Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Tos-39-2021.pdf
PDF · 78.02 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. apríla 2021 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného
E. U.,
nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Z. nad X., K. XXX/X, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/254/2020 zo dňa 03.02.2021 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/102/2019 zo dňa 05.12.2019 bol E. U. odsúdený pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/56/2018 zo dňa 24.10.2018 bol E. U. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/56/2018 zo dňa 03.03.2020 bolo rozhodnuté tak, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov vykoná, pričom na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Nt/16/2020 zo dňa 03.04.2020 bolo E. U. určený spoločný spôsob postupne uložených trestov odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Nt/15/2020 zo dňa 03.07.2020 bol E. U. preradený na ďalší výkon trestov odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený E. U. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov. Súčasne mu bol nariadený aj probačný dohľad v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. mu bolo ustanovené obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. mu bola ustanovená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.
Na tomto mieste krajský súd konštatuje, že výroková časť napadnutého uznesenia tak, ako bolo toto vyhlásené na verejnom zasadnutí, plne nekorešponduje s písomným vyhotovením napadnutého uznesenia pokiaľ ide o slovné vyjadrenie trvania skúšobnej doby a probačného dohľadu (nesprávne uvedené „osemnásť“), ktoré pisárske chyby bude súd prvého stupňa povinný opraviť postupom podľa §§ 174 ods. 1 a 180 Tr. por. po vrátení spisu po rozhodnutí o sťažnosti.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne odôvodnil tak, že dôvodom sťažnosti je absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie v požiadavke vedenia riadneho života v budúcnosti. Uviedol, že podľa hodnotenia ústavu odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania plní čiastočne v oblasti edukácie z dôvodu porušovania interných predpisov a čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a v oblasti zaraďovania do práce z dôvodu nedostatočného záujmu o prácu. Ústav vyhodnotil jeho resocializačnú prognózu ako menej priaznivú na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Podľa ústavu odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré ani neodporučil. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory u odsúdeného, neprihliadol na hodnotenie ústavu, ani na jeho trestnú minulosť. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. a zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal v neprítomnosti odsúdeného vzhľadom k tomu, že tento netrval na svojej osobnej účasti na ňom.
K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. krajský súd uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaných trestov odňatia slobody bolo preukázané (odsúdený už vykonal viac ako 1/2 z pomerných častí uložených trestov odňatia slobody, ďalej len „výkon trestu odňatia slobody“).
V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia sa, čím bola splnená aj prvá materiálna podmienka. Odsúdeného ústav na výkon trestu vyhodnotil ako „nekonfliktného“ jedinca. Tu krajský súd poukazuje aj na to, že dve porušenia interných predpisov (fajčenie mimo vyhradeného priestoru) boli u odsúdeného v minulosti riešené len pohovormi, bez uloženia disciplinárneho trestu. Odsúdený aktuálne vykazuje jednu disciplinárnu odmenu. Krajský súd sa preto nestotožnil so záverom ústavu, že odsúdený plní ciele programu zaobchádzania v oblasti edukácie len čiastočne, a to z dôvodu porušovania interných predpisov. Napokon aj prokurátor v dôvodoch sťažnosti namietal len nesplnenie druhej materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného.
Vo vzťahu ku konštatovaniu, že odsúdený je len čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, krajský súd uvádza, že z návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie vyplýva, že si uvedomuje svoju vinu a tiež aj následky, ak poruší svoj „sľub“ viesť do budúcna už riadny život.
Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky v podobe pozitívnej prognózy vedenia riadneho života uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.
Napriek tomu, že hodnotenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „hodnotenie ústavu“), súčasťou (podkladom) ktorého je aj hodnotenie rizika sociálneho zlyhania - resocializačná prognóza (ďalej len „dotazník“), sú dôkazy pre posúdenie zákonných podmienok podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. síce veľmi dôležité, čo ale neznamená, že súd pri svojom rozhodovaní najmä z pohľadu tam uvedených záverov, návrhov a prognóz nemôže urobiť iné rozhodnutie. V opačnom prípade by o podmienečnom prepustení ani nemusel rozhodovať súd, ale rozhodoval by ústav na výkon trestu.
Krajský súd sa pritom stotožnil aj so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky v podobe možného očakávania, že odsúdený po prepustení na slobodu povedie riadny život.
