Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-96-2020.pdf
PDF · 82.32 KB
No categories available
37P/96/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa:
S. S., nar. 5. 7. XXXX,
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Žilina, dieťa rodičov
- matky: O. S., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, L., t.č. bytom F. mieru XXX/XX, X. a otca: A. O., nar. 6. 1. XXXX, trvale bytom D. E. A., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Mal. S., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. S. sumou 135 € mesačne od 1.9.2019, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2019 do 30.4.2021 v sume 2 700 € do 30.6.2021 k rukám matky.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 31.10.2019 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, jeho zverenia do osobnej starostlivosti a určenie výživného otcovi vo výške 200 € mesačne s poukazom na to, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Návrh doplnila opisom svojej sociálnej situácie, keď jej jediný príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 220 €. Vyživovaciu povinnosť má matka ešte k jednému dieťaťu.
2) Okresný súd Čadca preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 17. 2. 2020.
3) Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Pojednávania nariadeného v tejto veci sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom predvolanie mu bolo doručené zverejnením na úradnej tabuli. Za splnenia podmienok stanovených § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní, súd vo veci konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.
4) Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, pričom nezistil nedostatky v starostlivosti matky o dieťa.
5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa pomerov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
7) Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
8) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia ani nežijú v spoločnej domácnosti od narodenia dieťaťa. Tým je splnená zákonná podmienka pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.
13) Matka starostlivosť zabezpečuje bez nedostatkov, vo vhodných bytových podmienkach, súd preto návrhu na zverenie mal. dieťaťa do jej starostlivosti vyhovel. O úpravu styku otec nepožiadal. Vzhľadom k tomu, že u otca je podozrenie na fyzické napádanie matky, súdu sa nejaví ako vhodné, aby dieťa v tak nízkom veku mu bolo odovzdávané do starostlivosti a to najmä bez prítomnosti matky. Keďže o dieťa otec nejaví absolútne žiaden záujem, nebolo nutné v danej veci styk dieťaťa s ním upraviť.
14) Čo sa týka výživného, toto bolo určené primerane životnej úrovni rodičov (potenciálu rodičov), ktorá takmer dosahuje bežný štandard, keďže rodičia sú schopní priemerného príjmu, ale nevlastnia žiaden majetok. Priemerné výdavky mal. detí v danom veku dosahujú 150 € mesačne, čo je súdu známe z jeho vlastnej praxe, ako aj z verejných štatistík. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že mal. dieťa nemá mimoriadne výdavky s ohľadom na svoj zdravotný stav.
15) Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, od januára 2020 vo výške 270 € a rodinné prídavky na maloleté deti; iný príjem nemá. Býva u svojich príbuzných. Nevlastní žiaden majetok, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu.
16) Otec má neukončené stredoškolské vzdelanie. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti, pričom v 12/2017 dosiahol hrubý príjem 200 € a v 01/2018 v sume 72 €. Z lustrácie Sociálnej poisťovne a správy úradu práce je súdu zrejmé, že otec dlhodobo nepracuje na území Slovenska, od 1.7.2018 nebol evidovaný ako nezamestnaný ani nepoberal štátne sociálne dávky. Podľa tvrdení otca adresovaných matke pracuje v Česku (ako barman) alebo Rakúsku (v servise).
17) Vzhľadom k tomu, že otcovi nebráni žiadna zdravotná prekážka, aby sa zamestnal, vychádzal súd pri určovaní výživného z jeho potenciálu, teda z príjmov, ktoré by mohol dosahovať, keby sa riadne zamestnal. Súd nemôže brať do úvahy, že aktuálne otec reálne nedosahoval/nedosahuje bežný príjem, prípadne sa tento príjem, ak ho dosahuje v zahraničí, nepodarilo zistiť, pretože toto je dané nezodpovedným prístupom otca k životu. Súd preto pri určovaní výživného vychádzal z potenciálu otca, z jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem, pokiaľ by viedol riadny život a riadne sa zamestnal. Pri jeho základnom vzdelaní, veku a dobrom zdravotnom stave súd potenciál otca určil vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá činí 1.092 € brutto (v roku 2019), resp. 1133 (v roku 2019), čomu zodpovedá 836 € netto, resp. 865 € netto.
18) Súd štandardne určuje pri jednej vyživovacej povinnosti rozsah výživného 15 - 20 % z čistého príjmu; v danej veci vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré má jeden a pol roka a je v osobnej starostlivosti matky, súd ustálil tento rozsah na 16 %, teda vo výške 135 €.
19) Týmto výživným otec bude kompenzovať aj okolnosť, že nezabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa, ktorá je vzhľadom na vek dieťaťa naďalej veľmi intenzívna. Uvedené výživné je primerané, zodpovedá životnej úrovni rodičov, ktorá je podpriemerná.
20) Matka žiadala určiť výživné spätne od septembra 2019 (pôvodne od narodenia), keď otec prestal na výživu dieťaťa prispievať; v júli a auguste 2019 obstaral nákup za cca 160 €. Keďže matka podala návrh v primeranej lehote po tejto skutočnosti, v októbri 2019, súd tomuto návrhu vyhovel. Nie je možné spravodlivo požadovať od osoby, ktorá sa stará o dve maloleté deti, aby ihneď po tom, keď dôjde k takejto okolnosti (pričom táto nemusí byť trvalého charakteru) ihneď podávala na ďalší deň návrh na súd.
21) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23) Zročné výživné v rozhodnom období od 1. 9. 2019 do 30. 4. 2021 činí 2.700 € (20 mesiacov x 135 €). V tomto období otec neuhradil žiadnu sumu výživného, preto je nedoplatok v rovnakej výške. Túto sumu súd uložil otcovi uhradiť do 30.6.2021 k rukám matky; keďže výživné dosiaľ neuhrádzal, nie je dôvod zvýhodňovať ho dlhšou lehotou na plnenie či plnenie v splátkach.
24) Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým mal. dieťa nenadobudne plnoletosť.
25) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.