Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-228-2012.pdf
PDF · 145.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/228/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: X.. R.. R. V., I.. X.XX.XXXX, Z. W.. O. Č.. XX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik - advokát, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta .
II. Žalovanej strane súd priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2012 domáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu vo výške 42.568,01 € spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy za obdobie od 12.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov súdneho konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je zapísaný ako znalec z odboru doprava cestná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MS SR“), ktoré ministerstvo je zároveň orgánom príslušným na výkon dohľadu nad znaleckou činnosťou. Na základe námietok, na ktoré poukázal V.. Š. K. v listinnom dokumente označenom ako „Návrh na vyškrtnutie zo zoznamu znalcov doc. R.. R. V., CSc.“, zo dňa 3.3.2006, adresovaný MS SR, bolo iniciované správne konanie vedené Ministerstvom spravodlivosti SR pod sp. zn.: 4562/06. V uvedenom návrhu mu boli vytýkané porušenia povinností znalca v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vytýkané mu boli viaceré skutočnosti, okrem iného aj to, že neboli dodržané a rešpektované všeobecne platné znalecké štandardy, pričom cieľom bolo dosiahnuť vyškrtnutie žalobcu zo zoznamu znalcov vedeného MS SR. Správne konanie začaté na základe vyššie uvedeného listu bolo ukončené uložením sankcie žalobcovi v podobe zákazu vykonávať znaleckú činnosť na obdobie 6 mesiacov v odbore doprava cestná a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť peňažnú pokutu 5.000,- Sk, ktorý výrok bol vyslovený v rozhodnutí MS SR zo dňa 08.01.2006, ktoré rozhodnutie bolo v rámci správneho konania potvrdené aj druhostupňovým (v rámci rozkladového konania) orgánom, a to rozhodnutím MS SR zo dňa 16.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2006. Týmto dňom bol žalobca zároveň vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Avšak vzhľadom na neopodstatnenosť a nezákonnosť samotného rozhodnutia (oboch rozhodnutí) a z neho vyplývajúcej sankcie, žalobca vec riešil súdnou cestou, kde žalobou zo dňa 3.11.2006 žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, ktorými sa cítil byť poškodený. Výsledkom tejto snahy bolo vydanie Rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.12.2009. sp. zn.: 1S/43/2007, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MS SR zo dňa 16.08.2006, sp. zn.: 4562/2006 a vec bola vrátená MS SR na ďalšie konanie. V roku 2006 bolo zo strany MS SR taktiež začaté a vedené
správne konanie voči žalobcovi pod sp. zn.: 13625/06. Správne konanie bolo meritórne ukončené Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR (sekcia civilného práva, odbor občianskeho a správneho práva), sp. zn.: 13 625/06 zo dňa 05.01.2007, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Doprava cestná, odvetvia: Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené rozhodnutie bolo následne potvrdené v rozkladovom konaní rozhodnutím MSSR zo 14.03.2007, ktorý takýmto spôsobom rozhodol o opravnom prostriedku v neprospech žalobcu. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.04.2007. V tom čase bol žalobca už vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného MS SR v zmysle rozhodnutí uvedených v odseku 3 odôvodnenia tohto rozsudku. Vzhľadom na presvedčenie žalobcu, že predmetné rozhodnutie ministerstva v žiadnom prípade nemalo zákonné opodstatnenie, žalobou zo dňa 31.05.2007 podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca požiadal súd o preskúmanie zákonnosti predmetných rozhodnutí vydaných v rámci prvostupňového ako aj rozkladového konania. Príslušný súd, ktorým bol Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí vydal Rozsudok zo dňa 24.11.2010, sp. zn.: 2S/154/2007, ktorým zrušil druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil MS SR na ďalšie konanie. MS SR vec následne znova prejednalo a správne konanie, ktoré bolo voči žalobcovi začaté dňa 27.11.2006 a vedené pod. sp. zn.: 13 625, zastavil. Avšak sankcia v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov bola preukázateľné vykonaná, pretože aj po vykonaní sankcie v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov na obdobie 6 (šiestich) mesiacov, ktorá sankcia bola žalobcovi uložená