Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Csp-93-2020.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, práv.zast.: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: P. X., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XX, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 457,97 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 168,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 20,58 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 37,98 eur od 24.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 37,99 eur od 24.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 37,98 eur od 24.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 33,86 eur od 24.4.2018 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 289,58 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 457,97 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného veriteľa - Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.7.2020, kedy pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty bola v celosti postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 22.7.2020. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej žalovanému boli poskytnuté a sprístupnené verejné elektronické komunikačné služby za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby riadne a včas poskytol a sprístupnil. Na základe tohto vzťahu boli žalovanému poskytnuté právnym predchodcom služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil napriek opakovaným výzvam. Žalovanému boli vystavené nasledovné faktúry: -faktúra č. 4105976080 vo výške 20,58 eur ku dňu postúpeniu pohľadávky s lehotou splatnosti 27.12.2017 -faktúra č. 8201343668 vo výške 37,98 eur ku dňu postúpeniu pohľadávky s lehotou splatnosti 23.1.2018 -faktúra č. 8203311058 vo výške 37,99 eur ku dňu postúpeniu pohľadávky s lehotou splatnosti 23.2.2018 -faktúra č. 8205288267 vo výške 37,98 eur ku dňu postúpeniu pohľadávky s lehotou splatnosti 23.3.2018
- faktúra č. 8207279367 vo výške 33,86 eur ku dňu postúpeniu pohľadávky s lehotou splatnosti 23.4.2018.
- faktúra č. 8219282766 vo výške 289,58 eur ku dňu postúpeniu pohľadávky s lehotou splatnosti 23.10.2018-vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žalobca si teda v konaní uplatňuje nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby vo výške 168,39 eur a zmluvnú pokutu vo výške 289,58 eur. Zároveň si uplatňuje nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % p. a. a nárok na náhradu trov konania.
2. Súd vo veci vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz dňa 9.12.2020, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, keďže si ho nepreberal v odbernej lehote a pokus o doručenie prostredníctvom Mestskej polícii v Poprade bol taktiež neúspešný, keď od matky žalovaného bolo zistené, že na uvedenej adrese trvalého bydliska sa nezdržiava, avšak mala mu oznámiť, aby si prešiel prevziať zásielku čo sa však nestalo. Platobný rozkaz uznesením z 10.3.2021 súd zrušil v súlade s ustanovením § 266 ods. 3 CSP a podľa § 116 ods. 2 CSP súd oznámil podanie žaloby na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žaloba sa považuje po 15-dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie.
3. V súlade s § 297 písm.b) CSP súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku o čom informoval na webovej stránke a informačnej tabuli Okresného súdu Poprad.
4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: zmluva o pripojení, faktúry, oznámenie o postúpení pohľadávky, všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telekom a. s., výzva na zaplatenie pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávok na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb, kedy na základe tejto zmluvy zo dňa 2.12.2017 poskytoval právny predchodca žalobcu telekomunikačné služby tak ako sú uvedené v tabuľke č. 1 zmluvy, kedy mu poskytol SIM kartu ako aj koncové zariadenie, avšak cenu za dodané služby vyfakturovanú právnym predchodcom žalobcu tak ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku neuhradil. Žalovaný sa ku žalobnému návrhu nevyjadril. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a. s. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom dňa 8.7.2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celosti postúpená o čom mal byť žalovaný informovaný cez oznámenie o postúpení pohľadávky z 22.7.2020.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej telefónnej sieti a sprístupniť potrebné služby. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia. To neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a), b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Je povinný platiť cenu za poskytnutú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách , zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
5.Vykonaným dokazovaním na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné služby - program Happy XL Volania so službou Mobilný hlas a dobou viazanosti 24 mesiacov ako aj koncové zariadenie, ktoré mu následne vyfakturoval. Žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi cenu poskytnutých služieb, ktoré mu boli vyfakturované za obdobie 12/2017-04/2018 spolu vo výške 168,39 eur a následne bola vystavená faktúra na sumu 289,58 eur, ktorá predstavovala vyúčtovanú zmluvnú pokutu. Žalovaný faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu neuhradil.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
6.Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu t.j. uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok, resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku škody. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ.
7.V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca - veriteľ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným- dlžníkom uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ žalobca preukáže uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej žalobca uniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade žalobca preukázal listinnými dôkazmi uzavretie zmluvy, ako aj predloženými faktúrami poskytnuté plnenie pre žalovaného vo výške tak ako bolo uvádzané v žalobe a preto súd v časti o zaplatenie sumy 168,39 eur ako aj o zaplatenie zmluvnej pokuty 289,58 eur vyhovel. Zmluvnú pokutu právny predchodca vypočítal podľa vzorca uvedeného v zmluve o poskytovaní verejných služieb v bode 5 pod názvom zmluvná pokuta písm. a), b), ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti a to
nasledovne: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty rovná sa základ pre výpočet ZP- (celé dní uplynuté z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti krát základ pre výpočet ZP). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 8.Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech u žalobcu v spore mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením v súlade s nižšie citovaným paragrafom.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.