Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-44-2021.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/44/2021
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - otca P. a matky E., o návrhu navrhovateľky O., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením dočasne zveruje maloletého dieťaťa F. do náhradnej starostlivosti navrhovateľky O..
II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa F., sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia od 01. 04. 20201 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa F. sumou 100 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia od 01. 04. 2021 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
IV. Neodkladné opatrenie p l a t í do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/44/2021.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 01. 04. 2021 na tunajší súd návrh na zverenie maloletého F., do náhradnej osobnej starostlivosti. S týmto návrhom súčasne podala aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 367 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) - odovzdanie maloletého do jej starostlivosti.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že maloletý F. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, matky E. a otca P.. Po odchode otca maloletého zo spoločnej domácnosti sa o maloletého F. starala jeho biologická matka, ktorá si však našla novú známosť a spolu novým priateľom L. viackrát odišla za prácou mimo domu. V tom čase sa o maloletého starala navrhovateľka. Naposledy odišla matka maloletého z miesta trvalého bydliska spoločne s priateľom v novembri 2020, údajne za prácou, avšak pod toho času sa späť k maloletému synovi nevrátila. Zároveň sa od toho času o syna vôbec nezaujíma, nekontaktuje ho žiadnym spôsobom. Rovnako odvtedy neprispieva na jeho výživu žiadnymi finančnými prostriedkami a ani iným spôsobom materiálne nezabezpečuje starostlivosť a výživu maloletého dieťaťa. Otec nemá vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin a vývoj maloletého dieťaťa, o syna sa však zaujíma a dobrovoľne prispieva na jeho výživu sumou 100 eur mesačne. Navrhovateľka vychovávala maloletého od narodenia, nakoľko bývali v spoločnej domácnosti. Vychovávala ho vždy aj čase, kedy jeho matka opustila spoločnú domácnosť. Navrhovateľka má maloletého veľmi rada, je medzi nimi blízky vzťah a má záujem sa o neho starať a zabezpečovať starostlivosť o neho aj v budúcnosti. Je zdravá, netrpí žiadnymi ochoreniami, ktoré by jej mohli brániť v starostlivosti o maloletého. Je spôsobilá na právne
úkony v plnom rozsahu. Býva sama spolu s maloletým F. v nájomnom mestskom byte. Toho času je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi. Iný príjem nemá.
Vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého nedokážu riadne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, preto sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti.
3. K návrhu pripojila rodný list maloletého dieťaťa, F., z ktorého mal súd za preukázané, že maloletý F. sa narodil v A. matke E. a otcovi P..
4. Podľa výpisu z lustrácie registra Sociálnej poisťovne je otec maloletého zamestnaný v spol. X.., a to od 08. 10. 2020 s priemerným mesačným zárobkom okolo 500 - 550 eur.
5. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 330 ods. CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
7. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
8. V zmysle § 44 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine) v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je náhradná osobná starostlivosť.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
9. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
11. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).
12. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených.
13. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu je súd toho názoru, že je potrebné vydať neodkladné opatrenie. V súčasnosti matka ani otec maloletému osobnú starostlivosť neposkytujú, nakoľko matka maloletého sa od novembra 2020 zdržiava na neznámom mieste a otec maloletého pracuje mimo trvalého bydliska a nemá vytvorené podmienky pre zdravý vývoj a vývin maloletého dieťaťa. Matka maloletého sa o syna, od času kedy opustila Q. nezaujíma, nekontaktuje ho. Otec maloletého sa o syna síce zaujíma, no nemá vytvorené podmienky, aby sa o neho mohol starať. Súd zistil, že toho času je zamestnaný v spol. X., ktoré sa nachádza v okrese Medzilaborce. V súčasnej dobe sa však o maloletého stará a poskytuje mu celodennú starostlivosť práve navrhovateľka, ktorá sa o maloletého starala od narodenia, keďže žila s matkou maloletého v spoločnej domácnosti. Podľa zákona o rodine má náhradná osobná starostlivosť prednosť pred ústavnou starostlivosťou, pričom pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
Súd zistil, že rodičia sa o maloletého nestarajú, pričom v súčasnej dobe navrhovateľka maloletému zabezpečuje celodennú starostlivosť a zároveň aj prejavila záujem o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletého, aby starostlivosť o neho v súčasnej situácii zabezpečovala navrhovateľka. Nakoľko záujem na priaznivom psychickom, fyzickom a sociálnom vývoji maloletého dieťaťa si vyžaduje urýchlene riešiť situáciu v ktorej sa ocitol a vzhľadom na vyššie uvedené, súd podľa § 367 CMP nariadeným neodkladným dočasne zveril maloletého F. do náhradnej starostlivosti navrhovateľky O.
14. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletých súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto matku maloletých odo dňa podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého F., sumou minimálneho výživného, t. j. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s poukazom na to, že súd môže neodkladným opatrením uložiť povinnému povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Rovnako otca maloletého dieťaťa odo dňa podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého syna sumou 100 eur mesačne, nakoľko v jeho prípade aj podľa potvrdenia navrhovateľky prispieva na výživu maloletého syna aj v súčasnej dobe takouto čiastkou a je aj v súčasnej dobe zamestnaný, a to od 08. 10. 2020 v spol. X. Výživným určeným neodkladným opatrením sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany rodičov súd v tejto súvislosti nevykonáva v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie, a teda nezisťuje dôkladne majetkové potreby rodičov a bližšie všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže takéto dokazovanie by prekračovalo rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie bude vykonávané a bude zohľadnené až v konaní o veci samej.
16. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým skončí konanie vo veci samej.
17. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a platí do rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.
V zmysle § 367 ods. 3 CMP výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný, len čo bolo uznesenie vyhotovené.
V zmysle § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP výrok II. tohto uznesenia je vykonateľný doručením uznesenia matke maloletých.
V zmysle § 332 ods. 1 CSP v spojení s § 2 CMP výrok III. tohto uznesenia je vykonateľný doručením uznesenia otcovi maloletých.