v správnom konaní uvedenom v odseku 3 odôvodnenia tohto rozsudku, nedošlo k zapísaniu žalobcu do zoznamu znalcov, pričom k zápisu došlo až po právoplatnosti konania na Krajskom súde v Bratislave sp. zn.: 2S 154/2007, konkrétne v kalendárnom mesiaci júl 2011. Žalobca uviedol, že nezákonnými rozhodnutiami Ministerstva spravodlivosti SR mu bola spôsobená škoda v zmysle § 5 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení nesk. predpisov (ďalej aj ako „zákon“) ako škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, resp. rozhodnutiami štátneho orgánu, a to v podobe ušlého zisku za obdobie 58 kalendárnych mesiacov, čiže za obdobie, kedy bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a nemohol vykonávať znaleckú činnosť a skutočná škoda v podobe peňažnej pokuty, ktorú bol povinný zaplatiť. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca v danom prípade nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., najmä relevantným a dostatočne presvedčivým spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody v žalovanej sume. Žalobca si náhradu ušlého zisku, ktorá mu podľa jeho názoru prináleží, vypočítal ako mesačný priemer priznanej odmeny za znalecký úkon spolu s náhradou hotových výdavkov, pričom vychádzal z údajov znaleckého denníka za posledných päť rokov predchádzajúcich roku, kedy došlo k pozastaveniu jeho znaleckej činnosti (t.j. za roky 2001-2005), ktorý vynásobil počtom mesiacov počas ktorých nemohol vykonávať znaleckú činnosť. Takýmto mechanizmom výpočtu dospel žalobca k sume 41.839,46 €, ktorá však podľa názoru žalovaného nepredstavuje sumu o ktorú by sa bol býval zvýšil žalobcov majetok, keby nebola bývala nastala škodová udalosť. Uvedeným spôsobom nie je možné stanoviť výšku ušlého zisku v zmysle §17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., keďže spriemerovaný príjem zo znaleckej činnosti nepredstavuje čistý zisk a teda sumu ktorú by sa zväčšil majetok žalobcu. Základ pre výpočet ušlého zisku by mohol predstavovať iba zdaniteľný príjem, po odpočítaní všetkých potrebných nákladov, ktoré žalobca na výkon znaleckej činnosti vynaložil, avšak nie za posledných 5 rokov ako to urobil žalobca (zrejme účelovo vzhľadom na postupný pokles príjmov od roku 2001, keď dosahoval výrazne vyšší príjem v porovnaní so zostatkom porovnávacieho obdobia) ale na základe príjmov ktoré dosahoval za prvých osem kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich škodovej udalosti, t.j. január - august 2006, resp. za kalendárny rok 2005. Pri odhade ušlého zisku žalobcu bude preto potrebné vychádzať z údajov daňového priznania za rok 2006 resp. 2005. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, obsahom spisov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 43/2007 a 2 S 154/0/2007, žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25.04.2012, listinnými dôkazmi o zaplatení pokuty vo výške 5 000.- Sk, fotokópiami znaleckých denníkov žalobcu z roky 2001 - 2005 a vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C/228/2012
- 77 zo dňa 19.07.2016 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 42 568,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 12.10.2012 do zaplatenia dlžnej istiny a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Vychádzal zo zistenia, že voči žalobcovi bolo Ministerstvom spravodlivosti SR pod sp. zn.: 4562/06 vedené správne konanie pre porušenie povinností znalca v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o znalcoch). Správne konanie bolo ukončené uložením zákazu žalobcovi vykonávať znaleckú činnosť na obdobie 6 mesiacov v odbore doprava cestná a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť peňažnú pokutu 5.000,- Sk, ktorý výrok bol vyslovený v rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 8.6.2006. Toto rozhodnutie bolo v rámci správneho konania potvrdené aj druhostupňovým (v rámci rozkladového konania) orgánom, a to rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.8.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2006. Týmto dňom bol aj žalobca zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Na základe žaloby žalobcu zo dňa 3.11.2006 Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 1S/43/2007 preskúmal zákonnosť predmetného správneho rozhodnutia a dňa 11.12.2009 ho zrušil a vec vrátil Ministerstvu spravodlivosti SR na ďalšie konanie. V roku 2006 začalo Ministerstvo spravodlivosti SR voči žalobcovi aj správne konanie vedené pod sp. zn. 13625/06, ukončené dňa 5.1.2007 rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR (sekcia civilného práva, odbor občianskeho a správneho práva) uložením sankcie žalobcovi spočívajúcej v jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 písm. d) zákona o znalcoch. Predmetné rozhodnutie bolo následne potvrdené v rozkladovom konaní rozhodnutím Ministra spravodlivosti SR zo dňa 14.3.2007. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2007. V tom čase bol žalobca už vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Predmetné rozhodnutia preskúmal na základe žaloby žalobcu Krajský súd v Bratislave, ktorý ich rozsudkom č. k. 2S/154/2007
