Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Sa-7-2020.pdf
PDF · 123.05 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX. D. XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX C., občan Slovenskej republiky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. apríla 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. E. T., bytom J. XXX/X, C. (ďalej len „žalobca“) žiadosťou podanou dňa 19.12.2019 požiadal o invalidný dôchodok. Následne bol podrobený posúdeniu zdravotného stavu posudkovým lekárom, o čom bol vydaný odborný posudok o invalidite z 10.12.2019, kde posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „žalovaná“) vychádzal z odborných nálezov gastroenterológa E.. S. M. so závermi hepatálne poškodenie v dif. dg. obraz cholestázy, portálna hypertenzia, malé pažerákové varixy, z neurologického vyšetrenia E.. E. T. so záverom sekundárna epilepsia tox. genézy, s USG abdomenu E.. Q. T., zo správy o urgentnom príjme, z lekárskej správy hematologickej a transfúznej ambulancie E.. D. E. so zistenými chorobami alkoholová choroba pečene, epilepsia, monoklonálna gamapatia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: „Choroby tráviacej sústavy - choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy - choroby pečene - stredne ťažkého stupňa“ podľa kapitoly X. oddiel D položka 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. V posudkovom závere uvedené, že XX ročný účastník konania s dlhoročným abúzom etilu, ktorý je liečený pre alkoholové poškodenie pečene pravdepodobne charakteru cirhózy s diagnostikovanými malými pažerákovými varixami bez známok krvácania. Ochorenie je metabolicky a vaskulárne kompenzované, preto je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% pri tomto rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Epilepsia kompenzovaná liečbou a monoklonálna gamapatia bez liečby v sledovaní hematológom nezvyšuje pokles zárobkovej činnosti. Výrokom posudku je, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z.z.“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Žalovaná dňa 13.01.2020 vydala rozhodnutie č. XXXXXXXXXXX, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Žalovaná v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia s poukázaním na § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne Lučenec z 10.12.2019 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 10.12.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný.
3. Vzhľadom na to, že žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie bol podrobený opätovnému posúdeniu jeho zdravotného stavu o čom bol vydaný odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej z 19.03.2020. Podkladom vypracovania odborného lekárskeho posudku boli viaceré gastroenterologické vyšetrenia, vyšetrenie na urgentnom príjme, USG vyšetrenie abdomenu, opakované vyšetrenia na hematologickej a transfúznej ambulancii, opakované neurologické vyšetrenia, psychiatrické vyšetrenie, interné vyšetrenie, psychologické vyšetrenie, ortopedické vyšetrenie, CT vyšetrenie, urologické vyšetrenia, na základe ktorých boli posudzované choroby alkoholová choroba pečene, epilepsia, monoklonálna gamapatia, organický psychosyndróm - poruchy psychiky a správania v dôsledku dlhoročného symptomatického abúzu alkoholu, hypetenzia I.
- II. št., žlčníkové a obličkové kamene, bolesti chrbtice - v minulosti stav po kompresívnej zlomenine stavca Th 11, gastroezofageálna reflux. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: „Choroby tráviacej sústavy, choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, choroby pečene - stredne ťažkého stupňa“ podľa Kapitoly X, oddiel D, položka 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 35% z rozpätia 30% - 40%. V posudkovej časti je uvedené, že ide o XX ročného účastníka konania s odborným vzdelaním, ktorý bol v priebehu rokov 2019 a 2020 prešetrený na rôznych odborných ambulanciách pre polymorfné somatické ťažkosti. Na základe predložených lekárskych nálezov posudkový lekár považuje pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť somatické a psychické zmeny v súvislosti s dlhoročným abúzom alkoholu. Potvrdzujú to citované vyšetrenia, najmú gastroenterologické vyšetrenie, podľa ktorého ide o poškodenie pečene s potvrdenými malými pažerákovými varixami, laboratórne so zvýšenými hodnotami pečeňových testov, ale v kompenzovanom stave so sekundárnymi zmenami v zmysle malokrvnosti, zníženými hodnotami krvných doštičiek vyžadujúce dispenzarizáciu na hematologickej ambulancii. Dokumentovaná je tiež epilepsia bez významnejšej frekvencie epizáchvatov, bez neurologickej symptomatológie. V roku 2020 absolvoval psychologické a psychiatrické vyšetrenia, ktoré dokumentuje oslabenie kognitívnych schopností stredne ťažkého stupňa so sprievodnou poruchou psychiky a správania, bez nutnosti intenzívnejšej liečby podľa psychiatrického vyšetrenia z 11.02.2020. Na základe predložených odborných nálezov je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre uvedené ochorenie na úrovni 35%, zodpovedajúca ochoreniu pečene stredne ťažkého stupňa, zahŕňajúc aj uvádzané psychické problémy, ktoré by samostatne mohli byť hodnotené v zmysle kapitoly V. položka 7, písm. a/ s rozpätím 20 až 35%. Pridružené somatické ochorenia svojím charakterom a priebehom tak, ako je uvedené v anamnestických záznamoch a odborných nálezoch, neodôvodňujú percentuálne zvýšenie.
4. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX z 06.04.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej s poukazom na platnú právnu úpravu a obsah prvostupňového rozhodnutia skonštatoval, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny a preto prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia dňa 18.02.2020, kde posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu, preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu s výsledkom, ktorý je uvedený v odbornom posudku o invalidite z 19.03.2020. Na základe tohto posudku bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na úrovni 35%, zodpovedajúca zdravotnému postihnutiu pečene stredne ťažkého stupňa, zahŕňajúc aj uvádzané psychické problémy, ktoré by samostatne mohli byť zaradené podľa kapitoly V. položky 7 písm. a/, Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., so zákonným rozpätím od 20% do 35%. Pridružené somatické ochorenia svojím charakterom a priebehom tak, ako je uvedené v anamnestických záznamoch a v odborných nálezoch, neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdil alkoholovú chorobu pečene, ktorú zaradil do kapitoly X. - choroby tráviacej sústavy, oddiel D - choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, položky 1 - choroby pečene, písm. b/
- stredne ťažkého stupňa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z percentuálneho rozpätia od 30% do 45%). Za iné zdravotné postihnutia žalobcu, epilepsia, monoklonálna gamapatia, organický psychosyndróm - poruchy psychiky a správania v dôsledku dlhoročného systematického abúzu alkoholu, hypertenzia, žlčníkové a obličkové kamene, bolesti chrbtice, gastroezofageálny reflux, posudkový lekár sociálneho poistenia nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Generálny riaditeľ žalovanej skonštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazné prostriedky (odborné vyšetrenia), ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej v rámci odvolacieho konania, je naďalej 35%, preto invalidita žalobcu nevznikla. Pretože žalobca nie je invalidný, o nároku žalobcu bolo prvostupňovým rozhodnutím rozhodnuté správne a v súlade s § 71 ods. 1 a § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ žalovanej zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Vzhľadom na to rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
Zhrnutie argumentov žalobcu 5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca na správnom súde podanie, ktoré označil ako „odvolanie sa proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne“, kde uviedol, že sa odvoláva proti napadnutému rozhodnutiu, nakoľko kvôli COVID19 ho nemohli vyšetriť v nefrologickej, hematologickej, gastro, urologickej a internej ambulancii, nemohol doložiť ďalšie potvrdenia o jeho zdravotnom stave. Je objednaný aj na operáciu dňa 23.06.2020 obličkových a žlčníkových kameňov. Pretože jeho zdravotný stav mu neumožňuje zamestnať sa ani ho nikde nechcú prijať do zamestnania kvôli tomu, že dosť často mu príde zle a aj odpadúva a je epileptik. Nakoľko dostáva len hmotnú núdzu vo výške 63,- Eur, táto suma mu nepostačuje ani na kúpu všetkých liekov, ktoré užíva a na cestovné ku všetkým lekárom. Žiadal o prešetrenie jeho zdravotného stavu bez jeho prítomnosti. Svoje podanie doplnil tým, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach, ktorú odôvodnil tým, že mu nebol priznaný invalidný dôchodok aj napriek všetkým jeho diagnózam, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a v prílohe predložil potvrdenia o ďalších jeho vyšetreniach. Žiadal, aby správny súd v konaní o preskúmaní zákonnosti napadnuté rozhodnutie zrušil. V prílohe k správnej žalobe predložil lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia z 11.02.2020, z foniatrickej kontroly z 22.06.2020 a z 17.06.2020, z psychologického vyšetrenia z 03.03.2020.
Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 6. Generálny riaditeľ žalovanej vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok posudkového lekára z 29.01.2020, podľa ktorého žalobca nebol invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30%. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych správ a nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Vyjadril názor, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajú kritériám zákona. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Poukázal tiež na to, že podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ďalej uviedol, že zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, t.j. aj na základe novo doložených lekárskych správ a nálezov. V odvolacom konaní však neboli predložené žalobcom také dôkazy, ktoré by spochybnili
správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobcu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutkového stavu, zodpovedalo zákonu. K námietke žalobcu, že nemohol podstúpiť predmetné vyšetrenia generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že žalovaná nevie ovplyvniť jednotlivé opatrenia týkajúce sa zamedzenia šírenia nákazy a ku dňu posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Banskej Bystrici z 19.03.2020 boli zohľadnené všetky predložené lekárske vyšetrenia. Z napadnutého rozhodnutia podľa neho jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje rozhodnutie, pričom riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého generálny riaditeľ žalovanej vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval svoje napadnuté rozhodnutie za správne a vydané na základe riadne vyhodnoteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Záverom žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
7. Žalobca v replike nesúhlasil s vyjadrením žalovaného k žalobe, nakoľko je aj naďalej práceneschopný kvôli svojim diagnózam a nikde ho nechcú zamestnať, pretože pravidelne chodí na kontroly do nefrologickej, hematologickej, gastro, urologickej a internej ambulancii, aj do neurologickej a ortopedickej ambulancie. Chodí pravidelne aj na psychiatrické vyšetrenia. Všetky jeho najnovšie diagnózy prikladá ako fotokópie. Často mu príde zle a aj odpadúva a je epileptik, používa aj načúvací strojček, nakoľko už dobre nepočuje. Dostáva len hmotnú núdzu vo výške 60,- Eur. Táto suma mu nepostačuje ani na kúpu všetkých liekov, ktoré užíva a na cestovné ku všetkým lekárom. Znovu žiadal o prešetrenie jeho zdravotného stavu. V prílohe predložil lekársku správu z ortopedickej ambulancie z 29.09.2020 a z 11.05.2020, správu z otorinolaringologického vyšetrenia z 04.06.2020, neidentifikovateľnú lekársku správu z 15.11.2019, správu s psychologického vyšetrenia z 03.03.2020, správu z psychiatrického vyšetrenia z 30.09.2020.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaná pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 06.04.2021 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 24.03.2021 (§ 137 ods. 4 SSP).
9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
10. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
11. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
12. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
13. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
14. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
15. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
16. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
17. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
18. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
19. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
20. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia nebol invalidný, lebo nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite. Generálny riaditeľ žalovanej, na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej s rovnakým výsledkom, napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové potvrdil.
21. Žalobca podanou správnou žalobou (označenou ako odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu) vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, nakoľko kvôli Covidu 19 ho nemohli vyšetriť na nefrologickej, hematologickej, gastro, urologickej a internej ambulancii a nemohol doložiť potvrdenia o svojom zdravotnom stave. Ďalej uviedol, že je objednaný na operáciu obličkových a žlčníkových kameňov. Dosť často mu príde zle a aj odpadáva, pretože je epileptik. Jeho zdravotný stav mu neumožňuje zamestnať sa a nikde ho nechcú prijať do zamestnania. Dostáva len hmotnú núdzu 63 Eur, čo mu nepostačuje ani na kúpu liekov a cestovné k lekárom. Na základe svojho nepriaznivého zdravotného stavu podľa priložených správ o lekárskych vyšetreniach požadoval považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a žiadal ho zrušiť.
22. Podľa § 70 ods. 1 v nadväznosti na § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálne vyjadrenie miery tohto poklesu je uvedené v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia, na základe vlastných vyšetrení a ich záverov, na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., bolo u žalobcu opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie: Choroby tráviacej sústavy. Choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy. Choroby pečene stredne ťažkého stupňa. Podľa Kapitoly X, Oddielu D, položky 1 písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. je v takomto prípade miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 30 - 40 %, pričom u žalobcu bola miera poklesu stanovená na 35 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo žalobcom spochybnené. Podľa posudkových lekárov žalovanej pridružené somatické ochorenia svojim charakterom a priebehom, tak ako je uvedené v anamnestických záznamoch a odborných nálezoch, neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.
23. Pri zachovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia: Choroby tráviacej sústavy. Choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy. Choroby pečene stredne ťažkého stupňa., podľa Kapitoly X, Oddielu D, položky 1 písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., by bolo pre uznanie invalidity potrebné dosiahnuť hornú hranicu percentuálne vyjadrenej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vzťahujúcej sa k danému zdravotnému postihnutiu. Žalobcovi by tak bolo možné priznať invalidný dôchodok iba v prípade, ak by u neho bola posudkovými lekármi žalovanej zistená miera poklesu schopnosti najmenej 40 % (z rozpätia 30 - 40 %), v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo ak by preukázal ťažší stupeň ochorenia (Kapitola X, Oddiel D, položka 1 písm. c/, d// Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.), alebo prítomnosť iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia (§ 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.), čo zistené nebolo. Žalobca na osvedčenie iného, resp. závažnejšieho stupňa zdravotného postihnutia nepredložil žiadny dôkaz. Doklady predložené v prílohe žaloby a jej doplnenia buď boli pri spracovaní odborných lekárskych posudkov zohľadnené (správa z psychiatrického vyšetrenia E.. L. R. z 11.02.2020, správa z psychologického vyšetrenia E.. D. J. z 03.03.2020), alebo pochádzajú z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia z 06.04.2020, resp. po vydaní odborného lekárskeho posudku o invalidite z 19.03.2020 (lekárske správy z foniatrických vyšetrení E.. H. P. z 17.06.2020 a z 22.06.2020).
