12.2019. Posudkový lekár žalovaného posúdil zdravotný stav žalobcu v neprítomnosti z dôvodu opatrení prijatých počas krízovej situácie a za situácie, keď žalobca nepožiadal o posúdenie jeho zdravotného stavu v jeho osobnej prítomnosti a zároveň za situácie, keď vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, v ktorej nezistil žiadne rozpory prípadne nedostatočné zistenia. Uvedený postup žalovaného preto nepredstavuje procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

20. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu tak vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a pri zabezpečovaní ktorých boli do veľkej miery závislí od procesnej aktivity žalobcu a od jeho schopnosti skutočnosti ním uvádzané aj náležite podložiť relevantnými lekárskymi správami s primeranou výpovednou hodnotou, vyvodili

správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili.

22. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol ( ). 23. Súd záverom dodáva, že z lekárskej správy MUDr. B. vyplýva, že žalobca trpí ťažkou diagnózou psychiatrie, jedná sa u neho o stav trvalý, ktorý si vyžaduje doživotné pokračovanie v liečbe. Vzhľadom aj na prognózu ďalšieho zhoršovania jeho stavu do budúcnosti je potrebné, aby jeho zdravotný stav bol lekármi sledovaný a v prípade jeho zhoršenia môže dôjsť k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

24. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

25. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.