- 67 zo dňa 24.11.2010 zrušil a vec vrátil Ministerstvu spravodlivosti SR na ďalšie konanie. Následne na to, bolo označené správne konanie vedené voči žalobcovi zastavené. Po právoplatnom skončení konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 2S/154/2007 bol žalobca v júli 2011 opätovne zapísaný do zoznamu znalcov. Listom z 25.4.2012 žalobca požiadal žalovaného o prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý jeho žiadosti nevyhovel. Žalobca si v súdenej veci titulom zodpovednosti štátu spôsobenej mu výkonom verejnej moci uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku za obdobie 58 kalendárnych mesiacov, počas ktorého nemohol vykonávať znaleckú činnosť. Jeho výšku vyčíslil na základe priemerného ročného zárobku 8 669,66 eur, ktorý dosahoval výkonom znaleckej činnosti v rokoch predchádzajúcich obdobiu, kedy nevykonával znaleckú činnosť a to v rokoch 2001, 2002, 2003, 2004, 2005. V roku 2001 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 14.843,70 eur; v roku 2002 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 8.269,22 eur; v roku 2003 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 8.601,12 eur; v roku 2004 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 6.180,66 eur; a v roku 2005 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 5.453,62 eur. Za 58 dní a 21 dní žiadal náhradu ušlého zisku spolu 42 402,-eur Súčasne žiadal aj náhradu skutočnej škody za zaplatenú peňažnú pokutu 166,- eur (5 000,-Sk). Peňažnú pokutu zaplatil 28.09.2006. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 3 odsek 1, § 4, § 5 odsek 1, § 6 odsek 1, § 15 odsek 1, § 16 odsek 1, § 17 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd skúmal existenciu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú orgánom štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z, ktorej existencia predpokladá súčasné splnenie troch podmienok a to 1/ existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 3/ príčinnú súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou/a nezákonným rozhodnutím alebo neprávnym úradným postupom. Konštatoval, že žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov na základe nezákonných rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti SR dňa 4.9.2006 a do tohto oznamu bol zapísaný opätovne v mesiaci júl 2011. Žalobca počas obdobia 58 mesiacov nemohol vykonávať znaleckú činnosť. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí, keby nebolo došlo k vzniku škody. Keďže žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov na obdobie 58 kalendárnych mesiacov, bola mu tým odobratá možnosť rozmnožiť majetok v podobe zárobku vyplývajúceho z vykonávania znaleckej činnosti, a tým mu vznikol nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: II Odon 15/96, zo dňa 31.1.1996, podľa ktorého stanovenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí byť urobené tak, aby bola zistená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného uvažovania istote. Žalobca vyčíslil výšku ušlého zisku na základe priemerného ročného zárobku, ktorý dosahoval výkonom znaleckej činnosti v rokoch predchádzajúcich obdobiu, kedy nevykonával znaleckú činnosť, teda v rokoch 2001, 2002, 2003, 2004, 2005. V roku 2001dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 14.843,70
