Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-99-2020.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/99/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX I. XXX, pre vymoženie pohľadávky 1.066,29 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er/218/2011-17 zo dňa 22.05.2018, jednomyseľne takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného dňa 24.02.2011. Súdny exekútor predložil dňa 14.11.2017 súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže oznámenie o nemajetnosti povinného považoval za dostatočný dôkaz o tejto nemajetnosti, skonštatoval nemajetnosť povinného a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. O trovách exekučného konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Bol toho názoru, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Povinný je osoba v produktívnom veku a aj napriek tomu, že v súčasnosti nemá príjem, nie je vylúčené, že v budúcnosti príjem bude mať, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Z tohto dôvodu zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považuje oprávnený za predčasné. Uznesenie považoval za nedostatočne odôvodnené. Súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal (aspoň to nie je zrejmé z obsahu uznesenia), či povinný nie je vlastníkom majetkových práv. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného v tomto exekučnom konaní bude premlčané. Podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistné, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu s trvalým pobytom v SR, pričom absenciu týchto finančných prostriedkov pocítia iní. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že odvolací súd zamietne návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
5. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24.02.2011, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX. zo dňa 12.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.10.2010. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 08.06.2011 poverenie na vykonanie exekúcie.
7. Povinný podaním zo dňa 10.07.2017 navrhol súdu zastavenie exekúcie, ktoré odôvodnil tým, že je dlhodobo nezamestnaný, nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku, má vedený účet v Uni Credit banke, na ktorom je exekučná blokácia približne vo výške 50.000 eur. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 13.11.2017 uviedol, že na základe vykonaných lustrácií majetku povinného súhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie.
8. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.11.2017 uviedol, že tvrdenie povinného o jeho majetkových pomeroch nie je dostatočný dôvod pre zastavenie exekúcie. Jeho majetkové pomery má preskúmať súdny exekútor a až jeho konštatovanie o nemajetnosti povinného, ku ktorému dospeje po dôkladnom preverení majetkových pomerov, je relevantným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Navrhol, aby exekučný súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.
9. V ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
10. Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje
možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.
11. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
12. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene skonštatoval nemajetnosť povinného a uviedol, že ďalšie pokračovanie v konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. V odôvodnení uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o tom, na základe akých skutočností, či dôkazov súd takto rozhodol a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne závery. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na dôvody, ktoré sú tvrdené v podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bez toho, aby sa sám oboznámil s exekučným spisom a lustráciami vykonanými súdnym exekútorom. V rozpore so zásadou danou v ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
13. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).
14. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne, bez preukázania splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané dôvody uvedené v podnete súdneho exekútora. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.
15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a zrušil aj súvisiaci výrok o trovách exekúcie a trovách exekučného konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.
17. Vzhľadom na odvolaciemu súdu dňa 05.08.2020 doručené upovedomenie súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie vo veci 5Er/218/2011, odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2020, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako
12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie. Nakoľko v exekučnej veci sp. zn. 5Er/218/2011 súd rozhoduje o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie, teda ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť zo zákona, sa rozhoduje zastavení tejto exekúcie pred odvolacím súdom (sp. zn.: 3CoE/99/2020), dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, čiže rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu. Preto napriek tomu, že súdny exekútor zaslal súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie, k ukončeniu tohto exekučného konania v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. nedošlo, nakoľko nebola splnená podmienka na zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona, keďže nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby na zastavenie exekúcie zo zákona.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).