Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Q.. H. L., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. G. XX, XXX XX I., zastúpenej: SCHIN & MAJDÚCH, advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, IČO: 46 079 882 proti žalovanému: Q.. N. L., Y.. XX.XX.XXXX , L. E. C. XX, XXX XX P., Č. B., zastúpeného: Mgr. Kamilou Dudovou, bytom Žižkova 931/7, 767 01 Kroměříž, Česká republika, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. XX na 5. poschodí bytového domu Prešov, ulica Važecká 10 so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemku registra C, parcelné č. XXXX/XX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX sa na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vedených na LV č. XXXX, obec Prešov, katastrálne územie Solivar a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX k pozemku parcelné č. XXXX/XX o výmere 695 m2, zastavané plochy a nádvoria, vedeného na LV č. XXXX obec Prešov, katastrálne územie Solivar a toto v y p o r i a d a v a tak, že

N a r i a ď u j e predaj bytu č. XX na 5. poschodí bytového domu v Prešove, ulica Važecká 10 so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemku registra C, parcelné č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie Solivar, obec Prešov a spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX k pozemku registra C, parcelné č. XXXX/XX o výmere 695 m2, zastavané plochy a nádvoria, vedeného na LV č. XXXX, katastrálne územie Solivar, obec Prešov s tým, že výťažok z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený tak, že žalobkyni pripadne podiel zodpovedajúci jednej polovici a žalovanému pripadne podiel zodpovedajúci jednej polovici výťažku.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2019 sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu č. 12, nachádzajúcom sa na 5. poschodí bytového domu v Prešove na ulici Važeckej č. 10, so súpisným č. XXXX, postaveného na parcele registra C č. XXXX/XX a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XX/XXXX, vedeného na LV č. XXXX, katastrálne územie Solivar, ako aj k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XX/XXXX na pozemku s parcelným č. XXXX/XX, vedeného na LV č. XXXX, katastrálne územie Solivar.

2. Uvedenú nehnuteľnosť vlastnia ako bývalí manželia, každý v rozsahu jednej polovice. Predmetnú nehnuteľnosť pôvodne nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva zmluvou o prevode bytu 28.07.1995.

3. Strany sporu ešte dňa 31.03.2003 uzatvorili písomnú dohodu označenú ako dohoda o vyporiadaní BSM, na základe ktorej mali uvedené nehnuteľnosti pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne. Kataster však z dôvodu formálnych chýb odmietol povoliť vklad vlastníckeho práva a súčasne nebol podaný návrh na vklad v lehote 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa opakovane pokúšala dohodnúť so žalovaným na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva posledný krát návrhom zo dňa 16.09.2019, ktorý však žalovaný odmietol.

5. Z komunikácie so žalovaným je zrejmé, že žalovaný nemá záujem o predmetné nehnuteľnosti. Súčasne žalobkyňa nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohla vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného, preto navrhuje, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu nariadením predaja nehnuteľností.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s návrhom žalobkyne, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu nariadením predaja nehnuteľností, avšak nesúhlasil s návrhom žalobkyne na náhradu trov konania.

7. Poukázal na to, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 04.04.2003. Žalobkyňa už v konaní pred Okresným súdom v Prešove pod sp. zn. uviedla, že z dôvodu neurčitosti nebolo možné realizovať zápis dohody strán sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktorú mali uzatvoriť 31.01.2003. Má za to, že žalobkyňa návrh na vklad zápisu vlastníctva k bytu do katastra vôbec nepodala a preto dohoda o vyporiadaní nikdy nenadobudla účinnosť. Na základe uvedeného, potom sa predmetná nehnuteľnosť stala predmetom ich podielového spoluvlastníctva, pričom každý z nich vlastní ideálnu polovicu nehnuteľnosti. Tejto skutočnosti si žalobkyňa bola vedomá, čo nesporne vyplýva i z konania vedeného pod sp. zn. , v ktorom uviedla, že žalovanému navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou, ešte v roku 2009. Túto dohodu žalovaný odmietol akceptovať, lebo v tej dobe bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané zo zákona a preto mohol disponovať len so svojím spoluvlastníckym podielom. Po niekoľkých ďalších rokoch oznámila žalovanému, že sa rozhodla byt predať s tým, že získané prostriedky za predaj rozdelí na tretiny v prospech detí pochádzajúcich z manželstva strán sporu. S uvedenými návrhmi však súhlasiť nemohol.

8. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením rozhodnutia o rozvode manželstva, výpisom z listu vlastníctva, zmluvou o prevode vlastníctva k bytu, návrhmi dohôd na vyporiadaní BSM a podielového spoluvlastníctva, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

9. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 04.04.2003 pod sp. zn. s dátumom právoplatnosti 29.04.2003.

10. Strany sporu predmetné nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 19.07.1995, ktorej vklad bol povolený katastrálnym úradom v Košiciach

- Správa katastra Prešov dňa 28.07.1995 pod č. G..

11. Sporové strany dňa 31.01.2003 (č. l. 148) síce uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej všetok majetok, vrátane predmetných nehnuteľností mal byť po rozvode manželstva prevedený do výlučného vlastníctva žalobkyne, avšak podľa jej vyjadrenia nebol realizovaný vklad uvedenej dohody do katastra nehnuteľností pre formálne nedostatky tejto dohody.

