Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/24/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: P.. Q.. R. P..D..G.., I.: XX XXX XXX, P. P. P. X, Q., zast. T.. T. U., J., P. P.R. P.. K. J. L. XXX/XX, M. R., proti žalovanému: L., P..D..G.., I.: XX XXX XXX, P. P. T.na P. XX, Q., S.. J. B. T.. T. T., P..D..G.., I.: XX XXX XXX, so sídlom D. X, Q., o žalobe na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. novembra 2020, č.k. -30, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. zo dňa 26.05.2020 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 26.05.2020 mu žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný), doručil podanie, ktorým sa domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a súčasne odloženia vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II č.k. -89 zo dňa 12.04.2019. Žalobu na obnovu konania podal z dôvodu, že predmetný platobný rozkaz mu bol doručený fikciou doručenia do elektronickej schránky a nie do vlastných rúk tak, ako to vyžaduje pre účinné doručenie ust. . Na základe tejto skutočnosti ustálil, že platobný rozkaz mu nebol nikdy doručený, a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a ani sa stať exekučným titulom. Uviedol, že v zmysle ust. , a sa na doručovanie platobného rozkazu nepoužijú ust. a , podľa ktorých pri doručovaní platí fikcia doručenia zásielky. Súčasne poukázal na to, že v dotknutom čase nemal v aktívnom užívaní elektronickú schránku, a preto sa z objektívnych dôvodov nemohol oboznámiť s obsahom doručovanej správy. Uviedol, že do aktivácii elektronickej schránky dňa 16.09.2019 podal v zákonnej lehote návrh na neúčinnosť doručenia správy obsahujúcej platobný rozkaz. Ďalej argumentoval, že na súde prvej inštancie prebiehal už skôr spor s rovnakým predmetom konania. Konkrétne išlo o konanie vedené pod sp. zn. , ktoré bolo uznesením zo dňa 21.06.2018 zastavené. Uviedol, že žalovaný mal na základe tohto sporu informáciu o tom, že bol v danej veci zastúpený advokátom, avšak aj napriek tomu jeho právneho zástupcu v žalobe neoznačil, v dôsledku čoho mu neboli doručované písomnosti súvisiace s konaním vedeným pod sp. zn. . Keďže žalovaný sa mu neoznačením jeho právneho zástupcu v konaní vedenom pod sp. zn. snažil účelovo zabrániť v uplatňovaní procesných práv v danom konaní, namietal aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