eur, v roku 2002 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 8.269,22 eur; v roku 2003 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 8.601,12eur, v roku 2004 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov 6.180,66 eur; v roku 2005 dosiahol výšku priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 5.453,62 eur. Priemerný zárobok žalobcu za jeden kalendárny rok, vypočítaný z hodnoty tvoriacej celkový zárobok za obdobie rokov 2001 - 2005 predstavuje 8.669,66 eur. Súd prvej inštancie výšku ušlého zisku vyčíslil ako súčin 58 mesiacov a priemerného zárobku za jeden kalendárny mesiac 722,47 eur ( 8669,66 eur / 12), spolu 41. 903,26 eur, ku ktorej sume pripočítal 498,75 eur zodpovedajúcej ušlému zisku za 21 dní. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca preukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok potrebných pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a relevantným a dostatočne presvedčivým spôsobom preukázal vznik majetkovej škody v žalovanej sume. Žalobca náhradu ušlého zisku vypočítal ako mesačný priemer priznanej odmeny za znalecký úkon spolu s náhradou hotových výdavkov, a túto preukázal znaleckým denníkom z obdobia posledných piatich rokov predchádzajúcich roku, kedy došlo k pozastaveniu jeho znaleckej činnosti. Súd prvej inštancie ustálil aj to, že zaplatením pokuty 165,97Eur (5 000,- Sk) vznikla žalobcovi základe nezákonného rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR skutočná škoda. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku. 5. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 42 402,01 eur spolu s príslušenstvom, ako i v časti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie a namietal, že rozhodnutie súdu je založené na nesprávnych skutkových zisteniach a aj jeho nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť. Poukázal na judikatúru najvyšších súdov Českej republiky a Slovenskej republiky a uviedol, že pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu vecí, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, respektíve, o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom období za zvyčajných podmienok poškodený získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, prípadne na potrebné náklady na dosiahnutie tohto zisku. Vykonávanie znaleckej činnosti nie je závislou činnosťou ani podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka, respektíve živnostenského zákona. Ide o špecifický druh samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento predpis neustanovuje žiadnu pravidelnosť ohľadom odmien jednotlivých znalcov v zmysle, v ktorom by mohla naplniť definičné znaky „pravidelného behu vecí“ v rámci ustálenia očakávaného zvýšenia majetku poškodeného, ako bol prezentovaný vyššie. Preto rozporoval spôsob výpočtu výšky uplatneného ušlého zisku. Žalovaný tvrdil, že vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobcom zvolený spôsob výpočtu výšky ušlého zisku, je nesprávny a zvoleným spôsobom nie je možné stanoviť výšku ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z.. Násobok priemerného príjmu zo znaleckej činnosti žalobcu vyplývajúceho zo znaleckých denníkov nespĺňa znaky ušlého zisku. Z uvedeného dôvodu, postup súdu prvej inštancie, ktorý pre výpočet výšky uplatnenej majetkovej škody zvolil odhad ušlého zisku na základe spriemerovania príjmu žalobcu za výkon znaleckej činnosti dosiahnutého za obdobie piatich rokov predchádzajúcich obdobiu, v ktorom malo dochádzať k vzniku ušlého zisku (teda si osvojil spôsob výpočtu predložený žalobcom), nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona, a taktiež nie je v súlade s vyššie uvedenou interpretáciou pojmu ušlý zisk. Žalovaný považuje takýto výpočet za účelový, neobjektívny a nestabilný. Uplatnením takéhoto postupu by totiž mohlo dôjsť k výraznému skresľovaniu predpokladaných príjmov, ktoré by mohli svedčiť výrazne v prospech, ale za istých okolností aj v neprospech samotného poškodeného a tým aj v (ne)prospech škodcu v spore o náhradu spôsobenej škody. Priemerný mesačný príjem žalobcu z výkonu znaleckej činnosti by bol diametrálne odlišný, ak by súd za rozhodné obdobie pre určenie doterajšieho príjmu zvolil obdobie len jedného roku predchádzajúceho vyčiarknutiu žalobcu zo zoznamu znalcov, iný by bol, ak by za rozhodné obdobie zvolil predchádzajúce tri roky, a zas iný ak by vychádzal z priemerného príjmu za posledný kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom došlo k vyčiarknutiu zo zoznamu znalcov a deklarovanej strate príjmu (analógia s náhradou príjmu podľa Zákonníka práce). Takýto postup súdu prvej inštancie považuje žalovaný za nesúladný s princípom právnej istoty, keď súd prvej inštancie ani len náznakom neozrejmil dôvody, pre ktoré za obdobie rozhodné pre určenie priemerného mesačného príjmu žalobcu z výkonu znaleckej činnosti určil práve obdobie vymedzené žalobcom, čo robí túto časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru žalovaného nepreskúmateľnou. Žalovaný namietal aj to, že základ pre výpočet ušlého zisku môže predstavovať iba zdaniteľný príjem po
