Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-7-2021.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. apríla 2021 v Košiciach takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. T., nar. 2. marca XXXX v W., trvale bytom W., X. XXX/XX, adresa na doručovanie písomností T. W., C. X/XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS W. od novembra 2020,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 01. 11. 2020 v čase okolo 21.00 hod. v objekte Železničnej stanice na Staničnom námestí č. 11 v Košiciach, v priestore vyhradenom pre fajčiarov situovanom na nástupišti č. 1, pristúpil k zdravotne ťažko postihnutej osobe G. J., ktorý v danom čase telefonoval a požiadal ho o poskytnutie cigarety, čomu menovaný vyhovel a ľavou rukou vybral z vrecka bundy krabičku cigariet, ktorou obvineného ponúkol, avšak v tom momente mu obvinený počas telefonovania vytrhol z pravej ruky mobilný telefón zn. Samsung, typ Galaxy A20e, s ktorým sa dal na útek napriek výzvam poškodeného na vrátenie telefónu, ktorý ho neprenasledoval z dôvodu obmedzenia pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu ťažkého stupňa, čím tak poškodenému G. J., spôsobil obvinený krádežou mobilného telefónu škodu v celkovej výške 149,34 Eur,
t e d a
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
č í m s p á c h a l
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
A za to mu súd
u k l a d á
podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4 a § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie prečítaním výsluchu obžalovanej, výsluchom poškodeného, výsluchom znalcov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaný T. T. na hlavnom pojednávaní v zásade vyžil svoje právo a odmietol vypovedať a nevyjadril sa ani k žiadnemu z vykonaných dôkazov. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní obžalovaný v procesnej pozícii obvineného uviedol, že s poškodeným sa stretol ešte pred stanicou, kde ho tento pozval na cigaretu a spolu fajčili oproti hlavnému vchodu do železničnej stanice. Potom si ešte išli spolu zapáliť cigaretu niekde na peróne. Spolu si sadli na lavičku a zapálili si cigaretu, pri fajčení poškodený vytiahol mobilný telefón a začal si čítať správy a potom začal obžalovanému ukazovať nejaké fotky v telefóne. Potom poškodený podal obžalovanému svoj telefón, že ak chce, aby si pozrel fotky. Obžalovaný v tom momente sa zdvihol z lavičky a odišiel preč aj s telefónom poškodeného. Potom po nejakom čase sa vrátil na železničnú stanicu, kde ho zadržali policajti aj s telefónom. Obžalovaný v prípravnom konaní uvádzal, že si nevšimol nijaký zdravotný hendikep na poškodenom.
Svedok poškodený G. J. vo svojej výpovedi ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, zhodne uviedol, že keď sedel na lavičke na peróne prvého nástupišťa a telefonoval, prišil k nemu obžalovaný a slušne si vypýtal cigaretu. Keď poškodený vyberal z bundy krabičku cigariet, aby obžalovaného ponúkol, obžalovaný mu vytrhol z ruky mobilný telefón a rozbehol sa preč. Poškodený za ním nevládal utekať, pretože mal problém s bedrovým kĺbom, avšak počínanie páchateľa oznámil policajnej hliadke, ktorá sa nachádzala v budove stanice. Predtým ako došlo k odcudzeniu jeho mobilného telefónu obžalovaným, sa poškodený s obžalovaným nestretol, nerozprával, ani spolu nefajčili. Poškodený poprel, aby obžalovanému čokoľvek ukazoval vo svojom mobilnom telefóne.
Z úradného záznamu na čl. 6 inter alia vyplýva, že poškodený policajnej hliadke, ktorá bola prítomná na železničnej stanici, nahlásil krádež svojho mobilného telefónu, ku ktorej malo dôjsť tak, že keď fajčil vo vyhradenom priestore na prvom nástupišti, pristúpil k nemu neznámy muž, ktorý si vypýtal cigaretu a keď poškodený vytiahol balíček cigariet, uvedený neznámy muž mu vytrhol z ruky mobilný telefón a ušiel , pričom dal hliadke polície aj popis podozrivého, ktorá uvedenú podozrivú osobu s odstupom času zadržala.
Zo zápisnice a potvrdenia o vydaní veci na čl. 116-120 vyplýva, že obžalovaný vydal mobilný telefón, ktorý patrí poškodenému dňa 2.11.2020 o 02.35 hod. na výzvu polície.
Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, ktorý vypracovala znalkyňa T.. U. Z. na čl. 75-109, vyplýva záver, že obžalovaný je príčetný, vrátane toho, že chápe zmysel konania pred súdom a jeho pasivita pred súdom je súčasťou jeho obrany a nijako nebola ovplyvnená medikamentóznou liečbou, ktorú v čase pojednávania podstúpil.
Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Elektrotechnika, odvetvie Elektroenergetické stroje a zariadenia, Elektronika a Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, ktorý vypracoval znalec doc. N.. W. W. L.. na čl. 112-115, vyplýva záver, že všeobecná hodnota mobilného telefónu podľa bodu II.1 tohto odborného vyjadrenia vrátane DPH ku dňu krádeže 1.11.2020 bola 149,34 Eur. K výroku o vine:
Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o vine obžalovaného podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevypovedal, ani sa nevyjadroval k žiadnym vykonaným dôkazom. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní poprel spáchanie trestného činu v tom zmysle, že poškodený mu dobrovoľne dal mobilný telefón, aby si prehliadol jeho obrazové záznamy. K stretnutiu s poškodeným uviedol, že s týmto fajčil spolu už aj pred budovou železničnej stanice a následne spolu na nástupišti. Súd výpoveď obžalovaného v kontexte s výpoveďou poškodeného vyhodnotil ako účelovú, ako formu ním zvolenej obrany v trestnom konaní. Poškodený vo svojej výpovedi ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne vylúčil, aby sa s obžalovaným stretol pred krádežou, resp. aby spolu fajčili. Z výpovede poškodeného možno vyvodiť jednoznačný záver, že obžalovaný nemohol mať vedomosť o jeho zdravotnom stave, teda o tom, že má problémy s bedrovými kĺbmi, nakoľko poškodený v čase, keď ku nemu prišiel obžalovaný, tento sedel na lavičke. Poškodený tak jednoznačne vyvrátil obranu obžalovaného, ktorá paradoxne v tomto smere bola v neprospech obžalovaného, pretože sám obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uvádzal, že sa s obžalovaným stretol už pred stanicou, kde mali spolu fajčiť a teda z čoho vyplýva logický záver o tom, že by si v takomto prípade mal a mohol všimnúť zdravotné obtiaže u poškodeného. Výpoveď poškodeného je zhodná aj s údajmi, ktoré poskytol poškodený policajnej hliadke na železničnej stanici, ktorej oznámil spáchanie krádeže a podal aj popis priebehu skutkového deja, čo je zrejmé z úradného záznamu na čl. 6. Hodnotu odcudzeného mobilného telefónu vyčíslil v odbornom vyjadrení znalec z odboru Elektrotechnika. Pri hodnotení dokazovania súd v súhrne konštatuje, že v celom trestnom konaní nebol predložený žiaden hodnoverný dôkaz svedčiaci o vedomosti obžalovaného o zdravotnom stave, konkrétne o problémoch poškodeného s bedrovými kĺbmi, a teda nemohol ani túto situáciu využiť, aby sa tak zmocnil jeho mobilného telefónu, resp., aby si tento po jeho zmocnení uchoval. Obrana obžalovaného, ktorá mala paradoxne skôr usvedčujúci charakter, bola jednoznačne vyvrátená poškodeným, ako aj už spomínaným úradným záznamom. Obsah záverečnej reči prokurátora zjavne nereflektoval na výsledky dokazovania, nielen v konaní pred súdom, ale ani v celom trestnom konaní. Podmienkou trestnej zodpovednosti je naplnenie všetkých znakov predmetnej skutkovej podstaty, vrátane subjektívnej stránky, ktorá sa musí vzťahovať na všetky okolnosti prípadu a to aj na okolnosti uvedené v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu, čo predstavuje elementárny aplikačný princíp trestného práva hmotného. S poukazom na uvedené súd upravil skutok a to vypustením jeho časti týkajúcej sa zneužitia ťažkého zdravotného postihnutia poškodeného, ako aj právnu kvalifikáciu skutku podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Obžalovaný T. T. svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, po stránke objektívnej v tom, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil , čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a po stránke subjektívnej sa obžalovaný dopustil konania v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.
K výroku o treste:
Obžalovaný má v registri trestov štrnásť záznamov. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/164/2016 zo dňa 12. októbra 2016 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. októbra 2016, pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne a pre účely výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože už bol za trestný čin v minulosti odsúdený, poľahčujúce okolnosti nezistil .
S poukazom na uvedené súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd takto uložený trest považuje nielen za nevyhnutý, ale aj za potrebný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v tomto prípade ochrániť spoločnosť pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne odradí iných od páchania trestných činov.
V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.