Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-47-2020.pdf
PDF · 92.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloletého: X. zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, otec - V., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd s účinnosťou od 10.09.2020 zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého X. na sumu 180 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci.
II. Zročné výživné v sume 330,33 € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 € mesačne spolu s bežným výživným až do úplného splatenia dlhu nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročnou celá dlžná suma.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.05.2015 č. k. 25P/143/2014-73.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého návrhom doručeným súdu dňa 10.09.2020 navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca tak, že táto bude vo výške 300 eur mesačne. Uviedla, že naposledy výšku vyživovacej povinnosti otca upravoval súd rozsudkom č. k. 25P/143/2014-73, právoplatným 10.06.2015, kedy schválil dohodu rodičov, v ktorej sa otec maloletého zaviazal uhrádzať mesačne výživné na maloletého vo výške 130 eur mesačne. Uviedla, že od poslednej úpravy uplynulo 5 rokov, výdavky na maloletého sa odvtedy zvýšili, maloletý sa venuje futbalu, floorbalu, navštevuje už tretí ročník základnej školy (v čase poslednej úpravy mal 4 roky). Súčasné výdavky maloletého tak v prevažnej miere hradí matka. V čase podania návrhu matka pracovala pre spoločnosti M. a M. s priemerným mesačným príjmom okolo 850 eur mesačne. Okrem maloletého má matka syna z ďalšieho manželstva, F. ktorého má taktiež zvereného do osobnej starostlivosti. Matka zároveň poberá rodinné prídavky v celkovej výške 49,90 eur. Podľa vedomosti mal otec pracovať ako J. s mesačným príjmom, ktorý by podľa jej odhadov mohol dosahovať výšku okolo 1187 eur btto. Otec o maloletého nejaví záujme, netrávi s ním čas. Mesačné výdavky na maloletého vyčíslila matka sumou 504,50 eur (30 eur školské obedy, 25 eur školská družina, 10 eur školské aktivity, 20 eur školské potreby, 13 eur škola v prírode, 5 eur lyžiarsky výlet, triedny fond 2 eurá, rodičovské združenie 2,50 eur, floorbal 12 eur, futbal 25 eur, výbava na krúžky 20 eur, strava 200 eur, obuv a odevy 40 eur, hygiena a kozmetika 50 eur, zdravotná starostlivosť 10 eur, dovolenky a rekreačné pobyty 30 eur, doprava 10 eur). Mesačné výdavky matky spolu s výdavkami na domácnosť vyčíslila sumou 1.080 eur mesačne (450 eur na bývanie, 200 eur na stravu, 30 eur na oblečenie, 20
eur na hygienu a kozmetiku, 240 eur na splátku úveru, 50 eur na dopravu, 50 eur na mobilný telefón, 10 eur na zdravotnú starostlivosť, 30 eur na dovolenky a rekreačné pobyty). Matka neskôr doplnila, že pracovný pomer dohodou k 30.11.2020 ukončila, nakoľko náplň práce (krupierka v herni) ju obmedzovala v starostlivosti o deti, zároveň jej prekážalo správanie zákazníkov, ktorí sa často správali agresívne. Od 10.11.2020 začala podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti rýchleho občerstvenia, na rozbeh podnikania jej priateľka požičala sumu 8.000 eur, mesačne jej spláca 100 eur. Súčasné výnosy z podnikania jej postačujú len na krytie mesačných výdavkov bez akejkoľvek možnosti tvorby rezerv. Na mladšieho syna, F. jej jeho otec uhrádza výživné 200 eur mesačne. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva s deťmi a priateľkou v prenajatom byte, kde uhrádza polovicu nájmu vo výške 365 eur mesačne. Výdavky na záujmovú činnosť maloletého X. má matka síce v súčasnosti znížené, s ohľadom na pandemickú situáciu, tie sa jej však obnovia, nakoľko očakáva, že sa obnoví aj záujmová činnosť.
2. Otec maloletého nesúhlasil s návrhom na určenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému na matkou maloletého navrhovanú sumu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletého, a listinami založenými účastníkmi konania v priebehu konania do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
3.1. Z výsluchu matky súd zistil, že výdavky maloletého sa oproti obdobiu, kedy chodil do škôlky zvýšili. Začal navštevovať školu, sú s tým spojené vyššie náklady, navštevuje floorbal a futbal. Matka zmenila v jeseni 2020 prácu, otvorila si živnosť v oblasti rýchleho občerstvenia. Otec sa synovi nevenuje. Matka býva v Z. v X., v prenajatom byte. Nájomné platí vo výške 1, druhú polovicu uhrádza kamarátka, ktorá s ňou v byte býva. Záujmová činnosť maloletého v súčasnosti neprebieha kvôli pandémii, uhrádza okolo 90 eur na sezónu za futbal, za floorbal v súčasnosti neplatí. Spláca úver na auto a má tiež pôžičku od priateľky (na rozbeh podnikateľskej činnosti), s ktorou spolu býva v prenajatom byte, ktorú spláca splátkami vo výške 100 eur mesačne.