12. Žalobkyňa dňa 04.12.2009 (č. l. 163) žalovanému predložila zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, z obsahu ktorej vyplýva, že všetok majetok, ktorý nadobudli počas manželstva bude prikázaný do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti vyplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Ďalej dňa 12.02.2016 vypracovala návrh darovacej zmluvy, ktorou žiadala od žalovaného, aby predmetné nehnuteľnosti boli darované ich deťom, pochádzajúcim z manželstva. S oboma návrhmi žalovaný nesúhlasil. Ďalej podaním zo dňa 14.04.2016 navrhovala vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva spôsobom, aby v plnom rozsahu vlastnícke práva a povinnosti boli prevedené na ňu osobne alebo na ich deti a dňa 31.10.2016 iniciovala súdne konanie vedené pod sp. zn. , v ktorom sa domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností.

Predmetné konanie bolo ukončené späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne a bolo zastavené uznesením zo dňa 20.04.2018 s dátumom právoplatnosti 23.05.2018.

13. V predmetnom konaní podaním zo dňa 20.03.2020 dokonca navrhovala, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu spôsobom, že tieto budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne bez náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovaného, prípadne nariadením ich predaja s tým, že výťažok z predaja bude vyplatený výlučne žalobkyni. V uvedenom podaní zároveň uviedla, že počas celého obdobia investovala do rozličných opráv a rekonštrukcie bytu čiastku vyššiu ako 40.000 Eur, na základe ktorých došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti.

14. Súd I. inštancie realizoval aj výsluch žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu, ktorý súhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasil s ďalšou požiadavkou žalobkyne, a to s náhradou nákladov spojených s rekonštrukciou bytu vo výške 40.000 Eur a v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť.

15. Súčasťou uvedeného podania bolo aj prehlásenie jeho matky, že deťom pochádzajúcim z manželstva strán sporu darovala každému sumu vo výške 70.000 korún českých.

16. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonník, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

17. Podľa (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. (3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

18. Keďže medzi sporovými stranami nedošlo do 3 rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom manželstva k jeho vyporiadaniu platnou a účinnou dohodou k predmetným nehnuteľnostiam, potom o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

19. Aj vtedy, kedy podielové spoluvlastníctvo vzniklo uplynutím lehoty podľa ust. (Právny poriadok SR) - (Právny poriadok ČR) môže byť zrušené a vyporiadané iba spôsobmi uvedenými v ust. a (Najvyšší súd ČR- Cpjn38/98).

20. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré vzniklo podľa už nemožno zohľadniť ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie spoločnej veci (Krajský súd Banská Bystrica ).

21. V danom prípade potom už nie je možné prihliadať na zásady pri vyporiadaní BSM, pretože sa nehnuteľnosť stala podielovým spoluvlastníctvom v rovnakom pomere ( Najvyšší súd SR ).

22. Súd I. inštancie zároveň žalobkyňu upozornil, že ako investujúci spoluvlastník má voči ostatným právo na náhradu za vynaložené investície. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si môže investujúci spoluvlastník uplatniť v konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou je však jeho reálne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom. O takomto nároku súd rozhodne samostatne ( Najvyšší súd SR ).

23. Na pojednávaní konanom dňa 18.11.2020 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že si predmetnou žalobou neuplatňuje nárok v tzv. širšom zmysle vyporiadania a žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu nariadením jeho predaja.

24. Keďže v danom prípade reálne rozdelenie nehnuteľnosti do úvahy neprichádzalo a žiadna zo strán sporu nechcela prikázať predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, preto súd I. inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu č. 12 na 5. poschodí bytového domu, ulica Važecká XX Prešov, so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné č. XXXX/XX a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie Solivar a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXXX na pozemku s parcelným č. XXXX/XX, vedeného na LV č. XXXX, katastrálne územie Solivar a toto vyporiadal nariadením jeho predaja s tým, že výťažok predaja bude rozdelený tak, že každej zo strán sporu pripadne podiel zodpovedajúci jednej polovici.

25. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa , avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.

28. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 26.07.2012 pod sp. zn. vyplýva, že podielový spoluvlastník je v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v plnom rozsahu úspešný, ak v súdnom konaní autoritatívnym rozhodnutím súdu dosiahol vyporiadanie takým spôsobom, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní. Aj keď sa žalobkyňa opakovane pokúšala o dohodu so žalovaným v predmete vyporiadania uvedených nehnuteľností, tieto odporovali ust. . Z podania žalobkyne zo dňa 20.03.2020 nesporne vyplýva, že navrhovala uzatvoriť novú dohodu o vyporiadaní bezdpodielového spoluvlastníctva strán sporu v čase, kedy už medzi nimi vzniklo podielové spoluvlastníctvo v zmysle ust. . Ďalej navrhovala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi nimi uzatvorením zmluvy, na základe ktorej by tieto nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, bez nároku žalovaného na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu; predaj nehnuteľnosti s tým, že výťažok bude vyplatený v prospech detí pochádzajúcich z ich manželstva, alebo darovaním tejto nehnuteľnosti spoločným deťom a taktiež iniciovala konanie, v ktorom sa domáhala svojho výlučného vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Aj v predmetnom konaní navrhla, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním tejto nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného, príp. nariadiť jej predaj s tým, že výťažok bude vyplatený výlučne jej.

29. Na základe uvedených skutočností potom možno konštatovať, že žalobkyňa sa síce pokúšala so žalovaným dohodnúť na vyporiadaní ich spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak spôsobmi, ktoré odporovali zákonným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva upraveným v ust. preto mal súd I. inštancie za to, že práve okolnosti prejednávaného prípadu odôvodňujú aplikáciu ust. pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania.

30. Na základe uvedeného, preto súd I. inštancie nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.