odpočítaní všetkých potrebných nákladov, ktoré žalobca na výkon znaleckej činnosti vynaložil. Žalobca však za základ pre výpočet ušlého zisku zvolil celkové príjmy vyplývajúce z peňažných denníkov, vrátane náhrady nákladov, ktoré žalobcovi pri vypracovaní znaleckých posudkov vznikli. Je pritom nepochybné, že v prípade nákladov na vypracovanie znaleckého posudku predstavuje ich náhrada iba „návrat do pôvodného stavu“, kedy sú znalcovi len uhradené výdavky, ktoré na vypracovanie posudku vynaložil zo svojich vlastných prostriedkov, a táto náhrada nespôsobuje zväčšenie jeho majetku. Tento sa môže zväčšiť len o prijatú odmenu za vypracovanie znaleckého posudku, respektíve vykonanie znaleckého úkonu. Súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovanej pri stanovení výšky ušlého zisku v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal, a žiadnym spôsobom nevysporiadal, a preto z tohto dôvodu považoval napadnutý rozsudok v časti určenia výšky náhrady ušlého zisku žalobcu za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Konanie je podľa názoru žalovaného zaťažené vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Vzhľadom na uvedené, žalovaný tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v plnom rozsahu svojho žalobného návrhu, nepreukázal existenciu a výšku ušlého zisku, ktorý mal podľa neho vzniknúť v sume 42.402,01 eur a s ohľadom na túto skutočnosť nemožno považovať predpoklad vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v tejto časti za naplnený. Žalovaný mal za to, že skutkový stav, ktorý predchádzal napadnutému rozsudku, neodôvodňoval vydanie rozsudku v neprospech žalovaného v takom rozsahu, v akom bol napadnutý rozsudok vydaný, nakoľko žalobca v rámci preukazovania zákonných podmienok vyžadovaných na úspešné naplnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom celej sumy ním požadovanej náhrady majetkovej škody. Súd prvej inštancie dospel pri vydávaní napadnutého rozsudku na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku, pričom svoje závery o vzniku a rozsahu spôsobenej škody ani dostatočne neodôvodnil. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcu v napadnutej časti zamietne. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Odvolací súd - Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.01.2019 č.k. 2CO/297/2016 -121 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 42 402,01 eur spolu s príslušenstvom z tejto istiny a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žalovaným uplatnených námietok z hľadiska aplikácie príslušných hmotnoprávnych noriem vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku, ako aj z hľadiska argumentácie strán sporu a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým spôsobom odôvodniť a v novom rozhodnutí o veci rozhodnúť o náhrade trov konania. 7. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán a dospel k nasledovným záverom: V konaní nebolo sporné, že voči žalobcovi bolo Ministerstvom spravodlivosti SR pod sp. zn.: 4562/06 vedené správne konanie pre porušenie povinností znalca v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správne konanie bolo ukončené uložením sankcie žalobcovi v podobe zákazu vykonávať znaleckú činnosť na obdobie 6 mesiacov v odbore doprava cestná a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť peňažnú pokutu 5.000,- Sk, ktorý výrok bol vyslovený v rozhodnutí MS SR zo dňa 8.1.2006, ktoré rozhodnutie bolo v rámci správneho konania potvrdené aj druhostupňovým (v rámci rozkladového konania) orgánom, a to rozhodnutím MS SR zo dňa 16.08.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2006. Týmto dňom bol žalobca zároveň vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Žalobca žalobou zo dňa 03.11.2006 žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, ktorými sa cítil byť poškodený. Výsledkom tejto snahy bolo vydanie Rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.12.2009. sp. zn.: 1S/43/2007, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MS SR zo dňa 16.08.2006, sp. zn.: 4562/2006 a vec bola vrátená MS SR na ďalšie konanie. V roku 2006 bolo zo strany MS SR taktiež začaté a vedené správne konanie voči žalobcovi pod sp. zn.: 13625/06. Správne konanie bolo meritórne ukončené Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR (sekcia civilného práva, odbor občianskeho a správneho práva), sp. zn.: 13 625/06 zo dňa 5.1.2007, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Doprava cestná, odvetvia: Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel v zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené rozhodnutie bolo následne potvrdené v rozkladovom konaní rozhodnutím MSSR zo 14.3.2007, ktorý takýmto spôsobom rozhodol o opravnom prostriedku v neprospech žalobcu. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2007. V tom čase bol žalobca už vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného MS SR v zmysle rozhodnutí uvedených v odseku 3 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca požiadal súd o preskúmanie zákonnosti