24. Z obsahu podanej správnej žaloby tak nie je zrejmé, či sporné bolo už stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo názorový nesúlad (spornosť) medzi žalobcom a žalovanou spočíval v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa príslušných položiek a ďalšieho členenia Kapitoly V, Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., prípadne v posúdení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa ďalších ustanovení Prílohy č. 4. Žalobca neuviedol konkrétne rozhodujúce zdravotné postihnutie (Kapitolu, položku a pod.), ktorého určenia sa domáhal, z obsahu žaloby vyplýva len jeho všeobecný nesúhlas s nepriznaním invalidného dôchodku.
25. Lekárska posudková činnosť v zmysle § 153 zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak zásadným podkladom rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v súlade s § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne majú následne povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. Napadnuté a prvostupňové rozhodnutia boli vydané na podklade odborných lekárskych posudkami z 10.12.2019, z 18.02.2020 a z 19.03.2020, so závermi ktorých sú v súlade.
26. Posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane (trikrát) dospeli k rovnakému záveru, že u žalobcu je rozhodujúcim ochorením alkoholová choroba pečene K70.9 (s potvrdenými malými pažerákovými varixami ale v kompenzovanom stave), ktorú subsumovali pod Kapitolu X, Oddiel D, položka 1, písm. b/ Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. ako „Choroby tráviacej sústavy. Choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy. Choroby pečene stredne ťažkého stupňa.“ Pre priznanie invalidného dôchodku bolo v konaní pred orgánmi sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) kľúčové preukázať iné (závažnejšie) rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., než bolo posudkovými lekármi sociálneho poistenia opakovane zistené. Preukázanie takého zdravotného postihnutia žalobca ani v odvolacom konaní nedosiahol (žiadne také ochorenie ani netvrdil). Neurčenie niektorého z iných zdravotných postihnutí (dosahujúceho percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najmenej 40%), ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, nemožno konajúcim orgánom sociálneho poistenia vyčítať, nakoľko tomu zodpovedajúci záver z obsahu lekárskych správ a odborných posudkov zhromaždených v spise nevyplýva. Posudkoví lekári sa dostatočne zaoberali aj pridruženými ochoreniami. Zohľadnili epilepsiu bez významnejšej frekvencie epi záchvatov a bez neurologickej symptomatológie kompenzovanú liečbou, oslabenie kognitívnych schopností stredne ťažkého stupňa s poruchou psychiky a správania bez nutnosti intenzívnejšej liečby (stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zahŕňa aj psychické problémy, ktoré by mohli byť samostatne hodnotené v zmysle Kapitoly V), a monoklonálnu gamapatiu bez liečby v sledovaní hematológom, ktoré svojim charakterom a priebehom, tak ako je
uvedené v anamnestických záznamoch a odborných nálezoch, neodôvodňovali zvýšenie miery pokles zárobkovej činnosti žalobcu.
27. Na posúdenie, či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobcu malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Na základe všeobecne formulovanej námietky žalobcu (uplatnenej len formou nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu žalovanou a posudkovými lekármi) nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia.
28. Do úvahy nebolo možné vziať ani námietky žalobcu majúce svoj základ v podkladoch, ktoré generálny riaditeľ žalovanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia, resp. pred posledným posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej dňa 19.03.2020, nemal k dispozícii (lekárske správy z foniatrických vyšetrení E.. H. P. z 17.06.2020 a z 22.06.2020). Podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach. Podľa § 184 ods. 1, 5 a § 196 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobcu bolo pred vydaním rozhodnutia predložiť konajúcemu orgánu a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v takom rozsahu. Iné, neskôr predložené lekárske správy nebolo možné vziať v úvahu.
29. Žalovaná v súlade s citovaným ustanovením vychádzala zo zdravotného stavu žalobcu zisteného bezprostredne pred vydaním napadnutého rozhodnutia, práve čím zohľadnila vývoj zdravotného postihnutia žalobcu až do vydania napadnutého rozhodnutia. Uvedené ustanovenie však žalobcovi nebráni v súlade s § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. domáhať sa opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidity, pokiaľ by bolo možné na základe novo zabezpečených podkladov predpokladať zmenu vo vývoji zdravotného stavu a zmenu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To znamená, že prekážky vyšetrenia v nefrologickej, hematologickej, gastro, urologickej a internej ambulancii, ktoré žalobcovi neumožnili predložiť potvrdenia o svojom zdravotnom stave nebránili vydaniu napadnutého rozhodnutia, nakoľko, pokiaľ prípadné závažné závery plynúce z týchto vyšetrení v budúcnosti budú predstavovať zmenu vo vývoji zdravotného stavu žalobcu, bude priestor na to, aby mohol byť zdravotný stav žalobcu na ich základe opätovne posúdený.
30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
31. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok (a tým ani o zmene vo výške dôchodku), o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaná). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky
vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny skúmal len to, či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam a platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.
33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.