Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Tos-38-2021.pdf
PDF · 77.47 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/38/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného S. Q., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom mesto M., okres F., t. č. vo výkone trestu odňatia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g) Tr. zákona a iné, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. februára 2021 pod sp. zn. 1Pp/3/2021 jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 odseku 1 písm. a) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu. II. Podľa § 66 odsek 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona s a návrh odsúdeného S. Q., nar. XX.XX.XXXX na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. augusta 2020 pod sp. zn. 0T/52/2020 bol odsúdený S. Q., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanom trestnom rozkaze. Za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. septembra 2020 pod sp. zn. 0T/62/2020 bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g), odsek 2 písm. b) Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Prvý výkon trestu odňatia slobody začal dňom 25.08.2020 a nasledujúci druhý nariadený trest by mal ukončiť dňom 20. mája 2021. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený S. Q. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. po uplynutí 1 súčtu oboch jemu uložených a nariadených predmetných trestov u odsúdeného uplynula dňom 05. januára 2021.
Dňa 11. januára 2021 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného S. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý aj stručne odôvodnil.
Okresný súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 03. februára 2021 pod sp. zn. 1Pp/3/2021 podľa § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona odsúdeného S. Q. podmienečne prepustil z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody, uloženého a nariadeného odsúdenému vyššie citovaným rozhodnutím a podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona mu určil, podľa svojho názoru primeranú skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad odsúdeným, spolu s uložením obmedzenia podľa § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok počas určenej skúšobnej doby a povinnosťou podľa § 51
odsek 4 písm. k) Tr. zákona, spočívajúcou v príkaze počas určenej skúšobnej doby sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že odsúdený spĺňa kumulatívne všetky potrebné zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Formálnu podmienku odsúdený splnil viac ako vykonanou polovicou uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody a podľa názoru okresného súdu aj druhú zákonnú materiálnu podmienku spočívajúcu v tom, že preukazuje adekvátny stupeň polepšenia počas doterajšieho výkonu trestu, čo odôvodňujú pozitívne skutočnosti, vyplývajúce z jeho hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, na ktoré okresný súd v podrobnostiach poukázal, keď sa na druhej strane okresný súd nestotožnil s určitými negatívnymi poznatkami ústavu, na ktorých ústav založil svoje hodnotenie o čiastočne plnenom stanovenom programe zaobchádzania odsúdeným, ktorý je ale vo výkone trestu iba po prvýkrát, pričom z hľadiska naplnenia tretej zákonnej podmienky považoval okresný súd doterajší výkon trestu odňatia slobody odsúdeným za dostatočný z hľadiska naplnenia účelu trestu v jeho prípade.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť intervenujúci prokurátor okresnej prokuratúry v neprospech odsúdeného. Sťažnosť písomne odôvodnila prokurátorka tak, že poukázala na hodnotenie odsúdeného riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, z ktorého vyplýva, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredne vysoké a resocializačná prognóza je tak u neho menej priaznivá, keď odsúdený má iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, sklony k nadmernému požívaniu alkoholických nápojov, nedostatočné sociálne zázemie a opakovane páchal trestnú činnosť. Odsúdený preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie iba čiastočne a riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody nebolo odporučené jeho podmienečné prepustenie. Odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plní program zaobchádzania iba čiastočne. Podľa názoru prokurátorky môžu rozhodujúce existujúce skutočnosti odôvodňovať podmienečné prepustenie iba vtedy, keď so zreteľom na ne a ďalšie okolnosti, ktoré majú význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude po podmienečnom prepustení, ktoré nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie sa, viesť riadny život. Podľa jej názoru okresný súd nedostatočne vyhodnotil riziká u odsúdeného vo vzťahu k jeho recidíve, keď dôsledne neprihliadol na obsah jeho hodnotenia ústavom na výkon trestu odňatia slobody a jeho doterajšiu trestnú minulosť. Preto navrhla, aby nadriadený krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. zákona v celom rozsahu zrušil a aby sám návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Odsúdený S. Q. sa k písomnému odôvodneniu sťažnosti prokurátora do konania neverejného zasadnutia krajského súdu nevyjadril. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 30. marca 2021, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 06. apríla 2021 správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá bola podaná oprávnenou osobou a včas, je dôvodná.