3. Po oboznámení sa so žalobou na obnovu konania, spisovým materiálom, ako aj spisovými materiálmi týkajúcimi sa konaní vedených pod sp. zn. a posúdil vec právne podľa ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , 3 o e-Governmente (ďalej len „“) a dospel k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe na obnovu konania nie sú dané, nakoľko ide o zjavne nedôvodnú žalobu, a okrem toho nie je naplnený ani jeden z dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle ust. 397 . Žalobu na povolenie obnovy konania preto ako zjavne nedôvodnú podľa ust. odmietol. Pokiaľ ide o argument žalobcu týkajúci sa doručovania platobného rozkazu uviedol, že žalobca správne poznamenal, že v zmysle ust. sa na doručovanie platobného rozkazu nepoužijú ustanovenia a . Konštatoval, že ust. upravuje spôsob doručovania platobného rozkazu tak, že platobný rozkaz sa spolu so žalobou doručuje žalovanému do vlastných rúk s tým, že v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia sa na doručovanie platobného rozkazu nepoužijú ustanovenia (fikcia doručenia) a . Nemožnosť uplatnenia ust. považoval s poukazom na názov a obsah tohto paragrafu za zrejmú, keďže ide o doručovanie žaloby a nie platobného rozkazu, a okrem toho ide o doručovanie fyzickej osobe a nie právnickej osobe. Ďalej konštatoval, že v danom prípade nenastala ani situácia podľa ust. , t.j. doručenie platobného rozkazu žalobcovi fikciou doručenia, pretože fikcia doručenia sa uplatní iba v prípade, ak sa písomnosť nepodarí doručiť na adresu podľa ust. , ktoré však ustanovuje adresy na doručovanie zásielok iba pre prípad, že nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. Nakoľko však v danom prípade išlo o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, zdôraznil, že aplikácia ust. a neprichádzala do úvahy. Konštatoval, že v danom prípade bol platobný rozkaz doručený žalobcovi riadnym spôsobom do elektronickej schránky, o čom svedčí doručenka založená v spise na čísle listu 92. V tejto súvislosti zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca si v potrebnom čase neplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o e-Governmente a nevyužíval svoju elektronickú schránku, hoci túto povinnosť mal od 01.07.2017, ho nezbavuje zodpovednosti za svoje konanie. Nestotožnil sa preto s jeho tvrdeniami o tom, že existujú skutočnosti, ktoré nemohol bez svojho pričinenia oznámiť súdu, prípadne označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení alebo iným spôsobom vykonávať svoje procesné práva v dotknutom konaní. Na základe uvedeného považoval za evidentné, že predmetný platobný rozkaz bol žalobcovi doručený v zmysle ust. a zákona o e-Governmente do elektronickej schránky, a zdôraznil, že toto doručenie je rovnocenné s listinným doručením do vlastných rúk. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa právneho zastúpenia uviedol, že právne zastúpenie je dobrovoľné. Strany sporu sa môžu nechať zastúpiť právnym zástupcom, pričom je len na ich uvážení, či sa nechajú zastúpiť iba na časť konania, na celé konanie alebo na niekoľko konaní. Preto samotná skutočnosť, že strana sporu je zastúpená právnym zástupcom v jednom konaní, bez ďalšieho automaticky nemôže znamenať, že táto strana sporu bude zastúpená aj v inom konaní (hoci aj s rovnakým predmetom a rovnakými stranami sporu). Považoval preto za mylné domnievať sa, že žalovaný má aktuálnu vedomosť o právnom zastúpení žalovaného, keď jeho povinnosťou bolo v žalobe označiť sporové strany a nie ich právnych zástupcov (či už domnelých, posledných alebo akýchkoľvek iných). Z toho dôvodu aj zákon ustanovuje, že žaloba sa doručuje priamo žalovanému, a nie jeho poslednému právnemu zástupcovi, prípadne domnelému právnemu zástupcovi. Podľa jeho názoru nemôže byť neoznačenie domnelého právneho zástupcu v spore porušením práva na spravodlivý súdny proces. Na záver s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. dodal, že v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, práva patria len bdelým, t.j. pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov. Na základe uvedeného vyhodnotil, že žalobca sa v predchádzajúcom období nezaujímal o ochranu a výkon svojich práv a neplnil si ani svoje zákonné povinnosti podľa zákona o e-Governmente, preto pokiaľ aj došlo u neho k nemožnosti uplatnenia procesných práv a v závislosti od toho aj k zásahu do hmotnoprávnej roviny, uviedol, že táto situácia bola zapríčinená práve žalobcom a nie existenciou skutočností alebo okolností, ktoré nastali bez jeho pričinenia.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol analogicky podľa ust. , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže

zastavenie konania zavinil procesne žalobca, vyhodnotil, že nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania mu nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodu, že v danom prípade nebol splnený žiaden zo zákonom taxatívne vymenovaných dôvodov odmietnutia žaloby na obnovu konania, súd prvej inštancie mal preto podľa jeho názoru rozhodovať o ním podanej žalobe na obnovu konania rozsudkom v zmysle ust. a nie uznesením. Keďže o skutočnosti, že proti jeho spoločnosti v postavení žalovaného bolo vedené konanie pod sp. zn. , sa dozvedel až momentom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie dňa 16.09.2019 a žaloba na obnovu konania bola podaná na súd dňa 26.09.2019, mal za to, že žalobu na obnovu konania podal včas, v zákonnej lehote podľa ust. . Ďalej uviedol, že žaloba na obnovu konania nebola podaná ani neoprávnenou osobou, pretože jeho spoločnosť P.. Q.. R. P..D..G.., ktorá podala žalobu na obnovu konania, je tým istým subjektom, ktorý vystupoval aj v konaní, ktorého obnovy sa podanou žalobou domáha, avšak v postavení žalovaného. Poznamenal tiež, že pôvodné konanie vedené pod sp. zn. , o zaplatenie 31.914,82 eur s príslušenstvom, bolo ukončené meritórnym rozhodnutím, proti ktorému je prípustná žaloba na obnovu konania. Uviedol, že dôvodom na odmietnutie jeho žaloby nie je ani podmienka podľa ust. . Pokiaľ ide o dôvod týkajúci sa zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania, pre ktorý súd prvej inštancie odmietol jeho žalobu na obnovu konania, uviedol, že v tomto smere sa nemožno stotožniť so súdom prvej inštancie, pretože v žalobe riadne uviedol hneď niekoľko dôvodov obnovy konania. Trval na tom, že v danom prípade nebola splnená podmienka doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk podľa ust. , a preto platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Opätovne zdôraznil, že pri doručovaní platobného rozkazu neplatí fikcia doručenia, nakoľko tu nie je možné použiť ustanovenia o doručovaní podľa a . Naďalej trval tiež na tom, že v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom vystupoval v pozícii žalovaného, nemal v rozhodnom čase nie vlastnou vinou v aktívnom užívaní elektronickú schránku, v dôsledku čoho sa z objektívnych dôvodov nemohol oboznámiť s obsahom súdom doručovanej správy. Uviedol, že objektívna nemožnosť užívania elektronickej schránky nemôže byť na ťarchu žalobcu, a to ani pri doručovaní meritórneho rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. . Uvedené skutočnosti považoval jednoznačne za dôvod na obnovu uvedeného konania, pretože došlo k zabráneniu a zmareniu jeho procesných práv, ktoré mal ako žalovaný v tomto konaní, v dôsledku čoho nemohol podať voči platobnému rozkazu odpor a ani použiť iné formy procesnej obrany. Trval tiež na tom, že žalovaný, ktorý vystupoval v konaní so sp. zn. ako žalobca, zámerne neoznačil v tomto konaní jeho právneho zástupcu, aj napriek tomu, že o jeho právnom zastúpení mal vedomosť z predošlého konania vedeného pod sp. zn. , ktoré bolo uznesením zo dňa 21.06.2018 (právoplatným 18.07.2018) zastavené. Zdôraznil, že plnomocenstvo udelil svojmu právnemu zástupcovi na riešenie záležitosti týkajúcej sa údajnej pohľadávky spoločnosti L., P..D..G.., vo výške 31.914,82 eur s príslušenstvom dňa 30.08.2016, a to bez limitácie číslom konania a časom. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. 110 ods. 1 . Vyššie uvedené konanie žalovaného považoval preto za účelové v snahe zabrániť mu v konaní sp. zn. uplatňovanie procesných práv, ako aj práva namietať premlčanie uplatneného nároku. Vychádzajú z uvedeného mal za to, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa pôvodného konania existovali už v čase vydania meritórneho rozhodnutia v konaní, ktorého obnovy sa domáha, avšak nemohli byť vykonané alebo oboznámené pre objektívnu prekážku na jeho strane. Uviedol, že podľa ustálenej právnej praxe sa nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy stranou sporu voči súdu (R 19/1975). Keďže mu ako žalovanému nebolo umožnené vykonávať v rámci konania vedeného pod sp. zn. riadne svoje procesné práva, zakladá sa právo docieliť obnovu takéhoto konania za účelom predloženia alebo označenia dôkazov preukazujúcich tvrdenia vyslovené na svoju obranu, pričom až po vykonanom dokazovaní a vyjadreniach oboch sporových strán môže súd dospieť k spravodlivému rozhodnutiu. Na základe uvedeného mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odmietnutie jeho žaloby na obnovu konania, resp. také dôvody vzhľadom na obsah žaloby a jej príloh nikdy neexistovali. Trval na tom, že súd prvej inštancie mal povoliť obnovu konania vedeného pod sp. zn. , pretože v žalobe na obnovu konania riadne preukázal existenciu zákonného dôvodu pre povolenie obnovy konania.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ust. až f) , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

9. Podľa ust. , žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

10. Podľa ust. , žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

11. Podľa ust. , , žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

12. Podľa ust. až e) , súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná.

13. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd v prvom rade uvádza, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, najmä ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť, prípadne ak sú tu ďalšie dôvody vymenované v ust. . Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu, t.j. proti právoplatným rozsudkom, proti právoplatným uzneseniam, ktorými bol schválený zmier, ako aj proti právoplatným platobným rozkazom, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. To znamená, že: 1/ žaloba na obnovu konania musí byť podaná oprávnenou osobou, 2/ musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, 3/ musí byť dodržaná zákonná (subjektívna a objektívna) lehota na podanie žaloby na obnovu konania a 4/ žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Zákon ustanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v ust. , sú ustanovené taxatívne. Z iných

dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti. Žaloba na obnovu konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky, napr. odvolanie alebo odpor (ako riadny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu) alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu). Žaloba na obnovu konania je prostriedkom slúžiacim predovšetkým na nápravu právoplatného rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkových zisteniach (nesprávne alebo neúplne zistený skutkový stav), ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré strane sporu objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní; alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní.

14. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu na obnovu konania podľa ust. z dôvodu, že ju považoval za zjavne nedôvodnú, nakoľko nespĺňa ani jeden z dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania uvedených v ust. . K argumentácii žalobcu, v ktorej namietal, že súd prvej inštancie mu v pôvodnom konaní so sp. zn. (ktorého obnovy sa domáha) doručil v rozpore s ust. platobný rozkaz č.k. -89 zo dňa 12.04.2019 fikciou do elektronickej schránky, v dôsledku čoho podľa jeho názoru nemohli nastať účinky doručenia a platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť, uviedol, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o doručovanie platobného rozkazu do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu a ust. upravuje iba zákaz aplikácie fikcie doručenia podľa ust. a pri doručovaní žaloby a platobného rozkazu na adresu podľa a nie pri doručovaní do elektronickej schránky, potom sa tento zákaz na doručovanie do elektronickej schránky nevzťahoval. Konštatoval, že platobný rozkaz bol žalobcovi riadne doručený do elektronickej schránky v zmysle ust. a zákona o e-Governmente, nakoľko svedčí o tom aj doručenka na č.l. 92 súdneho spisu. Poznamenal, že to, že si žalobca svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o e-Governmente v potrebnom čase neplnil, hoci mal túto povinnosť už od 01.07.2017, ho nezbavuje zodpovednosti za svoje konanie. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že existujú skutočnosti, prípadne dôkazy, ktoré nemohol bez svojej viny oznámiť a predložiť súdu, alebo že v pôvodnom konaní nemohol vykonávať svoje procesné práva. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že v danom prípade nebol naplnený ani jeden z dôvodov odmietnutia jeho žaloby podľa ust. , pretože existujú skutočnosti týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie nemal preto jeho žalobu na obnovu konania uznesením odmietnuť, ale rozhodnúť o nej rozsudkom podľa ust. . Za skutočnosť odôvodňujúcu obnovu pôvodného konania (sp. zn. ) považoval neúčinné doručenie platobného rozkazu do jeho vlastných rúk. Namietal, že súd prvej inštancie mu doručil platobný rozkaz do elektronickej schránky fikciou doručenia aj napriek tomu, že pri doručovaní platobného rozkazu je fikcia doručenia podľa ust. vylúčená. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že v čase doručovania platobného rozkazu nemal v aktívnom užívaní elektronickú schránku, a preto sa z objektívnych dôvodov nemohol oboznámiť s obsahom doručovaného platobného rozkazu a ani podať voči nemu odpor, prípadne uplatniť iné formy procesnej obrany. Došlo tak k zmareniu jeho možnosti uplatňovať v pôvodnom konaní jednotlivé procesné práva.

15. Zo žaloby žalobcu na obnovu konania, ako aj z ním podaného odvolania je tak zrejmé, že žalobca považuje za skutočnosť odôvodňujúcu obnovu pôvodného konania (dôvod obnovy) neúčinné doručenie platobného rozkazu č.k. -89 zo dňa 12.04.2019 do jeho vlastných rúk, nakoľko mu nebol doručený riadne v súlade s ust. , prípadne jeho právnemu zástupcovi, ktorého žalovaný v pôvodnom konaní neoznačil aj napriek tomu, že mal ešte z predchádzajúceho konania vedomosť o tom, že ho zastupuje. Tieto okolnosti podľa názoru žalobcu zakladajú dôvod na obnovu pôvodného konania podľa ust. . Vo vzťahu k tomuto dôvodu obnovy konania ( ) odvolací súd uvádza, že pre povolenie obnovy na základe tohto dôvodu musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje,

aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru. Odvolací súd v tejto súvislosti však opätovne pripomína, že skutočnosti, dôkazy a rozhodnutia týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania odôvodňujúce v zmysle ust. obnovu konania, sa nesmú týkať nesprávnej činnosti, procesného postupu, úkonov súdu a právneho posúdenia veci (ktoré možno namietať a odstrániť na základe iných opravných prostriedkov, napr. odvolania, dovolania, a účinnosť elektronického doručovania aj na základe návrhu na určenie neúčinnosti elektronického doručovania podľa ust. zákona o e-Governmente), ale musia sa týkať nemožnosti vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, prípadne nedostatkov v skutkových zisteniach spôsobených nie nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré strane sporu objektívne neumožňovali použitie týchto skutočností, rozhodnutí a dôkazov v pôvodnom konaní.

