Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-16-2018.pdf
PDF · 94.61 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, proti odporcovi: F. G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 19.3.2018 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal jej manžela F. G. C. platením výživného odo dňa podania tohto návrhu do budúcna a to vo výške 200,- Eur mesačne a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 8.9.1990, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. vo zväzku X, ročník XXXX na strane XX, pod poradovým číslom 11. Z tohto manželstva pochádzajú v súčasnosti už plnoleté deti a to synovia A. G. C. a D. A. C.. Túto skutočnosť si súd overil zo sobášneho listu Miestneho národného výboru v E.. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že s odporcom od októbra 2017 už nežijú v spoločnej domácnosti a z ich bytu sa v tom čase odsťahovala samotná navrhovateľka a to z dôvodu pretrvávajúceho psychického, ako aj fyzického násilia zo strany manžela voči jej osobe. Spolužitie s odporcom v jednom byte sa stalo neznesiteľným a jeho správanie už nedokázala ďalej znášať a neustále pociťovala stres a strach, čo malo za následok aj zhoršenie jej zdravotného stavu. V návrhu ďalej uviedla, že toho času je zamestnaná v spoločnosti CUMULUS s.r.o., kde poberá mzdu vo výške cca 560,- Eur mesačne. Popri zamestnaní vykonáva aj samostatnú zárobkovú činnosť, ale príjmy z tejto činnosti sú nižšie ako výdavky. Poukázala aj na tú skutočnosť, že z dôvodu zdravotných problémov má zvýšené výdavky na lieky a to vo výške 60,- Eur mesačne. Jej ďalšie výdavky predstavujú 250,- Eur za bývanie, za stravu 140,- Eur. Ostatné výdavky ako ošatenie, obuv, cestovné, hygienické potreby a potreby do domácnosti 40,- Eur, výdavky spojené s pomaturitným štúdiom na strednej zdravotníckej škole 22,- Eur, výživné na syna A., ktorý je študentom druhého stupňa vysokoškolského štúdia vo výške 30-50,- Eur mesačne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca poberá výsluhový dôchodok a zároveň má aj príjem z brigádnickej činnosti. Presnú výšku jeho príjmov nevie uviesť, avšak odhadom jeho príjem môže byť 1.500,- Eur mesačne z čoho 1.000,- Eur činí dôchodok. Má za to, že príjem manžela je niekoľko násobne vyšší ako jej príjem a to sa odráža na vyššej životnej úrovni manžela. Vzhľadom na preukázateľný rozdiel životnej úrovne jej, ako aj manžela poukázala na zásadu v zmysle ktorej má byť životná úroveň manželov v zásade rovnaká a z toho dôvodu žiadala, aby jej manžel prispieval na jej výživu sumou 200,- Eur mesačne.
2. Ďalej súd v rámci dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21Pc/30/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.6.2019 bolo ich manželstvo rozvedené. Teda rozhodným obdobím pre priznanie manželského výživného bolo obdobie od 19.3.2018 do 25.6.2019.
3. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky CUMULUS s.r.o., Rastislavova 45, Košice súd zistil, že priemerná čistá mzda za sledované obdobie u navrhovateľky predstavovala 615,79 Eur.
4. Súd v rámci dokazovania sa taktiež oboznámil s daňovými priznaniami navrhovateľky, ktorá podnikala v kaderníckych a kozmetických službách. Z daňových priznaní je síce evidentné, že nevykazuje z tejto podnikateľskej činnosti zisky a to za roky 2018, 2019, avšak súčasťou spisu je aj daňová evidencia za roky 2018 a 2019, z ktorej jednoznačne vyplýva, že oprávnená z vyživovacej povinnosti si uplatňovala osobnú spotrebu, čo vyplýva z tejto daňovej evidencie, kde sú uvádzané minimálne 20% daňové výdavky. Z uvedeného vyplýva, že za rok 2018 si navrhovateľka uplatnila osobnú spotrebu v sume 2.810,66 Eur a za rok 2018 v sume 2.090,50 Eur, teda mesačne za rok 2018 mala príjem z podnikateľskej činnosti vo výške 234,- Eur a za rok 2019 to bola čiastka 74,- Eur. Tieto čiastky je preto potrebné prirátať k mzde, ktorú dostávala od svojho zamestnávateľa v spoločnosti CUMULUS s.r.o. Túto skutočnosť aj samotná oprávnená uviedla do zápisnice na pojednávaní dňa 13.1.2020, keď uviedla, že časť tovaru od dodávateľov nakupovala na účel osobnej spotreby. Teda z daňovej evidencie vyplýva, že sú v nej zaevidované výdavky, ktoré preukázateľne neslúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v podnikaní a teda sú nedaňovými výdavkami a majú charakter osobnej spotreby.
