Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-2-2021.pdf
PDF · 85.39 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4P/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky F. Z., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/X, XXX XX Č. proti odporcovi L. Z., nar. XX.X.XXXX, XXX XX L. XXX, za účasti maloletého dieťaťa F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, IČO: 30 794 536, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky F. Z., rod. N., nar. XX.XX.XXXX a odporcu L. Z., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Č., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX , rozvádza.
II. Maloleté dieťa F. Z., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveruje do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa vychovávať, zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva.
III. Otec je povinný platiť výživné na maloleté dieťa F. Z., nar. XX.X.XXXX vo výške 170 € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva.
IV. Otec má právo styku s maloletým F. Z., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode na základe vzájomnej dohody rodičov pri rešpektovaní zdravotného stavu dieťaťa, denného režimu dieťaťa, ktorý je matka povinná otcovi odovzdať písomne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.1.2021 podala navrhovateľka - manželka návrh na rozvod manželstva. Tvrdila, že spory medzi manželmi nastali po presťahovaní do bytu, narodení F.. Manžel - odporca v priebehu roka niekoľkokrát zmenil zamestnanie. Kontroloval navrhovateľke mobil. Podráždene reagoval na staršieho nevlastného syna W., robil medzi deťmi rozdiely, spôsoboval výchovné roztržky. Pred W. sa vulgárne vyjadroval na adresu jeho matky - navrhovateľky a jej matky. To vyvolávalo zlé vzťahy. Bol neustále unavený. Následne sa fakticky odsťahoval k svojej matke. Správal sa k navrhovateľke povýšenecky, urážal navrhovateľku a osočoval ju pred spoločnými známymi. Neprispieval na spoločnú domácnosť. Priznal sa navrhovateľke s neverou. Odluka trvá 7 mesiacov. Predtým boli neustále hádky. Tvrdila, že sa nezaujímal o výchovu dieťaťa, ale pred kolíznym opatrovníkom v rozpore s tým na čl. 45 uviedla, že neohlásené 3 - 4-krát týždenne sa ukázal pri dieťati, čím narúšal režim dieťaťa. Osočoval navrhovateľku, vulgárne jej nadával. Bral úvery, ktoré nesplácal. Navrhovateľka najskôr žiadala upraviť styk každý druhý víkend od 11.00 hod. v sobotu do 14.00 hod. v nedeľu (pred kolíznym opatrovníkom uviedla do 16.00 hod. v nedeľu -
čl. 45). Na pojednávaní žiadala styk upraviť len počas nedele, bez prespávania od 8.00 hod. do 16.00 hod., a to z toho dôvodu, že by bol nabúraný režim maloletého dieťaťa, dieťa je ešte malé, pričom ale priznala, že sa dieťa o dieťa staral a vie sa postarať. Súhlasila s tým, aby výživné bolo 170 € a nie 200 € ako pôvodne žiadala. Do zápisnice o pojednávaní (strana 7 zápisnice) vyslovila súhlas s predbežným právnym názorom súdu, ktorý je zhodný s výrokmi I. - IV. vyhláseného rozsudku.
2. Odporca uviedol (čl. 24 spisu), že navrhovateľka bola stále nespokojná. Vyčítala mu, že nezarobí podľa jej predstáv. Za zmeny v zamestnaní môže navrhovateľka. Pravidelne volávala do zamestnania, musel odchádzať z práce, čo sa nepáčilo nadriadeným. Viackrát ho fyzicky napadla. Zavolala políciu. Po príchode polície tvrdila, že všetko je v poriadku, len chce, aby opustil byt. Podala na odporcu trestné oznámenie, že sa jej údajne vyhrážal, že ju údajne zbil, aj jej syna W.. Viackrát už odišla z bytu, vrátila sa v neskorých nočných hodinách. Neskôr zistil, že mu bola neverná. Fakticky opustil byt, odsťahoval sa k rodičom v auguste 2020. Odvtedy spolu nežijú. Súhlasí s rozvodom, nesúhlasí s dôvodmi rozvodu. Od 1.2.2021 pracuje v Policajnom zbore a študuje na SOŠ PZ v Pezinku. Jeho príjem je 700 € čistého a je schopný platiť len 170 € mesačne, a z toho dôvodu žiada upraviť styk na základe dohody rodičov, pretože nikdy nie je možné zistiť z jeho strany, kedy bude mať uvoľnenie zo zamestnania a štúdia a kedy sa môže so synom stretnúť. Inak by sa vôbec nemohol s dieťaťom stretávať pri pevnej úprave styku otca s dieťaťom do septembra 2021, kedy tento stav bude zmenený. Do zápisnice o pojednávaní (strana 7 zápisnice) vyslovil súhlas s predbežným právnym názorom súdu, ktorý je zhodný s výrokmi I. - IV. vyhláseného rozsudku.