16. Zo žalobcom uvedených dôvodov obnovy konania je však zrejmé, že sa týkajú iba doručovania platobného rozkazu vydaného v pôvodnom konaní, ktoré je procesným úkonom súdu, a právneho posúdenia účinnosti takéhoto doručovania, a nie úplnosti a správnosti skutkových zistení a merita veci. Odvolací súd dospel preto v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcom uvedené skutočnosti, ktorými odôvodňuje potrebu obnovy konania, nie sú v žiadnom prípade kvalifikovanými dôvodmi obnovy konania, aké ma na mysli ust. , ktoré sú spôsobilé privodiť rozhodnutie o povolení obnovy pôvodného konania. K tomuto záveru dospel odvolací súd na základe skutočnosti, že vytýkané procesné nedostatky spočívajúce v neúčinnosti doručenia platobného rozkazu do elektronickej schránky žalobcu mohol žalobca bez akýchkoľvek prekážok namietať buď návrhom na určenie neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu podľa ust. zákona o e-Governmente (čo, ako uviedol, urobil, avšak príslušné rozhodnutie o tomto návrhu súdu nepredložil), alebo v pôvodnom konaní, ktorého obnovy sa domáha, a to v odpore voči platobnému rozkazu (bez ohľadu na vyznačenú doložku jeho právoplatnosti a vykonateľnosti), v ktorom by sa otázka prípadnej neúčinnosti elektronického doručenia platobného rozkazu (ak by nebol podaný osobitný návrh na určenie neúčinnosti tohto doručenia podľa ust. zákona o e-Governmente) posudzovala ako predbežná, pričom pokiaľ by sa zistilo, že elektronické doručenie platobného rozkazu žalobcovi bolo neúčinné, došlo by k zrušeniu príslušnej na platobnom rozkaze vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti a opätovne by sa vykonalo doručenie predmetného rozhodnutia žalobcovi. To, že prípadná neúčinnosť doručenia súdneho rozhodnutia strane sporu nemôže byť ako procesný úkon a súčasť procesného postupu súdu relevantným dôvodom obnovy konania v zmysle ust. , vyplýva jednoznačne aj z toho, že v prípade, ak by sa zistilo, že doručenie súdneho rozhodnutia bolo skutočne neúčinné, znamenalo by to, že predmetné rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, čo by automaticky vylučovalo žalobu na obnovu konania, pretože žalobou na obnovu konania, ktorá je mimoriadnym opravným prostriedkom, možno napadnúť len právoplatné súdne rozhodnutie ( a ). Keďže žiadna z okolností, ktorými žalobca odôvodňuje obnovu konania, nepredstavuje skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán alebo predmetu pôvodného konania, ktoré by odôvodňovali, že pôvodné rozhodnutie o veci samej, platobný rozkaz č.k. -89 zo dňa 12.04.2019, nemôže z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov obstáť (žalobca v konaní o žalobe na obnovu konania úplnosť a správnosť skutkových zistení nenamietal), ale týkajú sa len procesných úkonov súdu, je nepochybné, že tieto dôvody nemôžu byť v žiadnom prípade považované za kvalifikované dôvody obnovy konania v zmysle ust. a nenapĺňajú ani žiaden z dôvodov obnovy konania v zmysle zvyšných písmen tohto ustanovenia ( až f) ). Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uvedené dôvody obnovy konania nie sú spôsobilé privodiť rozhodnutie o povolení obnovy konania vo forme rozsudku v zmysle ust. , ale práve naopak, vedú k neprípustnosti obnovy konania podľa ust. . Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu žalobcu o povolenie obnovy konania uznesením v zmysle ust. ako zjavne nedôvodnú odmietol, postupoval správne a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia dôvodov obnovy konania. Nakoľko žalobca netvrdil a ani nepreukázal existenciu takých dôvodov, ktoré by mali charakter kvalifikovaných dôvodov obnovy konania v zmysle ust. , nebolo možné stotožniť sa s jeho odvolacou argumentáciou, v ktorej uviedol, že nebol daný žiaden z dôvodov odmietnutia jeho žaloby na obnovu konania, a preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť o jeho žalobe rozsudkom podľa ust. . Na základe uvedených skutočností vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalobcu ako absolútne nedôvodné a zdôrazňuje, že otázkou doručovania meritórneho rozhodnutia vydaného v

pôvodnom konaní sa nemožno zaoberať v konaní o žalobe na obnovu konania. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie podľa ust. žalovanému, ktorý procesne nezavinil zastavenie konania (odmietnutie žaloby na obnovu konania), náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd konštatuje, že aj táto časť napadnutého uznesenia je vecne správna.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd v zmysle ust. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. , a tak, že žalovanému, aj napriek tomu, že bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).