3.2. Z výsluchu otca súd zistil, že matka maloletého na neho asi pred piatimi mesiacmi podala oznámenie pre neplatenie výživného. Dôvodom neuhrádzania bola podľa otca pandemická situácia. Uviedol, že má tiež iné dlhy, časť vo výške asi 3.000 eur za neho vyplatili príbuzní, teraz im to bude musieť splatiť. Za prostriedky z čerpaných úverov zakupoval elektroniku, napr. telefón, smart hodinky). Niekedy na konci mesiaca apríl/2021 by mal mať pojednávanie v civilnom spore, kde je žalovaný bankou, jedná sa o úver z roku 2015, ktorý čerpal kvôli zakúpeniu auta. V súčasnosti pracuje ako B. dosahuje príjem okolo 500 eur netto. Pokiaľ ide o výdavky, 150 eur platí za bývanie svojej matke, 200 eur má výdavky na stravu, spoločnosti R.. uhrádza splátky spolu 60 eur (20 eur a 40 eur) z úverov za nákup televízie a telefónu, spoločnosti Orange platí 70 eur za telefón a internet a zároveň úhradu cestovných lístkov MHD prostredníctvom telefónu.
3.3. Z rodného listu maloletého, F., súd zistil, že matka maloletého má okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
3.4. Z rozsudku č. k. 25P/143/2014-73 zo 04.05.2015 súd zistil, že naposledy bola voči maloletému upravená vyživovacia povinnosť schválenou dohodou rodičov, schválenou rozsudkom právoplatným 21.06.2015, v ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne.
3.5. Z dokladov o príjme matky maloletého za roky 2019 a 2020 súd zistil, že matka maloletého dosiahla v roku 2019 celkový príjem v spoločnosti M. vo výške 2.695,71 eur (v septembri 323,33 eur, v októbri 785,48 eur, v novembri 806,701 eur, v decembri 780,19 eur). V roku 2020 dosiahla matka v spoločnosti M. príjem 8.372,55 eur (v januári 832,14 eur, vo februári 1.790,84 eur, v marci 459,84 eur, v apríli 0 eur, v máji 42,15 eur, v júni 848,07 eur, v júli 763,88 eur, v auguste 902,95 eur, v septembri 845,86 eur, v októbri 752,97 eur, v novembri 1.134,85 eur, v decembri 0 eur. V spoločnosti M. dosiahla matka v roku 2019 netto príjem spolu 243,88 eur (v septembri 33,43 eur, v októbri 70,15 eur, v novembri 70,15 eur, v decembri 70,15 eur). V roku 2020 dosiahla v spoločnosti M. matka príjem 596,47 eur (v januári 70,15 eur, vo februári 70,15 eur, v marci 31,91 eur, v apríli 0 eur, v máji 3.36 eur, v júni 70,15 eur, v júli 70,15 eur, v auguste 70,15 eur, v septembri 70,15 eur, v októbri 70,15 eur, v novembri 70,15 eur. Z dohôd o skončení pracovného sporu súd zistil, že so spoločnosťou M. ukončila matka pracovný pomer k 30.11.2020 a so spoločnosťou M. matka rozviazala dohodu o pracovnej činnosti k 30.11.2020.
3.6. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení z 10.11.2020 súd zistil, že matka získala oprávnenie na výkon činnosti v oblasti poskytovania služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu a na administratívne služby od 10.11.2020.
3.7. Z čestného vyhlásenia z 25.10.2020 súd zistil, že F.oskytla v tento deň matke pôžičku vo výške 8.000 eur, ktorá má byť až do jej splatenia splácaná v splátkach 100 eur mesačne.
3.8. Z osvedčenia o evidencii súd zistil, že matka je vlastníčkou motorového vozidla O..
3.9. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzavretej s G. súd zistil, že matka si od banky požičala sumu 16.000 eur, s mesačnou splátkou vo výške 233 eur, s tým, že prvá splátka bola splatná 20.02.2020.
3.10. Z nájomnej zmluvy súd zistil, že matka si spolu s F. prenajala dňa 26.09.2020 prenajala byt, kde nájomné za celý byt spolu s platbami za služby spojenými s užívaním bytu predstavuje spolu sumu 730 eur mesačne. 3.11. Z potvrdení o poberaní prídavku na dieťa súd zistil, že v roku 2019 matka poberala na deti prídavky spolu v sume 46,68 eur mesačne, v roku 2020 spolu v sume 49,90 eur mesačne.
3.12. Z dokladov o príjme otca súd zistil, že v mesiaci december 2020 dosiahol otec netto príjem vo výške 480,86 eur, v mesiaci január 2021 508,44 eur, v mesiaci február 2021 508,44 eur.
