Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-23-2021.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti odsúdenému J. D., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.01.2021, č. k. 3PP/152/2020-36, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.04.2021 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného J. D., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom X. XXXX/XX, U. - N., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.12.2018, sp. zn. 6T/133/2018, zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona podmienečne prepustil odsúdeného J. D. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.12.2018, sp. zn. 6T/133/2018 a podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného boli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona. U odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že táto je splnená v plnom rozsahu, pričom okresný súd vychádzal z obsahu hodnotenia ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že odsúdený sa správa na požadovanej úrovni, nevyvoláva konflikty, plní pokyny a príkazy príslušníkov, doposiaľ si vytvoril aj podmienky pre získanie disciplinárnej odmeny a nebol disciplinárne potrestaný. Odsúdený tiež v zmysle obsahu hodnotenia prejavuje kritický postoj k trestnej činnosti a bolo konštatované, že plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd konštatoval, že nakoľko podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom, bolo možné vyhodnotiť ju ako splnenú. Osobitne na tomto mieste okresný súd poukázal na fakt, že síce odsúdený bol 5 krát súdne trestaný, avšak za menej závažnú trestnú činnosť. Za závažnejšiu trestnú činnosť bol odsúdený len jedenkrát, pričom trest aktuálne vykonáva. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, a teda je možné podľa názoru okresného súdu dôvodne očakávať, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život, nakoľko v zmysle hodnotenia odsúdeného je možné konštatovať dovŕšenú nápravu páchateľa a vyhodnotiť celkový pozitívny účinok výkonu trestu odňatia slobody na osobu odsúdeného. Okresný súd súčasne odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor a argumentoval nasledovne: „S vyššie uvedeným rozhodnutím súdu ohľadom podmienečného prepustenia odsúdeného a vyhodnotenia dôkaznej situácie v prospech odsúdeného sa nestotožňujem, a to z nasledujúcich dôvodov. Inštitút podmienečného prepustenia je inštitútom mimoriadnym, bez stanovenia povinnosti súdu vyhovieť návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie, nakoľko ani Ústava SR, a ani zákon nepriznávajú odsúdenému nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (k tomu primerane R 19/2002). Pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne a v plnom rozsahu splnil tak formálnu, ako aj obe materiálne podmienky, pričom len čiastočne splnenie čo i len jednej z uvedených podmienok je dôvodom na konštatovanie nesplnenia zákonných predpokladov pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a následne zamietnutie návrhu odsúdeného. Som toho názoru, že v prípade odsúdeného možno konštatovať úplne splnenie podmienok podmienečného prepustenia len vo vzťahu k podmienke formálnej, a síce vykonanie zákonom stanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody, v prípade odsúdeného polovice z uloženého trojročného trestu odňatia slobody. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia, vo vzťahu k prvej materiálnej podmienke - preukázanie polepšenia vo výkone trestu odňatia slobody vyplýva, že súd konštatoval splnenie uvedenej podmienky v plnom rozsahu, pričom toto konštatovanie súd oprel ohodnotenie riaditeľa ústavu k návrhu na podmienečné prepustenie v zmysle ktorého sa odsúdený správa na požadovanej úrovni, nevyvoláva konflikty, plní pokyny a príkazy príslušníkov, doposiaľ si vytvoril aj podmienky pre získanie disciplinárnej odmeny a nebol disciplinárne potrestaný. Odsúdený tiež v zmysle obsahu hodnotenia prejavuje kritický postoj k trestnej činnosti a bolo konštatované, že plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že z predmetného hodnotenia riaditeľa ústavu tiež vyplýva, že v prípade odsúdeného boli zaznamenané určité nedostatky v dodržiavaní poriadku uloženia osobných veci v skrinke, v dodržiavaní zásad slušného správania v písomnej forme v korešpondencii. Podľa hodnotenia ústavu bol odsúdený opakovane vyraďovaný z rôznych dôvodov z pracovísk, na ktoré bol zaradený, pričom v čase rozhodovania prvostupňového súdu o jeho návrhu, pracovne zaradený nebol. Z hodnotenia tiež vyplýva, že odsúdený bol do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený dňa 18.06.2019, pričom v dostupnej dokumentácii nebolo správanie sa a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcich ústavoch bližšie hodnotené. Zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na predmetnú trestnú vec vyplýva, že odsúdený nastúpil aktuálne vykonávaný trest odňatia slobody dňa 27.05.2019, pričom do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bol premiestnený dňa 18.06.2019. Taktiež nemožno abstrahovať od skutočnosti, že odsúdený si od nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, ku dňu rozhodovania súdu o jeho žiadosti, čo predstavuje dobu 1 roka a 8 mesiacov, vytvoril podmienky na udelenie len jednej disciplinárnej odmeny. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mám za to, že na základe dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí, možno v prípade odsúdeného konštatovať len čiastočné splnenie, resp. len čiastočne preukázanie splnenia prvej materiálnej podmienky.