predmetných rozhodnutí vydaných v rámci prvostupňového ako aj rozkladového konania. Príslušný súd, ktorým bol Krajský súd v Bratislave, po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí vydal Rozsudok zo dňa 24.11.2010, sp. zn.: 2S/154/2007, ktorým zrušil druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil MS SR na ďalšie konanie. MS SR vec následne znova prejednalo a správne konanie, ktoré bolo voči žalobcovi začaté dňa 27.11.2006 a vedené pod. sp. zn.: 13 625, zastavil. Avšak sankcia v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov bola preukázateľné vykonaná, pretože aj po vykonaní sankcie v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov na obdobie 6 (šiestich) mesiacov, ktorá sankcia bola žalobcovi uložená v správnom konaní uvedenom v odseku 3 odôvodnenia tohto rozsudku, nedošlo k zapísaniu žalobcu do zoznamu znalcov, pričom k zápisu došlo až po právoplatnosti konania na Krajskom súde v Bratislave sp. zn.: 2S 154/2007, konkrétne v kalendárnom mesiaci júl 2011. Listom zo dňa 25.4.2012 požiadal žalobca žalovaného o prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný listom zo dňa 11.10.2012 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že žiadosť bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žiadosti nebolo vyhovené. 8. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 15. Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. (2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. (3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované. 9. Podľa § 5 ods. l Zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 10. Podľa § 6 ods. 1/ Zák. č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 11. Podľa § 15 ods. 1/ Zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 12. Podľa § 16 ods. 1/Zák. č. 514/2003 Z. z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. 13. Podľa § 17 ods. 1/ Zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 14. V danom prípade nebolo sporné, že orgánom, ktorý koná za štát je v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti SR. 15. Súd zisťoval v konaní existenciu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi štátu podľa zákona č.514/2003 Z. z. ktorej existencia predpokladá súčasné splnenie troch podmienok a to 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 3/ príčinnú súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou/a nezákonným rozhodnutím alebo neprávnym úradným postupom. 16. V danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že majetková škoda, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha, je uplatnená z titulu ušlého zisku. V sporoch o náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je žalobca ako poškodený tým, kto odvodzuje svoje nároky od existencie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, preto má povinnosť ich aj preukázať. Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 17 odseky 1 a2 priznáva poškodeným, ktorým vznikla škoda nezákonným rozhodnutím právo na úhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Zákon č.514/2003Z. z. pojem škody nedefinuje. Z tohto dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Ušlý zisk je dôsledok škodnej udalosti v majetkovej sfére poškodeného spočívajúci v tom, že u poškodeného v dôsledku škodovej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisky sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu, alebo škodovej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu - škodnej udalosti. V