3.13. Z výziev adresovaných otcovi spoločnosťou R. súd zistil, že táto spoločnosť evidovala voči otcovi viacero pohľadávok, v súvislosti pohľadávkou 6068873 sumu 85,09 eur, v súvislosti s pohľadávkou č. 6125224 sumu 644,46 eur, v súvislosti s pohľadávkou 552001 sumu 312 eur, v súvislosti s pohľadávkou 55200019 sumu 533,04 eur, v súvislosti s pohľadávkou 6068574 sumu 187,88 eur, v súvislosti s pohľadávkou 6125171 sumu 405,27 eur, v súvislosti s pohľadávkou č. 6125224 sumu 643064 eur.
4. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Súd sa v súvislosti s návrhom matky maloletého zaoberal otázkou, či došlo od posledného rozhodovania k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške vyživovacej otca voči maloletému X.. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody v roku 2014 súd vychádzal na strane matky zo skutočnosti, že bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok, bola vydatá, jej vtedajší manžel bol E.. Otec dosahoval pred schválením rodičovskej dohody v mesiacoch jún až december 2013 priemerný mesačný príjem 618,74 eur, a v mesiacoch januára až november 2014 v priemere 673,20 eur. Maloletý mal v tom čase 4 roky. V súčasnosti matka ukončila predchádzajúci pracovný pomer (ako aj dohodu o pracovnej činnosti) a začala podnikať v oblasti rýchleho občerstvenia. Príjmom, ktorý dokáže
vygenerovať, pokryje svoje súčasné potreby, ako aj potreby maloletého X.. Otec pracuje ako B., jeho čistý príjem sa mesačne pohybuje okolo 500 eur. Zrejmá zmena pomerov nastala u maloletého X., ktorý mal v čase rozhodovania súdu takmer 10 rokov, navštevuje základnú školu, má športové aktivity (floorbal, futbal), a aj náklady na stravu a oblečenie sú u neho vyššie, ako boli vo veku štyroch rokov. Je pravdou, že v dôsledku pandémie ochorenia Covid - 19 sú aj športové aktivity detí utlmené, do budúcna je však možno očakávať v tejto oblasti uvoľňovanie opatrení, napokon, už aj v čase rozhodovania súdu k postupnému uvoľňovaniu protipandemických opatrení dochádzalo. Samotný otec matkou vyčíslené výdavky na maloletého nespochybňoval, s návrhom nesúhlasil, pričom to odôvodňoval tým, že matka na neho podala trestné oznámenie a tiež tým, že musí plniť svoje záväzky tak voči spoločnosti, ktorá má voči nemu pohľadávka (R..), voči príbuzným, ktorý za neho vyplatili časť jeho záväzkov, pričom voči nemu zároveň eviduje pohľadávku aj M. ktorá voči nemu podala žalobu. Otec samotný uvádzal výdavky spojené s bývaním vo výške 150 eur mesačne (ako príspevok svojej matke), na stravu vo výške 200 eur mesačne. Uviedol tiež, že uhrádza mesačne spoločnosti splátky vo výške spolu 60 eur (pričom má zároveň záväzky voči príbuzným, ktorí za neho uhradili jeho záväzky). Uviedol tiež, že má za telekomunikačné služby náklady mesačne okolo 70 eur (sú v tom zahrnuté náklady na telefón, internet a platbu MHD lístkov prostredníctvom SMS). Ani samotný otec neuvádzal žiadne zdravotné problémy, ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvňovať zárobkové možnosti otca. Súd preto mal za to, že s ohľadom na možnosti pracovného trhu v meste Z., kde otec žije, je v jeho možnostiach zaobstarať si vyšší príjem, ako deklaroval), aj na samotnej pozícii sa v rámci SR pohybuje plat pomocného kuchára od 623 do 997 eur (podľa zdroja www.platy.sk <http://www.platy.sk>). Otec si musí byť vedomý skutočnosti, že výživa jeho maloletého dieťaťa má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami. V tejto súvislosti nie je bez významu skutočnosť, že časť záväzkov otca vznikala v súvislosti s obstaraním vecí, ktoré nepredstavujú nevyhnutnú potrebu (napr. mobilný telefón, smart hodinky, televízor). Aj pri prihliadnutí na súčasný príjem otca a ním deklarované výdavky tak súd považoval za primeranú výšku vyživovacej povinnosti voči maloletému X. vo výške 180 eur mesačne. Túto výšku výživného súd považoval za primeranú po zohľadnení súčasných potrieb maloletého, možností otca, ako aj po prihliadnutí na možnosti matky a skutočnosť, že matka výlučne sama vykonáva starostlivosť o maloletého. Nakoľko bol návrh matky doručený súdu 10.09.2020, otcovi vznikla povinnosť uhradiť zročné výživné v celkovej výške 330,33 eur (ako rozdiel medzi doterajšou výškou vyživovacej povinnosti 130 eur mesačne a novou výškou 180 eur mesačne, teda 50 eur za celé mesiace 10/2020 až 03/2021 (spolu 300 eur) a za mesiac september 2020 pomerných 30,33 eur). Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach vo výške 30 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným.
11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Právo na podanie odvolania nemajú matka maloletého a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Bratislave 06.04.2021
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Magdaléna Gubová sudca