Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Csp-93-2020.pdf
PDF · 84.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Csp/93/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany, sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci žalobcu : MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, IČO: 043 55 211, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3479/3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, proti žalovanej: Ľ. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. I. U.Z., U..Č.. N.. I. XXXX/X, XXX XX U., o zaplatenie 300,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 300,00 Eur ,úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 300,00 Eur od 23.3.2017 do zaplatenia to všetko formou splátok vo výške 20.00 € mesačne splatných k 28. dňu daného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a exekúcie prípade neplatenia.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
l. Žalobca podal dňa 19.11.2020 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne do zaplatenia, ktorú žalobcu odôvodnil tak, žalovaná sa prostredníctvom webovej stránske registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 300 eur, pričom pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o pôžičke ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé. Na základe zmluvy o pôžičke č. 496792 zo dňa 15.2.2017 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaná zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 85 eur, tj. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 385 eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke, stal sa jej dlh splatným a to dňom 15.3.2017. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS správ alebo emailov, pričom na ich upomienky nereagovala a telefonicky sa im s ňou nepodarilo skontaktovať. Dňa 3.12.2019 bola žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu , avšak žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žalobcovi žiadnu platbu.
2./ Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 22.5.2020 platobný rozkaz pod sp. zn. 7UP/425/2020 , v ktorom bol žalovaná zaviazala zaplatiť istinu vo výške 300 eur s príslušenstvom a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 121, 42 eur do zaplatenia, pričom predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej a z tohto dôvodu s poukazom na súhlas žalobcu s pokračovaním v konaní bola vec postúpená Okresnému súdu Topoľčany na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaná si žalobu prevzala dňa 30.11.2020, pričom na pojednávaní dňa 7.4.2021 uviedla, že pohľadávku žalobcu uznala v celom rozsahu a žiada, aby ju mohla splácať po 20 eur mesačne s poukazom na jej sociálnu situáciu, nakoľko je nezamestnaná a má 62 rokov.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom - výpisom z Obchodného registra na čl. 9 - 12, zmluvou o úvere na čl. 13 - 14, všeobecnými podmienkami na čl. 15 - 19, upomienkami na čl. 20 - 23, výzvou na okamžité uhradenie dlžoby na čl. 24 a zistil tento skutkový stav:
Strany v spore uzatvorili dňa 15.2.2017 zmluvu o úvere č. 495792, išlo o jednorazový, bezúčelový úver vo výške 300 eur, kde úroková sadzba bola vo výške 0% a poplatok za poskytnutie úveru 85 eur , s dňom splatnosti 15.3.2017 , tj. s dobou trvania spotrebiteľského úveru 28 dní. Žalovaná bola upomienkami zo dňa 17.3.2017, 20.3.2017, 15.6.2017, 21.6.2017 viackrát vyzvaná na zaplatenie predmetného dlhu dňa 8.1.2020 jej bola poslaná výzva na okamžité uhradenie dlžoby.
4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériá jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplatu ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a, b) zák. č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. f), písm. k), písm. x), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade predmetnej pôžičky o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.
Podľa § 232 ods. 3,4 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky , vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
5. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v predmetnom konaní súd posudzoval spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobca mal postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa, vo veci tak išlo o spotrebiteľský spor / § 290 a nasl. CSP/ . Samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.2.2017 nebolo medzi stranami sporné a žalobca k žalobe priložil aj jej písomné vyhotovenie. Súd podrobil uvedenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole, pričom dospel k záveru, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva má požadované náležitosti v zmysle všeobecných ustanovení podľa Občianskeho zákonníka ako aj osobitných ustanovení podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška poskytnutého spotrebiteľského úveru, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, výška splátok, počet splátok , dátum splatnosti ako aj iné zákonom požadované záležitosti a zmluva bola stranami riadne podpísaná. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za to, že nárok ktorým žiadal žalobca priznať istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a úrok z úveru je dôvodný. Žalovaný proti výške žalovanej sumy nevzniesol žiadne námietky , ani v spotrebiteľskom spore súd okrem neprijateľných zmluvných podmienok nevykonáva dokazovanie na preukázanie tvrdení / skutočností/, ktoré spotrebiteľ nepredniesol a to ani cez ustanovenie § 295 CSP. Pokiaľ spotrebiteľ ako žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, stanú sa tieto tvrdenia nespornými / § 151 ods. 1 CSP/, preto akéhokoľvek dokazovanie nie je v tomto prípade pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné / § 295 prvá veta CSP/ a nesporné tvrdenia strán sa stanú pre účely rozhodnutia vo veci zisteným skutkovým stavom / § 215 ods. 1 a 2 CSP/. Súd v spotrebiteľskom spore z vlastnej iniciatívy / bez návrhu / skúma len existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, pričom za skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok / t.j. ustanovení , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa/nemožno považovať posudzovanie splnenia zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere / § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. /. Okrem dlžnej istiny žiadal priznať žalobca aj úroky z omeškania s tým, že podľa názoru súdu je tento nárok odôvodnený a to s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, nakoľko bolo preukázané, že od 23.3.2017 sa dostala žalovaná do omeškania.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Súd vyhovel žalobe žalobcu a žalobca má preto ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).