Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/37/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného W. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 05.02.2021 č. k. -34, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.04.2021 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného W. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 05.02.2021 č. k. -34 podľa , návrh odsúdeného W. N., nar. XX.XX.XXXX v Galante, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 28.04.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 29.01.2020 zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia . Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - okresný súd konštatoval jej splnenie, keďže zo záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody neboli konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej podmienky. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd konštatoval, že táto nebola splnená, pretože pri hodnotení prognózy viesť riadny život musel prihliadnuť aj na trestnú minulosť odsúdeného. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol v minulosti päťkrát súdne trestaný za rôznorodú kriminalitu, z toho jedenkrát za trestný čin krádeže a až štyrikrát sa dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Aj v súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , za čo mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 28.04.2018 uložený podmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky. Odsúdenému bol nariadený výkon tohto trestu, pretože počas plynutia skúšobnej doby sa znova dopustil protiprávneho konania, na základe ktorého sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že nič nenasvedčuje tomu, že by bol odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti - predovšetkým znova neporušiť zákaz viesť motorové vozidlá, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Proti uzneseniu okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený (č. l. 33 spisu), ktorú písomne odôvodnil (č. l. 40-41 spisu). Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť. V písomne podanej sťažnosti odsúdený uviedol, že v prípade, ak zákon umožňuje osobám s výnimkou osoby odsúdenej opätovne na doživotný trest odňatia slobody podať žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, súd argumentáciou, že osoba bola viackrát odsúdená zablokuje úspešnosť takejto žiadosti opierajúc sa o tretiu materiálnu podmienku vyžadujúcu možné očakávanie od osoby vykonávajúcej trest, že povedie riadny život. Odsúdený uvádza, že podľa jeho názoru, má takáto argumentácia prvok svojvôle z dôvodu, že niektoré osoby, ktoré sú aj opätovne odsúdené na trest odňatia slobody nepodmienečne sú podmienečne prepúšťané. Dodáva, že takouto argumentáciou súdu sa zdá, že úspešnosť takejto žiadosti môže byť len v prípade, ak bola osoba odsúdená na prvý trest odňatia slobody nepodmienečne. Súd, ktorý jeho žiadosť prejednával ho podľa jeho názoru už dopredu odsúdil, že v budúcnosti bude naďalej páchať trestnú činnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené záverom navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a sám rozhodol tak, že jeho žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovie a určí mu primeranú skúšobnú dobu. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa písmeno a), preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený aktuálne vykonáva v ÚVTOS Leopoldov trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, ktorý mu bol uložený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 28.04.2018, a ktorého výkon mu bol nariadený uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 29.01.2020

- predpokladaný koniec výkonu trestu pripadá na deň 15.11.2021

- lehota podľa uplynula dňa 15.11.2020. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej materiálnej podmienky.

Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. januára 2018)

Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS vyplynulo, že počas výkonu trestu odňatia slobody bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. V kolektíve odsúdených je pokojný, prípadným konfliktom sa snaží vyhýbať a pri ich riešení sa snaží o spoluprácu s pedagogickým personálom. Počas výkonu trestu bol disciplinárne odmenený dvakrát, naposledy dňa 23.11.2020 za dlhodobé pozitívne výsledky dosahovanej pri plnení pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný počas výkonu trestu nebol. Stanovené ciele programu

zaobchádzania priebežne plní. Resocializačná prognóza odsúdeného sa vzhľadom na strednej riziko sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie a priznal experimentovanie s návykovými látkami v minulosti. Odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu a riaditeľ Ústavu ho odporučil podmienečne prepustiť s dohľadom. Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňovala obavu, že v prípade podmienečného prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti. Krajský súd rovnako poukazuje na odpis Registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný za rôznorodú kriminalitu, z toho jedenkrát za trestný čin krádeže a až štyrikrát sa dopustil trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa . Hľadí sa na neho ako na špeciálneho recidivistu vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. V súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , za čo mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 28.04.2018 uložený podmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 roky. Odsúdenému bol nariadený výkon tohto trestu, pretože počas plynutia skúšobnej doby sa znova dopustil protiprávneho konania, na základe ktorého sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Preto okresný súd správne dospel k záveru s ktorým sa stotožňuje aj sťažnostný súd, že odsúdeného od páchania trestnej činnosti neodradila ani bezprostredná hrozba výkonu trestu odňatia slobody a ani skutočnosť, že už vo výkone trestu odňatia slobody za taký istý trestný čin raz bol, ale namiesto toho znova spáchal rovnaký trestný čin. K sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd iba záverom konštatuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Zároveň sťažnostný súd poukazuje aj na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá je menej priaznivá. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou, či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Preto na základe vyššie uvedeného je sťažnostný súd rovnakého názoru ako okresný súd, že trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. V prípade odsúdeného teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa písmeno c/ .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.