3. Z rozsudku č. k. 11P/3/2018-30 zo dňa 28.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2018 (pred 3 rokmi), súd zistil, že maloletý W. Š., nar. XX.X.XXXX bol zverený matke a otec W. Š., nar. XX.X.XXXX bol zaviazaný platiť výživné vo výške 180 € mesačne. Ide o dieťa, ku ktorému odporca v tomto konaní nemá vyživovaciu povinnosť.
4. Z uznesenia č. k. 16P/30/2020-98 zo dňa 4.2.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2021, súd zistil, že konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu. Predmetom bolo určenie výživného na maloletého F. Z., nar. XX.X.XXXX od otca L. Z., nar. XX.X.XXXX na čas do rozvodu.
5. Predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 4P/2/2021 bol návrh matky zo dňa 26.1.2021 na rozvod manželstva s odporcom L. Z., nar. XX.X.XXXX a úpravu práv a povinností k maloletému F. Z., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode (zverenie do výchovy a starostlivosti, výživné, úprava styku).
6. Podľa § 96 ods. 1 CMP súd viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiloval sa o ich zmierenie a prerušenie konania. Nebol vznesený procesný návrh na prerušenie konania za účelom obnovy manželstva. Podľa § 98 ods. 1 CMP ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší. Podľa § 98 ods. 2 CMP súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
8. Predmetom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode bolo aj zverenie dieťaťa do výchovy a výška výživného. V tomto smere súd postupoval na základe zhodných tvrdení účastníkov konania podľa § 37 CMP. Dieťa zveril do výchovy a starostlivosti matky a výživné na základe tejto zhody určil vo výške 170 € mesačne. Mal za to, že táto úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu je v záujme maloletého dieťaťa.
9. Predmetom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode bola aj sporná časť, ktorá sa týkala styku otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode. Právo na styk biologického otca s dieťaťom a právo dieťaťa na styk s biologickým otcom je ústavným právom. Vzhľadom k situácii, ktorá potrvá do ukončenia školy odporcu, odporca je v Policajnom zbore a študuje v Pezinku, a z toho dôvodu je pracovne viazaný aj študijne viazaný na uvedenú lokalitu, ktorú svojvoľne nemôže opustiť a takýmto dôvodom nie je ani právoplatný rozsudok o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. V prípade formálnej úpravy zo strany súdu by tak súd v hmotnoprávnej rovine zamedzil otcovi styk s maloletým dieťaťom, čo by mohlo viesť k citovej ujme na strane otca, na strane dieťaťa, resp. k zániku citových väzieb, teda k neodstrániteľným škodám na strane otca i na strane maloletého dieťaťa. Bolo preto v záujme maloletého dieťaťa, aby súd styk otca s maloletým dieťaťom upravil tak, aby tento styk bol aj vykonateľný, realizovateľný vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu. Z vykonaného dokazovania mal taktiež preukázané, že otec sa o maloleté dieťa staral a vie sa o maloleté dieťa postarať. V porovnaní s námietkou matky, že otec svojimi nepravidelnými návštevami narúša režim dieťaťa, a preto je potrebná formálna úprava styku, súd mal za to, že prioritný je záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je, aby sa stýkalo s obidvoma rodičmi a nielen s jedným z rodičov. Z toho dôvodu súd úpravu styku otca s maloletým dieťaťom za daných okolností upravil tak na čas po rozvode, že bude realizovaná na základe vzájomnej dohody rodičov pri rešpektovaní zdravotného stavu dieťaťa, denného režimu dieťaťa, ktorý je ale matka povinná otcovi odovzdať písomne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Matke bolo dieťa zverené na čas po rozvode a na čas po rozvode má právo dieťa osobne vychovávať, zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach. O podstatných veciach sa musí matka s otcom dohodnúť a pokiaľ k dohode nedôjde podľa § 35 zákona o rodine má právo otec požiadať súd, aby súd rozhodol o podstatných veciach. Otec nebol obmedzený v rodičovských právach, a preto má právo sa vyjadrovať k podstatným veciam výchovy, zdravotného stavu, starostlivosti o dieťa (§ 28 a nasl. zákona o rodine o rodičovských právach). K týmto rodičovským právam patrí aj prípadný denný režim dieťaťa pokiaľ by matka vytvorila taký denný režim dieťaťa, ktorý by vo faktickej rovine otcovi znemožňoval styk s maloletým dieťaťom. V takom prípade ale súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti a zveriť dieťa otcovi do starostlivosti, ak by matka opakovane a bezdôvodne a zámerne neumožňovala druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím. Do zápisnice o pojednávaní (strana 7 zápisnice) matka i otec vyslovili súhlas s predbežným právnym názorom súdu, ktorý je zhodný s výrokmi I. - IV. vyhláseného rozsudku.