danom prípade to znamená, že žalovaný zodpovedá za škodu spočívajúcu v tom, čo žalobcovi ušlo (v čom sa nezväčšila jeho majetková sféra) v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami Ministerstva spravodlivosti SR, na základe ktorých bol v čase od 4.9.2006 do 26.7.2011 žalobca vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a činnosť znalca nemohol vykonávať. Povedané inými slovami, žalovaný je povinný nahradiť to, čo by bol žalobca v pozícii znalca získal, ak by nebolo vydané rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Ak by totiž označená škodná udalosť nenastala, mohol žalobca pri pravidelnom behu vecí, znaleckú činnosť vykonávať. Je síce pravdou to čo tvrdí žalovaný, že vykonávanie znaleckej činnosti nie je závislou činnosťou ani podnikaním, že je to špecifický druh samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorej nie je možné počítať s pravidelnosťou odmien jednotlivých znalcov, ale reálnosť získania znaleckej odmeny aj v období nedobrovoľnej nečinnosti žalobcu podporuje v danej veci okolnosť, že žalobca bol za súdneho znalca vymenovaný Ministerstvom spravodlivosti SR dňa 13.3.1997 (číslo 5109/96 - 50) a túto činnosť preukázane (znaleckými denníkmi) vykonával nepretržite minimálne po dobu 5 rokov v období pred vyčiarknutím zo zoznamu znalcov. Vykonával ju v znaleckom odbore doprava cestná, odvetvie technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorá činnosť je všeobecne vyhľadávaná a žiadaná. Podľa popisu objednávateľov znaleckých úkonov označených v znaleckom denníku žalobcu, boli znalecké úkony žalobcu žiadané nie len štátnymi orgánmi, ale aj súkromnými osobami. Táto skladba okolností podporuje záver, že popísaná škodová udalosť zasiahla do priebehu znaleckej činnosti žalobcu spôsobom straty odmeny znalca, teda straty zisku v stupni vysokej pravdepodobnosti blížiacej sa k istote. V prípade ušlého zisku nie je totiž možné preukázať jeho reálnu existenciu, preto musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe vedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, teda dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti. 17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 8.7.2013 (č. l. - 51) namietal, že celkový príjem žalobcu zo znaleckej činnosti, teda odmena znalca a náhrada výdavkov (vecných nákladov) spolu, nemôže predstavovať ušlý zisk, keď tento nemôžu tvoriť vecné náklady vynaložené na výkon činnosti znalca. Z obsahu tohto vyjadrenia je zrejmá aj námietka neobjektívnosti zvoleného posudzovaného obdobia príjmov žalobcu zo znaleckej činnosti, ktoré žalobca ohraničil rokmi 2001 - 2005, bez zohľadnenia aj prvých osem mesiacov znaleckej činnosti v roku 2006, bezprostredne predchádzajúcich škodovej udalosti. Z definície ušlého zisku pritom vyplýva, že ušlým ziskom môže byť len to, o čo sa majetok nezväčšil. Náhrada nákladov na výkon znaleckej činnosti je v podstate navrátením do pôvodného stavu toho, čo znalec pri výkone znaleckej činnosti vynaložil zo svojich vlastných prostriedkov a táto náhrada nespôsobuje zväčšenie jeho majetku. Majetok znalca sa môže zväčšiť len o odmenu za znalecký úkon, ktorá je peňažným výnosom v jeho aktívach. 18. Súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.12.2009 č. k. 1 S 43/2007 bolo zrušené napadnuté rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 4562/2006-51 zo dňa 16.8.2006, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcia civilného práva, odbor občianskeho a správneho práva, vydané 8. júna 2006, ktorým boli žalobcovi uložené za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č 328/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len cit. zákon) sankcie: podľa § 27 ods. 3 písm. b/ cit. zákona peňažná pokuta vo výške 5000,- Sk a podľa § 27 ods. 3 písm. c/ cit. zákona zákaz výkonu znaleckej činnosti v odbore cestná doprava na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2010 č. k. 2S 154/07 Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 13625/06-51 zo dňa 14.3.2007 a rozhodnutie žalovaného č. 13625/06-51 zo dňa 5.1.2007 ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. 13625/06-51 zo dňa 5.1.2007 o uložení sankcie vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o znalcoch), za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ tohto zákona. 19. Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcia civilného práva, odbor občianskeho a správneho práva, vydané 8. júna 2006, ktorým boli žalobcovi uložené za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len cit. zákon) sankcie: podľa § 27 ods. 3 písm. b/ cit. zákona peňažná pokuta vo výške 5000,- Sk a podľa § 27 ods. 3 písm. c/ cit. zákona zákaz výkonu znaleckej činnosti v odbore cestná doprava na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Nezákonným rozhodnutím je aj rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č.