Zmyslom podmienečného prepustenia však nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu, tak ako je vymedzený v ustanovení § 34 Trestného zákona. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať' v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený aj na slobode povedie riadny život, a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona je pri tom potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (NS SR sp. zn. Tpj 57/2016). Posúdenie otázky prípadnej recidívy je však vo svojej podstate vždy len určitým predpokladom vysloveným s väčšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je pri posúdení tejto otázky vždy odkázaný len na objektívne zistiteľné skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na posudzovanú trestnú vec. Zo spisového materiálu je objektívne zistiteľné, že v prípade odsúdeného J. D. ide o osobu doposiaľ 5 krát súdne trestanú.
Treba podotknúť, že v prípade všetkých predchádzajúcich odsúdení sa na odsúdeného hľadí akoby nebol odsúdený, avšak daná okolnosť nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu (NS SR sp. zn. 6Urtos/1/2019). V prípade odsúdeného tak možno konštatovať, s poukazom na odpis registra trestov odsúdeného, že ide o osobnosť so sklonom k páchaniu násilnej trestnej činnosti a nerešpektovaniu spoločnosťou nastolených noriem, keďže z odpisu registra odsúdeného je objektívne zistiteľné, že bol v minulosti odsúdený za lúpež podľa § 234 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb., a následne bol dvakrát právoplatne odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. V súvislosti s odsúdeným je preto na mieste hovoriť o špeciálnej recidíve, pričom v jeho prípade možno vzhliadnuť určitú gradujúcu tendenciu a vývoj v páchaní trestnej činnosti, s poukazom na skutočnosť, že prešiel od páchania trestných činov ohrozujúcich k trestným činom poruchovým, kedy sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý aktuálne vykonáva. V súvislosti s prognózou budúceho správania sa odsúdeného dávam do pozornosti tiež hodnotenie riaditeľa ústavu k návrhu na podmienečné prepustenie, z ktorého vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, akcentujúc iba jeho základne vzdelanie, nestabilitu zamestnania pred výkonom trestu odňatia slobody, nezáujem o vzdelávanie sa počas výkonu trestu odňatia slobody, resp. neabsolvovanie žiadneho rekvalifikačného kurzu. Významným determinantom pre posúdenie prognózy budúceho správania sa odsúdeného je tiež fakt, že odsúdenému bolo uložené ochranné opatrenie v podobe ochranného liečenia psychiatrického a protialkoholického, ktoré podľa jeho slov už vykonáva v ústave, avšak ku dňu rozhodovania súdu o jeho žiadosti, toto liečenie nebolo ukončené, pričom sa možno dôvodne domnievať, že pokračovanie v liečbe na slobode, resp. naplnenie jej účelu by mohlo byť výrazným spôsobom sťažené. Dovolím si konštatovať, že všetky vyššie uvedené objektívne skutočnosti vo svojom súhrnne tak svedčia skôr dôvodnej obave, ktorá nie je v žiadnom prípade len iluzórna, že od odsúdeného J. D. nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a teda ani len čiastočne nespĺňa druhú materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, súd konštatuje, že nakoľko podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom, bolo možné vyhodnotiť ju ako splnenú. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nie len ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti nedopusti, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Na tomto mieste považujem za potrebné poukázať na to, že pre uvedený záver súdu o výchovnom vplyve podmienečného prepustenia, smerujúcom k tomu, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život nie len počas plynutia skúšobnej doby, nesvedčí žiadna z objektívne zistiteľných skutočností. Z odpisu registra trestov odsúdeného naopak vyplýva, že svoje správanie sa na slobode dokázal korigovať na zákonom aprobovanú úroveň práve len počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom po jej uplynutí a osvedčení sa, sa opätovne a opakovane dopustil trestnej činnosti. Je teda zrejmé, že ani opakovaným pôsobením na odsúdeného podmienečným trestom odňatia slobody, ktoré je svojím charakterom obdobné podmienečnému prepusteniu, nebol dosiahnutý pozitívny vplyv na odsúdeného a naplnený účel trestu v podobe jeho prevýchovy. Len dodám, že v tomto svetle sa aj v celku pozitívne hodnotenie riaditeľa ústavu k návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného javí skôr ako, viac menej nevyhnutná adaptácia odsúdeného na špecifické podmienky výkonu trestu odňatia slobody, než jeho skutočná vnútorná premena a polepšenie sa. Odsúdený svoju šancu na riadny život dostal, a to opakovane, v podobe ukladania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorú však nevyužil, jeho trestná činnosť mala stupňujúcu sa tendenciu, v dôsledku čoho vyústila do nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odsúdený tak v súčasnosti vykonáva spravodlivý a zákonný trest odňatia slobody, pri ukladaní ktorého bola nevyhnutne zohľadnená, okrem iných zásad pre ukladanie trestu, taktiež zásada
