Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-82-2016.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/82/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: K. M., O.. XX.X.XXXX, Z. V. Z., o zaplatenie 2.176,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5 eur spolu s príslušenstvom zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.526 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.531 eur od 7.4.2013 do 26.5.2017 a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.526 eur od 27.5.2021 zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,66 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.3.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.3.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.176,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 7.4.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 30.3.2012 Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 4.020 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 67 eur. Do dňa spísania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 469 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.3.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.176,78 eur. Zároveň si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca pred pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 21.3.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 5 eur spolu s úrokom z omeškania späť, z toho dôvodu súd konanie v tejto časti vo výroku I. zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovanej s týmto čiastočným späťvzatím, vzhľadom na okamih, ktorým ku späťvzatiu došlo.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 11.9.2017, k tejto sa nevyjadrila a neoznačila žiadne dôkazy.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
10. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX zo dňa 30.3.2012, Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.3.2013, prehľadom splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá taktiež mala predvolanie doručené, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
12. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 30.3.2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku v sume 2.000 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach vo výške 67 eur. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 36,94 %, RPMN vo výške 36,94 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 21,06 %. Termín splatnosti prvej splátky a termín splatnosti ďalších splátok, v zmluve uvedený nebol. Termín konečnej splatnosti bol uvedený spôsobom 3/2017. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 27.3.2013 na zaplatenie všetkých splátok v celkovej výške 3.577,80 eur. Žalovaná neuhradila žiadnu splátku.
13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
16. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
22. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania žalovanej), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania žalovanej), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len z časti.
28. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
29. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termínoch splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a ďalej neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, kedy je splatnosť jednotlivých splátok istiny vrátane tej prvej a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Z uzavretej zmluvy nie je jednoznačne zrejmý termín tak prvej splátky, ako ani termín splatnosti jednotlivých splátok a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo bolo v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. podstatnou náležitosťou zmluvy. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o počte splátok. Termín splatnosti splátok v zmluve uvedený nie je vôbec, dokonca chýba aj údaj o termíne splatnosti prvej splátky. Splatnosť prvej splátky, splatnosť každých ďalších splátok, ako aj konečná splatnosť musí byť však určená konkrétne - dátumom tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku a bez ďalšieho (výpočtu) urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. I keď v zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru spôsobom 03/2017, toto sa javí nepostačujúce pre výpočet termínu splatnosti splátok, pretože ak v zmluve nie je uvedený konkrétny deň, v ktorý majú byť splátky splatné, žalovaný sa ani výpočtom nevie dopracovať k termínu splatnosti jednotlivých splátok, aj keď pozná celkový počet splátok. Taktiež aj lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Predmetné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., vyžaduje presnú špecifikáciu, či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú, v tom prípade je potrebné uviesť presnú dobu trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Údaj o dobe trvania zmluvy v danom prípade nie je uvedený v žiadnej časti zmluvy, ani vo všeobecných obchodných podmienkach, rozhodne teda nebol individuálne dojednaný, nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovaná súhlasila a bola oboznámená s dobou trvania zmluvy. V samotnej zmluve chýba tak uvedenie termínu splatnosti prvej splátky, termín splatnosti každej ďalšej splátky, termín splatnosti poslednej splátky, ako aj uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru.
30. Vyššie uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatných náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade žalobca, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že zmluva obsahovala údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, presne v tomto členení a údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, považovať za bezúročný a bez poplatkov.
31. Žalobca má tak nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti z poskytnutých peňažných prostriedkov, nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ako ani iných poplatkov za úver. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 2.000 eur sumu vo výške 469 eur a dňa 26.5.2017 ďalšiu sumu 5 eur, súd jej vo výroku II. uložil povinnosť zaplatiť len rozdiel medzi skutočne poskytnutými prostriedkami a
sumou ktorú už zaplatila, a to vo výške 1.526 eur (2.000 eur - 469 eur - 5 eur) s príslušenstvom, pričom vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol.
32. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 7.4.2013, keďže žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie zostávajúcej časti pôžičky do troch dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 27.3.2013, ktorá výzva sa žalobcovi vrátila neprevzatá dňa 3.4.2013, od ktorého dátumu sa počítajú tri dni na plnenie do 6.4.2013. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 7.4.2013. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 1.526 eur (prípadne sumy 1.531 eur do 26.5.2017), bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 7.4.2013, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,75 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých súm, s ktorými sa žalovaná dostala do omeškania až do zaplatenia.
33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 2.176,78 eur s príslušenstvom priznaná suma 1.531 eur s príslušenstvom, pretože aj v časti o zaplatenie sumy 5 eur spolu s úrokom z omeškania, v ktorej súd konanie čiastočne zastavil, žalovaná z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, keď sumu 5 eur uhradila až po podaní žaloby, v dôsledku čoho musel žalobca zobrať v tejto časti žalobu späť, preto má aj v tejto časti žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Z tohto vyplýva hrubý úspech žalobcu 70,33 % a hrubý úspech žalovanej 29,67 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 40,66 % (70,33 % - 29,67 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 40,66 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).