13625/06-51 zo dňa 14.3.2007 a rozhodnutie žalovaného č. 13625/06-51 zo dňa 5.1.2007 ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. 13625/06-51 zo dňa 5.1.2007 o uložení sankcie vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o znalcoch), za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ tohto zákona. 20. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).(uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010) 21. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalobca bol vyčiarknutý na základe nezákonných rozhodnutí ministerstva o zoznamu súdnych znalcov dňa 04.09.2006 a zapísaný bol do zoznamu opätovne v mesiaci júl 2011. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku za obdobie 58 kalendárnych mesiacov + 21 dní v období od 04.09.2006, kedy bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov do júla 2011, kedy bol opätovne do zoznamu opätovne zapísaný, počas ktorého nemohol vykonávať znaleckú činnosť. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí, keby nebolo došlo k vzniku škody. Keďže žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov na obdobie 58 kalendárnych mesiacov, bola mu tým odobratá možnosť rozmnožiť majetok v podobe zárobku vyplývajúceho z vykonávania znaleckej činnosti, a tým mu vznikol nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.01.1996, sp. zn.: II Odon 15/96 „Stanovení výše ušlého zisku není libovolné a musí být provedeno tak, aby byla zjištena pravdepodobná výše blížící se podle bežného uvažovaní k istote.“ Žalobca vyčíslil výšku ušlého zisku na základe priemerného ročného zárobku, ktorý dosahoval výkonom znaleckej činnosti v rokoch predchádzajúcich obdobiu, kedy nevykonával znaleckú činnosť, t.j. v rokoch 2001, 2002, 2003, 2004, 2005. V roku 2001 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 14.843,70 €; v roku 2002 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 8.269,22 €; v roku 2003 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 8.601,12 €; v roku 2004 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 6.180,66 €; v roku 2005 výška priznanej odmeny spolu s náhradou výdavkov bola 5.453,62 €. Z uvedeného vyplýva, že priemerný zárobok za jeden kalendárny rok, vypočítaný z hodnoty tvoriacej celkový zárobok za obdobie rokov 2001 - 2005 predstavuje sumu 8.669,66 €. Výšku ušlého zisku žalobcu súd určil nasledovne: 58 mesiacov x (8.669,66 € /12) = 58 x 722,47 = 41.903,26 € + 21 dní x 23,75 € = 42.402,01 €. Súd sa zaoberal námietku žalovaného, že celkový príjem žalobcu zo znaleckej činnosti, teda odmena znalca a náhrada výdavkov (vecných nákladov) spolu, nemôže predstavovať ušlý zisk, keď tento nemôžu tvoriť vecné náklady vynaložené na výkon činnosti znalca a dospel k záveru, že mechanizmus výpočtu ušlého zisku, ktorým žalobca dospel k sume 42.402,01 eur nie je správny. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že uvedeným spôsobom nie je možné stanoviť výšku ušlého zisku v zmysle §17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.Z., keďže spriemerovaný príjem zo znaleckej činnosti nepredstavuje čistý zisk a teda sumu, o ktorú by sa zväčšil majetok žalobcu. Základ pre výpočet ušlého zisku by mohol predstavovať iba zdaniteľný príjem, po odpočítaní všetkých potrebných nákladov, ktoré žalobca na výkon znaleckej činnosti vynaložil, avšak nie za posledných 5 rokov ako to urobil žalobca. Základným predpokladom pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch podmienok, a to v danom prípade existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preto v danom prípade potrebné, aby žalobca preukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok. žalobca v danom prípade nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., najmä relevantným a dostatočne presvedčivým spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody v žalovanej sume a preto súd žalobu zamietol. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi právo náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2/ CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.