Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-86-2021.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/86/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobcu: Martian Logic s. r. o., Jalovcová 5A, Bratislava 831 01, IČO: 36 854 280, zastúpený: Advokátska kancelária - JUDr. Alexandra Skybová, s. r. o., Záhradnícka 51, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 50 767 526, proti žalovanému: KRAUS Co., s.r.o., Trnavská 9, Bratislava 831 04, IČO: 36 821 438 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1) Dňa 19.03.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predmetným návrhom žalobca žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na majetok žalovaného a to právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na bankovom účte číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v N. D., O.., sídlo A. R. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 28.965,70 eur, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu Martian Logic s. r. o., sídlo: Jalovcová 5A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 854 280 na majetok žalovaného KRAUS Co., s.r.o., sídlo: Trnavská 9, Bratislava 831 04, IČO: 36 821 438, a to na právo na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na bankovom účte číslo I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenom v T. D., O..I.., sídlo H. R.K. X, XXX XX D. X, X.: XX XXX XXX, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 28.965,70 eur, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.
2) Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil nasledovne: Žalobca ako nájomca a spoločnosť EUMED.SK s.r.o. IČO: 35 836 300 ako prenajímateľ uzatvorili dňa 27.01.2017 Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností - stavby so súp. č. XXXX (iná budova), postavenej na pozemku parcela P. č. XXXX/XX. Dňa 19.07.20217 došlo k zlúčeniu spoločností EUMED.SK so spoločnosťou Vigos GAMA. Spoločnosť EUMED.SK v dôsledku zlúčenia zanikla a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Vigos GAMA. Následne po zlúčení spoločností bol žalobca oslovený pani A. J. ako konateľkou spoločnosti žalovaného na podpísanie novej, a to už podnájomnej zmluvy na priestory, ktoré už žalobca užíval na základe zmluvy o nájme. Podľa jej tvrdenia mal žalovaný podpísanú nájomnú zmluvu so spoločnosťou EUMED.SK na priestory už skôr ako bola uzatvorená zmluva o nájme, a to už dňa 16.03.2015. Preto pripravila znenie podnájomnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 31.10.2017. V podnájomnej zmluve v článku II. odsek 1. je uvedené: „Nájomca prehlasuje, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.03.2015 je výhradným a jediným nájomcom nižšie uvedenej nehnuteľnosti, s právom prenajímateľa predmetnú nehnuteľnosť ďalším subjektom, podnájomcom. Výhradná zmluva o nájme nehnuteľností - stavby je uzavretá medzi majiteľom nehnuteľnosti a nájomcom na dobu určitú, a to do 15.03.2025. Zároveň má nájomca zriadené obligačné predkupné právo na nižšie špecifikovanú nehnuteľnosť. Na základe tohto je oprávnenia sa uzatvára s podnájomcom táto
zmluva. Touto zmluvou prenecháva nájomca podnájomníkovi za dohodnuté nájomné na dočasné užívanie priestory v nehnuteľnosti, a to v stavbe...“ Žalobca opakovane žiadal žalovaného o predloženie nájomnej zmluvy medzi žalovaným a EUMED.SK, avšak neúspešne. Žalobca osobne kontaktoval K.. I., vtedajšieho konateľa spoločnosti EUMED.SK za účelom poskytnutia kópie nájomnej zmluvy zo 16.03.2015. Na osobnom stretnutí K.. I. uviedol, že uvedená nájomná zmluva neexistuje. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na personálne a majetkové prepojenie medzi spoločníkom pani A. J. a konateľom v obchodnej spoločnosti Vigos GAMA. Žalobca má za to, že existuje dôvodná obava, že žalovaný bude mariť uspokojenie žalobcu pohľadávky žalobcu, vzhľadom na doterajšie konanie žalovaného, ktorý vedel, že nie je nájomcom nehnuteľnosti, napriek tomu sa za nájomcu vydával. Peňažná pohľadávka žalobcu pozostáva z bezdôvodného obohatenia za uhradené nájomné vo výške 22.545,60 eur, ktoré žalobca žalovanému plnil z neplatného právneho úkonu. Žalobca poukázal na súvisiace súdne spory medzi žalobcom a spoločnostiam personálne prepojenými s pani A. J., ktoré sú vedené na Okresnom súde Bratislava III podľa sp.zn. 23Cb/280/2020, sp.zn. 26Cb/1/2021, sp.zn. 26Cb/33/2021.
3) Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné rozhodnúť o návrhu formou zabezpečovacieho opatrenia súd sa oboznámil s listinnými dokladmi, ktoré žalobca založil do spisu: Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 31.10.2017, Čestné vyhlásenie K.. K. I. zo dňa 17.07.2020, Výpis z účtu žalovaného, ktorým preukazuje úhradu nájomného v období od 04.12.2017 do 14.09.2018, Výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, k.ú. C., Upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu vydané Okresnou prokuratúrou Bratislava III, adresované spoločnosti Martian Logic s.r.o.
4) Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5) Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6) Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pred
nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
7) Zo zákonnej formulácie na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné aby bol spôsobilý predmet záložného práva, ktorý môže byť vec, právo, iná majetková hodnota. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s ustanovením § 127 CSP ako je všeobecne náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. K spôsobilému predmetu záložného práva, ktorá nie je len vec, s odkazom na ust. § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že záloh môže byť vec, právo iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak konkrétne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel. Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť obchodný podiel, cenné papiere a podobne. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že podmienkou, aby bolo záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosť zálohu je to tiež záložný výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Tento element je veľmi významný a je na prospech navrhovateľa, aby sa vysporiadal s otázkou prevoditeľnosti zálohu najmä z dôvodu, aby mohol zabezpečovacie opatrenie plniť svoj zmysel. Na druhej strane máme za to, že súd by mal s poukazom na § 185 ods. 2 CSP vykonať dôkazy na to, či rozhodnutie bude vykonateľné. Hoci v prípade uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia hovoríme o vykonateľnosti v pravom slova zmysle, máme na mysli tzv meritórnu vykonateľnosť, t.j., či v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. (Veľký komentár k CSP, nakladateľstvo C. H. Beck, rok vydania 2016, k § 343, strana 1157).
8) V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha práva na vyplatenie peňažných prostriedkov vo výške 28.965,70 eur, z dvoch účtov (bod 1 uznesenia). Pričom tvrdil, že žalovaný sa obohatil o sumu 22.545,60 eur. Z návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je jednoznačné, kto je majiteľom účtu vedeného v T. D., O..I.. Súd len porovnaním návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a Zmluvy o podnájme nebytových priestorov identifikoval majiteľa účtu v N. D.. Tak ako súd uviedol v bode 7 uznesenia, z návrhu vôbec nie je zrejmé, či bude reálny výkon záložného práva, pretože podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva je jeho prevoditeľnosť. Z predložených listinných dokladov tento stav nevyplýva. Keďže žalobca nesplnil jednu s podmienok, aby súd vyhovel návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nepreukázanie spôsobilosti predmetu záložného práva, súd návrh zamietol. Súd neskúmal, či bola v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, či v správaní žalovaného je možné konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu.
9) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Žalovanému v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.