I keď ústav na výkon trestu vyhodnotil resocializačnú prognózu odsúdeného ako menej priaznivú v dôsledku stredného rizika sociálneho zlyhania, keď odsúdenému bolo v dotazníku udelených celkom 8 negatívnych bodov, súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na ktoré udelené body neprihliadol. Krajský súd považuje za správne, ak súd prvého stupňa neprihliadol v bode 7. dotazníku na jeho odsúdenia, pretože udelenie 2 negatívnych bodov za „3 a viac odsúdení“ nie je správne. Ohľadne prvých štyroch jeho odsúdení sa na neho už hľadí, ako keby odsúdený nebol. Dve z týchto odsúdení boli na nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak odsúdenému boli odpustené výkony zvyškov obidvoch týchto trestov z dôvodu vyhlásenej amnestie prezidenta zo dňa 02.01.2013, s účinkami zahladenia týchto odsúdení. Možno tak uzavrieť, že odsúdený nemal dostať za svoje predošlé odsúdenia žiaden negatívny bod.
Krajský súd k dotazníku dodáva, že pri hraničných bodových súčtoch takejto resocializačnej prognózy (do 5 bodov nízke riziko, do 11 bodov stredné riziko, od 12 bodov vysoké riziko) je možné prihliadať aj na kvalitatívny význam posudzovania tejto prognózy z pohľadu obsahu posudzovanej okolnosti. Faktom je taktiež, že vek a pohlavie, za ktoré odsúdený „dostal“ ďalšie 2 negatívne body, nie sú takého charakteru, že by bolo nevyhnutne potrebné vždy tieto okolnosti hodnotiť významne v neprospech odsúdeného. V súhrne potom odsúdený by mohol mať „iba“ 4 negatívne body, čo už predstavuje hornú hranicu nízkeho rizika sociálneho zlyhania.
Z pohľadu pozitívnej prognózy vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení krajský súd najmä poukazuje tiež na to, že odsúdený síce nie je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, ale predošlé odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody má už zahladené a tieto „skoršie tresty“ nevykonal v podstatnom rozsahu.
Odsúdený tiež počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody prejavil aktivitu vo všetkých sledovaných smeroch - vo vzťahu k plneniu svojich povinností, ako aj vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu (pravidelne sa zúčastňoval kultúrno-osvetovej činnosti, udržiaval kontakty s primárnou rodinou), pričom bol aj pracovne zaraďovaný a len v prípade jedného z viacerých pracovných zaradení nejavil o prácu dostatočný záujem. Ako rozporuplné sa javí hodnotenie ústavu v tom smere, že odsúdený plní len čiastočne ciele programu zaobchádzania v oblasti zaraďovania do práce z dôvodu nedostatočného záujmu o prácu, i keď na inom mieste je v hodnotení uvedené, že aktuálne nie je pracovne zaradený pre nedostatok vhodnej práce pre neho.
Preto je aj podľa názoru krajského súdu možné a aj dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody. Krajský súd z pohľadu dôvodov sťažnosti prokurátora nevidí „rozumný dôvod“, pre ktorý by možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného aj s probačným dohľadom bolo potrebné odmietnuť.
Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečných prepusteniach prakticky nemajú a ani nemôžu nikdy mať. Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver nebolo možné mať ani rozumný dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný predpoklad vyplýva.
Krajský súd považuje aj určenie skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov s nariadením probačného dohľadu nad jeho správaním a súčasným uložením jedného obmedzenia a jednej povinnosti za primerané a zákonné. Pritom dĺžka skúšobnej doby, probačný dohľad a plnenie uložených obmedzení a povinností sú
spôsobilé dovŕšiť nápravu odsúdeného aj na slobode a sú spôsobilé u odsúdeného „eliminovať“ rizikové faktory konštatované v hodnotení ústavu.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Krajský súd záverom dodáva, že neuniklo jeho pozornosti ani to, že vo vyhotovení napadnutého uznesenia (v prvopise i jeho rovnopisoch) sa nachádzajú ďalšie pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ktoré bude súd prvého stupňa povinný tiež podľa §§ 174 ods. 1 a 180 Tr. por. takisto opraviť vydaním opravného uznesenia. Ide o uvedenie nesprávneho európskeho identifikátora judikatúry (ECLI), identifikačného čísla spisu (IČS) a vyjadrenia prokurátora v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré mal predniesť na verejnom zasadnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.