5. Súd v rámci dokazovania si vyžiadal aj výpis z bankového účtu navrhovateľky vedený vo VÚB, na ktorý jej prichádzala mzda od zamestnávateľa CUMULUS s.r.o. Z tohto účtu jednoznačne vyplýva, že z neho uhrádzala výživné na syna A. vo výške 30,- Eur mesačne, ako aj nájomné za bývanie, avšak okrem toho z toho účtu odchádzali prevody bez referencií a to v sumách 250, 700, 1000, 2000,- Eur a podobne a taktiež nájom za podnikateľské priestory.. To znamená, že tieto výdavky navrhovateľka musela využívať na úhradu svojho podnikania.
6. Súd v rámci dokazovania si vyžiadal aj z Ministerstva vnútra SR potvrdenie o vyplácaní výsluhového dôchodku odporcu, z ktorého mal súd za preukázané, že povinný z vyživovacej povinnosti v roku 2018 poberal výsluhový dôchodok vo výške 993,14 Eur a v roku 2019 od 1.3. vo výške 1.008,14 Eur. Okrem tohto výsluhového dôchodku povinný pracoval aj na dohodu v spoločnosti IPSOS, z ktorého si súd taktiež vyžiadal výšku príjmov.
7. Z potvrdenia spoločnosti IPSOS súd zistil, že v roku 2018 mzda odporcu predstavovala v priemere 14,- Eur mesačne a v roku 2019 predstavovala celkom sumu 1.013,09 Eur, čo v prepočte za sledované obdobie predstavovalo 80,- Eur mesačne. Teda priemerný príjem odporcu predstavoval v sledovanom období 1.070,- Eur mesačne.
8. Dňa 4.4.2018 odporca doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že jedným z dôvodov pre manželkin odchod z domácnosti je skutočnosť neochoty finančne prispievať v súlade s jej možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi na úhradu potrebných nákladov uspokojovania potrieb rodiny, domácnosti a na výživu. Finančné prostriedky nadobudnuté z podnikateľskej činnosti a neskôr aj zo zamestnania v prevažnej miere navrhovateľka používala pre svoju potrebu na úhradu svojich osobných nákladov a to na úhradu nákladov za zakúpenie veci osobnej potreby, ošatenie, úhradu leasingu a prevádzkových nákladov na zakúpené motorové vozidlo, úhradu študijných nákladov, ako aj na úhradu nákladov v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, pričom poukázal na ustanovenie § 19 zákona o rodine č. 36/2005 Zb., v ktorom sa uvádza, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možnosti a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Z uvedeného je evidentné, že navrhovateľka na úkor toho, že sa nespolupodieľala na úhrade nákladov zabezpečujúcich potreby rodiny v miere zodpovedajúcej jej možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom týmto spôsobom si zabezpečovala vyššiu životnú úroveň na úkor ostatných členov rodiny, pričom náklady na úhradu potrieb rodiny v potrebnej miere boli hradené ním v rozsahu jeho príjmových možnosti. Podľa názoru povinného uvedená neochota navrhovateľky prispievať na úhradu nákladov potrieb rodiny bola častým dôvodom manželských nezhôd medzi navrhovateľkou a odporcom, ktoré vznikali v príčinnej súvislosti správania sa navrhovateľky. Až na základe opakovaných argumentácii odporcu navrhovateľka začala v priebehu roka 2015 pravidelne prispievať na časť potrebných nákladov na
chod rodiny, čo u nej vyvolávalo neodôvodniteľnú nevôľu, o ktorej sa často zmieňovala a v konečnom dôsledku to viedlo k jej odchodu zo spoločnej domácnosti. Jedným z činiteľov majúcich vplyv na údajné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky má aj skutočnosť zvoleného jej neprimeraného zaťažovania sa pracovnými a študijnými činnosťami, ktoré malo za následok aj jej časté nedôvodné žiarlivostné výstupy založené na predsudkoch a iracionálnych predstavách. Podľa názoru odporcu zásadám logiky odporuje aj skutočnosť prevádzkovania údajne neefektívnej podnikateľskej činnosti vychádzajúcej z tvrdenia navrhovateľky o tom, že príjmy z podnikateľskej činnosti sú nižšie ako výdavky, preto súbeh pracovného pomeru spoločnosti CUMULUS, podnikateľskej činnosti a nadmieru zaťažujúce a stresujúce dlhodobé študijné povinnosti na rôznych stupňoch štúdia, ktoré navrhovateľka absolvovala môže mať súvis s údajným zhoršením zdravotného stavu navrhovateľky. 