personality, a preto v žiadnom prípade nemôže obstáť argument odsúdeného prednesený na verejnom zasadnutí, že ho na slobode potrebuje jeho žena a syn. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, v súvislosti so splnením druhej materiálnej podmienky, osobitne poukázal na fakt, že síce odsúdený bol 5 krát súdne trestaný, avšak za menej závažnú trestnú činnosť. Za závažnejšiu činnosť bol odsúdený len jedenkrát, pričom trest aktuálne vykonáva. Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, a teda je možné dôvodne očakávať, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život, nakoľko v zmysle hodnotenia odsúdeného je možné konštatovať dovŕšenú nápravu páchateľa a vyhodnotiť celkový pozitívny účinok výkonu trestu odňatia slobody na osobu odsúdeného. Okresný súd tak v zásade svoj záver o tom, že odsúdený v plnom rozsahu spĺňa materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie oprel vo významnej miere, keďže na túto skutočnosť osobitne v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia poukazuje, o skutočnosť, že odsúdený J. D. je v priamom výkone trestu odňatia slobody prvýkrát. O takto izolovanú skutočnosť však súd nemôže v tak významnej miere oprieť svoje rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a nemôže dospieť k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu. Napokon, z rozhodovacej činnosti tunajšieho okresného, ako aj krajského súdu vyplýva, že ani v prípade prvotrestaných páchateľov, ktorí sú v priamom výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, a to obzvlášť v prípade páchateľov násilnej trestnej činnosti, nemožno pristúpiť bez ďalšieho, k rozhodnutiu o podmienečnom prepustení, a to dokonca ani v prípade, ak odsúdený bez akýchkoľvek pochybností preukázal splnenie prvej materiálnej podmienky, a síce polepšenie sa vo výkone trestu odňatia slobody (k tomu primerane KS TT sp. zn. 6Tos/179/2020). Sumarizujúc mám za to, že odsúdený J. D. nespĺňa v plnom rozsahu všetky zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie, a preto na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a to podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol.“ Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Keďže bol odsúdený za prečin, bolo potrebné, aby vykonal 1/2 uloženého trestu odňatia slobody, čo splnil 26.11. 2020. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona, prokurátor dôvodne namieta, že táto sa javí len ako čiastočne splnená. Pokiaľ ide o túto materiálu podmienku, teda že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie, túto podmienku považoval krajský súd nie za dôsledne splnenú. Treba prisvedčiť sťažnostným námietkam prokurátora, že odsúdený za dlhší čas vo výkone trestu bol len jedenkrát disciplinárne odmenený a boli zaznamenané aj nedostatky v dodržiavaní poriadku a v dodržiavaní zásad slušného správania. Tiež platí, že aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona spĺňať aj druhú materiálnu podmienku a síce, že je od neho možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tu krajský súd dospel k inému záveru ako súd okresný. Podľa názoru krajského súdu nie je možné od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený má v odpise registra trestov 5 záznamov. Odsúdený po odsúdení za trestný čin nebezpečného vyhrážania, pričom k jeho osvedčeniu došlo dňa 04.08.2016, už dňa 11.03.2017 spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pričom poškodenému spôsobil trvalé následky v podobe mentálnej retardácie, neschopnosti samostatného života a odkázanosti na okolie pri vykonávaní základných životných potrieb. Krajský súd zdôrazňuje, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok. Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný
na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Pokiaľ ide o prognózu budúceho správania sa odsúdeného, aj hodnotenie ústavu u neho konštatuje menej priaznivú resocializačnú prognózu akcentujúc jeho len základné vzdelanie a fakt, že bol opakovane súdne trestaný a nemal trvalé zamestnanie. V súvislosti s hodnotením odsúdeného krajský súd dodáva, že podľa jeho názoru ani nízky počet disciplinárnych odmien v pomere k dĺžke dosiaľ vykonaného trestu nesvedčí pre záver, že doterajší výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel. Ak teda okresný súd dospel k záveru, že od odsúdeného je možné očakávať, že tento v budúcnosti povedie riadny život, tak tento právny záver je absolútne nesprávny a naopak treba dodať, že sťažnostným námietkam prokurátora v tomto smere nemožno nič vytknúť. Krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že na dovŕšenie nápravy odsúdeného je potrebné na neho pôsobiť výkonom celého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Iba tak bude naplnený účel trestu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie ako to má na mysli Trestný zákon. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol sám tak, že návrh odsúdeného J. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.