Podľa § 66 odseku 1 písm. a) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odseku 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Krajský súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti, na rozdiel od právneho názoru okresného súdu dospel k záveru, že v posudzovanom prípade všetky zákonom vyžadované tri podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného S. Q. uvedené v ustanovení § 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona kumulatívne splnené neboli. Odsúdený vykonal už viac ako potrebnú 1 z uloženého a jemu nariadeného predmetného nepodmienečného trestu odňatia slobody skutočne dňom 05. januára 2021. Teda formálna podmienka na jeho podmienečného prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak splnená bola.
Pokiaľ však ide o ďalšiu, druhú zákonnú podmienku, týkajúcu sa adekvátneho polepšenia sa odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, v tomto smere krajský súd sa so záverom okresného súdu nemohol stotožniť a musel súhlasiť so sťažnostnými argumentmi prokurátorky v tom, že odsúdený splnenie tejto podmienky preukazuje skutočne iba v čiastočnej forme. Odsúdený S. Q. tak, ako to vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu, aj keď vo viacerých smeroch nie je hodnotený celkom negatívne, t. j. pokiaľ ide o jeho správanie, plnenie nariadení a príkazov príslušníkov ZVJS, keď nie negatívne sú hodnotené aj jeho vzťahy s osobami mimo výkonu trestu odňatia slobody (osoby blízke), celkom pozitívne však ale nie je hodnotený pokiaľ ide o plnenie stanoveného programu zaobchádzania v časti „edukácia“, z dôvodu iba čiastočne kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti a v tejto súvislosti neprejavil žiadnu aktivitu v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Aj pokiaľ ide o sociálne zázemie, toto nie je možné hodnotiť ako dostatočné, pretože odsúdený má iba sporadický kontakt s blízkymi osobami. Konštatuje sa tak, že program zaobchádzania sa u neho plní iba v čiastočnej miere, keď síce nevykazuje disciplinárny trest, ale na druhej strane ani disciplinárnu odmenu a jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo ani riaditeľom ústavu doporučené, čím však konajúci súd o podmienečnom prepustení nie je na druhej strane viazaný. Krajský súd v tomto smere i napriek čiastočne pozitívnemu charakteru hodnotenia odsúdeného, ako základného atribútu pre hodnotenie naplnenia druhej zákonnej podmienky materiálneho charakteru je toho názoru, že odsúdený dôsledne túto druhú zákonnú podmienky pre podmienečné prepustenie nespĺňa a v tomto smere uvádza, že odsúdený, ktorý je síce vo výkone trestu odňatia slobody, má však doposiaľ stále zrejmé rezervy v preukazovaní adekvátneho stupňa svojho polepšenia okrem iného aj s poukazom aj na to, že si doposiaľ nevytvoril podmienky pre získanie aspoň jednej disciplinárnej odmeny. U odsúdeného podľa názoru krajského súdu, v zhode so sťažnostnými námietkami prokurátorky, sú navyše podstatné rizikové faktory jeho recidívy, vzhľadom na vyhodnotené stredné riziko sociálneho zlyhania, iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, čo vyplýva z písomných záznamov o vykonaných pohovorov s odsúdeným, nedostatočné sociálne zázemie (poznatky získané zo vstupnej sociálnej diagnostiky a psychologického vyšetrenia), opakované páchanie trestnej činnosti a nadmerná konzumácia alkoholických nápojov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd musí konštatovať, že odsúdený dôsledne nespĺňa ani tretiu materiálnu zákonnú podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. predpoklad, že na slobode, po podmienečnom prepustení bude skutočne viesť už iba riadny život. Tento predpoklad musí byť podložený viacerými pozitívnymi skutočnosťami, čomu však u odsúdeného S. Q. ako je vyššie uvedené, tak nie je.
Na základe uvedených skutočností preto krajský súd dospel k záveru, že odsúdený S. Q. kumulatívne s formálnou podmienkou dôsledne nespĺňa aj všetky zákonné materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako na to odlišne (aj podrobne) poukazoval okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa krajský súd v otázke naplnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného nestotožnil. Krajský súd pripomína, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je a ani nemôže mať skutočne charakter akejsi odmeny iba za relatívne dobré správanie sa odsúdenej osoby, ale ide o taký mimoriadny inštitút, ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode - za istých zákonných a súdom určených podmienok - preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej trestnej činnosti.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody musel preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušiť a vzhľadom k tomu, že okresný súd vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, na podklade ktorých bolo možné meritórne rozhodnúť, rozhodol krajský súd sám tak, že podľa § 66 odseku 1 písm. a), odseku 2 Tr. zákona návrh odsúdeného S. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.