9. Ďalej uviedol, že povinnosť navrhovateľky prispievať na uspokojovania potrieb rodiny v zmysle jej možnosti a schopnosti počas spoločného súžitia v jednej domácnosti suploval tým spôsobom, že zabezpečoval ako aj v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o domácnosť a starostlivosť o deti v zmysle svojich príjmových možnosti, ktoré pozostávali z príjmu výsluhového dôchodku vo výške 993,14 Eur mesačne a z príjmov z výkonu pracovnej činnosti na základe dohôd o vykonaní práce majúci charakter príležitostnej práce za rok 2017 v úhrne v celkovej výške 1.477,- Eur mesačne, teda 123,12 Eur a čiastočne taktiež z úspor. Mal za to, že v dôsledku oddeleného hospodárenia po odchode manželky zo spoločnej domácnosti nevznikol rozdiel ich životnej úrovne. Týmto zásada rovnakej životnej úrovne manželov je zachovaná, resp. je možno konštatovať, že životná úroveň manželky bola na vyššej úrovni z dôvodu, že on ako odporca a povinný po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v plnom rozsahu zabezpečoval chod domácnosti a starostlivosť tak o domácnosť, ako aj starostlivosť v súčasnosti už o plnoletých synov, z ktorých jeden sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Práve v tom je zásadný rozdiel v použití finančných prostriedkov oboch manželov a v miere osobnej starostlivosti o rodinu. Mal za to, že navrhovateľka nepreukázala existenciu a starostlivosť o spoločnú domácnosť, čo ani nebolo v jej možnostiach, nakoľko od mesiaca október 2017 nebývala v spoločnej domácnosti s odporcom a ostatnými členmi rodiny, teda deťmi. Aj napriek verbálne vysloveným požiadavkám odporcu o návrat navrhovateľky k rodine, túto možnosť bez odôvodnenia navrhovateľka odmietla. Zároveň poukázal na ustanovenie § 75ods. 2 zákona o rodine, na základe ktorého výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Teda mal za to, že manželské výživné nie je možné priznať v tom prípade, ak bolo v rozpore s dobrými mravmi.
10. V podaní zo dňa 27.6.2018 odporca žiadal, aby súd zabezpečil ako listinný dôkaz výpisy všetkých uskutočnených hovorov, SMS a MMS správ od mobilného operátora H. I. z mobilného telefónu, ktorý používala navrhovateľka hlavne hovory na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré podľa názoru odporcu patrí mužovi, s ktorým udržiava mimomanželský vzťah. 11. Tento návrh na vykonanie dokazovania súd zamietol, nakoľko súd považoval tento návrh za nedôvodný, nakoľko nesúvisí s prejednávanou vecou o manželské výživné.
12. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 navrhovateľka do zápisnice uviedla, že potom ako zo spoločného bytu odišla dňa 11.10.2017 odporca vymenil na byte zámok a to napriek tomu, že byt je v spoločnom vlastníctve, že sme spolumajitelia bytu, v ktorom zostal bývať on a náš syn. Potom, čo odišla zo spoločného bytu, si našla podnájom, za ktorý v roku 2018 platila 250,- Eur a od roku 2019 už platí 280,- Eur a okrem toho tam boli nejaké nedoplatky za elektrinu a za vodu. Ďalej uviedla, že odkedy sa zamestnala vo firme J. chodil za jej nadriadeným, ktorému tvrdil, že nezvláda svoju prácu a podobne. Mala za to, že doma bolo vždy všetko zabezpečené čo bolo potrebné pre rodinu z jej strany. To, že ju manžel osočuje a podozrieva z mimomanželského vzťahu je absolútny nezmysel.