10. Pokiaľ ide o rozvod manželstva súd postupoval podľa § 23, § 24 zákona o rodine, § 18, § 19 zákona o rodine. Dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a manželstvo rozviedol. Nie je možná obnova spolužitia. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine skúmal súd príčinu rozvratu manželstva, teda porušenie povinností manželov v nadväznosti na § 18 a § 19 zákona o rodine. Súd však nemohol vychádzať len z tvrdení, ktoré v konaní boli sporné, resp. nepreukázané dôkazmi. Podkladom rozhodnutia môžu byť len nesporné tvrdenia medzi účastníkmi konania podľa § 37 CMP, o ktorých súd nemá závažné, dôvodné pochybnosti alebo preukázané tvrdenia, preto príčinu rozvratu manželstva súd ustálil len z nesporných a v konaní preukázaných príčin rozvratu manželstva. V nadväznosti na § 18 zákona o rodine bolo ukončené faktické spolužitie manželov v auguste 2020. Manželia spolu nežijú fakticky a z uvedeného dôvodu ani intímne, biologicky. Nevera nebola zistená ani u jedného z manželov, teda súd nemal preukázané tvrdenie o nevere podľa § 18 zákona o rodine. V konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti zo strany odporcu - manžela podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine v ekonomickej oblasti, že by sa nestaral o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, teda že by bezdôvodne menil zamestnania a oberal tým rodinu a dieťa o príjem, že by bral úvery a nesplácal úvery ako tvrdila navrhovateľka. Takéto tvrdenie v konaní preukázané nebolo. V konaní nebolo preukázané ani porušenie povinnosti odporcu podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, že by sa osobne nestaral o maloleté dieťa. V konaní ale bola ako príčina rozvratu nesporným tvrdením účastníkov podľa § 37 CMP a § 19 ods. 1 zákona o rodine preukázaná nezhoda v ekonomickej oblasti spolužitia manželov, teda hádky týkajúce sa ekonomickej oblasti spolužitia manželov a hádky týkajúce sa rozsahu osobnej starostlivosti o dieťa zo strany navrhovateľky, zo strany odporcu (vzhľadom k tomu, že odporca bol zamestnaný). V konaní súd mal preukázané, že uvedené nezhody manželia neriešili v súlade s § 18 zákona o rodine, teda tak, aby vzájomne rešpektovali svoju dôstojnosť a vytvárali zdravé rodinné prostredie. Dochádzalo medzi nimi k hádkam, ktoré vyvrcholili v odporcov odchod zo spoločnej domácnosti po zásahu polície a vyvrcholili podaním návrhu na rozvod manželstva. Je teda zrejmé, že problémy účastníkov konania spočívali v takej absencii komunikácie o základných funkciách manželstva podľa § 18, § 19 zákona o rodine (v oblasti faktického spolužitia, v oblasti intímneho spolužitia, v oblasti výchovy, vzájomnej pomoci, ekonomickej
oblasti), ktorá by vytvárala zdravé rodinné prostredie a mala konštruktívny charakter. Do zápisnice o pojednávaní (strana 7 zápisnice) matka i otec vyslovili súhlas s predbežným právnym názorom súdu, ktorý je zhodný s výrokmi I. - IV. vyhláseného rozsudku.
11. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal z ustanovenia § 52 CMP. Žiaden z účastníkov nežiadal náhradu trov konania. Z úradnej moci súd nezistil, že by tu bol dôvod pre priznanie náhrady trov konania jednému z účastníkov konania na úkor druhého účastníka konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).
Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.