13. Odporca na tomto pojednávaní na tvrdenia oprávnenej z vyživovacej povinnosti, že sa riadne starala o domácnosť poprel, pretože od kedy začala študovať v roku 2009 odchádzala z bytu ráno o 7:00h a prichádzala domov o 21:30h. a ešte sa venovala štúdiu. Soboty a nedele tvrdila, že odchádza do práce, že má klientelu a neskôr sa dozvedel, že sa tam stretáva s milencom.
14. Obe strany na ďalších pojednávaniach, ako aj v ďalších svojich písomných podaniach fakticky opakovali skutočnosti a tvrdenia, ktoré už uviedli v predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach priamo do zápisnice.
15. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o rodne č. 36/2005 Zb., manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
16. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že o domácnosť ktorú navrhovateľka dobrovoľne opustila sa staral odporca. V inkriminovanom období v tomto byte spolu s odporcom býval aj síce plnoletý, avšak nezaopatrený syn A. C., ktorému poskytoval odporca starostlivosť. I. A. v tom čase navštevoval vysokú školu v Prešove a pripravoval sa na svoje budúce povolanie. Z výpovede navrhovateľky, ako aj z výpisov z účtov súd zistil, že navrhovateľka výživné pre plnoletého syna A. platila vo výške 30,- Eur mesačne. Všeobecne je známe, že náklady na študenta vysokej školy hoci plnoletého spolu aj s dochádzkou do iného mesta a stravovaním počas návštevy školy dosahujú približne 300-400,- Eur mesačne. Teda súd má za to, že výživné ktoré navrhovateľka platila pre syna A. vo výške 30,- Eur nepokrývalo ani náklady na cestovné do mesta Prešov. Ostatné náklady so štúdiom uhrádzal odporca a teda podľa názoru tieto náklady sa pohybovali zo strany otca cca od 300,- Eur mesačne. Tieto skutočnosti súdu sú známe, nakoľko v tomto senáte bol prejednávaný aj návrh plnoletého nezaopatreného syna A., kde žaloval matku teda v tomto prípade navrhovateľku o určenie výživného. Čo sa týka príjmu navrhovateľky súd jej príjmu zo závislej činnosti v spoločnosti CUMULUS prirátal za rok 2018 mesačne 232,- Eur a za rok 2019 sumu 171,- Eur mesačne a tieto sumy boli súdom zistené z daňovej evidencie ako nedaňové výdavky a teda súd má za to, že tieto nedaňové výdavky navrhovateľka spotrebovala pre vlastnú spotrebu a nie za účelom podnikania. 19. Súd zároveň dožiadal daňový úrad s otázkou, či daňový subjekt je oprávnený v priebehu jedného kalendárneho roka meniť formu vedenia účtovníctva. Z odpovede daňového úradu súd zistil, že daňový subjekt v jednom roku nemôže meniť formu vedenia účtovníctva a to napríklad daňovú evidenciu na účtovnú knihu a opačne, čo navrhovateľka takto učinila. Z uvedeného mal teda súd za to, že k zmene vedenia účtovníctva u navrhovateľky došlo neoprávnene a to podľa názoru súdu z dôvodu zneprehľadnenia a poníženia daňového základu. Súd sa taktiež zaoberal aj tvrdením odporcu, že podľa jeho názoru nie je možné priznať manželské výživné, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenia jednej aj druhej strany, čo sa týka rozporu s dobrými mravmi, nebolo možné hodnoverne overiť nakoľko výpoveď jednej strany popierala strana druhá a opačne a takéto konanie ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súd nezistil.
20. Žiadne dôkazy ani jedna zo strán súdu nepredložila a teda súd otázku rozporu s dobrými mravmi vyhodnotil ako nedôvodnú .
21. Súd záverom poukazuje na to, že hoci na strane povinného bol príjem približne 1.100,- Eur a na strane oprávnenej bol príjem v roku 2018 840,- Eur a v roku 2019 786,- Eur, bral súd do úvahy výdavky povinného na výživu plnoletého nezaopatreného syna A. a to spojené hlavne s financovaním jeho štúdia a poskytovanie výživy. Z toho pohľadu má súd za to, že životná úroveň u oboch účastníkov bola na približne rovnakej úrovni a z toho dôvodu súd návrh na priznanie manželského výživného zamietol.
22. Na základe takto zistených skutočností a s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Nakoľko odporca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).